{"guid": "6e32fab8-3852-43bb-9d2c-673ec56cdef5:f8914506-560a-42ef-869c-c8f341a062fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8010200483.1", "spisova_znacka": "2Sžf/43/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/43/2013 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 2Sžf/43/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:8010200483.1", "identifikacne_cislo": "8010200483", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-14a.odsek-2", "nazov": "§ 14a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-14a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-14a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-7", "nazov": "§ 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-51.odsek-44", "nazov": "§ 51 ods. 44 zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-51.odsek-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 47 ods. 2 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-14a", "/SK/ZZ/2004/105#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/105#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/105#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8914506-560a-42ef-869c-c8f341a062fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8010200483.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8010200483.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:8010200483.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/43/2013\n8010200483\n19. 03. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:8010200483.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\nMiroslav Turok - Meceňo, Habura 166, zastúpeného JUDr. Radomírom Bžánom, advokátom so\nsídlom v Bratislave, Nám. Ľ. Štúra 2, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Mierová 23, Bratislava, právny nástupca Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Mierová 23,\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 22. apríla 2010, č: 31186/2008\nv spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo 4. apríla 2008, č: 20736/2008-6291, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2013, č. k. 3S/77/2010 - 177, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2013, č. k.\n3S/77/2010 - 177, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom z 25. januára 2013 č. k. 3S/77/2010 - 177 zrušil rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 22. apríla 2010, č: 31186/2008 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo 4.\napríla 2008, č: 20736/2008-6291, podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP\") a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím rozhodol žalovaný ako\npríslušný odvolací orgán podľa § 48 ods. 2, 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní\") o odvolaní žalobcu\nproti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo 4. apríla 2008, tak, že zmenil pôvodný výrok: „...nakoľko\nfyzická osoba Miroslav Turok -Meceňo, Habura 166, 067 52 Habura, DIČ: 1020713254 v zmysle § 14a\nods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v zákonom stanovenej lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o\nzabezpečení tovaru zn. 20078/2006-6291 vydaného Colným úradom Prešov dňa 17. septembra 2006\nneodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení\" nasledovne:\n„...nakoľko fyzická osoba - podnikateľ Miroslav Turok - Meceňo, Habura 166, 067 52 Habura, DIČ:\n1020713254 v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v zákonom stanovenej lehote 15\ndní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru zn. 53758/2006-6291 vydaného Colným\núradom Prešov dňa 17. septembra 2006 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia\no zabezpečení.\" Ďalším výrokom rozhodol tak, že „ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia\nsprávneho orgánu ostávajú nezmenené\".