Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/9/2011 z 26. 3. 2014 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2014, sp. zn. 3MCdo/9/2011, ECLI:SK:NSSR:2014:7609217035.1 Najvyšší súd | 3MCdo/9/2011 | ECLI:SK:NSSR:2014:7609217035.1 | 2014-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 243b ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c442309a-fa3a-4221-bfd8-6133540a4ca1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7609217035.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3MCdo/9/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609217035
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Franciscy
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7609217035.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky F.B., bývajúcej v G., zastúpenej
JUDr. Petrom Kubíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Panenská č. 6, proti odporkyni Slovenskej
sporiteľni, a.s., IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 48, zastúpenej advokátskou
kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, Sad Andreja Kmeťa č.
24, IČO: 36866598, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného
dôchodkového fondu odporkyne a o určenie povinnosti vyplácať navrhovateľke doživotne sumu 72,66
€, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5 C 73/2010, o dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 4. októbra 2010
č.k. 5 C 73/2010-62, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 4. októbra
2010 č.k. 5 C 73/2010-62 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa v konaní domáhala: a/ určenia neplatnosti právneho úkonu odporkyne z 26. októbra
2009, ktorou vypovedala zmluvu o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu Slovenskej
sporiteľne, a.s. uzatvorenú účastníčkami konania 2. decembra 1998 (ďalej len „sporná zmluva o
dôchodku“), b/ uloženia povinnosti odporkyni doživotne jej vyplácať dohodnutú mesačnú rentu vo výške
72,66 € (2 189 Sk) počnúc mesiacom apríl 2010. Navrhovateľka argumentovala tým, že právny vzťah
účastníčok, z ktorého vyvodzuje svoj nárok, bol založený spornou zmluvou o dôchodku, avšak dňa
6. novembra 2009 jej bola doručená výpoveď odporkyne (§ 582 Občianskeho zákonníka) s tým, že
platnosť a účinnosť tejto zmluvy končí 31. marcom 2010 a tým zaniká aj povinnosť odporkyne poskytovať
navrhovateľke dohodnuté plnenie. Podľa názoru navrhovateľky je táto výpoveď neplatná, lebo práva a
povinnosti zo spornej zmluvy o dôchodku mohli zaniknúť iba uplynutím času, na ktorý boli dohodnuté.
Sporná zmluva o dôchodku bola uzatvorená na určitý čas - do dožitia navrhovateľky; taká zmluva je
nevypovedateľná. Keďže odporkyňa napriek uvedenému prestala od apríla 2010 plniť povinnosti, ktoré
jej vyplývajú z tejto zmluvy, domáhala sa ochrany svojich práv na súde.

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo 4. októbra 2010 č.k. 5 C 73/2010-62 návrh zamietol a
rozhodol o trovách konania. Výrok, ktorým zamietol návrh v časti o určenie neplatnosti výpovede zo
spornej zmluvy o dôchodku, odôvodnil tým, že navrhovateľka neosvedčila svoj naliehavý právny záujem
na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), lebo otázka (ne)platnosti tohto právneho úkonu sa rieši
prejudiciálne pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na plnenie. Návrh v časti na splnenie povinnosti
odporkyne vyplácať navrhovateľke doživotne 72,66 € od apríla 2010 zamietol z dôvodu, že výpoveď zo
spornej zmluvy o dôchodku je platná, lebo ide o výpoveď zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú (§ 582
Občianskeho zákonníka). Uviedol, že predmetom spornej zmluvy o dôchodku je záväzok odporkyne na
nepretržitú alebo opakovanú činnosť; vymedzenie doby trvania výplaty dôchodku neznamená, že zmluva
bola uzavretá na dobu určitú. Účastníčky sa v bode III. spornej zmluvy o dôchodku dohodli, že plnenie
sa bude navrhovateľke vyplácať počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom začala poberať



starobný alebo plný invalidný dôchodok a končí mesiacom, ktorého sa navrhovateľka dožije. Takéto
plnenie je viazané na konkrétnu, dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú skutočnosť, o ktorej je isté,
že nastane, a s ktorou sa spája zánik tohto zmluvného vzťahu. Uvedená skutočnosť spôsobuje zánik
zmluvného vzťahu bez ohľadu na dohodu zmluvných strán o dobe trvania zmluvy, teda ide o zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú. Keďže sporná zmluva o dôchodku bola uzavretá na dobu neurčitú, možno ju
vypovedať (§ 582 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil v zmysle § 150
O.s.p.

