{"guid": "a92ceb8e-0dde-485c-b4f1-56942ceaf184:d32dd15b-395a-4266-992f-1d99497187f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8011200598.1", "spisova_znacka": "10Sžso/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/10/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 10Sžso/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8011200598.1", "identifikacne_cislo": "8011200598", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-4a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4a ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-4a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-4a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-277.odsek-3", "nazov": "§ 277 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-277.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-277"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-4a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 4a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-4a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-4a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-277", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-4a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d32dd15b-395a-4266-992f-1d99497187f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200598.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200598.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200598.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/10/2013\n8011200598\n29. 01. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:8011200598.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobkyne Ing. T.\nW., bytom F., zastúpenej JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou AK so sídlom v Prešove, Svätoplukova\n12, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 7. júna 2011, číslo: 16377-3/2011-BA, o odvolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/44/2011-41 zo dňa 25. januára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/44/2011-41 zo dňa 25.\njanuára 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 16377-3/2011-BA zo dňa 7. júna 2011 z r u\nš u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na súde I. stupňa\nRozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/44/2011-41 zo dňa 25. januára 2013 bola zamietnutá\nžaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 16377-3/2011-BA zo dňa 7. júna 2011, ktorým žalovaná\npotvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Prešov (ďalej len prvostupňového správneho\norgánu) č. 15557-7/2010-PO zo dňa 10. decembra 2010, podľa ktorého žalobkyni ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe zanikla účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení dňa 31.\ndecembra 2003.\nKrajský súd v Prešove rozsudok odôvodnil tým, že podľa § 249 písm. a/ zákona o sociálnom poistení\npoistenec podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení a\nna dôchodkovom zabezpečení podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Z uvedeného vyplýva,\nže v prípade vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch poistencov, t.j. aj\nfyzických osôb, ktoré boli zúčastnené na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa\npredpisov účinných pred 1. januárom 2004, musí Sociálna poisťovňa v zmysle ustanovenia § 178 ods.\n1 písm. a) zákona o sociálnom poistení vydať rozhodnutie, keďže v zmysle citovaného ustanovenia\nje účastníčka konania poistencom podľa zákona o sociálnom poistení, pretože bola zúčastnená na\nnemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa predpisov účinných pred 1. januárom\n2004. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba\nvznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa\n\npráva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Vzhľadom\nk vyššie uvedenému pri posudzovaní zániku účasti účastníčky konania na nemocenskom poistení a\ndôchodkovom zabezpečení sa v zmysle predmetného ustanovenia postupuje podľa predpisov účinných\npred 1. januárom 2004, t. j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení a ďalších príslušných právnych\nnoriem. Zároveň aj v zmysle právnej úpravy platnej v roku 2003 bola Sociálna poisťovňa oprávnená\nrozhodovať v sporných prípadoch o vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia. Predmetná vecná\npôsobnosť vyplývala z § 15 písm. a) prvého bodu zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho\nzabezpečenia v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený zákonom o sociálnom zabezpečení.\nTaktiež poukazovanie žalobkyne na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúceho sa\noblasti správneho trestania je irelevantné, keďže rozhodovanie o vzniku účasti účastníčky konania ako\nsamostatne zárobkovo činnej osoby na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení nie je\nvôbec možné považovať za sankciu v oblasti správneho práva.