\n\nV odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 14. septembra 2006 v rámci\nvykonaného miestneho zisťovania podľa § 45 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu (ďalej\nlen „zákon o spotrebnej dani z liehu\") našli colníci colného úradu v prevádzke fyzickej osoby - podnikateľa\nMariána Paňka spotrebiteľské balenia liehu (ďalej len „SBL\") v množstve a druhu ako je to uvedené v\nrozhodnutí, ktoré boli označené kontrolnými páskami podľa zákona o spotrebnej dani z liehu a vyhlášky\nč. 123/1997 Z. z. o označovaní spotrebiteľského balenia liehu, t.j. neboli označené v súlade s § 10 ods. 7\nzákona o spotrebnej dani z liehu. O vykonanom miestnom zisťovaní bola spísaná Zápisnica o miestnom\nzisťovaní č. 43/06-6291-Sk zo dňa 14. septembra 2006, do ktorej p. Paňko uviedol: „SBL, ktoré boli\nzistené v hangári 4 v areáli mojej firmy som uskladnil po dohode s p. Turok - Meceňom v areáli družstva\nv mesiaci júl asi začiatkom, presný dátum neviem, podľa oznámenia p. Turoka - Meceňa tovar bol ním\nzakúpený v konkurze - v celkovom množstve asi 18 tisíc litrov rôznych druhov. Po dohode o uskladnení\nmi oznámil, že tovar prekolkuje a si ho odvezie.\"\nColný úrad v predmetnej veci vypočul tiež žalobcu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zn.\n43/06-6291-SK zo dňa 14. septembra 2006 do ktorej odvolateľ uviedol, že odkúpil vyššie uvedené SBL\nna základe kúpnej zmluvy zo dňa 28. júna 2006 od úpadcu NADA, a.s., 067 41 Chlmec 149, IČO: 36 469\n882 v zastúpení správkyňou konkurznej podstaty C.. C. W.. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy ho správkyňa\nkonkurznej podstaty upovedomila, že alkohol je označený kontrolnými páskami, ktoré platia do 30. júna\n2006. Ďalej ho upovedomila, že alkohol sa nachádza v sklade Policajného zboru SR v Dunajskej Strede.\nPo uhradení platby mu oznámila, že z technického dôvodu toho istého dňa, t. j. 28. júna 2006 sa alkohol\nnedá previezť zo skladu v Dunajskej Strede. Informovala ho, aby si podal žiadosť na CU Prešov o\nvydanie nových kontrolných známok, čo aj urobil. Po telefonickom ozname od správkyne KP mu bolo\noznámené, že dňa 7. júla 2006 mu bude dodaný zakúpený alkohol, čo sa aj stalo. Alkohol uskladnil na\nzáklade ústnej dohody s p. Mariánom Piňkom v jeho hangári na hospodárskom dvore vo Svetliciach. Po\ndátume 7. júla 2006 mu písomnou formou došlo stanovisko z CÚ Prešov, že žiadosti o vydanie nových\nkontrolných známok na zakúpený alkohol nevyhovujú.\nZ postúpeného spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca dňa 28. júna 2006 požiadal colný úrad\no povolenie označiť SBL novými kontrolnými páskami a o dodanie kontrolných pások v množstve v akom\nodkúpil spotrebiteľské balenia liehu. Následne však colný úrad rozhodnutím č. 38258/2006-6262(0) zo\ndňa 6. júla 2006 nevyhovel žiadosti žalobcu, pretože podľa názoru colného úradu žalobca nie je v zmysle\n§ 10 ods. 41 zákona o spotrebnej dani z liehu odberateľom kontrolnej známky, preto nie je oprávnený\noznačovať spotrebiteľské balenia liehu novými kontrolnými známkami.\nDňa 17. septembra 2006 vydal colný úrad rozhodnutie o zabezpečení č. 53758/2006-6291, ktorým colný\núrad na základe § 47 ods. 1 písm. b/ a § 47 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu v spojení\ns § 14a ods. 2 zákona o správe daní zabezpečil žalobcovi tovar SBL v množstve 15 727 ks, pretože\nneboli označené podľa § 10 ods. 7 zákona o spotrebnej dani z liehu, a taktiež mu zabezpečil plastové\nprepravky v množstve 1315 ks a drevené palety v množstve 47 ks. Predmetné rozhodnutie bolo zo strany\nžalobcu napadnuté odvolaním, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodlo Colné riaditeľstvo SR dňa 24.\njanuára 2008 vydaním rozhodnutia č. 44965/2006, ktorým potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Prešov\nč. 53758/2006-6291 zo dňa 17. septembra 2006. Následne žalobca podal podnet na preskúmanie\nrozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 44965/2006 zo dňa 24. januára 2008 mimo odvolacieho konania,\no ktorom rozhodlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámením zn. MF/12475/2008-73 zo dňa\n25. marca 2008, kde Ministerstvo financií SR konštatovalo, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v\nrozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.