{"guid": "819943fd-cd53-441a-9517-c4ea3f26b251:9b32f8dc-a988-4131-8a56-7e85c797b7bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8011200205.1", "spisova_znacka": "6Sžp/7/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/7/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 6Sžp/7/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8011200205.1", "identifikacne_cislo": "8011200205", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b32f8dc-a988-4131-8a56-7e85c797b7bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200205.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200205.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8011200205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/7/2013\n8011200205\n29. 01. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:8011200205.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci\nžalobkyne: J.B., bytom G., Y. XXX/X, zastúpená advokátkou JUDr. Margitou Budzíkovou, so sídlom\nAdvokátskej kancelárie v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanému : Okresný úrad v Prešove, so\nsídlom Nám. mieru 3, Prešov, za účasti účastníkov správneho konania: 1/ M.B., bytom Y. XXX/XX, G.,\n2/ I. Y., bytom Y. XXX, G., 3/ V.. J. K., bytom D. XX, G., 4/ N. K., bytom D. XX, G., 5/ V.. C. K., bytom Y.\nXXX, G.. 6/ B. G., bytom G. X, Y., 7/ I.. M. C., bytom D. XXXX/XX, C., 8/ N. C., bytom D. XXXX/XX, C., 9/\nI. G., bytom Y. XXX/XX, G., 10/ D. G., bytom Y. XXX/XX, G., 11/ S. U., bytom C. XXX. 12/ I. G., bytom W.\nX, Y., 13/ I. Q., bytom Y. 11, G.. 14/AAaD, s.r.o, - V.. Z.. U. H., so sídlom Okružná 27, Svit, 15/ V.. D. C.,\nbytom C. XXXX/X, C., 16/ Mesto Svit, Hviezdoslavova 33, Svit, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nKrajského stavebného úradu v Prešove Č. j. 2010-975/3725-2/Sp-Ka zo dňa 5. januára 2011, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/13/2011-82 zo dňa 14. septembra 2012,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/13/2011-82 zo dňa 14.\nseptembra 2012 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove (ďalej len krajský súd alebo súd prvého stupňa) v súlade s ustanovením\n§ 250j ods. 2, písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vyhovel žalobe tak, že\npreskúmavané rozhodnutie pôvodne označeného žalovaného - Krajského stavebného úradu v Prešove,\nČ. j. 2010-975/3725-2/Sp-Ka zo dňa 5. januára 2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil\nrozhodnutie vydané Mestom Svit č. 8109/02338/2010-Ry zo dňa 26. júla 2010, zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov zistil, že preskúmavaným rozhodnutím\nrozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Mesta\nSvit zo dňa 26. júla 2010 č. j. 8109/02338/2010 -Ry, ktorým vo výroku I. podľa § 88 ods. 4 zákona č.\n50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) dodatočne povolil\nzmenu dokončenej časti stavby bytového domu č. s. XXX a to bytu č. 3 na pozemku parc. č. KN-C XXX/\nX v kat. úz. G. v určenom v rozsahu pod bodom a/, b/ podľa projektovej dokumentácie Ing. arch. Tibora\nBendíka, AAaD, s.r.o. Okružná 27, Svit a určil podmienky na dokončenie časti stavby pod bodmi 1/ až\n8/ a vo výroku II. podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil odstránenie\nčasti stavby na pozemku parc. č. KN-C XXX/XX v kat. úz. G. tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n\nV odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že stavebný úrad na základe žiadosti\nJ. a M.B., bytom Y. XXX/XX, G., o dodatočné povolenie stavby - prístavba k rodinnému domu na\npozemku parc. č. XXX/XX kat. úz. zo dňa 18. októbra 2009 oznámil začatie konania o dodatočnom\npovolení stavby oznámením č. 8109/2338/2009-Ry zo dňa 13. októbra 2009 účastníkom konania\na dotknutým orgánom a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na\ndeň 27. október 2009, spolu s poučením, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom\npojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. V oznámení stavebný úrad žiadal stavebníka o doloženie\ndokladov potrebných pre posúdenie stavby. V zápisnici z ústneho pojednávania stavebný úrad uviedol,\nže prestavba bytu rieši dispozičné úpravy prízemia a poschodia, zateplenie podkrovia, prístavbu zimnej\nzáhrady, výmenu okien, dverí, výmenu strešnej krytiny, udržiavacie práce a že prístavba je uskutočnená\nna pozemku parc. č. XXX/XX k. ú. G. vo vlastníctve Mesta Svit, ktoré nesúhlasilo s prístavbou listom\nč. MsÚ/8123-10/2009práv zo dňa 26. októbra 2009 a že dňa 26. októbra 2009 Mesto Svit vydalo\npod č. MsÚ/2420/2009/Hr nesúhlasné stanovisko, nakoľko v predmetnej lokalite v zmysle schváleného\nÚP Mesta Svit nie je možné realizovať prístavbu o výmere viac ako 6 m2. S prístavbou nesúhlasili\núčastníci konania I. Y., I. G., V.. K., p. K. z dôvodu, že nedali súhlas k prístavbe, praská múr, neboli\ndodržané základné postupy projektovej dokumentácie a realizácie. V.. C. K. vo vyjadrení uviedol,\nže prístavba nezodpovedá plošným rozlohám povolených prístavieb a požadoval prístavbu dať do\npôvodných rozmerov. V konaní bolo doložené vyjadrenie Mesta Svit č. MsÚ/8126-10/2009 práv. zo dňa\n26. októbra 2009, v ktorom mesto uvádza, že ako vlastník pozemku parc. č. XXX/XX k. ú. G. nesúhlasí s\nrealizovanou prístavbou p. R. F. a p. E. F. na tomto pozemku a súčasne, že Mesto Svit dňa 26. októbra\n2009 pod č. MsÚ/2420/2009-Hr vydalo záväzné stanovisko z územno-plánovacieho hľadiska, v ktorom\nnesúhlasilo s rekonštrukciou rodinného domu z dôvodu, že nie je v súlade s ÚP Mesta Svit schváleného\n9/2007, s bodom 1.2.1.1 záväznej časti ÚP, podľa ktorej v tejto časti mesta nejde o vytváranie nových\nbytových jednotiek, ale o zvýšenie štandardu bývania a že v rámci revitalizácie je povolený maximálny\nplošný výmer prístavby 6 m2.