\nĎalej krajský súd v dôvodoch uviedol, že podľa § 4a ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení za\nsamostatne zárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré majú\noprávnenie prevádzkovať živnosť.\nPodľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení za samostatne zárobkovo činné osoby\nsa na účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa osobitných predpisov, s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú činnosť podľa osobitného\npredpisu, v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov.\nV danom prípade zápisom žalobkyne do zoznamu audítorov, ktorý vedie Slovenská komora audítorov,\nžalobkyňa nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona o\nsociálnom zabezpečení (išlo o osobu, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu) aj napriek tomu, že dňom 7. februára 2003 prestala byť samostatne zárobkovo činnou osobou\npodľa § 4a ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení a nebola ani samostatne zárobkovo činnou\nosobou ako znalec, lebo do 31. júla 2006 vykonávala znaleckú činnosť výlučne pred štátnymi orgánmi.\nStatus samostatne zárobkovo činnej osoby mala aj po podaní odhlášky z nemocenského poistenia\na dôchodkového zabezpečenia a jej povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom\nzabezpečení vyplývala zo zákona o sociálnom zabezpečení, lebo bola samostatne zárobkovo činnou\nosobou podľa § 4a ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom poistení a podľa výpisu z daňového priznania k\ndani z príjmov fyzickej osoby za rok 2001 presiahol jej príjem zákonom stanovenú sumu 110 000,- Sk\na podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky presiahol jej príjem za rok 2002 zákonom\nstanovenú sumu 121 000,- Sk.\nPovinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení žalobkyni zanikla až dňa 31.\ndecembra 2003 v dôsledku zmeny právnej úpravy, keďže s účinnosťou od 1. januára 2004 začal\nplatiť nový zákon (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) a tak, ako to uviedla žalovaná v\npreskúmavanom rozhodnutí, s poukazom na § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení žalobkyňa už\nnemala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.\nZ týchto dôvodov krajský súd žalobu zamietol.\nII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktoré odôvodnila tým, že\nvo svojej žalobe poukázala na zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý vo svojich intertemporálnych ustanoveniach\n§ 249 - 293bo neupravuje možnosť sociálnej poisťovne v konaní o zániku sociálneho poistenia aplikovať\nneúčinný právny predpis. Aplikácia zákona č. 100/1988 Zb. je v zmysle § 277 ods. 3 zákona o sociálnom\npoistení prípustná len v taxatívne vymedzených konaniach, a to v konaní vo veciach poistného na\nnemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti\nzamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie\nv nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej\n\npovinnosti a pokuty, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, pri ktorých sa aj po 31.\ndecembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.\nKonanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je samostatným\ndruhom konania, ktoré nie je vymedzené medzi konaniami, na ktoré je sociálna poisťovňa oprávnená\naplikovať doterajší - neúčinný právny predpis (zákona č. 100/1988 Zb.). Z daného dôvodu v konaní o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia, sociálna poisťovňa rozhodnutím vydaným v konaní o\nzániku sociálneho poistenia začatom dňa 6. septembra 2010 neoprávnene aplikovala neúčinnú právnu\núpravu (zákon č. 100/1988 Zb.), čím porušila zásadu zákazu retroaktivity a zásadu právnej istoty.\nSociálna poisťovňa, pobočka Prešov teda v konaní o zániku poistenia, ktoré bolo začaté za účinnosti\nnového právneho predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z.) rozhodla o zániku sociálneho poistenia v zmysle\nneúčinného právneho predpisu, a to dokonca v konaní (o zániku sociálneho poistenia), ktoré zákon\naplikovaný Sociálnou poisťovňou - zákon č. 100/1988 Zb. nepoznal a neupravoval. Odvolateľka uviedla,\nže zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v zmysle § 119 upravuje jednotlivé druhy konania\n- konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia a konanie o zmene poskytovania alebo výšky už\npriznanej dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré je príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne\noprávnená v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. začať z vlastného podnetu. Iné druhy konania zákon č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t. j. ani konanie o zániku sociálneho poistenia, neupravoval a\nteda, ak sociálna poisťovňa aplikovala nový druh konania o zániku sociálneho poistenia na rozhodovanie\no stave platnom od 7. februára 2003 do 31. decembra 2003 (teda za účinnosti zákona č. 100/1988\nZb.) prekročila svoje oprávnenia uložené jej tak zákonom o sociálnom zabezpečení, ako aj Ústavou SR\n(Sociálna poisťovňa konala nad rámec oprávnení, ktoré jej zákonodarca udelil).