{"guid": "b63860b9-920e-4153-a8c0-1138fc39f293:728e6011-c250-406e-816c-c570cd91c0bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8011200517.1", "spisova_znacka": "6Sžf/29/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/29/2013 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 6Sžf/29/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8011200517.1", "identifikacne_cislo": "8011200517", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12a.odsek-3", "nazov": "§ 12a ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-12a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-6", "nazov": "§ 12 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-12.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-12a", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/728e6011-c250-406e-816c-c570cd91c0bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200517.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200517.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200517.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/29/2013\n8011200517\n19. 03. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:8011200517.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: 1)\nV. O., bytom N., Z., 2.) V. O., bytom N. XX, Z., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/225/978-24886/2011/990722-r zo dňa 7. marca 2011, č.I./225/983-27069/2011/990722-r zo dňa 10.\nmarca 2011, a č. I/225/980-27067/2011/990722-r zo dňa 10. marca 2011, o odvolaní proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 3S 38/2011-44, zo dňa 12. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S 38/2011-44,\nzo dňa 12. októbra 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 12. októbra 2012, č. k. 3S 38/2011-44, potom čo podľa\nust. § 112 ods. 1 v spojení s ust. § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) spojil na\nspoločné konanie veci vedené na totožnom súde pod sp. zn. 3S/38/2011, 3S/40/2011 a 3S/41/2011,\nktoré sa ďalej viedli pod sp. zn. 3S/38/2011, poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.) zamietol žalobou\nnapadnuté rozhodnutia žalovaného č. I/225/978-24886/2011/990722-r zo dňa 7. marca 2011, ktorým\nžalovaný potvrdil podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní a\npoplatkov) dodatočný platobný výmer Mesta Bardejov zo dňa 9. decembra 2010, č. 1014010218, ktorým\npodľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrúbil žalobcovi v 1. rade rozdiel dane z nehnuteľnosti na\nrok 2010 v sume 63,38 Eur, č.I/225/983-27069/2011/990722-r zo dňa 10. marca 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov platobný výmer Mesta\nBardejov zo dňa 9. decembra 2010, č. 1017902640, ktorým podľa ust. § 20 zák. č. 582/2004 Z.z. o\nmiestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len\nzák. č. 582/2004 Z. z.) vyrúbil žalobcovi v 2. rade daň z nehnuteľnosti na rok 2009 v sume 88,93 Eur, a\nč. I/225/980-27067/2011/990722-r zo dňa 10. marca 2011, ktorým žalovaný potvrdil podľa ust. § 48 ods.\n5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer Mesta Bardejov zo dňa 9.\ndecembra 2010, č. 1010802640, ktorým podľa ust. § 20 zák. č. 582/2004 Z. z. vyrúbil žalobcovi v 2. rade\ndaň z nehnuteľnosti na rok 2008 v sume 1.450,46 Sk (48,13 Eur). O náhrade trov konania rozhodol súd\npoukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nZ odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že ten potom ako\npreskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a oboznámil sa s obsahom spisu dospel k záveru o\n\nnedôvodnosti podaných žalôb. Konštatoval, že pre všetky tri veci bolo základom vyriešenie otázky, či\npri stavbe na bývanie (rodinnom dome), tak ako to upravuje ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zák. č. 582/2004\nZ. z. s odkazom na ust. § 43b ods. 1 písm. a/,b/ zák. č. 50/1976 Zb. treba pri výpočte výšky dane\npodstupovať podľa ust. § 12 ods. 2,6 v spojení s ust. § 12a ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. alebo je potrebné\npostupovať podľa ust. § 11 v spojení s ust. § 12 ods. 1 a ust. § 12a ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. Krajský\nsúd poukazovaním na citované ust. zák. č. 582/2004 Z. z. a to na ust. § 10 ods. 1, § 10 ods. 2, § 10\nods. 3, § 11, § 12 ods. 1, § 12 ods. 2, § 12 ods. 6, § 12a ods. 1 a 3, a ust. § 43b ods. 1 písm. a/, b/\nzák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ďalej len stavebný\nzákon), ako i poukazovaním na všeobecné záväzné nariadenie Mesta Bardejov č. 93/2009, č. 86/2008\na č. 77/2007, ktoré upravovali podmienky určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území mesta\nBardejov pre roky 2008 až 2010 dospel krajský súd k názoru, že keďže stavby - rodinné domy žalobcov v\nrozhodnom období slúžili na viaceré účely (bývanie a podnikanie), čo nebolo sporné, nakoľko v prípade\nžalobcu v 1 rade sa jednalo o stavbu - rodinný dom na Z. U.. X, ktorého časť priestorov žalobca v 1 rade\nprenajíma od. 1. januára 2008 na podnikateľské účely a v prípade žalobcu v 2 rade sa jednalo o stavbu\n- rodinný dom na N. U.. XX, ktorého časť priestorov žalobca v 2 rade od 1. marca 2006 prenajíma na\npodnikateľské účely, na ktoré boli Všeobecne záväznými nariadeniami Mesta Bardejov v súlade s ust. §\n12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. určené rôzne sadzby dane, nepochybil správca dane, ak daň z takýchto\nstavieb vypočítal podľa ust. § 12a ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z.. Ďalej uviedol, že nebolo sporné či sa\njednalo o stavby na bývanie alebo o viacúčelové stavby, lebo aj podľa správnych orgánov sa v oboch\nprípadoch jednalo o stavby na bývanie (rodinné domy) zaradené podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zák.\nč. 582/2004 Z. z., ktoré zároveň slúžili aj na podnikateľské účely. Zákon v citovanom ustanovení pojem\nviacúčelová stavba neupravuje a nič na veci podľa názoru krajského súdu nemení ani odkaz pri ust. §\n10 ods. 1 písm. a/ (stavby na bývanie), na ust. § 43b ods. 1 písm. a/, b/ stavebného zákona, lebo stavby\nsa zaraďujú do predmetu dane podľa skutočného účelu na ktorý sa využívajú, nie podľa prevažujúceho\núčelu na ktoré sa využívajú. Pre spôsob výpočtu dane zo stavieb je podstatný účel využitia stavby, o\nčom svedčí aj fakt, že zákonodarca v ust. § 12 ods. 6, ani v ust. § 12a ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. na\nstavebný zákon neodkazuje. Zdôraznil, že v oboch prípadoch boli rodinné domy prenajímané aj na iné\núčely - na podnikanie o rozlohe menšej ako 50% podlahovej plochy stavby. Tak ako to vyplýva z ust. §\n10a ods. 1 písm. a/ zák. č. 582/2004 Z. z. s odkazom na ust. § 43b ods. 1 písm. a/ stavebného zákona\nsa jednalo o bytové budovy - rodinné domy, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy bola určená\nna bývanie. Ak stavba slúži na viaceré účely zdaní sa postupom podľa ust. § 12 ods. 6 v spojení s ust.\n§ 12a ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z.. Metodický pokyn č. 35/2007 Z. z. na ktorý žalobcovia poukazovali,\nje len metodickou pomôckou ktorá nemôže byť v rozpore so zákonom, preto krajský súd aj s ohľadom\nna vyššie uvedené žaloby žalobcov zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1 a 2 rade z dôvodu, že\nrozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Obaja žalobcovia zastávajú názor,\nže ak správca dane pri rovnakej zákonnej úprave, vydal pôvodný platobný výmer v súlade a postupom\npodľa pôvodného Metodického pokynu č. 35/2/2007 a daňovník tak postupoval, nemôže byť na ujmu\ndaňovníkovi, aby neskoršou zmenou vnútornej právnej normy pri výklade zákona, sa spätne zhoršilo\njeho postavenie a dodatočne bol vystavený platobný výmer. V súlade s pôvodným Metodickým pokynom\nč. 35/2/2007 vydal správca dane platobný výmer, až dňa 9. decembra 2010 vydal platobný výmer č.\n1017902640, resp. dodatočný platobný výmer č. 1010802640 (týkajúci sa žalobcu v 2. rade) a dodatočný\nplatobný výmer č. 1014010218 (týkajúci sa žalobcu v 1. rade) v súlade s novým Metodickým pokynom\nč. 14/2/2010 účinným od 3. februára 2010. Namietajú, že takýto postup správcu dane nemôže byť na\nujmu daňovníka, aby neskoršou zmenou vnútornej právnej normy pri výklade zákona spätne zhoršilo\njeho postavenie. Práva a povinnosti nadobudli v dobrej viere a zdôraznil osobitosť situácie pri žalobcovi\nv 2 rade, ktorý sa pri vydávaní výmeru riadil postupmi nadriadeného orgánu a jeho odbornými výkladmi.