\nStavebný úrad prvýkrát vo veci rozhodol dňa 19. novembra 2009 rozhodnutím č. 8109/02338/2009 Ry, ktorým nariadilo stavebníkovi M. F. a J.B., bytom Y. XXX/XX, G. odstránenie nepovolenej stavby\nmurovanej prístavby na prízemí bytu č. 3 v bytovom dome č. s. 224 na pozemku parcela č. XXX/X k.\nú. G., ktoré odôvodnil tým, že stavebníci v konaní nedokladovali súhlasy spoluvlastníkov stavby, ktoré\nsú potrebné pre ďalší postup pri preukazovaní iného práva k nehnuteľnosti obytného domu a že sa\nna základe predložených dokladov preukázal rozpor s verejnými záujmami a to s cieľmi a zámermi\núzemného plánovania.\nProti uvedenému rozhodnutiu sa odvolala J.B., o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad v Prešove\nrozhodnutím č. 2010-372/1059-2/SP-Ka zo dňa 4. marca 2010 tak, že uvedené prvostupňové\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie a to z dôvodu, že\nstavebný úrad nepostupoval podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona.\nPo vrátení spisového materiálu stavebný úrad oznámením zo dňa 29. apríla 2010 č.\n8109/02338/2009/2010-Ry oznámil začatie nového konania o dodatočnom povolení stavby a zároveň\nnariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 13. mája 2010.\nStavebný úrad po vykonanom dokazovaní vydal dňa 26. júla 2010 rozhodnutie č. 8109/02338/2010,\nktorým vo výroku I. podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil zmenu dokončenej\nstavby bytového domu s. č. XXX a to v byte č. 3 na pozemku parc. č. KN-C XXX/X v k. ú. G. v\nrozsahu zrealizovanej stavebnej úpravy obvodového múru na poschodí a stavebné úpravy súvisiace\ns prestavbou vnútorných priestorov podľa PD; navrhované stavebné úpravy - schodisko z I. NP na\nII. NP a do podkrovia; a vo výroku II. podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 2 stavebného zákona\nnariadilo odstránenie časti stavby na pozemku parc. č. KN-C XXX/XX k.ú. G. - murovaná prístavba o\npôdorysných rozmeroch 2,8 x 4,2 m a výšky 2,94 m, ktorá je súčasťou pôdorysu I.NP bytu č. 3 a tvorí\nčasť miestnosti obývacej izby, vlastníkom M.B. a manž. J.B., bytom Y. XXX/XX, G..\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad na základe posúdenia predložených\ndokladov časť stavby dodatočne povolil a opätovne sa zaoberajúc prístavbou, dospel k záveru, že\npredmetná stavba o výmere 12 m2 presahuje povolenú výmeru 6 m2 určenú v bode 1.2.1.1 záväznej\nčasti schváleného plánu Mesta Svit, že na základe žiadosti stavebníkov o zmenu územného plánu, táto\nnebola mestským zastupiteľstvom mesiaci január 2010 schválená a že stavebníci nepredložili doklady\ntýkajúce sa preukázania vlastníckych práv k pozemku KN-C parc. č. XXX/XX v k. ú. G., na ktorom je\n\nzrealizovaná prístavba, ako ani iné právo vo vzťahu k spoluvlastníkom stavby s. č. XXX, a preto nariadil\nodstránenie časti stavby, pretože bol v konaní preukázaný rozpor s verejnými záujmami a to cieľmi a\nzámermi územného plánovania.\nO odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol žalovaný - Krajský\nstavebný úrad v Prešove preskúmavaným rozhodnutím.\nKrajský súd uznesením č. k. 3S 13/11-38 zo dňa 17. októbra 2011 podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do\nkonania ďalších účastníkov označených v úvodnej časti tohto rozhodnutia v 1. Až v 16. rade, ktorí boli\núčastníkmi správneho konania.\nÚčastníci konania v 1., 5., 9., a 16. rade navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalší účastník v 15.\nrade navrhoval rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nKrajský súd konštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov aj z obsahu administratívneho spisu\nnepochybne vyplýva, že žalobkyňa bez stavebného povolenia realizovala prístavbou k bytovému domu\nna parc. č. KN-C XXX/X a XXX/XX v k. ú. G. a postupom podľa § 88a ods. 4, 7 stavebného zákona\nžiadala o dodatočné povolenie stavby. Stotožnil sa s argumentáciou správnych orgánov, že dôkazné\nbremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore so\nstavebným povolením nie je v rozpore s verejným záujmom, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa\ndopustil porušenia zákona.