\nDňa 7. marca 2008 podal žalobca žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou sa domáhal preskúmania\nrozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 44965/2006 zo dňa 24. januára 2008 aj rozhodnutia Colného\núradu Prešov č. 53758/2006-6291 zo dňa 17. septembra 2006. O žalobe bolo s konečnou platnosťou\nrozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/30/2009 zo dňa 21. januára\n2010, ktorým potvrdil uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/11/2008-32 zo dňa 28. októbra 2008,\nktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že rozhodnutie o zabezpečení tovaru je predbežnej povahy,\na preto v zmysle § 248 písm. a/ OSP nepodlieha súdnemu prieskumu.\nDňa 4. apríla 2008 vydal colný úrad rozhodnutie č. 20736/2008-6291 zo dňa 4. apríla 2008, ktorým\nvyslovil podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prepadnutie tovaru -SBL v celkovom množstve 15 727\nks a vecí k nim patriacich -plastové prepravky v množstve 1315 ks a drevené palety v množstve 47 ks v\nprospech štátu, nakoľko žalobca neodstránil v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení\n\npochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru a veci, ktoré bolo na odvolanie žalobcu\nzmenené žalovaným tak, že bolo zmenené číslo rozhodnutia o zabezpečení tovaru, ktoré bolo vo výroku\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uvedené nesprávne. Ostatné časti rozhodnutia zostali\nnezmenené.\nVčas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Citoval § 14a ods. 1 zákona o správe daní a zdôraznil,\nže k prevodu vlastníckeho práva k spotrebiteľským baleniam liehu došlo dňa 28. júna 2006 (t.j. pred\núčinnosťou novely zákona o spotrebnej dani z liehu), teda v súlade so zákonom o spotrebnej dani z\nliehu, ktorý nezakazuje ani neobmedzuje nadobúdateľa v tom, aké množstvo alkoholu môže nadobudnúť\ndo vlastníctva. Rozhodujúce je, aby bol nadobudnutý lieh zdanený. Uviedol, že treba rozlišovať medzi\ndržbou liehu, ktorý bol nadobudnutý pred novelou zákona a bol daňovo vysporiadaný a nakladaním\ns liehom odo dňa účinnosti novely zákona o spotrebnej dani z liehu. Zákon zakazuje len predaj\nneoznačeného liehu. Ak policajný orgán vydával lieh dňa 7. júla 2006 žalobcovi, vydanie liehu daňovo\nvysporiadaného jeho vlastníkovi nemôže byť posudzované ako dávanie veci do obehu, resp. jeho\nvyskladňovanie. V takomto prípade by došlo zo strany štátneho orgánu - štátu k porušeniu zákona a\neventuálne k hrozbe uplatnenia si náhrady škody voči štátu za nesprávny úradný postup, následkom\nktorého štát -resp., iný štátny orgán vydal ďalšie rozhodnutie, ktoré žalobca napáda a ktoré vychádza,\nalebo je založené na protiprávnom postupe iného štátneho orgánu a teda je taktiež nezákonné, pretože\nz nepráva nemôže vzniknúť právo. Inak povedané, štátne orgány SR založili a spôsobili protiprávny\nstav, z ktorého uplatňujú sankcie voči daňovému subjektu spôsobom, ktorý odporuje zákonu a zakladá\ndaňovému subjektu nárok na uplatnenie náhrady škody voči štátu.\nŽalobca trval na tom, že rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 22. apríla 2010, č. 31186/2008\nv spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov č. 20736/2008-6291 zo dňa 4. apríla 2008, ako aj\nrozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 24. januára 2008, č. 44965/2006 v spojení s rozhodnutím\nColného úradu Prešov zo dňa 17. septembra 2006, č. 53758/2006-6291 boli vydané v rozpore so\nvšeobecne záväzným právnym predpisom, konkrétne s ustanovením § 47 ods. 1 písm. b/ a § 47\nods. 2 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu, s ustanovením § 14a ods. 2 a 3 zákona o správe\ndaní, aj Ústavou SR a zdôraznil, že držba SBL označeného kontrolnou páskou platnou do 30. júna\n2006 v žiadnom prípade nemôže byť posudzovaná ako správny delikt, pretože žalobca sa žiadneho\nprotiprávneho konania nedopustil. Nadobudol SBL do svojho vlastníctva v súlade s právnymi predpismi\na urobil všetko pre to, aby tieto kontrolné pásky boli vymenené za platné.\nVlastnenie SBL nadobudnutého v súlade s platnými právnymi predpismi a s vysporiadanou spotrebnou\ndaňou nie je skladovaním liehu v zmysle zákona účinného od 1. júla 2006, preto správny orgán podľa\nnázoru žalobcu nepostupoval správne, keď aplikoval na daný stav ustanovenie § 47 ods. 1 písm. b/\nzákona o spotrebnej dani z liehu. Naopak, ak je SBL označené, aj keď kontrolnou páskou po lehote\nplatnosti, je to dôkaz o daňovom vysporiadaní SBL voči štátu bez akýchkoľvek pochybností, navyše ak\ntento lieh je vydaný policajnými orgánmi SR.