{"guid": "05bda265-f1b3-4643-83d0-9d499239b76e:a4fc3ce2-585f-48b7-b523-f232c5d45c9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8011200496.1", "spisova_znacka": "8Sžf/6/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/6/2013 z 23. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. 8Sžf/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8011200496.1", "identifikacne_cislo": "8011200496", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4fc3ce2-585f-48b7-b523-f232c5d45c9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200496.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200496.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200496.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/6/2013\n8011200496\n23. 01. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:8011200496.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc.\na členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: E. F., C. XXX,\nIČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom, AK so sídlom v Košiciach,\nŠtúrova 20, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/225/5089-40070/2011/997020-r zo dňa 21. apríla\n2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/36/2011-131 zo dňa\n14. september 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/36/2011-131\nzo dňa 14. septembra 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len ako „krajský súd\" alebo „prvostupňový súd\")\nzamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.\")\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného č.\nI/225/5089-40070/2011/997020-r zo dňa 21. apríla 2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona SNR\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 511/1992 Zb.\" alebo „zákon o správe daní a poplatkov\")\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov II, č. 924/230/134/11/Zgr zo dňa 3. januára 2011, ktorým\nbol žalobcovi za zdaňovacie obdobie rok 2004, vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb vo výške\n54 656,11 €. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí\nposudzoval v intenciách ustanovení § 2 písm. h/, § 3 ods. 1 písm. b/, § 6 ods. 1 písm. b/ a § 10 ods. 2\nzákona č. 595/2003 Z. z, o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z\").\nKrajský súd dospel k záveru, že z dokazovania vykonaného prvostupňovým správnym orgánom\njednoznačne vyplynulo, že faktúry vystavené združením JuKri sú príjmami tohto združenia, že v\ndaňovom konaní vypočuté daňové subjekty ich preplatenie združeniu JuKri na základe predbežnej\ndohody s JuKri potvrdili, fakturované práce a tovary boli dodané, v účtovníctve riadne zaúčtované a\nzaplatené, pričom ku každej faktúre boli priložené účtovné doklady od združenia JuKri. V danom prípade\npreto podľa prvostupňového súdu nepochybil správca dane, ak na základe vykonaného dokazovania,\nkonal so žalobcom ako s daňovníkom, ktorý svoje príjmy za kontrolované zdaňovacie obdobie dosahoval\n\nv rámci spoločného podnikania v združení, na základe zmluvy o združení a v súlade s ust. § 10 ods. 2\nzákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a preto správne zahrnul do žalobcovho základu dane vo výške\n1/2 nepriznaných príjmov, t.j. v sume 8 666 160,70 Sk. Táto skutočnosť bola podľa súdu prvého stupňa\npotvrdená aj výpoveďou druhého člena združenia A.. H. E., u ktorého bola súbežne vykonávaná daňová\nkontrola, ktorý zistenia správcu dane potvrdil a uviedol, že došlo k opomenutiu zaúčtovania dokladov\ndo účtovníctva. Preto krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a neúspešnému žalobcovi nepriznal\nnáhradu trov konania.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 3S/36/2011-131 zo 14. septembra\n2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného č. I/225/5089-40070/2011/997020-r z 21. apríla 2011 v spojení s rozhodnutím\nDaňového úradu Prešov II, č. 924/230/134/11/Zgr z 3. januára 2011 zruší a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.