Na základe podnetu navrhovateľky podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“) proti uvedenému rozsudku mimoriadne dovolanie, v ktorom namietal, že
napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Podľa názoru generálneho prokurátora súd síce správne posudzoval vzťah účastníčok konania podľa §
842 Občianskeho zákonníka, avšak toto ustanovenie nesprávne vyložil; jeho rozhodnutie spočíva tiež
na nesprávnej aplikácii § 582 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že predmetná zmluva je osobitný
typ zmluvy, ktorá fyzickej osobe zakladá právo na vyplácanie dohodnutého dôchodku po doživotne alebo
na inak stanovenú dobu neurčitého trvania. Základným znakom tejto zmluvy je neurčitosť doby, na ktorú
sa uzatvára. Neurčitosť trvania záväzku vyplácať dôchodok znamená, že právo na dôchodok nemôže
byť obmedzené určitým dátumom. Zákon výslovne ustanovuje, že trvanie práva na vyplácanie dôchodku
môže byť v zmluve určené až do smrti oprávneného (doživotný dôchodok). Zmluva môže trvanie
vyplácania dôchodku obmedziť na vznik určitej udalosti (dočasný dôchodok); dobu vyplácania dôchodku
možno určiť aj na základe objektívnej právnej skutočnosti, ktorou môže byť tiež úmrtie oprávnenej osoby.
Pri tejto zmluve musí ísť vždy o zmluvu uzatvorenú na určitú dobu s neurčitým časom trvania záväzku.
V bode III. spornej zmluvy o dôchodku sa odporkyňa zaviazala vyplácať navrhovateľke mesačne vždy
k 15. dňu každého mesiaca až do jej dožitia sumu 2 189 Sk (72,66 €) počnúc mesiacom nasledujúcim
po mesiaci, v ktorom začne poberať starobný alebo plný invalidný dôchodok; bolo tiež dohodnuté,
že vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa navrhovateľka dožije. Z toho vyplýva, že trvanie
vyplácania plnenia navrhovateľke bolo stanovené do smrti navrhovateľky. Smrť človeka je z hľadiska
práva objektívna udalosť, o ktorej účastníci úkonu síce vedia, že v budúcnosti v každom prípade nastane,
avšak nevedia, kedy nastane; v prípade takto dohodnutého plnenia ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú,
ktorá skončí uplynutím dohodnutej doby (smrťou oprávneného). Keďže sporná zmluva o dôchodku bola
uzavretá na dobu určitú, nebolo ju možné vypovedať (§ 582 Občianskeho zákonníka). So zreteľom
na to, že výpoveď odporkyne je neplatná, spočíva mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie na
nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu označila tento opravný prostriedok za dôvodný
a žiadala mu vyhovieť.

Podľa názoru odporkyne, ktorý uviedla vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, nie je tento
opravný prostriedok procesne prípustný (§ 243e O.s.p.), a to z dôvodu nevyčerpania všetkých
prostriedkov nápravy zo strany navrhovateľky, ktorá v danej veci nenapadla rozsudok riadnym opravným
prostriedkom - odvolaním [v súvislosti s touto argumentáciou odporkyňa poukázala aj na rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 331/06 a II. ÚS 19/08].
Podľa jej názoru podanie mimoriadneho dovolania nevyžaduje žiadne právo ani zákonom chránený
záujem navrhovateľky, lebo žiadny nárok na plnenie z pohľadu hmotného práva nemá. Mimoriadne
dovolanie je nedôvodné a smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu. Podľa presvedčenia odporkyne
sa každá zmluva o dôchodku uzatvára vždy na dobu neurčitú; zákon ju ani neumožňuje uzatvoriť na
dobu určitú. Pojmovým znakom zmluvy o dôchodku je jej neurčitá doba trvania. Pokiaľ nie je v zmluve
dohodnutá doba určitá (určitý čas), ide o dobu neurčitú. Na doloženie správnosti svojich právnych
názorov odporkyňa poukázala na zhodné právne názory k otázke charakteru zmluvy o dôchodku, ktoré
boli zaujaté autormi odbornej literatúry [„Právo výplaty dôchodku je charakterizované neurčitosťou doby
trvania“ (Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., Občanský zákoník II., § 460-880. Komentář, 1. vydaní.
Praha: C. H. Beck, 2008, str. 2170); „Rys odvážnosti má zmluva aj naďalej. Tkvie v tom, že oprávnený je
zmluvou zabezpečený na dobu neurčitú v prípade, že ide o zabezpečenie doživotné“ (Bičovský, Holub,
Občanský zákoník. Poznámkové vydaní s judikaturou a novou literaturou, 7. doplnené vydaní, Linde
Praha, a.s. 2000, str. 718)]. Z toho, podľa názoru odporkyne, je zrejmé, že právna teória vníma zmluvu