\nPoukazom na to, že verejnými záujmami sú záujmy chránené stavebným zákonom, t. j. také, ktoré sú v\nsúlade s s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Poukazom na § 27 ods. 3\nstavebného zákona, uviedol, že hlavným dôvodom odstránenia časti stavby - prístavby (zimnej záhrady\no výmere 12 m2) bol práve nesúlad so záväznou časťou Územného plánu Mesta Svit, ktorý tvorí prílohu\nčíslo 2 k VZN Mesta Svit č. 7/2007, ktorý v bode 1) Zásady a regulatívy priestorového usporiadania\na funkčného využitia územia upravuje, že pri priestorovom usporiadaní mesta je potrebné dodržiavať\nzásady určené v bodoch 1.2.1. a 1.2.1.1.\nKrajský súd ďalej konštatoval, že je nepochybné, že prístavba o výmere 12 m2 presahuje povolenú\nvýmeru o 6 m2 určenú v bode 1.2.1.1. záväznej časti schváleného Územného plánu Mesta Svit, čo\nbolo aj dôvodom nesúhlasného stanoviska Mesta Svit zo dňa 26. októbra 2009 č. MSÚ- 2420/2009-Hr\nk žiadosti žalobkyne zo dňa 5. októbra 2009 o vydanie stanoviska.\nPodľa názoru krajského súdu preto správny orgán nepochybil, ak výrokom II. nariadil odstránenie časti\nstavby na pozemku parc. č. KN-C XXX/XX v k. ú. G. z dôvodu že nebol preukázaný súlad stavby v časti\nprístavby s verejnými záujmami.\nKrajský súd však konštatoval, že v konaní žalovaného bola zistená taká vada konania, ktorá má vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný aj napriek tomu, že žalobkyňa podala\nodvolanie len proti výroku II., ktorým bolo nariadenie odstránenie časti stavby preskúmal a rozhodol vo\nvzťahu k celému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, teda aj vo vzťahu k výroku I., ktorým\nbola dodatočne povolená stavba, s ktorým žalobkyňa súhlasila a odvolanie proti tomuto výroku nepodala,\nčím nebol daný dôvod na jeho preskúmanie a uplynutím zákonných lehôt nadobudol právoplatnosť.\nKrajský súd dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesprávny, a preto podľa\n§ 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pretože však úspešná\nžalobkyňa si právo na náhradu trov konania neuplatnila a žalovaný a ani ďalší účastníci konania nemali\nzo zákona právo na ich náhradu, náhradu trov konania účastníkom nepriznal\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhoval, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne.\nV dôvodoch odvolania žalovaný, poukazom na § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) namietal správnosť názoru krajského súdu,\nkeď konštatoval, že v konaní žalovaného bola zistená taká vada konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť\n\nnapadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný aj napriek tomu, že žalobkyňa podala odvolanie len proti\nvýroku II., ktorým bolo nariadené odstránenie stavby, preskúmal a rozhodol vo vzťahu k celému\nrozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, teda aj vo vzťahu k výroku I.\nKonštatoval, že podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie\nv celom rozsahu, ide o preskúmanie tak správnosti ako i zákonnosti rozhodnutia, pričom odvolací orgán\nnie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní, rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani\nprávnym názorom, ku ktorému dospel prvostupňový orgán. Poukázal na to, že v rámci preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia sa preskúmava tak výrok rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, vrátane\nkonania, ktoré mu predchádzalo. Ďalej uviedol, že odvolací orgán nie je viazaný návrhmi navrhovateľa pri\nsvojom rozhodovaní a môže rozhodnúť aj nad rámec návrhov odvolateľa (reformatio in melius), doplniac,\nže odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu\nk spôsobu rozhodnutia o odvolaní, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra\n2002 sp. zn.7Sž 110/02.\nŽalovaný poukazom na § 250i ods. 3 O.s.p. zdôraznil, že správny súd neprihliada na vady konania,\nktoré nie sú žalobcovi na ujmu. Uviedol, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v\nzmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť\nrozhodnutia. Zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá pramení z princípov\nobsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2002 sp. zn. 4Sž/98-102/02, rozhodnutie\nsa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne\niné rozhodnutie pre účastníka. Žalovaný považoval preskúmavané rozhodnutie za zákonné, pretože je\nz neho jednoznačne zrejmé ako správny orgán rozhodol a je náležite odôvodnené.\nĎalej žalovaný namietal, že dôležitý pilier ochrany práva - právna istota, čiže stav kedy je právo\npredvídateľné, čoho predpokladom je nerozpornosť v práve, je napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu narušené a napadnutý rozsudok pôsobí arbitrárne, pretože v obdobnom prípade Krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 3S/3/2009 - 43 zo dňa 9. apríla 2010 vydaného totožnou predsedníčkou senátu ako\nv prípade napadnutého rozsudku, bola žaloba zamietnutá, teda rozhodnutie nebolo zrušené z dôvodov,\nže žalovaný správny orgán preskúmal a rozhodol vo vzťahu k celému rozhodnutiu prvostupňového\nsprávneho orgánu, dajúc do pozornosti, že uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/203/2010 zo dňa 28. júla 2011 potvrdené.