\nZ dôvodov odvolania žalobcu vyplýva, že podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\nje postihnutý vadou podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t. j., že súd prvého stupňa nedostatočne\nzistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že krajský súd vo svojom rozhodnutí\nsi v podstate v celom rozsahu osvojil tvrdenia a názor žalovaného. Dôvodil, že celé odôvodnenie\nrozhodnutia a postupu žalovaného, ako aj rozsudok krajského súdu odporujú skutočnému právnemu\nstavu a dotknutým zákonným ustanoveniam zákona o správe daní a došlo k porušeniu § 2 ods. 3 a 6, §\n15 ods. 5, § 29 ods. 1 a 4 zákona o správe daní a poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf/33/2011,\n8Sžf/52/2011, 3Sžf/47/2007. Zároveň poukázal na rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. I ÚS 35/97. Poukázal na\nskutočnosť, že krajský súd sa mal zaoberať námietkami žalobcu, že nešlo o príjem združenia, o príjem\nA.. H. E., ktorý vystavoval falošné účtovné doklady a je podozrivý zo spáchania daňových trestných\nčinov nielen na dani z príjmov ale aj DPH, pričom sám žalobca bol v danej veci vypočutý ako svedok. Je\nteda zrejmé, že A.. H. E. neviedol účtovnú evidenciu združenia v súlade s právnymi predpismi, zavádzal\nžalobcu ako účastníka združenia. Výsledkom kontroly správcom dane bolo zistené, že A.. E. opomenul\nuviesť niektoré faktúry v príjmoch združenia. Zároveň poukázal, že združenie nemohlo takýto rozsah\nprác ani reálne vykonať, nakoľko nebolo na to kapacitne spôsobilé a ani sa na tom s A.. E. nedohodli.\nJ., že platby boli poukazované na účet A.. E. a nie na účet združenia alebo v hotovosti. Nesúhlasil\ns argumentáciou prvostupňového súdu, že ak dotknuté subjekty tvrdia, že s A.. E. rokovali ako so\nzástupcom združenia a nie ako s osobou A.. H. E..\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý\nrozsudok ako vecne správny potvrdil. Konštatoval, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti vedúce k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu a poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe\nz 18. októbra 2011.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\na § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992\nZb. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov II, ktorým správca dane za zdaňovacie obdobie rok\n2004 žalobcovi ako platiteľovi dane z príjmov fyzických osôb vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb\nza rok 2004 v sume 54 656,11 €, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\n\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správcu dane a konanie mu prechádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane z príjmu\nza rok 2004 žalobcovi.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu\nbol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na\nzáklade zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia. (§ 245 ods.2 O.s.p.).\nNajvyšší súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že\nžalovaný rozhodnutím č. I/225/5089-40070/2011/997020-r zo dňa 21. apríla 2011, ktorým žalovaný podľa\n§ 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 511/1992 Zb.\" alebo „zákon\no správe daní a poplatkov\") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov II, č. 924/230/134/11/Zgr zo\ndňa 3. januára 2011, ktorým bol za zdaňovacie obdobie rok 2004, vyrubený rozdiel dane z príjmov vo\nvýške 54 656,11 €.\nOdvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu\nžalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či žalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a\npoplatkov a taktiež v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z.\nPodľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania v danej veci ostala spornou otázka, či 1\nžalobcom namietaných príjmov združenia v roku 2004 mala byť zahrnutá do účtovníctva združenia\nžalobcu ako podiel na činnosti združenia JuKri alebo aj táto mala byť individuálnym príjmom A.. H. E..\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\nresp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové\nsubjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o\nfiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje\nosobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa § 10 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní\nalebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy\no združení alebo písomného vyhlásenia o združení sa a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane\njednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a\ndaňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6) na základe písomnej zmluvy o združení medzi fyzickými\nosobami a právnickými osobami.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia\n§ 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje v celom rozsahu.