\nV nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná (aj jej prvostupňový orgán) prekročila oprávnenia\nuložené jej zákonom, resp. Ústavou SR a nad rámec týchto oprávnení v rozpore so zásadou právnej\nistoty a zásadou zákazu retroaktivity zákonov aplikovala neúčinný zákon bez toho, aby jej to zákon č.\n461/2003 Z. z. umožňoval vo svojich intertemporálnych ustanoveniach, čím okrem iného konaním o\nzániku sociálneho poistenia (konaním, ktoré zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sociálnej\npoisťovni ako správnemu orgánu neumožňoval) porušila platné právne predpisy a vec nesprávne právne\nposúdila.\nAj napriek tomu, že žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobkyne na strane 2 posledný\nodsek uviedla, že z hľadiska hmotnoprávnej stránky predmetného konania vychádzajúc zo zásad,\nktoré sa uplatňujú v právnom poriadku Slovenskej republiky, sa vznik práv a povinností, plnenie práv\na povinností ako aj spôsob uplatňovania nárokov spravuje právnymi predpismi platnými v čase, kedy\ndošlo k vzniku práv a povinností alebo ich realizácií. V súlade s tým zákonodarca v zákone č. 461/2003\nZ. z., konkrétne v § 277 ods. 1 a 2, ustanovil, že ak povinnosť platiť poistné respektíve uloženie\nsankcie za nesplnenie povinnosti platiť poistné vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola\nsplnená do 31. decembra 2004, pri ich platení a vymáhaní sa postupuje podľa predpisov účinných\npred 1. januárom 2004. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca v kontexte a v súlade s právnym\nporiadkom Slovenskej republiky chcel, aby sa všetky právne vzťahy v oblasti sociálneho práva, ktoré\nvznikli pred 1. januárom 2004, spravovali právnymi predpismi platnými v čase ich vzniku napriek tomu, že\nv paragrafovom znení zákona č. 461/2003 Z. z. opomenul priamo ustanoviť intertemporálne ustanovenie\nohľadne posudzovania vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení. Nepriamo\nto podľa názoru žalovanej vyplýva aj z ustanovenia § 249 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.,\nktoré ustanovuje, že poistencom podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na\nnemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa predpisov účinných pred 1. januárom\n2004. Súčasne žalovaná uviedla, že právne normy v podmienkach demokratického štátu v zásade\npôsobia do budúcnosti a nie do minulosti. Akúkoľvek výnimku z princípu retroaktivity musí právny predpis\nvýslovne stanoviť, pričom žalovaná zdôraznila, že za určitých podmienok sa retroaktivita pripúšťa len v\ntrestnom práve, čo vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky.\nV súvislosti s vyššie uvedeným vyjadrením žalovanej žalobkyňa podotkla, že aj z tohto vyjadrenia\nžalovanej je zrejmé, že sa nielen žalovaná, ale ani konajúci súd nedostatočne vysporiadali s\nhmotnoprávnou stránkou predmetnej veci, ak sa súd jednoznačne stotožnil s právnym názorom\nprezentovaným žalovanou vo vyššie uvedenom vyjadrení, v ktorom uviedol, že zákonodarca chcel v\nsúlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, aby sa všetky právne vzťahy v oblasti sociálneho\npráva, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 spravovali právnymi predpismi platnými v čase ich\nvzniku aj napriek tomu, že v paragrafovom znení zákona č. 461/2003 Z. z. opomenul priamo\n\nustanoviť intertemporálne ustanovenie ohľadne posudzovania vzniku účasti na nemocenskom poistení a\ndôchodkovom poistení. Z dôvodu vyššie uvedeného bolo teda nesporne dôležité, pre správne posúdenie\npredmetnej právnej veci, posúdiť postup žalovanej v tom zmysle, či žalovaná mala postupovať v zmysle\nzákonov a právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 alebo v zmysle ustanovení zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004.