\nŽalobca namietal aj nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, pričom poukázal na publikované\nrozhodnutie R 108/1999, podľa ktorého „výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa\nurčujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej\nformulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku\nurčitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia\nodvolacieho orgánu.\" Podľa jeho názoru, spôsob, akým žalovaný rozhodol o jeho odvolaní nebol v\nsúlade so zákonom, nakoľko pri zmene rozhodnutia prvostupňového orgánu odvolací orgán nahrádza\ntoto rozhodnutie svojím rozhodnutím. Rozhodnutie odvolacieho orgánu musí preto obsahovať nielen\núplné výstižné zdôvodnenie, ale i všetko to, čo je potrebné z hľadiska určitosti a vykonateľnosti\nrozhodnutí o otázkach predstavujúcich predmet odvolacieho konania. Rozhodnutie Colného riaditeľstva\nSR neobsahuje výrok o tom, ako sa odvolací orgán vysporiadal s odvolaním žalobcu. Napokon namietal\naj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o zabezpečení predmetných SBL, nakoľko z tohto rozhodnutia\nnebolo zrejmé, aké pochybnosti viedli k jeho zabezpečeniu a čo vlastne má žalobca odstrániť, aby\npredmetné SBL neboli zabezpečené, resp. aby neprepadli v prospech štátu.\nKrajský súd postupujúc podľa § 14a ods. 3 zákona o správe daní, § 10 ods. 7, § 51 ods. 44 § 47 ods.\n1 písm. b/ § 47 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu preskúmal napadnuté rozhodnutie a\n\nkonanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania,\noboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a s poukazom na právny záver vyslovený v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2012, sp. zn. 2Sžf/14/2012 dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná.\nPokiaľ išlo o námietku žalobcu týkajúcu sa nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného krajský súd\npoukázal na to, že v zmysle § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade\nso zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a\npoučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ\nsa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu.\nVýrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože sa v ňom určujú konkrétne\npráva a povinnosti účastníkov správneho konania. Obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého\nrozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.\nSprávny poriadok v ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku, ktorý je jadrom\ncelého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania.\nMusí preto v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je\npredmetom rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť vždy určitý a presný. Túto požiadavku určitosti,\npresnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho\norgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania\nbez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov.\nVždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a rovnako je\nnevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa\nrozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje\n(pozri medzi iným rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Sžo/163/2009 z 29.apríla 2010 a\nsp. zn. 8Sžo/417/2009 zo 17. decembra 2009).\nVo výroku súdom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného však podľa názoru krajského súdu\nabsentovali všetky jeho podstatné náležitosti, t. j. kto je adresátom rozhodnutia, čo sa rozhodnutím\nukladá, a čo je predmetom rozhodnutia. Napriek tomu, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že mení\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorého číslo aj dátum vydania uviedol, spôsob, akým\ntoto rozhodnutie zmenil a znenie výroku nie je v súlade s vyššie uvedenými princípmi. Je potrebné si\nuvedomiť, že rozhodnutia správnych orgánov zasahujú do práv a právom chránených záujmov občanov,\na preto tieto zásahy musia byť v každom rozhodnutí jasne a nezameniteľne definované obzvlášť v\nprípadoch ako je tento, ak ide o vážny zásah do vlastníckeho práva žalobcu.