{"guid": "a6139a85-2024-4506-a65d-fd69b645299c:ae66923e-a6d2-418c-a834-7e2eccf7d325", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8011200958.1", "spisova_znacka": "3Sžf/45/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 z 3. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. júna 2014, sp. zn. 3Sžf/45/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8011200958.1", "identifikacne_cislo": "8011200958", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae66923e-a6d2-418c-a834-7e2eccf7d325", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200958.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200958.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200958.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/45/2013\n8011200958\n03. 06. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:8011200958.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň\nJUDr. Jany Zemkovej PhD a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: BHJ, a.s., so sídlom v\nPrešove, Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 450 936, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom,\nadvokátom so sídlom vo Svidníku, Advokátska kancelária Svidník, Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01\nSvidník, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.\noktóbra 2011 č. I/225/12667-101602/2011/990813-r, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 2S/47/2011-65 zo dňa 15.02.2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/47/2011-65 zo dňa\n15.02.2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie právneho predchodcu\nžalovaného - Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 04. októbra 2011 č.\nI/225/12667-101602/2011/990813-r v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu\nDaňového úradu I. Prešov zo dňa 13. apríla 2011 č.: 724/230/21581/11/Petn podľa § 250j ods. 2 písm.\ne) O.s.p., pretože v daňovom konaní zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že neboli splnené podmienky na vydanie dodatočného\nplatobného výmeru, pretože išlo o dodatočné vyrubenie DPH za jedno a to isté\nzdaňovacie obdobie na základe vykonanej opakovanej daňovej kontroly, pričom k rozdielnemu výsledku\ndane z pridanej hodnoty oproti pôvodnému konaniu a výsledku vykonanej daňovej kontroly nedošlo. Pri\npreskúmaní rozhodnutí správnych orgánov vychádzal súd zo zisteného skutkového stavu veci, ako aj z\njudikátov NS SR 2 Sžf/2/2012 zo dňa 19. septembra 2012 a 2 Sžf /158/2011 zo dňa 22. augusta 2012, a\npreto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému. Aj súd je toho názoru, že\nvzhľadom na závery opakovanej daňovej kontroly, ktorá s poukazom na zistený skutkový stav nedospela\nk rozdielnemu výsledku pri vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 v rovnakej\nvýške 691 581,-Sk (22 956,48 Eur) ako tomu bolo na základe pôvodnej daňovej kontroly, v rozpore s\nustanovením § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vydala dodatočný platobný výmer, aj\nkeď správne mala vydať platobný výmer. Žalobu preto podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.\n\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Namietal, že krajský súd nesprávne právne\nvyhodnotil procesné okolnosti, na základe ktorých správca dane Daňový úrad Prešov (vtedy Daňový\núrad Prešov I) vydal dodatočný platobný výmer č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13.04.2011.\nZ dodatku č. 1 k protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly, ktorý v prílohe prikladá\nvyplýva, že opakovaná daňová kontrola bola vykonaná po tom, čo odvolací orgán zrušil dodatočný\nplatobný výmer správcu dane č. 724/230/48837/09/Petn zo dňa 19.09.2009, ktorým daňovému subjektu\nvyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2007 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového\nstavu veci a procesných nedostatkov pri postupe správcu dane. Keďže dodatočný platobný výmer\nsprávcu dane č. 724/230/48837/09/Petn zo dňa 19.09.2009 (vydaný po riadnej daňovej kontrole) bol\nz uvedených dôvodov zrušený, nastala situácia, že daň, resp. rozdiel dane odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia odvolacieho orgánu už nebol právoplatne vyrubený. Rozdiel dane bol tak právoplatne\nvyrubený až po opakovanej daňovej kontrole dodatočným platobným výmerom č. 724/230/21581/11/\nPetn zo dňa 13.04.2011, ktorý spolu s napadnutým rozhodnutím odvolacieho orgánu krajský súd v tomto\nsúdnom konaní zrušil. Oproti daňovému priznaniu je skutočne vyrubený rozdiel dane až dodatočným\nplatobným výmerom č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13.04.2011.