\nTak ako naznačila žalobkyňa vo svojej žalobe, aj keď z jednotlivých ustanovení (vyššie to už žalobkyňa\nnaznačila) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004\na ani z jeho prechodných a záverečných ustanovení nevyplýva to, čo žalovaná naznačila vo svojom\npísomnom vyjadrení, pričom z tohto jej vyjadrenia a právneho názoru nie je možné vyvodiť záver, ktoré\nhmotnoprávne ustanovenie a ktorý právny predpis použila v predmetnej právnej veci, pričom sama\nspochybnila existenciu prechodného ustanovenia v zákone o sociálnom poistení účinnom od 1. januára\n2004 týkajúce sa posudzovania vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkom poistení, je\nnamieste považovať rozhodnutie žalovanej ako aj jej postup v rozpore s platnými právnymi predpismi\na to aj z tohto dôvodu, že z odôvodnenia potvrdzujúceho rozhodnutia žalovanej nie je možné dospieť\nk jednoznačnému právnemu záveru, ktorým hmotnoprávnym predpisom v konaní o zániku účasti na\nnemocenskom poistení a dôchodkovom poistení sa žalovaná riadila. Z dôvodu vyššie uvedeného je\npotrebné aj rozhodnutie konajúceho súdu I. stupňa považovať za rozhodnutie v rozpore s právnymi\npredpismi založené na nesprávnom právnom posúdení veci.\nNie je nezaujímavou ani skutočnosť, že ak zodpovední zamestnanci žalovanej v čase odhlásenia\nsa žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby z jej poistenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby z dôvodu zrušenia živnostenského oprávnenia na vykonávanie živnosti nekonali a neupozornili\nžalobkyňu na jej nesprávny postup a prijali jej odhlášku z nemocenského a dôchodkového poistenia\nako samostatne zárobkovo činnej osoby (dňa 12. februára 2003), je nesporné, že postup žalobkyne\nv rozpore so zákonom nebol. Ak by nebolo bývalo konanie žalobkyne v súlade s právnymi predpismi,\nbolo povinnosťou žalovanej minimálne do konca roku 2003, ak bola žalovaná presvedčená o tom, že jej\npoistenie trvá a nezaniklo, oznámiť žalobkyni, že jej odhlásenie sa z nemocenského a dôchodkového\npoistenia bolo predčasné a v rozpore s platnými právnymi predpismi.\nAvšak z konania žalovanej (ako aj prvostupňového orgánu žalovanej) je nesporne zrejmé, že ani\nžalovaná nemala vedomosť o prípadnom nesprávnom postupe žalobkyne, keď až s odstupom 8\nrokov vydala rozhodnutie, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zanikla účasť na\nnemocenskom a dôchodkovom poistení dňa 31. decembra 2003.\nŽalobkyňa poukázala na skutočnosť, že dňom 8. februára 2003 bola prihlásená do poistenia ako\nzamestnankyňa spoločnosti s ručením obmedzeným AUDANA AUDIT, IČO: 31692249, ktorá bola\nzapísaná do zoznamu audítorských spoločností v zmysle zákona č. 466/2002 Z. z. podnikajúcou na\nzáklade licencie s dňom zápisu do zoznamu audítorských spoločnosti dňa 29. januára 2003. Obchodná\nspoločnosť AUDANA AUDIT s.r.o., v ktorej bola žalobkyňa zamestnaná prihlásila žalobkyňu ako svojho\nzamestnanca u žalovanej na nemocenské a dôchodkové poistenia a v celom rozsahu si svoje povinnosti\nplnila a poistné za žalobkyňu odvádzala v správnej výške a v lehotách splatnosti.\nŽalobkyňa zdôrazňuje, že nebola osobou, za ktorú by v čase od 8. februára 2003 do 31. decembra 2003\nneboli odvádzané platby poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie. Žalobkyňa bola osobou\nriadne poistenou, za ktorú jej zamestnávateľ spoločnosť AUDANA AUDIT s.r.o. odvádzala nemalé platby\nna nemocenské a dôchodkové poistenie.\nŽalobkyňa ďalej považovala za dôležité a pre posúdenie veci ako podstatné uviesť, že zákon č. 466/2002\nZ. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov (ďalej len SKAU), ktorým je audítor záväzne viazaný,\nustanovil pre výkon audítorskej činnosti výluku, a to hneď v dvoch paragrafových zneniach:\nPrvá výluka je v § 2 ods. 3 zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch, podľa ktorého audítorské služby je\noprávnený poskytovať len audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorý a ktorá sú zapísané v zozname\naudítorov, ktorý vedie SKAU (2 ods. 4 a 5 citovaného zákona), pričom v zmysle § 2 ods. 5 v mene\naudítorskej spoločnosti môžu audítorské služby poskytovať len audítori. Druhá výluka je stanovená v\n§ 14 ods. 1 zákona č. 466/2002 Z. z., podľa ktorého že audítor môže poskytovať audítorské služby vo\nsvojom mene a na svoj účet alebo ako spoločník, štatutárny orgán alebo ako zamestnanec audítorskej\nspoločnosti v jej mene a na jej účet alebo ako zamestnanec audítora v jeho mene a na jeho účet. Inými\n\nslovami povedané audítor môže audítorské služby poskytovať buď ako fyzická osoba (vo vlastnom mene\na na svoj účet), alebo ako právnická osoba, v ktorej audítor môže audítorské služby poskytovať buď\nako spoločník, štatutárny orgán alebo ako zamestnanec. Teda v zmysle citovaného zákona č. 466/2002\nZ. z. a audítoroch oprávnenie audítora fyzickej osoby na výkon audítorských služieb zaniká, ak audítor\nzmení status výkonu svojej činnosti fyzickej osoby - samostatne zárobkovo činnej osoby - na status\nzamestnanca, pretože uvedenú činnosť nemôže vykonávať súbežne. V opačnom prípade by došlo k\nporušeniu príslušných ustanovení zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a tiež k porušeniu etického\nkódexu audítora a vnútorných predpisov vydaných príslušnou komorou, ktorými sa audítor v zmysle\núst. § 15 ods. 1 spomínaného zákona o audítoroch je povinný riadiť a dodržiavať ich, ináč mu hrozí\ndisciplinárne konanie (§ 21 citovaného zákona). Súbežné vykonávanie audítorskej činnosti ako fyzická\nosoba aj ako právnická osoba sa v zmysle interných predpisov SKAU považuje za konflikt záujmov,\nktorý tkvie v tom, že audítor vytvára sám sebe konkurenčné prostredie, keď má v audítorskej spoločnosti\npostavenie zodpovedného audítora, teda audítora, ktorý zodpovedá za výkon auditu a podpisuje správu\nnezávislého audítora. Žalobkyňa vykonávajúca činnosť audítora na základe pracovnej zmluvy, teda ako\nzamestnanec audítorskej spoločnosti, postavenie zodpovedného audítora zastáva od 8. februára 2003.