{"guid": "3e067a41-5a4c-4dd4-b627-76d37b6d33a3:3c2cf945-f6f7-42e4-a195-88c38196d9a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7211208242.2", "spisova_znacka": "8MCdo/1/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/1/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 8MCdo/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7211208242.2", "identifikacne_cislo": "7211208242", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-55", "nazov": "§ 55 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-55", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-170", "nazov": "§ 170 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-170", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-170"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "nazov": "§ 243e OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "nazov": "§ 243f OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243g", "nazov": "§ 243g OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243g"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-55", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-170", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243g"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c2cf945-f6f7-42e4-a195-88c38196d9a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7211208242.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7211208242.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7211208242.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8MCdo/1/2013\n7211208242\n30. 01. 2014\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2014:7211208242.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Daňový úrad Košice IV., so sídlom v\nKošiciach, Južná trieda č. 8, proti odporkyni FRUCONA Košice, a. s., so sídlom v Košiciach, Textilná č. 6,\nprávne zastúpenej JUDr. Milanom Weiczenom, advokátom, Advokátska kancelária ČOLLÁK, WEICZEN,\nVANKO & PARTNERI, so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19, o určenie neplatnosti právnych úkonov,\nvedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45 C 47/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 5. septembra 2012 č. k. 45\nC 47/2011-173 a uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. januára 2013 sp. zn. 2 Co 346/2012-186,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 17. januára 2013 sp. zn. 2\nCo 346/2012 ako aj uznesenie Okresného súdu Košice II z 5. septembra 2012 č. k. 45 C 47/2011-173\nz r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice II uznesením zo 14. novembra 2011 sp. zn. 45 C 47/2011 konanie zastavil podľa §\n104 O. s. p. z dôvodu, že v predmetnom konaní od počiatku chýbala spôsobilá strana občianskoprávneho\nsporu. O trovách konania nerozhodol s tým, že o týchto rozhodne osobitným uznesením po nadobudnutí\nprávoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.\nOkresný súd Košice II 5. septembra 2012 sp. zn. 45 C 47/2011 uložil navrhovateľovi nahradiť odporcovi\ntrovy konania vo výške 46.098,144 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do 15 dní od právoplatnosti\nuznesenia.\nKrajský súd v Košiciach uznesením zo 17. januára 2013 sp. zn. 2 Co 346/2012 uznesenie súdu prvého\nstupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet\nadvokáta JUDr. Viliama Weiczena trovy odvolacieho konania vo výške 5.766,97 Eur. Odvolací súd mal\nza to, že súd prvého stupňa správne vo veci zistil skutkový stav a správne aj rozhodol, keď priznal\nodporcovi trovy konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu navrhovateľa a mimoriadnym dovolaním\nnapadol uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 17. januára 2013 č. k. 2 Co 346/2012-186 a uznesenie\nOkresného súdu Košice II z 5. septembra 2012 č. k. 45 C 47/2011-173 v celom rozsahu. Podľa jeho\nnázoru bol týmito rozhodnutiami porušený zákon, a preto navrhol uvedené rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť\nOkresnému súdu Košice II na ďalšie konanie. Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania (a\no postupe podľa § 151 ods. 3 O. s. p.) sa stalo právoplatným 28. júna 2012. Podľa § 151 ods. 3 O. s.\np. pri použití § 151 ods. 1 O. s. p. mali byť trovy konania bez výzvy súdu vyčíslené najneskôr do troch\npracovných dní od 28. júna 2012. Ak takémuto vyčísleniu trov konania nedošlo, mal súd prvého stupňa\npodľa § 151 ods. 3 O. s. p. postupovať podľa § 151 ods. 2 O. s. p. a nepriznať odporcovi náhradu trov\nprávneho zastúpenia. Ak súd prvého stupňa tak nepostupoval a 1. augusta 2012 písomne vyzýval na\nvyčíslenie trov konania v lehote 10 dní, potom konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Predmetom konania bolo určenie neplatnosti\n\nprávnych úkonov, súd prvého stupňa použil pri výpočte trov právneho zastúpenia ustanovenie § 10 ods.\n2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a vychádzal z tarifnej hodnoty určenej výškou dividend podľa Dohody o\nvýplate dividendy. Je toho názoru, že pri výpočte trov právneho zastúpenia malo byť v danej veci použité\nustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, preto uznesenie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v obdobných veciach sp. zn. 2 MCdo 18/2008, 5 MCdo 21/2007, 5 MCdo 9/2010,\n3 MCdo 9/2009. Odvolací súd napriek uvedenej vade konania potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa\npodľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., teda v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením uznesenia súdu prvého\nstupňa, pričom z rovnakého posúdenia veci vychádzal aj pri trovách odvolacieho konania.\nNavrhovateľ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, že\ngenerálny prokurátor sa stotožnil s jeho tvrdeniami uvedenými v návrhu na podanie mimoriadneho\ndovolania. Voči nemu nemá námietky. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i súdu\nprvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa.\nOdporca vo svojom vyjadrení žiadal mimoriadne dovolanie odmietnuť, alternatívne zamietnuť z dôvodu,\nže nie sú splnené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní podľa § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p.