o dôchodku ako zmluvu uzatvorenú na neurčitý čas. Vzhľadom na to treba vychádzať z toho, že doba
„doživotne“ alebo „inak určená doba neurčitého trvania“ (§ 842 Občianskeho zákonníka) nie je doba
určitá, ale naopak, doba neurčitá. Účastníci zmluvy o dôchodku nesmú tento právny úkon uzatvoriť na
dobu určitú. Pojem „doživotne“ nie je v zmluve o dôchodku stanovenie času, počas ktorého má zmluva
trvať, ale len vyjadrenie toho, že plnenie je obmedzené na osobu veriteľa. Každú zmluvu o dôchodku,
v ktorej bolo dohodnuté „doživotné“ poskytovanie dôchodku, treba preto považovať za zmluvu uzavretú
na dobu neurčitú. Generálny prokurátor vychádza z nesprávneho právneho záveru, že sporná zmluva o
dôchodku bola uzatvorená na dobu určitú. Odporkyňa vo svojom vyjadrení dodala, že i keby táto zmluva
mohla byť uzatvorená na dobu určitú, navrhovateľkou požadované plnenie sa prieči zákonu; ak totiž aj v
minulosti právo naň (prípadne) existovalo, došlo k zániku predmetného práva, lebo plnenie s ním spojené
sa stalo nemožným (§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd už nemôže takémuto (neexistujúcemu)
právu poskytnúť ochranu; v súvislosti s touto argumentáciou poukázala na § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods.
3 veta za bodkočiarkou zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Žiadala konanie o mimoriadnom dovolaní zastaviť a jej priznať náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny
prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) po podaní podnetu navrhovateľky (§ 243e ods. 2 O.s.p.), skúmal
najskôr, či je tento opravný prostriedok procesne prípustný.

Odporkyňa zastáva názor, že mimoriadne dovolanie nie je v danej veci procesne prípustné preto, lebo
navrhovateľka nevyužila možnosť podať odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves.
Najvyšší súd ale už v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 36/2008 konštatoval, že podanie mimoriadneho dovolania nie je ponechané
na voľnú úvahu generálneho prokurátora, v dôsledku čoho je generálny prokurátor povinný podať
mimoriadne dovolanie v prípade, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Prípustnosť
mimoriadneho dovolania je právnou úpravou vymedzená jednak pozitívne - ustanovenie § 243f ods. 1
O.s.p. uvádza, ktoré rozhodnutia (za podmienok uvedených v § 243e) možno napadnúť mimoriadnym
dovolaním, jednak negatívne - ustanovenie § 243f ods. 2 O.s.p. vymedzuje prípady, v ktorých sa
nepripúšťa mimoriadne dovolanie. Z týchto ustanovení nemožno vyvodiť, že by oprávnenie generálneho
prokurátora podať mimoriadne dovolanie bolo viazané na povinnosť účastníka konania vyčerpať iné
dostupné právne (procesné) prostriedky nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom dovolaní.
Skutočnosť, že účastník konania nenapadol určité rozhodnutie odvolaním, prípadne aj dovolaním,
nezakladá procesnú neprípustnosť mimoriadneho dovolania proti tomuto rozhodnutiu. So zreteľom na
to nemožno predmetnú námietku odporkyne považovať za opodstatnenú.

V ďalšom preto najvyšší súd vychádzal z toho, že mimoriadne dovolanie je v danom prípade procesne
prípustné. Bez nariadenia pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu
za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd sa v každom konaní o mimoriadnom dovolaní obligatórne zaoberá vadami konania
uvedenými v 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V preskúmavanej veci neboli procesné vady konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. v
mimoriadnom dovolaní namietané a v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšli najavo.