\nHoci žalovaný ako aj konajúci súd vyslovili názor, že Metodický pokyn č. 35/2/2007 nie je všeobecne\nzáväzným právnym predpisom žalobcovia v tejto súvislosti vyslovili názor, že zmena výkladu a postupu\nsprávcu dane musí pôsobiť, tak aby práva a právom chránené záujmy fyzickej osoby boli čo najmenej\ndotknuté, preto pri rovnakej právnej úprave nemôžu existovať dva rôzne výklady, čím dochádza k právnej\nneistote. U zákonodarcu musí existovať jednotný výklad v otázke predmetu dane zo stavieb, preto\nak v predmetnej veci pracovník správcu dane postupoval podľa uvedeného metodického pokynu, ale\nzmenou vnútorného predpisu metodickým pokynom č. 14/2/2010 vystavil iný toho istého správcu dane\nso spätnou účinnosťou dodatočný platobný výmer, ktorým dodatočne zdanil predmet dane, postupoval\npodľa názoru žalobcov nesprávne.\n\nŽalobca v 2 rade okrem uvedeného v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že krajský súd sa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s právnym názorom žalobcu uvedeným v žalobe ohľadne\noslobodenia od dane. Opätovne poukázal na to, že v zmysle prechodného ustanovenia § 104 ods. 3\nzák. č. 582/2004 Z. z. bolo prevzaté do nového zákona ustanovenie o oslobodení od dane zo stavieb\npodľa ust. § 9 ods. 1 písm. g/ až j/ zák. č. 317/1992 Zb. a na základe toho oslobodenie od dane v\nzmysle uvedeného ustanovenia zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty na oslobodenie. Oslobodenie\nod dane platí až do roku 2007. Podľa zák. č. 317/1992 Zb. vo všeobecnosti platilo, že stavby a byty boli\noslobodené iba vtedy, ak sa nevyužívali na podnikateľské, iné zárobkové činnosti alebo prenájom. Túto\npodmienku pre oslobodenie od dane z nehnuteľností nemôže podľa jeho názoru správca dane podľa\nzák. č. 582/2004 Z. z. aplikovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli žalobcovia odvolaciemu\nsúdu rozhodnutie krajského súdu v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.\nZároveň žiadali priznať trovy konania.\nZ písomného vyjadrenia žalobcu k obsahu podaného odvolania je zrejmé, že ten považuje odvolacie\nnámietky žalobcov za nedôvodné. Postoje žalobcov smerujúce k charakteru vnútornej normy ako\ntakej považuje žalovaný v týchto sporných prípadoch za neúčinné z niekoľkých dôvodov. V prvom\nrade vnútorný predpis v právnom význame nikdy nie je predpisom zabezpečujúcim výklad zákona.\nMetodický pokyn nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a už táto skutočnosť predurčuje, že\npre správne zdanenie stavby jeho obsah nie je rozhodujúci a správca dane sa musí jednoznačne riadiť\npredovšetkým ustanoveniami zák. č. 582/2004 Z. z., čo sa v týchto prípadoch pri vydaní platobného\nvýmeru a dodatočných platobných výmeroch aj stalo. Preto iba pod vplyvom aplikácie vnútornej normy\na nie zákona o dani z nehnuteľností, odvolateľ podľa názoru žalovaného namieta neúčinne. Uviedol,\nže pokiaľ by sa správca dane riadil iba postupmi nadriadeného správneho orgánu a jeho odbornými\nvýkladmi a postupmi, opomenul by aplikovať príslušný zákon, ktorý by potom v zmysle právneho názoru\nkrajského súdu v napadnutom rozsudku aplikoval nesprávne.\nPoukazovanie žalobcom v 2 rade na osobitosti tohto prípadu vyhodnotil žalovaný ako nemajúce vplyv\nna zákonnosť dodatočných platobných výmerov. Taktiež zastáva názor, že krajský súd sa dostatočne\nvysporiadal so žalobcovou námietkou na str. 5-6 predmetného rozhodnutia, kde dostatočne jasne uviedol\nprečo sa stavba stala predmetom dane zo stavieb, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie od dane,\ns tým, že poukázal na všetky ustanovenia príslušných právnych predpisov. Okrem iného považuje\nžalovaný poukazovanie na oslobodenie od dane za zjavne neopodstatnené, nakoľko aj samotný žalobca\nkonštatoval, že na túto stavbu oslobodenie od dane platilo do 31. decembra 2007. Keďže v tomto\nprípade sa jednalo o daň z nehnuteľností na rok 2008, právne aj skutkové okolnosti zistené voči\ninému zdaňovaciemu obdobiu (2007) nijakým spôsobom nemôžu ovplyvniť zákonnosť vyrúbenia dane\nz nehnuteľností na rok 2008, 2009, a 2010. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol žalovaný odvolaciemu\nsúdu rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> ,\npostupom podľa ust. § 250 ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p.\na dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záveru krajského súdu prezentovaného\nv rozhodnutí, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí č.\nI/225/978-24886/2011/990722-r zo dňa 7. marca 2011, ktorým žalovaný potvrdil podľa ust. § 48 ods. 5\nzák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer Mesta Bardejov zo dňa 9.\ndecembra 2010, č. 1014010218, ktorým podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrúbil žalobcovi v 1.\nrade rozdiel dane z nehnuteľnosti na rok 2010 v sume 63,38 Eur, č.I/225/983-27069/2011/990722-r zo\ndňa 10. marca 2011, ktorým žalovaný potvrdil podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov platobný výmer Mesta Bardejov zo dňa 9. decembra 2010, č. 1017902640, ktorým podľa\nust. § 20 zák. č. 582/2004 Z. z. vyrúbil žalobcovi v 2. rade daň z nehnuteľnosti na rok 2009 v sume 88,93\nEur, a č. I/225/980-27067/2011/990722-r zo dňa 10. marca 2011, ktorým žalovaný potvrdil podľa ust. §\n\n48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer Mesta Bardejov zo\ndňa 9. decembra 2010, č. 1010802640, ktorým podľa ust. § 20 zák. č. 582/2004 Z. z. vyrúbil žalobcovi\nv 2. rade daň z nehnuteľnosti na rok 2008 v sume 1.450,46 Sk (48,13 Eur).\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., veta prvá, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je\nprípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zák. č. 582/2004 Z. z. predmetom dane zo stavieb sú stavby na území\nSlovenskej republiky - stavby na bývanie 11a) a drobné stavby, 11b) ktoré majú doplnkovú funkciu pre\nhlavnú stavbu,\nPodľa ust. § 12 ods. 6 zák. č. 582/2004 Z. z., ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne\nsadzby dane podľa odseku 2 a príplatok za podlažie podľa odseku 3, pomerná časť základu dane sa zistí\nako pomer podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivý účel využitia k celkovej podlahovej\nploche stavby.\nPodľa ust. § 12a ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z., ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne\nsadzby dane podľa § 12 ods. 2 a príplatok za podlažie podľa § 12 ods. 3, daň sa vypočíta ako súčet\npomerných častí dane. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin zastavanej plochy stavby, pomernej\nčasti základu dane a sadzby dane na príslušný účel využitia stavby zvýšenej o súčin počtu ďalších\npodlaží a príplatku za podlažie podľa § 12 ods. 3.\nVšeobecné záväzné nariadenia Mesta Bardejov č. 93/2009, č. 86/2008 a č. 77/2007 upravovali\npodmienky určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území mesta Bardejov pre roky 2010, 2009,\n2008.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa po oboznámení so spisovým materiálom a odvolaním napadnutým\nrozhodnutím plne stotožnil s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu na ktoré v súlade s ust. § 219 ods.\n1,2 O.s.p. plne poukazuje. Ani podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nepochybil, keď pri výpočte\ndane z predmetných stavieb použil ust. § 12 ods. 6 resp. § 12a ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. ako aj\nustanovenia VZN Mesta Bardejov o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území\nmesta pre rok 2008, 2009, a 2010. Pri vydaní predmetných rozhodnutí žalovaného bolo zohľadnené,\nže žalobcovia prenajímali časť priestorov rodinného domu na N.. XX a na Z.. X v Bardejove. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky nezistil zo strany krajského súdu nesprávnu aplikáciu právnych predpisov\nresp. iné okolnosti, ktoré by viedli k zrušeniu žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného z dôvodu ich\nnezákonnosti. K obdobnému záveru dospel odvolací súd aj vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.