\nKrajský súd teda dospel k nesprávnemu záveru o „rovnakosti“ vyrubenia rozdielu dane po riadnej\nkontrole a po opakovanej kontrole tým, že porovnal rozdiel dane vyrubený dodatočným platobným\nvýmerom č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13.04.2011 s rozdielom dane vyrubeným dodatočným\nplatobným výmerom č. 724/230/48837/09/Petn zo dňa 19.09.2009, ktorý však odvolací orgán zrušil, teda\ntakto vyrubená daň neexistovala.\nSprávca dane správne postupoval tak, že po opakovanej daňovej kontrole vydal dodatočný platobný\nvýmer č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13.04.2011, pretože za vyššie uvedených procesných okolností\nbol týmto spôsobom rozdiel dane vyrubený oproti daňovému priznaniu.\nŽalovaný v zastúpení advokátom navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil. Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12.04.2013 uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. V tomto konkrétnom prípade bola vykonaná\nopakovaná daňová kontrola potom, čo nadriadený orgán zrušil rozhodnutie správcu dane. Keďže podľa\n§ 15b ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení sa na opakovanú daňovú\nkontrolu vzťahujú ustanovenia § 15, potom v zmysle jeho ods. 13 štvrtá veta sa dňom nasledujúcim po\ndni prerokovania protokolu začína vyrubovacie konanie. Toto je zase upravené v ustanoveniach § 44,\nkde v ods. 6 písm. b) v bodoch 1 až 3 sú stanovené zákonné podmienky, za ktorých je možné vydať\ndodatočný platobný výmer. Odvolaním a neskôr aj žalobou napadnutý dodatočný platobný výmer č.\n724/230/21581/11/ Petn zo dňa 13.4.2011 bol vydaný „podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1“, pričom toto\nzákonné ustanovenie uvádza, že dodatočný platobný výmer vydá správca dane vtedy, ak sa daň zistená\npo opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane po daňovej kontrole. V konkrétnom prípade sa daň po\nopakovanej daňovej kontrole neodlišovala od dane po daňovej kontrole (riadnej) a preto správny orgán\nnedisponoval zákonnou podmienkou na vydanie dodatočného platobného výmeru.\nV žalobe poukázal aj na samotnú nezákonnosť vykonania opakovanej daňovej kontroly potom, čo\nnadriadený orgán zrušil dodatočný platobný výmer po daňovej kontrole. V rozsudku NS SR v\nodôvodnení rozsudku sp. zn. 8Sžf/l5/2012 zo dňa 21.02.2013 uviedol, že „podľa názoru najvyššieho\nsúdu správca dane, po zrušení dodatočného platobného výmeru, resp. výmerov a po vrátení veci na\nďalšie konanie v prípade riadnej daňovej kontroly, mal pokračovať vo vyrubovacom konaní preverením\nvýsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch a toto vyrubovacie konanie\nukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Pokiaľ\nžalovaný v danom prípade vydal po zrušení dodatočného platobného výmeru pokyn na vykonanie\nopakovanej daňovej kontroly, tak svojim konaním porušil zákon o správe daní. Správca dane nemohol\nvykonať opakovanú daňovú kontrolu v zmysle § 15b zákona o správe daní a pokiaľ správca dane\nvydal na základe tejto opakovanej daňovej kontroly dodatočný platobný výmer možno toto rozhodnutie\npovažovať za nezákonné a rovnako nezákonné je aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým\npotvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane“.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\nmu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3\nposledná veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nProcesnú vadu, ktorú zistil krajský súd najvyšší súd hodnotí ako systémovú vadu daňového konania,\nktorá môže byť odstránená iba metodickým usmernením jednotlivých správcov dane. Po zrušení a\nvrátení veci správcovi na ďalšie konanie sa vec vracia do štádia vyrubovacieho konania. Nie je tu daný\ndôvod na začínanie opakovanej daňovej kontroly, pretože v konaní boli sporné právne otázky a nie\nskutkové otázky, ktoré opakovaná daňová kontrola nemôže vyriešiť.\nNajvyšší súd vychádzal zo zistení správcu dane tak, ako sú opísané na s. 8 napadnutého rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 04. októbra 2011 č. I/225/12667-101602/2011/990813-r. „správca dane vyhodnotil\nvšetky získané dôkazy a dospel k záveru, že miestom dodania tovaru na základe zmluvného vzťahu\nmedzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. je tuzemsko, a preto je\npredmetom dane z pridanej hodnoty. Vychádzal pritom zo zistení, že vo vývozných JCD k dodávateľskej\nfaktúre je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodno - ťažobná spoločnosť ekonomická\noblasť Sajany a prijímateľ spoločnosť BHJ, a.s., že tovar prepravovaný po železnici sa vydáva\nprijímateľovi v stanici