\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila a odvolací návrh nepodala.\nI. Y., účastníčka preskúmavacieho konania v 2. Rade, sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že plne\nsúhlasí s odvolaním Krajského stavebného úradu v Prešove proti rozsudku krajského súdu.\nMesto Svit, účastník preskúmavacieho konania v 16. rade, sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že\nsa plne stotožňuje s dôvodmi odvolania žalovaného, taktiež zastáva názor, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu je arbitrárny a nepreskúmateľný, keď nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa súd riadil\npri zrušení rozhodnutia žalovaného.\nOstatní účastníci preskúmavacieho konania sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili a odvolací návrh\nnepodali.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.\na § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného je dôvodné.\n\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. boli s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušené krajské\nstavebné úrady, ktorých pôsobnosť a právomoc prešla na obvodné úrady v sídlach krajov a podľa\n§ 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov účinného od 1. októbra 2013, obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných\ndo 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 O.s.p. na strane žalovaného pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodne\noznačeného žalovaného, ktorým je okresný úrad.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa vyhovel žalobe tak, že preskúmavané rozhodnutie pôvodne označeného žalovaného správneho\norgánu - Krajského stavebného úradu v Prešove, ktorým rozhodnutím žalovaný prvostupňové správne\nrozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nMesto Svit - stavebný úrad, prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26. júla 2010 vo výroku I. podľa\n§ 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil zmenu dokončenej stavby bytového domu s.č.\nXXX a to bytu č. 3 na pozemku parc. č. KN-C XXX/X v kat. úz. G. v rozsahu určenom v tejto časti\nvýroku rozhodnutia podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. Arch. Tiborom Bendíkom, k čomu\nstanovil podmienky v bodoch 1/ až 8/ a vo výroku II. podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a ods.\n2,/ stavebného zákona nariadil odstránenie časti stavby na pozemku parc. č. KN-C XXX/XX v kat. úz.\nG. - murovaná prístavba o pôdorysných rozmeroch 2,80 x 4,20m a výške 2,94m, ktorá je súčasťou\npôdorysu I.NP bytu č. 3 a tvorí časť miestnosti obývacia izba, určil podmienky odstránenia v bodoch\n1/ až 9/ a súčasne rozhodol o námietkach účastníkov konania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu\nprvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu\nprvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal\ns námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o dodatočnom povolení zmeny\ndokončenej stavby bytového domu s.č. XXX a to bytu č. 3 na pozemku parc. č. Y. v kat. úz. G. a súčasne\no odstránení nepovolenej časti stavby na pozemku parc. č. KN-C XXX/XX v kat. úz. G. - murovaná\nprístavba , podľa ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v\nznení neskorších predpisov (stavebný zákon).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (244 ods. 1 O.s.p).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nPri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nOdvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad - Mesto Svit, prvostupňovým\nrozhodnutím č. j 8109/02338/2010- Ry zo dňa 26. júla 2010 vo výroku I. podľa § 88a ods. 4 stavebného\nzákona dodatočne povolil zmenu dokončenej stavby bytového domu s.č. XXX a to bytu č. 3 na pozemku\nparc. č. KN-C XXX/X v kat. úz. G. v rozsahu určenom v tejto časti výroku rozhodnutia podľa projektovej\ndokumentácie vypracovanej Ing. Arch. Tiborom Bendíkom, k čomu stanovil podmienky v bodoch 1/ až\n8/ a vo výroku II. podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 2,/ stavebného zákona nariadil\nodstránenie časti stavby na pozemku parc. č. KN-C XXX/XX v kat. úz. G. - murovaná prístavba o\npôdorysných rozmeroch 2,80 x 4,20m a výške 2,94m, ktorá je súčasťou pôdorysu I.NP bytu č. 3 a tvorí\nčasť miestnosti obývacia izba, určil podmienky odstránenia v bodoch 1/ až 9/ a súčasne rozhodol o\nnámietkach účastníkov konania. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad na\nzáklade posúdenia predložených dokladov časť stavby dodatočne povolil vo výroku I. a vo výroku II.\nnariadil odstránenie označenej časti stavby z dôvodov preukázania jej rozporu s verejnými záujmami a\nto cieľmi a zámermi územného plánovania, pretože po opätovnom prejednaní veci, dospel k záveru, že\npredmetná prístavba o výmere 12 m2 presahuje povolenú výmeru 6 m2 určenú v bode 1.2.1.1 záväznej\nčasti schváleného plánu Mesta Svit, ďalej že na základe žiadosti stavebníkov o zmenu územného plánu,\ntáto nebola mestským zastupiteľstvom mesiaci január 2010 schválená, ako aj že stavebníci nepredložili\ndoklady týkajúce sa preukázania vlastníckych práv k pozemku KN-C parc.