\nPokiaľ išlo o vecné námietky žalobcu, krajský súd poukázal na to, že pochybnosti, ktoré mali viesť\nk zabezpečeniu tovaru a spôsob, akým ich mal žalobca odstrániť neboli určené ani v rozhodnutí o\nzabezpečení tovaru, ani v rozhodnutí o prepadnutí tovaru v prospech štátu.\nZ dikcie § 14a zákona o správe daní je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že toto opatrenie sa využije\nnajmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny,\nkvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom.\nÚčelom zabezpečenia tovaru je prinútiť daňový subjekt, aby si svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona\nsplnil a po ich splnení mu bude tovar vydaný. V posudzovanom prípade je však podľa názoru krajského\nsúdu nad všetku pochybnosť jasné a tieto skutočnosti nespochybnili ani správne orgány oboch stupňov,\nže žalobca tovar nadobudol legálne, vedel preukázať a aj preukázal spôsob jeho nadobudnutia a\nfinančné povinnosti v súvislosti s nákupom tovaru mal riadne vysporiadané. Bolo preto úlohou správnych\norgánov, aby určili povinnosť, ktorú mal žalobca splniť, aby mu mohol byť zabezpečený tovar vrátený.\nPokiaľ mali správne orgány pod pojmom „pochybnosti\" na mysli skladovanie neoznačených SBL, potom\nkrajský súd pripomenul, že žalobca sa dokonca ešte pred vydaním rozhodnutia o zabezpečení tovaru\npokúsil o nápravu danej situácie a žiadal o vydanie nových kontrolných známok platných od 1. júla 2006.\nŽalobca podľa názoru krajského súdu správne poukazoval na to, že ani žalovaný, ani správny orgán\nprvého stupňa neuviedli, akým spôsobom má odstrániť pochybnosti - skladovanie tovaru neoznačených\n\nSBL, keď jeho legitímny pokus o ich odstránenie - žiadosť o vydanie nových kontrolných známok bola\nzamietnutá.\nKrajský súd na záver uviedol, že skladovanie neoznačených SBL je samostatnou skutkovou podstatou\nsprávneho deliktu a z logiky ustanovení § 47 ods. 1 a 2 zákona o spotrebnej dani z liehu vyplýva, že ak\ndôjde k naplneniu tejto skutkovej podstaty, potom po uložení pokuty zákon umožňuje tovar zabezpečiť\na postupovať spôsobom uvedeným v § 14a zákona o správe daní. Zároveň však poukázal na to, že\nuloženie pokuty nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania.\nVčas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a\nžalobu ako bezdôvodnú zamietol. Poukázal predovšetkým na to, že konanie vo veciach daňových sa\nnespravuje ustanoveniami Správneho poriadku, ale zákonom o správe daní a napadnuté rozhodnutie\nžalovaného spĺňalo všetky náležitosti v zmysle § 30 ods. 2 písm. d/ tohto zákona. Pokiaľ ide o\nvecné námietky tvrdil že z rozhodnutia o zabezpečení tovaru vydaného prvostupňovým orgánom č.\n53758/2006-6291 zo dňa 17. septembra 2006 sú zrejmé dôvody zabezpečenia tovaru, nakoľko sú v\ntomto rozhodnutí expressis verbis uvedené. Prvostupňový orgán riadiac sa v tom čase platnou právnou\núpravou § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. priamo v uvedenom rozhodnutí uviedol, že v prípade, ak\nžalovaný do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k\nzabezpečeniu tovaru a veci, vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru a veci v prospech štátu.\nV tom čase platná právna úprava neukladala správcovi dane povinnosť (rovnako je tomu aj v súčasnosti),\naby v rozhodnutiach o zabezpečení dával daňovým subjektom akýsi návod ako odstrániť pochybnosti,\nktoré viedli k zabezpečeniu.\nZ rozhodnutia o zabezpečení bolo žalobcovi nepochybne zrejmé, aké sú dôvody zabezpečenia, a to\nskutočnosť, že spotrebiteľské balenia liehu boli neoznačené (§ 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z. z.).\nOdstrániť pochybnosti vedúce k zabezpečeniu mohol teda preukázaním, že spotrebiteľské balenia liehu\nsú označené v súlade so zákonom, k čomu však nedošlo.\nŽalovaný síce pripúšťa, že reálne vzhľadom na charakter označenia spotrebiteľských balení liehu ani\nnemohol odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu, ale to však nič nemení na skutočnosti, že\nsprávca dane bol v takom prípade postupovať v súlade s § 14a ods. 3 a rozhodnúť o prepadnutí tovaru.