\nOd toho času žalobkyňa nebola oprávnená vykonávať činnosť audítora ako samostatnú zárobkovú\nčinnosť, t.j. nemohla mať postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa pri podaní odhlášky\nz účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osoby\nk 7. februáru 2003 postupovala v súlade s v tom čase platnými právnymi predpismi, ustanovením\n§ 6a ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého samostatne zárobkovo činnej osobe účasť na dôchodkovom zabezpečení zaniká vždy odo dňa\nzániku oprávnenia na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne\nzárobkovo činnou osobou.\nPodľa názoru žalobkyne aj s poukazom na príslušné ustanovenia zákona 466/2002 Z.z. o audítoroch\n(ktorý nie je možné obísť), na ktoré bola povinná tak žalovaná (ako aj prvostupňový orgán) prihliadať,\nnie je možné opomenúť, že odo dňa 8. februára 2003 (žalobkyňa sa zamestnala v spoločnosti AUDANA\nAUDIT s.r.o.) a odhlásila sa v Sociálnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba, stratila\noprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 466/2002 Z. z.).\nAk by teda žalobkyňa aj pripustila možnosť, tak ako vo svojom rozhodnutí uviedla žalovaný, a nakoniec aj\nkonajúci krajský súd, že správne postupovala žalovaná, ak vec posúdila a postupovala podľa ustanovení\nzákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tak je nevyhnuté vykonať správny výklad jednotlivých\nustanovení zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb.\nPodľa § 4a ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa za samostatne\nzárobkovo činné osoby na účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré majú oprávnenie\nprevádzkovať živnosť. Oprávnenie na prevádzkovanie živnosti žalobkyne bolo ukončené ku dňu 7.\nfebruára 2003 a po zániku oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti sa dňa 12. februára 2003\nodhlásila z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia s dňom zániku týchto poistení ku\ndňu 7. februára 2003. Vychádzajúc zo znenia a výkladu § 4a ods. 1 písm. b/ žalobkyňa od 7. februára\n2003 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou, z dôvodu, že nemala oprávnenie na prevádzkovanie\nživnosti a preto nespĺňala podmienku na to, aby bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu.\nPodľa § 4a ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za samostatne\nzárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré majú oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov, s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú\nčinnosť podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy\nštátnych orgánov. Ani v tomto prípade, pri správnom výklade tohto zákonného ustanovenia by nebol\nmohol konajúci krajský súd dospieť k právnemu záveru, na základe ktorého žalobu žalobkyne zamietol\na to preto, že pre riadny výklad uvedeného ustanovenia je významné slovné spojenie „oprávnenie na\nvykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“, z ktorého jednoznačne musí vyplynúť a vyplýva, že\nnielen existencia tohto osobitného oprávnenia vo forme listiny lebo preukazu, u žalobkyne licencie,\n(ako tzv. formálny základ pre výkon platených činností), ale aj samotná faktická možnosť držiteľa\ntohto oprávnenia regulovanú činnosť vykonávať (tzv. materiálna stránka výkonu činnosti) čo znamená\nmožnosť reálne vykonávať audítorskú činnosť (ako SZČO), sú podmienkami, bez naplnenia ktorých nie\nje možné hovoriť o samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle predpisov sociálneho zabezpečenia.\n\nŽalobkyňa už vyššie citáciou ustanovení zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch poukázala na to, v ktorých\nprípadoch audítor, aj napriek tomu, že ako fyzická osoba má oprávnenie na poskytovanie audítorských\nslužieb, tieto služby fakticky poskytovať ako samostatne zárobkovo činná osoba poskytovať nemôže (§ 2\nods. 4 a 5 cit. zákona a § 14 ods. 1 zákona). V prípade žalobkyne s poukazom na príslušné ustanovenia\nzákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch existovala zákonná prekážka pre výkon činnosti audítora (ako\nsamostatne zárobkovo činnej osoby) t.j. ako fyzickej osoby poskytujúcej audítorské služby vo svojom\nmene a na svoj účet a to z dôvodu vzniku pracovnoprávneho vzťahu v spoločnosti AUDANA AUDIT\ns.r.o. t.j. z dôvodu vzniku zamestnaneckého vzťahu v audítorskej spoločnosti.