V mimoriadnom dovolaní sa namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O



nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru generálneho prokurátora Okresný súd Spišská Nová Ves na danú vec správne
aplikoval § 842 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie ale nesprávne interpretoval tak, že sporná
zmluva o dôchodku je zmluva uzavretá na dobu neurčitú, ktorú možno vypovedať (§ 582 ods. l
Občianskeho zákonníka).

Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania
právo na vyplácanie určitého dôchodku (§ 842 Občianskeho zákonníka). Ak je dojednaná zmluva na
dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok
zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob
jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka (§
582 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pri riešení zásadnej otázky tohto konania, či spornú zmluvu o dôchodku bolo možné vypovedať, treba
mať na zreteli zmysel a účel § 842 Občianskeho zákonníka. Účelom tejto právnej úpravy je, aby
sa uzatvorením zmluvy o dôchodku upravili vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy v nimi
zakladanom právnom vzťahu spôsobom, ktorý osobe v tomto právnom vzťahu oprávnenej zabezpečí
prijímanie určitého peňažného plnenia doživotne alebo počas inak stanovenej doby neurčitého trvania.
Zmluva o dôchodku, ktorá bola uzavretá podľa uvedeného ustanovenia s tým, že dôchodok bude
oprávnenej osobe poskytovaný doživotne, vyjadruje zámer jej účastníkov vytvoriť taký právny základ
„doživotného“ vyplácania dôchodku, ktorý je v prospech prijímateľa dôchodku (a na ťarchu poskytovateľa
dôchodku) charakterizovaný určitou stabilitou a nemennosťou a ktorý prijímateľovi plnenia poskytuje
adekvátnu [v takom prípade sa môže mať na mysli (len) „doživotnú“] istotu a záruku plnenia zo strany
osoby povinnej. Takúto zmluvu o dôchodku by bolo možné vypovedať iba ak by to bolo medzi
účastníkmi dohodnuté, alebo ak by to pripúšťal Občiansky zákonník. Názor odporkyne, že tento postup
pripúšťa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa prieči účelu právnej úpravy zmluvy o dôchodku
(§ 842 Občianskeho zákonníka), lebo v rozpore s jej zmyslom pripúšťa narušenie („doživotnej“) istoty
poskytovania dôchodku oprávnenej osobe možnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah
ukončiť. Najvyšší súd zastáva názor, že v takýchto prípadoch nemožno tento zmluvný typ ukončiť
výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Najvyšší súd poznamenáva, že k otázke, či zmluvu o dôchodku možno vypovedať, vyslovil právny názor
aj ústavný súd, ktorý vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad z 25. apríla 2012 sp. zn. II. ÚS 26/2012,
zo 7. novembra 2012 sp. zn. IV. ÚS 550/2012, z 13. novembra 2012 sp. zn. II. ÚS 505/2012, zo 17.
januára 2013 sp. zn. IV. ÚS 31/2013, z 24. júla 2013 sp. zn. IV. ÚS 457/2013) konštatoval, že zmluvu o
dôchodku (§ 842 Občianskeho zákonníka), ktorý sa má vyplácať doživotne, nemožno vypovedať podľa
§ 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ústavný súd pri tom tiež poznamenal, že „dojednanie zmluvy o
dôchodku 'na doživotne' je navyše nepochybne potrebné považovať z hľadiska povahy tohto dojednania
za dojednanie zmluvy na dobu určitú“.

Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že spornú zmluvu o dôchodku nebolo možné
vypovedať (§ 582 Občianskeho zákonníka); výpoveď daná odporkyňou je preto neplatná.

V preskúmavanej veci teda generálny prokurátor opodstatnene namieta, že napadnutý rozsudok spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd z tohto dôvodu
napadnutý rozsudok zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil Okresnému súdu Spišská Nová Ves na
ďalšie konanie.

Najvyšší súd poznamenáva, že konanie o mimoriadnom dovolaní má prieskumnú povahu, preto sa
nezaoberal otázku, či plnenie podľa spornej zmluvy o dôchodku je nemožné vzhľadom na ustanovenia



zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; tejto otázky sa totiž
nedotkol Okresný súd Spišská Nová Ves, ani generálny prokurátor.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí
rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane
§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.