\nJe potrebné si uvedomiť, že žalobca spotrebiteľské balenia liehu nakúpil dňa 28. júna 2006, kde\npri uzatváraní kúpnej zmluvy bol správkyňou konkurznej podstaty upozornený, že lieh je označený\nkontrolnými páskami, ktoré majú platnosť do 30. júna 2006, pričom po tomto dátume sa budú takéto\nspotrebiteľské balenia označené kontrolnou páskou v zmysle ustanovenia § 51 ods. 44 zákona č.\n105/2004 Z. z. považovať za neoznačené.\nV tomto čase už platil zákon č. 105/2004 Z. z., ktorý v § 10 ods. 40 presne stanovoval kto a za\nsplnenia akých podmienok môže označiť spotrebiteľské balenia liehu novou kontrolnou známkou. Podľa\n§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke\nzákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;\ndomnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobca\nteda mal a mohol vedieť, že colný úrad nemôže vyhovieť jeho žiadosti o označenie spotrebiteľských\nbalení liehu novou kontrolnou známkou, pretože nespĺňal podmienky, ktorými zákon takéto označenie\npodmieňoval. Z pohľadu žalovaného žalobca išiel do podnikateľského rizika, keď sa bezdôvodne\ndomnieval, že spotrebiteľské balenia liehu mu budú označené kontrolnou známkou.\nŽalovaný tiež vyslovil nesúhlas s názorom krajského súdu o možnosti zabezpečiť tovar až po uložení\npokuty za správny delikt a tvrdil, že prijatím takéhoto názoru by došlo k znefunkčneniu inštitútu\nzabezpečenia tovaru a k negovaniu 20 ročnej praxe v oblasti správy daní, poukázal na to, že čl.\n2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mu neumožňuje zaoberať sa v predmetnom prípade zásadou\nproporcionality a tiež na tú skutočnosť, že krajský súd napriek názoru vyslovenému v zrušujúcom\nrozhodnutí najvyššieho súdu neposúdil vec z hľadiska aplikácie prechodných ustanovení zákona o\nspotrebnej dani z liehu.\n\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním z 19. apríla 2013, v ktorom žiadal napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a §\n214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 19. marca 2014 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. a zákonom č. 333/2011 Z. z. bolo s účinnosťou\nod 1. januára 2012 zrušené Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorého\npôsobnosť a právomoci prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v\nBratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného koná s\nvyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nAk súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu zistí, že toto je v súlade so zákonom,\nvysloví rozsudkom, že žaloba sa zamieta, v opačnom prípade rozhodnutie správneho orgánu zruší a\nvráti mu vec na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1 a 2 OSP).\nPodľa § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, v znení účinnom v rozhodujúcom období,\nzamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie\nskutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne\nopatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia\ntovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v\nsúvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť,\nmôže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento\núčel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na\núčely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze\nči obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane\npodľa § 36.\nPodľa ods. 2 správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom\nuvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať.\nOdvolanie nemá odkladný účinok.\nPodľa ods. 3, ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia\no ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane\nvydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné\ndňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo\nveci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré\nviedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci\nv prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.\nPodľa § 1 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, v znení účinnom v rozhodnom čase, tento\nzákon upravuje zdaňovanie liehu spotrebnou daňou (ďalej len ,,daň\") na daňovom území.