{"guid": "932dca17-9944-4a1b-8663-e784077db853:7dd57e23-a771-4ff4-9c8d-c89a34619222", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8011200695.1", "spisova_znacka": "5Sžo/21/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/21/2013 z 30. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 5Sžo/21/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8011200695.1", "identifikacne_cislo": "8011200695", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2014-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dd57e23-a771-4ff4-9c8d-c89a34619222", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200695.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200695.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200695.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/21/2013\n8011200695\n30. 04. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:8011200695.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: Consumer\nFinance Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou Beňo & partners, Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia\n95, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej\ninšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného z 18. júla 2011 č. SK/0248/99/2011, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove, č. k. 2S/30/2011-34 z 28. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 2S/30/2011-34 z 28.\nnovembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“)\nzamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu, ktorou\nsa domáhal preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného citovaného v úvodnej časti\nrozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej aj „SOI“),\nso sídlom v Prešove z 25. marca 2011 č. P/0033/07/11, ktorým mu bola za porušenie povinnosti\npredávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane\nspotrebiteľa“) správnym orgánom uložená pokuta podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa\npokutu vo výške 3.000 Eur a nepriznal mu náhradu trov konania.\nKrajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov a s ich\nargumentáciou, ako aj s právnym posúdením zisteného skutkového stavu v tom zmysle, že bolo\npreukázané, že žalobca porušil svojím konaním povinnosť dodržať zákaz používania nekalej obchodnej\npraktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a zákazu používania nekalej obchodnej\npraktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k právu na ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa\npodľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa.\nKrajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že spotrebiteľ uzatvoril 11. februára 2010 kúpnu zmluvu\nso spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA Auto, a. s. Bratislava, ktorou nadobudol vlastnícke právo k\nosobnému motorovému vozidlu zn. Renault Thalia 1.4 Alizé. Toho istého dňa uzatvoril so žalobcom,\nv mene ktorého konal predajca, aj zmluvu o úvere tzv. Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení. Po podpise\nzmlúv vyšlo najavo, že na zakúpenom motorovom vozidle viaznu právne vady, nakoľko je zaťažené\n\nprávom tretej osoby, v dôsledku čoho sa spotrebiteľ s predajcom dohodli na zrušení kúpnej zmluvy. Z\ndôvodu zrušenia kúpnej zmluvy a následne aj Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení žalobca vykonal tzv.\n„vyúčtovanie“ tak, že spotrebiteľovi z celkovej zaplatenej sumy pozostávajúcej z jednej splátky úveru v\nsume 145,36 Eura vyúčtoval nedoplatok vo výške 21,25 Eura. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového\nstavu správny orgán dospel k záveru, že konanie žalobcu vykazuje znaky konania v rozpore s § 457\nObčianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení), v zmysle ktorého bol žalobca povinný\nvrátiť spotrebiteľovi v plnom rozsahu plnenie, ktoré dostal na základe zmluvy, ktorá bola zrušená a\nzároveň ide o konanie v rozpore s § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa tým, že upiera\nspotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane\nspotrebiteľa.\nKrajský súd konštatoval porušenie povinnosti žalobcu v zmysle výroku, ako aj odôvodnení oboch\nrozhodnutí správnych orgánov, pričom uloženie pokuty na dolnej hranici zákonom stanovenej možnej\nsadzby podľa jeho názoru v plnej miere zohľadnilo závažnosť porušenia, ako aj následok.