č. XXX/XX v k. ú. G., na\nktorom je zrealizovaná prístavba, ako ani iné právo vo vzťahu k spoluvlastníkom stavby s. č. XXX.\nProti uvedenému rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktoré dodatočne doplnila\no dôvody, navrhujúc aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil na\nnové konanie z dôvodov, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore so zákonom.\nŽalovaný správny orgán rozhodnutím č. j. 2010-975/3725-2/SP-Ka z 5. januára 2011 (rozhodnutie\nnapadnuté žalobou) postupom podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie\nstavebného úradu - Mesta Svit potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.\nOdvolací súd ďalej zistil, že v správnom konaní Mesto Svit predložilo vyjadrenie č. MsÚ/8126-10/2009\npráv. zo dňa 26. októbra 2009, v ktorom uvádza, že ako vlastník pozemku parc. č. XXX/XX k. ú. G.\nnesúhlasí s realizovanou prístavbou p. R. F. a p. E. F. na tomto pozemku; Mesto Svit dňa 26. októbra\n2009 pod č. MsÚ/2420/2009-Hr vydalo záväzné stanovisko z územno-plánovacieho hľadiska, v ktorom\nnesúhlasilo s rekonštrukciou rodinného domu z dôvodu, že nie je v súlade s ÚP Mesta Svit schváleného\n9/2007, s bodom 1.2.1.1 záväznej časti ÚP, a že v tejto časti mesta nejde o vytváranie nových bytových\njednotiek, ale o zvýšenie štandardu bývania a že v rámci revitalizácie je povolený maximálny plošný\nvýmer prístavby 6 m2.\nPodľa § 88 ods. 1, písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie\nstavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia\nstavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi\niba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.\nPodľa § 88a ods.1,2,6,7 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka\nstavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými\npredpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,\nstavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b\na podkladov predložených v stavebnom konaní.\nAk vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade\npreukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.\n\nStavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote\na) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom\npovolení stavby.\nNa konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.\nPodľa § 66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky\nuskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad\nzabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými\npodmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov,\npredovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných technických predpisov, prístup\na užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu na dokončenie\nstavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi,\nak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného\ndopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná\nosoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť\noznámiť začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej\nurčí: predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu\ndodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, oznámenie určitého štádia stavby na účel\nvýkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,\npodrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti,\nnapojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových\nvôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie\nnevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia\nna susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie\nstavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom\nkonaní [§ 62 ods. 1, písm. d/], úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1), požiadavky na označenie stavby\nna stavenisko.\nPodľa § 61 ods.1, stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým\norgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.\nSúčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa\nna ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní\nalebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.\nV zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.(Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov - správny poriadok).\nSprávne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť\nzáujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať\nplnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi\nkonania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby\nmohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje\nnávrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia\nsprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní\nujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely (§ 3 ods.1,2,4 správneho poriadku).