\nSenát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a\nsúladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval\npre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení\nobmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval za súladné so zákonom rozhodnutie a postup\nsprávcu dane, ktorý ako oprávnený prvostupňový správny orgán vydal na základe vykonanej daňovej\nkontroly podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní a poplatkov dodatočný platobný\nvýmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za rok 2004 v sume 1 646\n570 Sk teraz 54 656,11 € keď zistil nesprávny postup žalobcu ako daňového subjektu v zdaňovacom\nobdobí roku 2004 pri určení dane z dosiahnutých príjmov zo združenia JuKri v zmysle § 10 ods. 2\nzákona č. 595/2003 Z. z., keďže príjmy zo združenia (byť aj druhým členom združenia zatajené alebo\nopomenuté) nezahrnul do svojich príjmov za rok 2004 v súlade s ust. § 10 ods. 2 zákona č. 595/2003\nZ. z. Aj podľa zmluvy o združení uzavretej medzi žalobcom a A.. H. E. bolo delenie príjmov združenia\nv pomere 1:1, teda 1 príjmov združenia, pre každého člena združenia. K tomu, aby žalobca zistil,\nkoľko príjmov z činnosti združenia mu patrí, mal žalobca oprávnenie žiadať informácie podľa čl. 5 bod\n5.5. zmluvy o združení z 26. mája 1994, teda vždy do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roku\nuskutočniť celkové vysporiadanie hospodárskeho výsledku združenia za predchádzajúci rok (v tomto\nprípade rok 2004). To, že žalobca nepostupoval dôsledne v súlade so zmluvou o založení združenia\nJuKri a spoľahol sa na ústne informácie od druhého člena združenia, nemôže byť na ťarchu správcu\ndane a žalovaného. Mal postupovať s odbornou starostlivosťou a prípadnú vzniknutú škodu spôsobenú\ndruhým členom združenia si uplatniť u tohto člena združenia, nie však na ťarchu správcu dane. Naviac\nnevierohodným sa javí aj odvolaciemu súdu potvrdenie A.. H. E. - JUREX zo 17. decembra 2013 o\ntom, že išlo výlučne o jeho príjmy, ktoré dosiahol svojou samostatnou podnikateľskou činnosťou, keď\nv zápisnici z ústneho pojednávania č. 724/320/57790/2010/Zal zo 6. októbra 2010 spísanej Daňovým\n\núradom Prešov I uviedol, že predmetné príjmy za rok 2004 opomenul zaúčtovať ako príjmy združenia\nJuKri.\nSenát odvolacieho súdu zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v uvedenom\nzdaňovacom období v rozpore s § 10 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. nezahrnul do svojho príjmu za rok\n2004 príjmy zo združenia JuKri v 1 teda v sume 8 666 160,76 Sk.\nZo skutkových zistení v danom prípade vyplýva, že pokiaľ žalobca príjmy v uvedenej sume 8 666 160,76\nSk nezahrnul do svojich daňových príjmov podľa § 10 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z., išlo nepochybne\no nesprávne určený základ dane, ktorý bol potom následne premietnutý do platobného výmeru správcu\ndane, kedy mu bola správcom dane upravená daňová povinnosť zistená správcom dane po vykonanej\ndaňovej kontrole v sume 1 646 570 Sk, t. j. 54 656,11 €.\nVzhľadom k uvedenému aj podľa názoru najvyššieho súdu žalobca v danej veci nepostupoval v súlade\nso zákonom č. 595/2003 Z. z., keď predmetné príjmy zo združenia JuKri za rok 2004 neuviedol vo svojom\ndaňovom priznaní za rok 2004, hoci tak podľa § 10 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z urobiť mal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky žalobcu, ktorými namietal,\nže prvostupňový súd nezdôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa so všetkými\nnámietkami žalobcu odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd zhodnotil, že spôsob, akým sa\nprvostupňový súd vysporiadal s relevantným žalobnými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho\nrozhodnutia je postačujúci a súd prvého stupňa náležite a správne aplikoval príslušné ustanovenia\nprávnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia na právne významné námietky žalobcu a realizoval tak jeho ústavné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súčasťou ktorého je aj právo\núčastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli uvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd\nrozhodol vo veci.\nOdvolací súd rovnako preskúmajúc formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu ako aj žalovaného nevzhliadol ich nezákonnosť, keďže správne orgány oboch\nstupňov svoje rozhodnutia náležite a podrobne odôvodnili, pričom treba zdôrazniť, že žalovaný správny\norgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,\nvznesenými v jeho odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného\nskutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za\nnedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v\nspojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/36/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}