\nPodľa názoru krajského súdu zhodne s s názorom žalovaného v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára\ndodávateľ so spotrebiteľom. Pritom s poukazom na obsah ustanovenia § 52a ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté\ndo jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. V súlade s ustanovením § 52a ods.\n2 Občianskeho zákonníka, ak však povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v\nods. 1 pri uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto\nzmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením,\nalebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to z obdobnými\nprávnymi účinkami. Z týchto citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava zákonodarcu rátala s tým,\nže pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom môžu byť síce uzavretá viaceré zmluvy,\npričom často sú tieto zmluvy uzavreté medzi rôznymi subjektmi, ak dodávateľ zároveň vystupuje nielen\nvo svojom mene, ale aj v mene tretieho subjektu, čo v prípade ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy z dôvodu,\nže plnenie dodávateľa je vadné a vady predávanej veci sú neodstrániteľné, sa môže spotrebiteľ dostať\ndo situácie, keď iná zmluva zostane platnou, pritom pre spotrebiteľa takáto zmluva nemá význam, keďže\nsvojou povahou je zmluvou, ktorej predmet sa realizuje len spojení s inou zmluvou. Aj podľa názoru\nkrajského súdu teda v takýchto prípadoch právna úprava tzv. závislých zmlúv spôsobuje zánik ostatných\nzávislých zmlúv, a to aj bez potreby vôle spotrebiteľa.\nNa základe uvedeného krajský súd konštatoval, že kúpna zmluva, ktorú uzatvoril spotrebiteľ s predajcom\na následne uzatvorené zmluvy Zmluva a Zmluva o zabezpečení, ktorú uzatvoril spotrebiteľ so žalobcom\nsú závislými zmluvami, na ktoré sa vzťahuje právna úprava § 52 Občianskeho zákonníka a zánik kúpnej\nzmluvy iným spôsobom než plnením s účinkami spätne spôsobil zánik zmlúv uzatvorených spotrebiteľom\na dodávateľom.\nKrajský súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel\nk záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“).\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní\núspech nemal, právo na ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v\nzákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP namietajúc nesprávne právne\nposúdenie veci krajským súdom, keď konanie žalobcu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktoré\nnásledne postihol sankciou. V podanom odvolaní zotrval na svojom vyjadrení v žalobe podanej proti\nnapadnutým správnym rozhodnutiam.\nOdvolanie odôvodnil poukázaním na ustanovenie § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,\nak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny,\nposudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ak však z povahy\nzmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že\ntieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných\n\nzmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim\nsplnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Podľa názoru\nžalobcu mal zákonodarca na mysli len zmluvy uzavreté medzi tými istými účastníkmi, pričom tým\nsleduje zvýšenie ochrany spotrebiteľa, ktorý ak sa platne domôže neplatnosti jednej zmluvy uzavretej\ns dodávateľom, musí sa osobitne domáhať aj vyslovenia neplatnosti ďalšej zmluvy, uzavretej s tým\nistým dodávateľom, ak táto ďalšia zmluva súvisí s prvou. Inštitút viazaných zmlúv je koncipovaný tak, že\ndodávateľ v prípade, ak spôsobí neplatnosť alebo zánik jednej zmluvy uzavretej so spotrebiteľom, nesie\nzodpovednosť aj za ďalšiu svoju zmluvu uzavretú v súvislosti s prvou. V žiadnom prípade však dodávateľ\nnemôže niesť zodpovednosť za neplatnosť alebo zrušenie zmluvy, ktorú uzavrela tretia osoba.\nPoukazujúc na predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka žalobca konštatoval, že v danom\nprípade ide o dva spotrebiteľské vzťahy, v ktorých vystupuje ten istý spotrebiteľ, ale odlišný dodávateľ.\nJeden spotrebiteľský vzťah vznikol medzi spotrebiteľom a predávajúcim z titulu kúpnej zmluvy a druhý\nspotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom úveru z titulu zmluvy o pôžičke.