\n\nSprávny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre\nrozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako\naj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a\nspôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite\nv intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav, a zo skutkových okolností vyvodili\nsprávny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s\nnámietkami účastníkov správneho konania. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval\nsprávne a v súlade so zákonom, keď podľa § 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p. preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPredpokladom začatia stavebného konania podľa §§ 88 a nasl. stavebného zákona je zistenie\nstavebným úradom, že stavba, resp. jej časť, bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve\nvlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore\ns verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a\nosobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia\n§§ 58 až 66 stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolania.\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby\na jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov\n1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby\nuskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na\nvlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného\núradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská\na vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú\nzáujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými\nčasťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad\nako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby alebo\njej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené\nzáväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne\nvymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného\nzákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho,\no aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde\nje stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.. Pokiaľ vlastník\nstavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote stavebný úrad nariadi odstránenie stavby (§\n88a ods. 2 stavebného zákona). Rovnako stavebný úrad postupuje a nariadi odstránenie stavby aj v\nprípade, ak stavebník neunesie dôkazné bremeno, že nepovolená stavba alebo je časť nie je v súlade\ns verejným záujmom.(§ 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona)\nAj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s konštatáciou súdu prvého stupňa zo skutkových okolností\nvyplývajúcich z rozhodnutí správnych orgánov aj z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva,\nže žalobkyňa bez stavebného povolenia realizovala prístavbou k bytovému domu na parc. č. KN-C XXX/\nX a XXX/XX v k. ú. G. a postupom podľa § 88a ods. 4, 7 stavebného zákona žiadala o dodatočné\npovolenie stavby, ako aj že hlavným dôvodom odstránenia časti stavby - prístavby (zimnej záhrady o\nvýmere 12 m2) je práve nesúlad so záväznou časťou Územného plánu Mesta Svit, ktorý tvorí prílohu\nčíslo 2 k VZN Mesta Svit č. 7/2007, ktorý v bode 1) Zásady a regulatívy priestorového usporiadania\na funkčného využitia územia upravuje, že pri priestorovom usporiadaní mesta je potrebné dodržiavať\n\nzásady určené v bodoch 1.2.1. a 1.2.1.1, keď prístavba o výmere 12 m2 presahuje povolenú výmeru\no 6 m2 určenú v bode 1.2.1.1. záväznej časti schváleného Územného plánu Mesta Svit, čo bolo aj\ndôvodom nesúhlasného stanoviska Mesta Svit zo dňa 26. októbra 2009 č. MSÚ- 2420/2009-Hr k žiadosti\nžalobkyne zo dňa 5. októbra 2009 o vydanie stanoviska, a preto správny orgán nepochybil, ak výrokom\nII. nariadil odstránenie časti stavby na pozemku parc. č. KN-C XXX/XX v k. ú. G. z dôvodu, že nebol\npreukázaný súlad stavby v časti prístavby s verejnými záujmami.\nOdvolací súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga\nomnes“. V ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov\nmá rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom,\naby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci,\nktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu\n(PL. ÚS 16/95). V čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkového\nprotokolu č. 1 sa poskytuje ochrana majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia\nmajetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu.\nOdvolací súd na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu v predmetnej veci\nmal preukázané, že tým že žalobkyňa realizovala predmetnú stavbu aj na časti pozemku parc. č. XXX/XX\nkat. úz. G., ktorý nie je v jej vlastníctve, bez súhlasu vlastníka tohto pozemku - Mesta Svit, nezákonným\nspôsobom zasiahla do jeho vlastníckeho práva - účastníka správneho konania.\nV danej súvislosti senát odvolacieho súdu súčasne dáva do pozornosti, že nemožno nechať bez\npovšimnutia, že sama stavebníčka - žalobkyňa, porušila zákon tým, že realizovala predmetnú prístavbu\nrodinného domu bez platného stavebného povolenia, ako aj že pred realizáciou predmetnej prístavby\nneusporiadala majetkovo právne vlastnícke alebo iné práva k pozemku, na ktorom prístavbu realizovala.