\nPodľa názoru žalobkyne, žalobkyňa nemohla byť a ani nebola (a spĺňala podmienky pre to aby bola)\nsamostatne zárobkovo činnou osobou ani podľa § 4a ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení a to pretože v zmysle ustanovení zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch, nemohla byť\nžalobkyňa súčasne fyzickou osobou poskytujúcou audítorské služby vo vlastnom mene a na vlastný účet\na zároveň zamestnancom audítorskej spoločnosti. V zmysle naznačeného výkladu § 4a ods. 1 písm.\nc/ zákona č. 100/1988 Zb. existovala právna prekážka na výkon činnosti žalobkyne ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby a to pracovnoprávny vzťah k spoločnosti - právnickej osobe poskytujúcej\naudítorské služby na základe ustanovení zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch, ktorý automaticky\nvylučoval jej postavenie ako samostatne zárobkovo činnej osoby.\nŽalobkyňa teda uzatvorila, že správne orgány, rozhodujúce v predmetnej veci, na základe zisteného\nskutkového stavu dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri vydávaní správnych rozhodnutí,\nako aj pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi a\nv neposlednom rade aj konajúcim Krajským súdom v Prešove videla v tom, že žalovaný správny orgán\nako aj prvostupňový správny orgán a prvostupňový Krajský súd v Prešove sa pri vydávaní napadnutého\nrozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo neriadili príslušnými právnymi predpismi a to najmä § 3\nods. 2,3 a 4 § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a príslušnými ustanoveniami\nObchodného zákonníka. (Záver tejto vety neskôr žalobkyňa opravila nasledujúcim podaním z 15. marca\n2013 tak, že po slovách o správnom konaní nahradila ďalší text slovami... a príslušnými ustanoveniami\nzákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. a zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Z. z. v\nplatnom znení).\nNa záver žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že spôsobom\npodľa § 250ja ods. 3 O. s. p. zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu\norgánu na ďalšie konanie, alebo o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 220 O. s. p. teda, že rozhodnutie\nsúdu krajského súdu zmení tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 7. júna 2011 č. k. 16377-3/2011- BA\nzruší a vráti jej vec na ďalšie konanie resp. rozhodne spôsobom podľa § 221 O. s. p.\nZ vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že aj naďalej zastáva právny názor, že ako orgán zriadený na výkon\nsociálneho poistenia (zabezpečenia), bola oprávnená rozhodnúť o zániku účasti na nemocenskom\npoistení a dôchodkovom zabezpečení dňom 31. decembra. V tejto súvislosti na námietku žalobkyne,\nže zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov neupravoval konanie\no zániku sociálneho poistenia, opätovne uviedla, že s účinnosťou do 31. decembra 2003 bola daná\nSociálnej poisťovni právomoc rozhodovať o vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia v sporných\nprípadoch podľa § 15 písm. a) bod prvý zákona SNR č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho\nzabezpečenia v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa, ktorá bola zapísaná v zozname audítorov, mala\nna účely sociálneho poistenia (zabezpečenia) postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa §\n4a ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2003 bez\nohľadu na skutočnosť, že od 8. februára 2003 bola súčasne zamestnaná v spoločnosti AUDANA AUDIT,\ns.r.o., Prešov. Skutočnosť, že žalobkyňa, ako samostatne zárobkovo činná osoba, vykonávala súčasne\nčinnosť v pracovnom pomere, na ktorej výkon bola povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,\nbola právne relevantným dôvodom na zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby\naž od 1. januára 2004, na základe ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení, ktorý dňom 1. januára 2004 nadobudol účinnosť.\nPodľa § 6a ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2003, na ktorý žalobkyňa\npoukazuje, zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe účasť na dôchodkovom zabezpečení vždy\nodo dňa zániku oprávnenia na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti\nsamostatne zárobkovo činnou osobou. Podľa citovaného ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. v znení\n\núčinnom do 31. decembra 2003 by žalobkyni zanikla účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom\nzabezpečení samostatne zárobkovo činnej osoby len v tom prípade, ak by jej zaniklo oprávnenie\nna vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. ak by bola vyčiarknutá zo zoznamu audítorov.