\nZmluva o pôžičke uzavretá medzi spoločnosťou a spotrebiteľom preto podľa žalobcu nezanikla na\nzáklade ust. § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko nejde o viazanú zmluvu vo vzťahu ku kúpnej\nzmluve uzavretej s treťou osobou. V tomto prípade ide o zánik zmluvy ex nunc, na základe čoho prináleží\nposkytovateľovi pôžičky právo na úroky za obdobie, po ktoré poskytol spotrebiteľovi peňažné prostriedky,\nnakoľko poskytovateľ dôvod zrušenia kúpnej zmluvy nezavinil.\nTáto právna skutočnosť súčasne nijako nepoškodzuje ani spotrebiteľa, ktorý si môže úroky regresne\nvymáhať od toho, kto ich zavinil, t. j. predávajúceho z titulu zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku\nvady tovaru podľa § 600 Občianskeho zákonníka.\nŽalobca na základe vyššie uvedených argumentov navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 250ja ods. 3\nOSP rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nK odvolaniu žalobcu sa podaním zo 04. februára 2013 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení okrem toho, že sa\npridŕžal svojich doterajších podaní uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu,\nže napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci,\nv súlade s platnými právnymi predpismi, na základe čoho odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie ako\nneodôvodnené zamietol v celom rozsahu a rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nŽalovaný ďalej uviedol, že právna úprava ustanovení § 51 ods. 1 a § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka\nráta s tým, že pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom môžu byť uzavreté viaceré\nzmluvy, pričom často sú tieto zmluvy uzavreté medzi rôznymi subjektmi, ak dodávateľ zároveň vystupuje\nnielen vo svojom mene, ale aj v mene tretieho subjektu. Ako príklad dôvodová správa uvádza kúpu\ntovaru a jeho financovanie prostredníctvom pôžičky poskytnutej treťou osobou. V prípade, ak spotrebiteľ\nodstúpi od zmluvy z dôvodu, že plnenie dodávateľa je vadné a vady predávanej veci sú neodstrániteľné,\nspotrebiteľ sa môže dostať do situácie, keď mu zmluva zostane platnou, pričom pre spotrebiteľa takáto\nzmluva nemá význam, keďže svojou povahou je zmluvou, ktorej predmet sa realizuje len v spojení s\ninou zmluvou. Z uvedeného dôvodu sa preto v týchto prípadoch zaviedla právna úprava tzv. závislých\nzmlúv, ktorých závislosť spočíva v tom, že zánik jednej zo závislých zmlúv iným spôsobom než splnením\nalebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje priamo „ex lege“ zánik ostatných závislých zmlúv,\nbez potreby prejavu spotrebiteľa.\nVzhľadom na uvedené je podľa žalovaného nepochybným, že kúpna zmluva uzavretá s predajcom\nAUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. a Zmluva a Zmluva o zabezpečení, ktorú spotrebiteľ uzatvoril so\nžalobcom, sú závislými zmluvami, na ktoré sa vzťahuje právna úprava § 52a Občianskeho zákonníka.\nZánik kúpnej zmluvy iným spôsobom než splnením s účinkami ex tunc, teda spätne od začiatku\nexistencie právneho vzťahu, spôsobil zánik Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení, a to s rovnakými právnymi\núčinkami.\nKeďže kúpna zmluva a Zmluva a Zmluva o zabezpečení vznikli pri tom istom rokovaní, odvolací správny\norgán sa aj vzhľadom na obsah podnetu spotrebiteľa domnieva, že pre priemerného spotrebiteľa za\nbežných okolností je podstatný prvotný dokument, teda kúpna zmluva, z ktorej jednoznačne vyplýva,\nže kúpna cena motorového vozidla má byť vyplatená predávajúcemu z pôžičky, ktorú má na tento účel\n\nposkytnúť žalobca. Žalovaný v danom prípade zastáva názor, že spotrebiteľovi, ktorý pri dojednaní\nspotrebiteľského úveru vystupuje v slabšej pozícií v porovnaní s poskytovateľom úveru, je potrebné\nv týchto vzťahoch v medziach zákona poskytnúť zvýšenú ochranu, keďže vzhľadom na zložitosť\nproblematiky dôveruje poskytovateľovi úveru. Spoločenskú nebezpečnosť sankcionovaného konania\nvidí správny orgán predovšetkým v zneužití dôvery spotrebiteľa pri dojednávaní spotrebiteľského úveru,\nktorého predmetom je financovanie kúpy motorového vozidla. Žalovaný sa domnieva, že vzhľadom na\nskutočnosť, že žalobca nevrátil spotrebiteľovi plnenie, ktoré od spotrebiteľa dostal na základe zmluvy,\nktorá bola zrušená, uprel mu právo na ochranu ekonomických záujmov.