\n\nPodľa § 10 ods. 1, v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľským balením liehu (ďalej\nlen ,,spotrebiteľské balenie\") sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal 16) naplnený\nliehom určeným na priamu ľudskú spotrebu.\nPodľa ods. 2, kontrolnou známkou sa na účely tohto zákona rozumie slovenská kontrolná známka určená\nna označovanie spotrebiteľského balenia, ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade s týmto zákonom a\nvšeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38. Kontrolná známka má na účely\ntohto zákona povahu ceniny.\nPodľa ods. 3, spotrebiteľské balenie kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 možno uviesť do\ndaňového voľného obehu na daňovom území, len ak je označené kontrolnou známkou, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Označovať spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou môže len prevádzkovateľ\ndaňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca spotrebiteľského balenia\n(ďalej len ,,odberateľ kontrolnej známky\"), ktorý ho bude uvádzať do daňového voľného obehu na\ndaňovom území.\nPodľa ods. 7 spotrebiteľské balenie označené pretrhnutou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej\nznámky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným\nprávnym predpisom vydaným podľa odseku 38 a spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená\nkontrolná známka, alebo ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným\nprávnym predpisom vydaným podľa odseku 38, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené.\nZa neoznačené spotrebiteľské balenie sa považuje aj každé spotrebiteľské balenie s pretrhnutou\nkontrolnou známkou, ktoré pri predaji zo spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste\nvrátane skladových a iných účelových priestorov prevyšuje jeden otvorený kus z jedného sortimentu\nspotrebiteľského balenia s pretrhnutou kontrolnou známkou.\nPodľa ods. 8 predaj neoznačeného spotrebiteľského balenia na daňovom území je zakázaný s výnimkou\nodseku 34.\nPodľa ods. 38, podrobnosti o vyhotovení kontrolných známok a o grafických prvkoch a údajoch na\nkontrolnej známke ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.\nTakýmto právnym predpisom bola vyhláška č. 206/2004 Z. z. účinná od 1. mája 2004 a do tohto dátumu\nvyhl. č. 123/1997 Z. z., ktorá bola zrušená zákonom č. 105/2004 Z. z.\nPodľa § 47 ods. 1 písm. b/, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ak predá, ponúkne na predaj, skladuje alebo prepravuje spotrebiteľské balenie, ktoré nie je\noznačené v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, 16a) s výnimkou odberateľa kontrolnej\nznámky, ak označuje spotrebiteľské balenie podľa § 10 ods. 39 až 41.\nPodľa ods. 2 písm. b/, colný úrad uloží pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo liehu v\nspotrebiteľskom balení, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom, najmenej však 10 000 Sk, za\nsprávny delikt podľa odseku 1 písm. b/, a taký lieh v spotrebiteľskom balení zabezpečí.\nPodľa § 51 ods. 44 spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov 49a)\nmožno predávať najneskôr do 30. júna 2006. Po tomto dátume bude spotrebiteľské balenie označené\nkontrolnou páskou podľa doterajších predpisov považované za neoznačené.\nPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2006 sú upravené v § 51f zákona o spotrebnej\ndani z liehu.\nPokiaľ ide o námietku žalovaného, že z hľadiska procesného sa daňové konanie riadi ustanoveniami\nzákona o správe daní, odvolací súd s týmto jeho názorom súhlasí, avšak aj ustanovenia § 30 zákona\no správe daní uvádzajú, aké náležitosti musia rozhodnutia správnych orgánov obsahovať, pričom\njudikatúra najvyššieho aj ústavného súdu pokiaľ ide o zrozumiteľnosť rozhodnutí správnych orgánov je\nrovnaká aj v prípadoch, ak ide o rozhodnutia podľa Správneho priadku aj pokiaľ ide o rozhodnutia vydané\n\npodľa zákona o správe daní. Preto sa najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu, že v predmetnom\nprípade trpí rozhodnutie žalovaného vadou, ktorá môže mať za následok jeho nezákonnosť, nakoľko\nje nezrozumiteľné. Najvyšší súd niekoľko krát judikoval, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu,\nktorým sa mení rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (ako tomu bolo aj v prejednávanom\nprípade) musí obsahovať úplný výrok, aby bolo zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ktorý rozhodnutie\nvydal, ale aj a predovšetkým, pre účastníkov konania (pozri medzi iným rozsudky Najvyššieho súdu SR\nvo veciach sp. zn. 6Sžo/163/2009 z 29. apríla 2010 a sp. zn. 8Sžo/417/2009 zo 17. decembra 2009).