\nSkutočnosť, že žalobkyňa od 8. februára 2003 vykonávala činnosť aj v pracovnom pomere, neznamená,\nže žalobkyni týmto dňom zaniklo predmetné oprávnenie.\nVychádzajúc z uvedeného, žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.\nk. 3S/44/2011-41 zo dňa 25. januára 2013 v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\n\nIII.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky,\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 25. januára 2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 29. januára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z.z. (účinnosť\nod 1.1.2001 do 31.12.2003) na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné\nosoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu\nbol vyšší ako 100 000 Sk.\nPodľa § 6a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. (účinnosť od\n1.1.2001 do 31.12.2003) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 ods. 1 písm. c) účasť na\ndôchodkovom zabezpečení vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,\nza ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol\nvyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za\nktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu nebol\nvyšší ako 100 000 Sk.\nPodľa § 6b zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. výška príjmu z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedená v § 6 ods. 1 písm. c) a v § 6a ods. 1 sa zvyšuje vždy\nod 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku 2001 o 10 % výšky tohto príjmu platnej do 30. júna\nbežného roka.\n\nPodľa § 145a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. na nemocenskom\npoistení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto\nsumy platí § 6b rovnako.\nPodľa § 145a ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. samostatne\nzárobkovo činnej osobe uvedenej v odseku 1 účasť na nemocenskom poistení vzniká od 1. júla\nkalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30.\njúna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu nebol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie\ntejto sumy platí § 6b rovnako.\nPodľa § 249 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodnutia (ďalej len\nzákon o sociálnom poistení) poistenec podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená\nna nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa predpisov účinných pred 1. januárom\n2004.\nPodľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať\nv prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.\nPodľa § 145a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení na nemocenskom poistení sú zúčastnené\nsamostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti\npodľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako.\nPodľa § 4a ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení za samostatne zárobkovo činné osoby sa\nna účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť.\nPodľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení za samostatne zárobkovo činné osoby\nsa na účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa osobitných predpisov, s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú činnosť podľa osobitného\npredpisu, v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov.\nV prerokúvanom prípade odvolací súd so zreteľom na obsah správnych spisov konštatuje, že správne\norgány v súlade so zákonom použili pre riešenie procesných otázok (napr. príslušnosť Sociálnej\npoisťovne, pobočky Prešov v prvom stupni na konanie a vydanie rozhodnutia o zániku sociálneho\npoistenia, resp. zabezpečenia) zákon účinný v súčasnosti - zákon o sociálnom poistení (č. 461/2003\nZ. z. v znení neskorších predpisov). V súlade s prechodným ustanovením zákona o sociálnom poistení\n§ 277 ods. 3, podľa ktorého v konaniach vo veciach poistného na nemocenské poistenie, poistného\nna dôchodkové zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri\npracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku\ndo garančného fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré neboli\nprávoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni postupuje podľa predpisov účinných pred\n1. januárom 2004.\nOdvolací súd poukazuje na to, že predpisom účinným na konanie vo veciach poistného na nemocenské\npoistenie a poistného na dôchodkové zabezpečenie, ako v prerokúvanom prípade, pokiaľ ide o riešenie\nhmotnoprávnych otázok súvisiacich s podmienkami vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia\na poistného na dôchodkové zabezpečenie, bol zákon o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. v znení\nneskorších predpisov.