\nCharakter uvedených porušení povinností žalobcu má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k\nspotrebiteľovi je spôsobilý privodiť majetkovú ujmu. Žalobca plne zodpovedá za protiprávny skutkový\nstav zistený v čase kontroly SOI, a to bez ohľadu na dôvody a skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom\nodvolaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP);\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nPodľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\nzákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či tento orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\n\npredpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho\norgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho\norgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nZ obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že pri kontrolách vykonaných\ninšpektormi SOI 16. septembra 2010, 23. novembra 2010 a 27. januára 2011 v prevádzkarni účastníka\nkonania Consumer Finance Holding, a. s. zistené, že spotrebiteľ 11. februára 2010 uzatvoril so\nspoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. Bratislava kúpnu zmluvu č. 120 100 524 za účelom\nkúpy ojazdeného motorového vozidla zn. RENAULT Thalia 1.4 Alizé v dohodnutej kúpnej cene 4.616\nEur. Pri podpise kúpnej zmluvy spotrebiteľ zaplatil predajcovi zálohu na kúpnu cenu v sume 692,40\nEura. Pri tom istom rokovaní, toho istého dňa a pod tým istým číslom za účelom zaplatenia zostatku\nkúpnej ceny spotrebiteľ uzatvoril s účastníkom konania, v mene ktorého konal predajca, aj zmluvu\no úvere tzv. Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení. Po podpise zmlúv vyšlo najavo, že na zakúpenom\nmotorovom vozidle viaznu právne vady, nakoľko je zaťažené právom tretej osoby, v dôsledku čoho sa\nspotrebiteľ s predajcom dohodli 07. apríla 2010 na zrušení kúpnej zmluvy. Z dôvodu zrušenia kúpnej\nzmluvy a následne aj Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení žalobca vykonal 08. apríla 2010 tzv. „vyúčtovanie\nreklamácie Zmluvy č. 120 100 524“ tak, že spotrebiteľovi z celkovej zaplatenej sumy pozostávajúcej z\njednej splátky úveru v sume 145,36 Eura vyúčtoval nedoplatok vo výške 21,25 Eura. Vychádzajúc z takto\nzisteného skutkového stavu správny orgán dospel k záveru, že konanie žalobcu vykazuje znaky konania\nv rozpore s § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bol žalobca povinný vrátiť spotrebiteľovi v\nplnom rozsahu plnenie, ktoré dostal na základe zmluvy, ktorá bola zrušená, a zároveň ide o konanie\nv rozpore s § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa tým, že upiera spotrebiteľovi právo na\nochranu jeho ekonomických záujmov podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nZákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z. z.“) v §\n1 ods. 1 upravuje:\na) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len\n„kontrola vnútorného trhu“) a štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných\npredpisov,\nb) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu,\nc) ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona,\nd) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi\nzdruženiami.\nPodľa § 2 zákona č. 128/2002 Z. z. kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje:\na) či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a\nkvalite,\nb) dodržiavanie cenových predpisov 3) pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb konečnému\nspotrebiteľovi,\nc) dodržiavanie času predaja,\nd) dodržiavanie podmienok skladovania a dopravy výrobkov,\n\ne) používanie overených určených meradiel, používanie značky „e“ na spotrebiteľsky balených\nvýrobkoch,\ng) dodržiavanie práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva, významných z hľadiska ochrany\nspotrebiteľa,\nh) ochrana niektorých rozhlasových programových služieb a televíznych programových služieb a služieb\ninformačnej spoločnosti podľa osobitného predpisu,\ni) dodržiavanie povinností ustanovených osobitným zákonom,\nSlovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu\nu fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo\nposkytujúcich služby (ďalej len „kontrolované osoby“):\na) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1,\nb) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na\nich odstránenie,\nc) kontroluje plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov,\nd) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov,\ne) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných\nvýrobkov,\nf) informuje verejnosť o prijatých opatreniach na mieste alebo ochranných opatreniach, ak ide o\norganizovanie alebo uskutočňovanie predajných akcií podľa osobitného predpisu; 10aa) súčasťou\ninformácie je vždy uvedenie presného označenia organizátora predajnej akcie alebo predávajúceho,\nktorému boli opatrenia uložené, a upozornenie na protiprávne konanie, za ktoré boli opatrenia uložené,\ng) využíva poznatky iných orgánov a podnety spotrebiteľov,\nh) ukladá pokuty,\ni) vybavuje sťažnosti spotrebiteľov,\nj) objasňuje priestupky,\nk) vydáva na žiadosť osoby, ktorá je zapísaná v registri veriteľov alebo ktorá má o zápis do registra\nveriteľov záujem, písomné potvrdenie o splnení podmienok podľa osobitného predpisu.\nĎalej z § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez\nohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nV zmysle § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom\nistom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.\nPodľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv\nuvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé,\nvznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným\nspôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých\nzmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a\npo oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods.\n2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaní napadnutého rozsudku. Tieto\nzávery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc správne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné:\nPri posudzovaní právnych vzťahov v oblasti ochrany práv spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli\nskutočnosť, že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a\nto s ohľadom na okolnosti za, ktorých dochádza ku kontraktácii s pohľadom na väčšiu profesionálnu\nskúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva či dostupnosť právnych služieb, pričom má možnosť\nstanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Znakom tejto novej\nkogentnej právnej úpravy je snaha vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, formou obmedzenia\nautonómie vôle. Samotným zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej\núpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru\nalebo poskytovanie služieb. Z toho dôvodu obsahuje právna úprava spotrebiteľských zmlúv určité\nodchýlky od ostatných záväzkových vzťahov, pričom do právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv sa\npremieta snaha zákonodarcu vyrovnávať faktickú nerovnováhu, ktorá vzniká tým, že na v jednej strane\nzmluvného vzťahu je profesionálny účastník, ktorý si vopred určil zmluvné podmienky a ktorý, navyše\nvystupuje v mnohých prípadoch ako monopolný dodávateľ celého komplexu služby.\nPri hodnotení konkrétnych okolností prípadu, sa javí nesporne preukázanou vzájomná závislosť\noboch zmlúv, keďže vznik zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení je priamo podmienený skutkovo\nsúvislosťou s uzavretím zmluvy o kúpe motorového vozidla a priamo rieši financovanie kúpnej ceny tohto\ntovaru. Túto, pre posúdenie veci rozhodujúcou právnou okolnosť ešte umocňuje aj skutočnosť, že zo\nvšeobecných obchodných podmienok a zmluvných podmienok v relevantnej zmluvy o spotrebiteľskom\núvere vyplýva, že dodávateľ služby a veriteľ vystupujú spoločne ak dodávateľ služby ju podmieňuje\nposkytnutím úveru práve konkrétnym veriteľom (žalobcom).\nNie je možné sa stotožniť ani s argumentmi žalobcu, že § 52a Občianskeho zákonníka možno aplikovať\niba v prípade, ak ide o viaceré zmluvy medzi tým istým dodávateľom. Zo znenia tohto zákonného\nustanovenia nevyplýva, že pri tom istom rokovaní alebo zahrnutí zmlúv do jednej listiny, môžu vystupovať\niba dve zmluvné strany a že účasť tretích zmluvných strán je zo zákona vylúčená.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nejde o dva oddeliteľné\nspotrebiteľské vzťahy, ale s ohľadom na úzku, logickú, nadväznú skutkovú súvislosť, ide stále o totožný\nspotrebiteľský vzťah.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP\na § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/30/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}