\nZároveň žiadal, aby dovolací súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy dovolacieho konania v\nsume 11.525,02 Eur. Odporca v konaní navrhol súdu, aby zaviazal odporcu nahradiť mu trovy konania\nv podaní označenom ako vyjadrenie l žalobe zo 4.5.2011. Po právoplatnosti potvrdzujúceho uznesenia\nkrajského súdu o zastavení konania súd vyzval odporcu na vyčíslenie trov konania, na čo odporca v\nsúdom určenej lehote reagoval a trovy vyčíslil. Odporca námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu\nokresného súdu pri výzve na vyčíslenie trov konania v odvolaní proti jeho uzneseniu neuplatnil a nie\nje známe, či túto námietku uplatnil v podnete na podanie mimoriadneho dovolania. Poukázal v tejto\nsúvislosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 13/2007, 4 MCdo\n19/2008, 2 MCdo 14/2005, 2 MCdo 15/2005, 4 MCdo 15/2005, z ktorých vyplýva, že požiadavka ochrany\npráv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu ako podmienka\nkonania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania\nv konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť\nsvoje práva najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných\nprostriedkov, resp. ich oneskoreným podaním, hoci ich mohol využiť. Tiež poukázal aj na závery\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 307/2012, I. ÚS 136/2006. Ak odporca ako\npodnecovateľ pochybil v konaní pred okresným súdom a krajským súdom hájiť svoje práva a neuplatnil\nefektívne a účinne námietku o tvrdenom nesprávnom postupe okresného súdu pri výzve na vyčíslenie\ntrov konania. Mimoriadne dovolanie v tomto smere nahrádza absentujúcu procesnú aktivitu samotného\nodporcu a preto nie sú splnené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní. Uznesenie okresného\nsúdu o zastavení konania nie je rozhodnutím vo veci samej. Ide o procesné rozhodnutie vydané\nv dôsledku zistenia nedostatku procesnej spôsobilosti navrhovateľa. Zistený nedostatok podmienok\nkonania bol dôvodom na zastavenie konania a súd vo veci samej ani nekonal a nerozhodoval. Z dôvodu,\nže rozhodnutie vo veci samej vydané nebolo, nie je namieste aplikovať generálnym prokurátorom\nustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. Pri výzve mal preto okresný súd postupovať podľa § 151 ods. 4 O.\ns. p., podľa ktorého ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na\nrozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia\nvýzvy. Okresný súd vyzval odporcu na vyčíslenie trov konania v lehote desiatich dní, čo odporca aj učinil.\nRozdiel medzi zákonnou lehotou a lehotou určenou vo výzve nemožno pripísať na ťarchu odporcu a\npreto je potrebné ním predložené vyčíslenie trov konania považovať za riadne a včasné (§ 204 ods.\n2 O. s. p. pre analogiam). K výpočtu trov právneho zastúpenia zastáva názor, že súdy oboch stupňov\nvyčíslili v zhode s navrhovateľom v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. - Výklad predmetnej vyhlášky\nprvostupňovým súdom zodpovedá požiadavkám gramatického, systematického a logického posúdenia\ncitovaných ustanovení. Názor generálneho prokurátora o tom, že správne sa mali trovy vyčísliť podľa §\n11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky je potrebné s odkazom na aktuálnu judikatúru ústavného súdu považovať\nza prekonaný. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16.\nmája 2012 v zmysle ktorého ak ...“z gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných\nustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (§ 9 ods. 1) možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo\nplnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma)\npovažuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci,\npretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet\nprávneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je.“. Odporca je\npreto toho názoru, že závery ústavného súdu sú aplikovateľné aj v súdenej právnej veci.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O. s. p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO. s. p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nv rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. a dospel\nk záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nPodľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených\nzáujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho\nrozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto\nrozhodnutím súdu namieta.\nPodľa § 243e ods. 3 O. s. p. generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v\nktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (§ 242 ods. 2).\nV zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v\nkonaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci. Dovolací súd viazaný nielen rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane\njeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.). Obligatórne sa\nzaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 vetu druhú O. s. p. skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či\nkonanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O. s.\np. (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie mohlo začať len na návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred\nsúdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nVady konania v zmysle § 237 O. s. p. generálny prokurátor nenamietal a ich existenciu nezistil ani\ndovolací súd.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že konanie súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho\nsúdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1\npísm. b/ O. s. p.).\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná\nvada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p., nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v\nobčianskom súdnom konaní. Iné vady, okrem vád uvedených v § 237 O. s. p., sú spôsobilým dovolacím\ndôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.\nc/ O. s. p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym\nprávnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny\npredpis a či ho aj správne interpretoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny\npredpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.\nDovolateľ vytýka predmetnú vadu pri právnom posúdení veci dôvodne.\nPodľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný\ntrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 O. s. p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu\ntrov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;\n\nak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu\ntrov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania\ntomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov\nkonania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách\nkonania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa\nnepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nPodľa § 151 ods. 4 O. s. p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh\nna rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia\nvýzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.\nPodľa § 170 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho\nvyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.\nO povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie\nkončí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr\ndo troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O. s. p.).\nZ § 151 O. s. p. vyplýva, že súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. To znamená, že pre priznanie\nnáhrady trov konania je potrebný procesný úkon účastníka konania, ktorým žiada rozhodnúť o náhrade\ntrov konania a tiež jeho úkon, ktorým požadovanú náhradu vyčísľuje.\nAk účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich\nzo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi\nokrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná\na v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O. s. p.).\nPodľa § 55 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné,\npredseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil, môže\npredseda senátu alebo samosudca tiež predĺžiť.\nPod pojmom lehota je treba rozumieť časové ohraničenie, v ktorom je treba urobiť určitý procesný úkon,\na pre prípad, že takýto úkon je urobený spája s ním právne dôsledky predpokladané zákonom, ktoré\nsú iné, ako právne dôsledky v prípade, ak takýto úkon nebolo urobený v danom časovom ohraničení. V\nzávislosti od subjektu určenia lehoty Občiansky súdny poriadok rozlišuje lehotu na zákonnú a sudcovskú.\nZákonná lehota je stanovená všeobecne záväzným predpisom, a táto nemôže byť súdom bez ďalšieho\npredĺžená. V niektorých prípadoch za účelom odstránenia tvrdosti zákon umožňuje súdu, aby odpustil\nzmeškanie zákonnej lehoty. Sudcovská lehota je lehota, ktorú pre vykonanie procesného úkonu alebo\nsplnenie povinnosti určil súd. Takto určenú lehotu môže súd predĺžiť kedykoľvek a bez akýchkoľvek\nobmedzení. Ďalšou výraznou odlišnosťou zákonných a sudcovských lehôt sú odlišné dôsledky uplynutia\nlehoty. Uplynutie zákonnej lehoty má spravidla za následok zánik práva účinne uskutočniť procesný\núkon. Ak ide o sudcovskú lehotu, jej nesplnenie bez ďalšieho, spravidla nemá za následok zánik práva\nna uskutočnenie procesného úkonu (viď napríklad Števček/Ficová a kolektív, Občiansky súdny poriadok\n- komentár I. diel, druhé vydanie, C-H-Beck, str. 182 tiež Jaroslav Krajčo, Daniela Sučanská, Agnesa\nČierna, Ondrej Krajčo , Občiansky súdny poriadok - komentár I. diel, V. aktualizované vydanie, str. 248).\nObčiansky súdny poriadok pre vyčíslenie trov konania určuje lehotu troch pracovných dní od vyhlásenia\nrozhodnutia. V danom prípade za vyhlásenie rozhodnutia je potrebné považovať deň doručenia\nrozhodnutia o zastavení konania a za deň vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu deň doručenia tohto\nrozhodnutia (viď Števček/Ficová a kolektív, Občiansky súdny poriadok - komentár I. diel, druhé vydanie,\nC-H-Beck, str.604). Z obsahu spisu vyplýva, že odporca nepostupoval v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami a trovy konania, ktoré si uplatnil nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote, t. j. do troch\npracovných dní od vyhlásenia (resp. doručenia) rozhodnutia o zastavení konania. Odporca (v zastúpení\nadvokátom) prevzal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súd konanie zastavil, dňa 21. novembra\n2011 (pondelok). Lehota na vyčíslenie trov konania uplynula dňa 24. novembra 2011 (ktorý deň bol\nštvrtok). Taktiež trovy odvolacieho konania si odporca nevyčíslil v zákonom určenej lehote. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu bolo odporcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené 20. júna 2012 (streda). Lehota\nna vyčíslenie trov odvolacieho konania uplynula dňa 25. júna 2012 (pondelok). Trovy konania odporca\nvyčíslil až podaním, ktoré doručil súdu dňa 15. augusta 2012, teda zjavne po lehote určenej zákonom.\nZákonná lehota stanovená všeobecne záväzným predpisom nemôže byť súdom bez ďalšieho\npredĺžená. Preto pre danú vec nie je rozhodujúce, že súd prvého stupňa následne odporcu vyzval na\nvyčíslenie trov konania.\n\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj\nodvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ak odporca\nnevyčíslil trovy konania v zmysle § 151 ods. 1, veta druhá O. s. p., postupovali súdy oboch stupňov\nnesprávne, ak priznali odporcovi trovy právneho zastúpenia.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov (o\ntrovách konania) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor dôvodne\npodal mimoriadne dovolanie, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov\núčastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 243e O. s. p. v spojení\ns § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté\nuznesenie krajského súdu ako aj uznesenie okresného súdu o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil\nOkresnému súdu Košice II na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O. s. p v spojení s § 243i ods. 2\nO. s. p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené vyššie sa v ďalšom už nezaoberal správnosťou\nvýpočtu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z.. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej\no veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom\nrozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní\n(pozri primerane § 243d ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}