\nV tomto smere odvolací súd nezistil pochybenie v úvahách krajského súdu na strane 10 odôvodnenia\nrozsudku a to aj pokiaľ ide o úvahy ohľadne retroaktivity použitých noriem na riešenie prípadu žalobkyne.\nZ pohľadu odvolacieho súdu je teda zrejmé, že pokiaľ žalovaná (i prvostupňový správny orgán) v konaní\no prerokúvanom prípade použila na riešenie procesných otázok v tejto veci nový zákon o sociálnom\n\npoistení a na riešenie hmotnoprávnych otázok zákon účinný do 31. decembra 2003 (zák. č. 100/1988\nZb.), nepochybila a nekonala v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity platnou v právnom poriadku\nSlovenskej republiky.\nOdvolací súd sa však nestotožnil s tvrdením krajského súdu, že žalobkyňa bola nemocensky poistená\na poistená na dôchodkové zabezpečenie aj po 7. februári 2003 až do 31. decembra 2003 so zreteľom\nna jej status samostatne zárobkovo činnej osoby (audítorky od 29. septembra 1993 a výšku jej príjmu\nz tejto činnosti v rokoch 2001 a 2002).\nAko správne v odvolaní uviedla žalobkyňa zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore\naudítorov v znení neskorších predpisov stanovil v § 2 ods. 3, že audítorské služby je oprávnený\nposkytovať len audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorý a ktorá sú zapísané v zozname audítorov,\nktorý vedie SKAU (ust. § 2 ods. 4 a 5 citovaného zákona), pričom v zmysle § 2 ods. 5 v mene audítorskej\nspoločnosti môžu audítorské služby poskytovať len audítori.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 466/2002 Z. z. audítor môže poskytovať audítorské služby vo svojom mene\na na svoj účet alebo\nako spoločník, štatutárny orgán alebo ako zamestnanec audítorskej spoločnosti v jej mene a na jej účet\nalebo\nako zamestnanec audítora v jeho mene a na jeho účet.\nInými slovami povedané audítor môže audítorské služby poskytovať buď ako fyzická osoba (vo vlastnom\nmene a na svoj účet), alebo ako právnická osoba, v ktorej audítor môže audítorské služby poskytovať\nbuď ako spoločník, štatutárny orgán alebo ako zamestnanec. Teda v zmysle citovaného zákona č.\n466/2002 Z. z. o audítoroch oprávnenie audítora fyzickej osoby na výkon audítorských služieb zaniká,\nak audítor zmení status výkonu svojej činnosti fyzickej osoby - samostatne zárobkovo činnej osoby na status zamestnanca, pretože uvedenú činnosť nemôže vykonávať súbežne. V opačnom prípade by\ndošlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a tiež k porušeniu\netického kódexu audítora a vnútorných predpisov vydaných príslušnou komorou, ktorými sa audítor v\nzmysle § 15 ods. 1 spomínaného zákona o audítoroch je povinný riadiť a dodržiavať ich, ináč mu hrozí\ndisciplinárne konanie (§ 21 citovaného zákona). Súbežné vykonávanie audítorskej činnosti ako fyzická\nosoba aj ako právnická osoba sa v zmysle interných predpisov SKAU považuje za konflikt záujmov,\nktorý tkvie v tom, že audítor vytvára sám sebe konkurenčné prostredie, keď má v audítorskej spoločnosti\npostavenie zodpovedného audítora, teda audítora, ktorý zodpovedá za výkon auditu a podpisuje správu\nnezávislého audítora. Žalobkyňa vykonávajúca činnosť audítora na základe pracovnej zmluvy, teda ako\nzamestnanec audítorskej spoločnosti, postavenie zodpovedného audítora zastáva od 8. februára 2003.\nOd toho času žalobkyňa nebola oprávnená vykonávať činnosť audítora ako samostatnú zárobkovú\nčinnosť, t. j. nemohla mať postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.\nZ tohto dôvodu i so zreteľom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso 7/2009\nzo dňa 30. marca 2010 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 426/2012-53 zo\ndňa 21. februára 2013 nie je možné zamieňať vykonávanie činnosti audítora vo vlastnom mene a\nna vlastný účet a vykonávanie audítorskej činnosti v mene audítorskej spoločnosti, pričom dôležitou\nskutočnosťou je, že na to, aby audítorská spoločnosť mohla byť zapísaná Slovenskou komorou audítorov\nako právnická osoba, musí byť jej konateľ i ďalšie osoby konajúce v jej mene vykonávajúce audítorskú\nčinnosť, zapísané v zozname audítorov.\nŽalobkyňa teda od 8. februára 2003 nemohla byť v súlade s § 4a ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988\nZb. o sociálnom zabezpečení považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu s poukázaním na jej\nstatus audítorky.\nZ tohto dôvodu odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobkyne, napadnutý rozsudok zmenil a vec vrátil\nžalovanej s tým, že podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym\nnázorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nIV.\n\nTrovy konania\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko úspešná žalobkyňa si\ntrovy konania neuplatnila a žalovaná zo zákona nemá na ich náhradu nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}