\nZ uvedených dôvodov nemožno nechať bez následku konanie žalobkyne, ak ako zhotoviteľa prístavby\nstavby, túto realizovala tak, že zasiahla do vlastníckeho práva iného vlastníka.\nZ uvedených hľadísk odvolací súd posudzoval aj relevantnosť žalobných dôvodov žalobkyne. Žalobkyňa\nv žalobe namietala, že rozhodnutiami a postupom správnych orgánov oboch stupňov bola ukrátená na\nsvojich právach, keď vydaním prvostupňového ako aj odvolacieho rozhodnutia sa zneistilo jej postavenie\nako stavebníčky, keď žalovaný ako odvolací správny orgán sa dôsledne nezaoberal jej odvolacími\nnámietkami proti rozhodnutiu stavebného úradu, ktorými namietala neurčitosť výroku prvostupňového\nrozhodnutia, nezrovnalosti medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením, pokiaľ stavebný úrad sa\nodvoláva na projektovú dokumentáciu, používa pojem stavebné povolenie, nesúhlasila s argumentáciou\nžalovaného k jej námietke, ktorou nesúhlasila s podmienkami č. 5,7 určenými na dokončenie časti\nstavby a vytýkala žalovanému, že opomenul jej námietku, že v časti prvostupňového rozhodnutia o\npovolení stavebných úprav je uvedený stavebný dozor a v časti podmienok na odstránenie stavby\nje uvedené, že má zabezpečiť odborné vedenie prác spojených s jej odstránením. Z odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný preskúmal zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu a postup mu predchádzajúci v celom rozsahu, v odôvodnení náležite uviedol skutkové\nzistenia prvostupňového správneho orgánu a svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru\no zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a jeho postupu. Odvolací súd považoval\nžalobné námietky preto za nedôvodné.\nSúčasne odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a\npostupu žalovaného správneho orgánu nevzniesla námietku, ktorou by namietala, že podala odvolanie\nlen proti výroku rozhodnutia staveného úradu, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby, a napriek\ntomu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím preskúmal a rozhodol vo vzťahu k celému prvostupňovému\nrozhodnutiu. Súd v prieskume zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu je\nrozsahom žalobných dôvodov uplatnených v žalobe v zmysle § 247 O.s.p. viazaný a žalobca ich rozsah\nmôže rozšíriť len v zákonnej lehote v zmysle § 250b ods.1 v spojení s § 250h ods.1 O.s.p.. Pokiaľ teda\nsúd prvého stupňa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v\nkonaní žalovaného však bola zistená taká vada konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia spočívajúca v tom, že žalovaný aj napriek tomu, že žalobkyňa podala odvolanie len proti\n\nvýroku II., preskúmal a rozhodol vo vzťahu k celému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu\nteda aj vo vzťahu k výroku I., s ktorým žalobkyňa súhlasila a odvolanie proti tomuto výroku nepodala,\nčím nebol daný dôvod na jeho preskúmanie a uplynutím zákonných lehôt nadobudol právoplatnosť,\npreskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného nad rámec žalobných námietok, keďže žalobkyňa takúto\nnámietku v žalobe nevzniesla a súd prvého stupňa v odôvodnení ani neuviedol, z akých dôvodov\nvytýkanú vadu považoval za tak závažnú, že na ňu prihliadol z úradnej povinnosti.\nOdvolací súd považoval za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že výrok napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je nesprávny, a preto sú splnené zákonné podmienky podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. pre\nzrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci mu na ďalšie konanie. Zákonodarca v právnej norme\n§ 59 správneho poriadku zveruje do právomoci odvolacieho správneho orgánu preskúmať zákonnosť a\nsprávnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup mu predchádzajúci, pričom nie\nje viazaný rozsahom odvolacích námietok účastníka správneho konania. V danej súvislosti odvolací súd\ndáva do pozornosti, že pri výklade právnej normy ustanovenej v § 59 upravujúcej právomoc odvolacieho\nsprávneho orgánu je potrebné vychádzať z určitých kľúčových zásad, ktoré ovládajú právnu úpravu\nodvolacieho konania a sú preto dôležité aj pre výklad odseku 1/ uvedenej právnej normy, predovšetkým,\nže účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa, nie nahrádzať\nprvostupňové konanie, pričom pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán postupuje\nsamostatne a nezávisle od zistení, hodnotení, ako aj od stanoviska orgánu prvého stupňa, odvolací\norgán nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni a súčasne, že\nodvolací orgán je oprávnený a súčasne povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,\npričom vec posudzuje nielen zo stránky právnej, ale i skutkovej. Pokiaľ teda žalovaný preskúmal\nrozhodnutie stavebného úradu zo dňa 26. júla 2010 v celom rozsahu postupoval v súlade so správnym\nporiadkom ( § 59 a nasl.).