určenia uvedenej v kolónke 8 nákladných listov SMGS, ktorá v nákladnom liste\npotvrdzuje vydanie tovaru prijímateľovi. Pritom predmetom fakturácie je dodanie toho istého tovaru a na\ndodanie sa viaže jeden pohyb tovaru, pretože tovar sa prepravil priamo od ukrajinského dodávateľa pre\nodberateľa - kontrolovaný daňový subjekt. Z toho podľa záverov správcu dane vyplýva, že dodanie tovaru\ns prepravou bolo dohodnuté už v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a\nkontrolovaným daňovým subjektom, keď tovar bol prepravovaný po železnici od ukrajinského dodávateľa\npre prijímateľa, t.j. pre SONDEX, s.r.o. do miesta určenia na území Slovenskej republiky, a to do\nMaťoviec. Dodanie tovaru vo vzťahu kontrolovaný daňový subjekt a jeho odberateľ SONDEX, s.r.o. sa\nuskutočnilo bez prepravy, a preto sa miesto tohto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č.\n222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov“.\nPreskúmaním merita veci senát zistil, že sporným je právny záver správcu dane, uvedený v protokole\nč. 724/320/15636/2011/Bls zo dňa 21.03.2011, opakovaná kontrola DPH, 2. štvrťrok - 4. švrťrok 2007,\nže žalobca ako platiteľ dane porušil ustanovenia zákona o DPH upravujúce dodanie tovaru tým, že\npredmetné zdaniteľné obchody nezdanil.\nSenát zistil, že zásadnou právnou skutočnosťou je, že v právnom vzťahu žalobca - SONDEX, s.r.o. išlo\no dodanie tovaru bez prepravy a odoslania, bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom. Ide o tzv. traditio\nlonga manu (angl. delivery by long hang), teda vôľové odovzdanie tovaru. Uvedený spôsob odovzdania\ntovaru a prevod ekonomického vlastníctva je právne prípustný nielen z hľadiska obchodnoprávneho, ale\ni z hľadiska daňového, kde je kvalifikovaný terminológiou z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG\nako nepohyblivá dodávka.\nZ rozsudku EMAG však možno na danú právnu vec primerane prevziať iba terminológiu. Senát dospel\nk záveru, že rozsudok EMAG nie je možné na túto vec aplikovať ako acte éclaire, pretože ide daňovú\ntransakciu, ktorá sa zásadne odlišuje tým, že EMAG bola intrakomunitárna dodávka tovaru spojená\ns nárokom na odpočet DPH, teda daňové subjekty podraďovali nepohyblivé dodávky režimu DPH a\nuplatňovali nárok na odpočet DPH. Rozsudok EMAG je esenciálne spojený s právnym prostredím\nintrakomunitárneho dodania tovaru a jeho súvislosťami.\n\nV danom prípade však daňový subjekt naopak transakciu kvalifikoval ako daňovo neutrálnu z hľadiska\nDPH. Daňový subjekt tvrdil, že išlo o extrakomunitárnu dodávku a z tohto dôvodu ju ani nekvalifikoval\nako zdaniteľné plnenie a ani neuplatňoval nárok na odpočet dane na vstupe. Pri vyhodnocovaní\nodovzdania tovaru vo forme nepohyblivej dodávky traditio longa manu a nepohyblivej dodávke tovaru sa\nobjektívne nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru. Miesto dodania tovaru pri tejto forme je vôľovým\nprvkom zmluvných strán a správca dane nemôže určiť miesto dodania na základe fyzického prevzatia.\nPreto dopyt správcu dane zo dňa 07.04.2009 č. 724/320/2302/2007-16461/2009/Miho na Železničnú\nspoločnosť Cargo Slovakia, a.s., či je možné, aby tovar prepravovaný po železnici fyzicky prevzal 1.\nodberateľa, v danom prípade BHJ, a.s. od ukrajinca v Užhorode, t.j. na ukrajinskej strane hranice alebo\nk fyzickému prevzatiu tovaru môže dôjsť až v prekládkovej stanici Maťovce je nesprávny, lebo takýto\ndôkaz je použiteľný iba pri dodaní tovaru, ktoré má svoj základ vo fyzickom odovzdaní, t.j. podľa § 13\nods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., ale nie pri nepohyblivej dodávke tovaru podľa § 13 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 222/2004 Z.z.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že správca dane predmetný problém viackrát konzultoval s finančným\nriaditeľstvom so žiadosťou o metodické usmernenie. Je tendencia, že daňové orgány z opatrnosti\npodradia aj takýto typ transakcie právnemu režimu DPH. Senát však konštatuje, že zo zisteného\nskutkového stavu nie je dôvod na takýto postup.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2\nO.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi vznikol nárok na\nnáhradu trov konania, ktorý nárok uplatnil v žalobe i v odvolaní. Trovy konania však v zmysle § 151 ods.\n1, 2 O.s.p. nevyčíslil do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Najvyšší súd preto podľa § 151 ods.\n2 posledná veta O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v písomnom vyhotovení rozsudku\nnepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/47/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}