\nUž len táto samotná vada stačí na to, aby bolo rozhodnutie žalovaného zrušené.\nNapriek tejto skutočnosti sa krajský súd zaoberal aj vecnou stránku sporu, pričom sa stotožnil s názorom\nnajvyššieho súdu vyslovenom v zrušujúcom uznesení v celom rozsahu. Preto odvolací súd nebude\nopakovať svoju argumentáciu z predchádzajúceho rozhodnutia.\nOdvolací súd v celom rozsahu súhlasí s názorom žalovaného, že inštitút zabezpečenia tovaru a veci má\nv daňovom konaní predbežný charakter a jeho hlavným účelom je chrániť bezpečnosť osôb a majetku,\nprípadne iný všeobecný záujem, pričom tento inštitút umožňuje riešiť takú situáciu, keď je potrebný\nokamžitý zásah správcu dane, najmä ak je potrebné zachovať faktický stav veci.\nVzhľadom na odvolacie dôvody však považuje za potrebné žalovanému pripomenúť, že názor\nktoréhokoľvek súdu je nutné chápať v kontexte individuálnych okolností každého jedného prípadu\na zjednodušené zovšeobecňovanie názoru vyslovené v individuálnom rozhodnutí je neprípustné.\nJeho úvahy o tom, že osvojenie si názoru vysloveného v napadnutom rozsudku krajského súdu by\nznamenalo popretie 20 ročnej praxe v oblasti správy daní a zabezpečenia tovaru, svedčia o absolútnom\nnepochopení tohto princípu a porovnávanie prejednávaného prípadu s prípadmi, ktoré uvádza v odvolaní\n(podozrenie, že SBL sú označené falzifikátmi, alebo dokonca s prípadmi, ktoré nastali v Českej republike\nv súvislosti s tzv. metylalkoholovou kauzou) sú absolútne nemiestne.\nSkutkové okolnosti predmetného prípadu sú úplne odlišné, nakoľko žalobca neporušil ustanovenia\nžiadneho právneho predpisu, do protiprávneho stavu sa dostal v dôsledku zmeny právnej úpravy, štát\nz uvedeného tovaru nadobudol spotrebnú daň aj DPH, neutrpel preto žiadnu ujmu a navyše, správne\norgány uložili napadnutými rozhodnutiami žalobcovi povinnosť (odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k\nvydaniu rozhodnutia o zabezpečení) o ktorej vopred vedeli, že je nesplniteľná a túto ani sami nevedeli\nidentifikovať, pretože reálne žiadna pochybnosť v zmysle § 14a zákona o správe daní neexistovala.\nOdvolací súd opätovne pripomína základnú zásadu logického výkladu práva, kedy je potrebné mať na\npamäti, že právne normy sú určené ľuďom, a preto výsledkom výkladu ustanovení právneho predpisu\nnemôže byť význam, ktorý znamená nesplniteľnú povinnosť, pretože na nemožné nemôže byť nikto\nzaviazaný („ultra posse nemo tenetur\").\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a s\nprihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Prešove\npodľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že prílišný\nformalizmus, ktorý sa prejavil v prístupe žalovaného pri riešení predmetného prípadu, mohol mať za\nnásledok porušenie základného práva žalobcu vlastniť majetok.\nV ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov, ktoré sú viazané názorom vysloveným v\nrozhodnutiach súdov oboch stupňov, zistiť riadne skutkový stav a posúdiť vec opätovne s ohľadom na\nvšetky individuálne okolnosti daného prípadu v intenciách zákona o spotrebnej dani z liehu, pričom sa\nvysporiadajú aj s prechodnými ustanoveniami tohto zákona, ako aj s otázkou proporcionality, dôvodnosti\na nevyhnutnosti zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1,\n§ 151 ods. 2 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože ich v zákonom stanovenej\nlehote nevyčíslil a žalovanému, ktorý navyše nebol v odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov\nzo zákona neprináleží.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/77/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}