\nSúd v rámci súdneho prieskumu postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je\npovinný prihliadať z úradnej povinnosti na vady konania, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť\nrozhodnutia (§ 250i ods.3 O.s.p.). Uvedenou právnou problematikou sa vo svojej judikatúre už viackrát\nzaoberal ústavný súd a aj najvyšší súd, v zmysle ktorej je súd povinný prihliadnuť na tie vady konania,\nktoré by mali vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pričom neprihliada na procesné vady\nkonania, ktoré ak by aj boli odstránené v prípade zopakovania konania, by nemali za následok iný\nvýsledok rozhodnutia vo veci.\nV zmysle uvedeného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posudzovať vady administratívneho konania.\nOdvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa v konaní nedopustil\ntakej vady konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Z administratívneho spisu\nmal odvolací súd jednoznačne preukázané, že v celom procese konania stavebného úradu, predmetom\nktorého bolo zisťovanie rozporu predmetnej prístavby stavby s verejným záujmom a zosúladenie\nskutočného stavu s právnou úpravou stavebného zákona, žalobkyňa ako stavebníčka nepreukázala, že\nprístavbu realizovala v súlade s verejným záujmom. Nemožno súhlasiť s jej tvrdením, že individuálny\nzáujem je v tomto prípade daný pod úroveň dôsledne nepreukázaného verejného záujmu. Individuálny\nzáujem v prípade nepovolenej stavby nie je možné povýšiť nad záujem verejný a súlad individuálneho\nzáujmu stavebníka postavením nepovolenej stavby s verejným záujmom musí v konaní preukázať\nstavebník. Z uvedených dôvodov bolo práve na žalobkyni preukázať, že predmetnú stavbu, o ktorej\nna pojednávaní krajského súdu dňa 14. septembra 2012 uviedla, že nikomu nevadí, nezrealizovala v\nrozpore s verejným záujmom. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci však nesporne vyplýva, že\npredmetná prístavba bola realizovaná v rozpore s územnou dokumentáciou Mesta Svit a na pozemku\npatriaceho do vlastníctva mesta bez jeho súhlasu. Uvedené skutkové zistenia v danej veci nesporne\npotvrdzujú, že žalobkyňa realizovala predmetnú prístavbu v rozpore s verejným záujmom, keďže nie je\nvo verejnom záujme, aby stavebník postavil stavbu v rozpore s územným plánom obce (mesta) a ešte\nna cudzom pozemku.\nVychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd dáva do pozornosti žalobkyne\nprávny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v\nsúvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú\n\nrovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania.\nPrincíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými\natribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.\nNevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych\nnoriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy\nuplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého\nnemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho\npredpisu.“\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd v danej veci považoval za správny postup správnych orgánov\noboch stupňov, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie realizácie prístavby\ndomu stavebníčkou - žalobkyňou, bez stavebného povolenia, upriamili svoju pozornosť k predmetu\nposúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným\nprávam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania. Pokiaľ teda správne orgány oboch\nstupňov v rámci svojej kompetencie, ktorú im zveruje stavebný zákon, pri výkone verejnej moci dohliadali\nna dodržiavanie nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu, ale aj\niných všeobecne záväzných právnych predpisov a zo svojej pozície zabraňovali svojou rozhodovacou\nčinnosťou výkonu takých subjektívnych práv, ktoré by zasahovali do výkonu práv iného subjektu s\nrovnakým obsahom práv, takýto postup treba považovať za správny a súladný so zákonom. Vychádzajúc\nz uvedeného považoval odvolací súd za správne a súladné so zákonom rozhodnutia správnych orgánov\noboch stupňov, keď na základe skutkových okolností uvedených vyššie nariadili odstránenie nepovolenej\nčasti predmetnej stavby, čím zabezpečili ochranu vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľností, do ktorého\nžalobkyňa ako stavebníčka predmetnej stavby neoprávnene zasiahla, keď stavbu realizovala v rozpore\ns platným územným plánom, bez stavebného povolenia a na cudzom pozemku.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov považoval námietky žalovaného vznesené v odvolaní proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu, a preto pokiaľ\nsúd prvého stupňa žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nodvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 a s § 220 zmenil tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú.\nOdvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 246c ods.1 O.s.p v spojení s § 224\nods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože žalobkyňa v tomto konaní nemala úspech a žalovanému a ostaným\núčastníkom preskúmavacieho konania zákonodarca náhradu trov konania nepriznáva.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": []}