\n2Sžf/20/2012 týkajúcej sa totožného účastníka - žalobcu v 2 rade a prieskumu rozhodnutia žalovaného\nč. I/225/982-27071/2011/990722-r zo dňa 10. marca 2011, ktorým bolo podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č.\n511/1992 Zb. o správe daní potvrdený dodatočný platobný výmer Mesta Bardejov č. 1014002640 z 9.\ndecembra 2010 o vyrúbení rozdielu dane z nehnuteľností na rok 2010 v sume 47,60 Eur.\nV súvislosti s odvolacou námietkou žalobcov ohľadne toho, že pokiaľ došlo k vydaniu platobných\nvýmerov v súlade s metodickým pokynom č. 35/2/2007 a následne došlo k zmene výkladu a postupu\nsprávcu dane musí podľa ich názoru pôsobiť, tak aby práva a právom chránené záujmy fyzickej osoby\nboli čo najmenej dotknuté, preto pokiaľ zmenou vnútorného predpisu metodickým pokynom č. 14/2/2010\n\nbol vystavený dodatočný platobný výmer so spätnou účinnosťou nepovažujú žalobcovia tento postup\nza správny. Uvedenú námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Je nepochybné, že metodický\npokyn ako vnútorný predpis nie je právne záväzný, a správne orgány môžu konať len na základe Ústavy\nSR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Na danú vec sa vzťahuje právna\núprava obsiahnutá v zák. č. 582/2004 Z. z., preto správny orgán aplikoval relevantné ustanovenia tohto\nprávneho predpisu a zdanil daňový subjekt podľa ust. § 12 ods. 6 resp. § 12a ods. 3 citovaného zákona\nako aj VZN Mesta Bardejov. Iná situácia by nastala, pokiaľ by správca dane svojim metodickým pokynom\nšiel nad rámec zákona v prospech daňového subjektu, v takom prípade by sa jednalo o správnu prax,\nktorá by bola pre správny orgán záväzná a uplatnila by sa v prípade, keď by zákon dal správnemu orgánu\nmožnosť uplatnenia vlastnej úvahy. Okrem iného sa správny orgán síce od správnej praxe odchýliť\nmôže, avšak iba „pro futuro\" t. j. do budúcna. V danej veci sa o uvedenú situáciu nejedná. Metodický\npokyn nemôže byť v rozpore so zákonom č. 582/2004 Z. z. v takom prípade preto nemožno postup\nsprávcu dane podľa neho pri vydávaní rozhodnutí bez rešpektovania príslušných ustanovení zákona\nvzťahujúceho sa na danú problematiku považovať za súladný so zákonom.\nVo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu,\nktorý sa podľa názoru žalobcov nevysporiadal s právnym názorom žalobcu uvedeným v žalobe ohľadne\noslobodenia od dane, odvolací súd uvádza, že túto považuje za nedôvodnú a stotožňuje sa s názorom\nprezentovaným vo vyjadrení k odvolaniu žalovaným správnym orgánom ohľadne toho, že v predmetnej\nveci ide o daň z nehnuteľností na rok 2008, 2009 a 2010, preto pokiaľ sa oslobodenie malo vzťahovať\nna túto stavbu do 31. decembra 2007 je uvedené bez možnosti ovplyvniť zákonnosť vyrúbenia dane v\npredmetnej veci. Pokiaľ sa krajský súd s uvedenou námietkou výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia\nnezaoberal je potrebné uviesť záver Ústavného súdu SR prezentovaný napr. v rozhodnutí I. ÚS SR\n190/2011 podľa ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP\") pripomenul, že\nsúdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.\nŠpanielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 126/2010).\"\nZ uvedeného je preto zrejmé, že rozhodnutie krajského súdu je z pohľadu jeho odôvodnenia a\npodstatných žalobných (neskôr odvolacích) dôvodov v súlade s požiadavkou kladenou judikatúrou\nústavného súdu a ESĽP.\nVzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu ako vecne správne s poukazom na ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak,\nže žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému preto, že mu\nz dôvodu neúspešného odvolania žalobcu žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/38/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:956b78ff-76f9-4333-a78d-8f334dddf062", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:956b78ff-76f9-4333-a78d-8f334dddf062"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}], "citovane_v": []}