{"guid": "86028ce9-99fc-49eb-9cf1-c4663112ea4e:5b49d42f-d22c-4ecb-a1a7-c89fb9a2f3a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7209227571.1", "spisova_znacka": "3MCdo/23/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/23/2011 z 27. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2014, sp. zn. 3MCdo/23/2011, ECLI:SK:NSSR:2014:7209227571.1", "identifikacne_cislo": "7209227571", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "datum_vydania": "2014-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b49d42f-d22c-4ecb-a1a7-c89fb9a2f3a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7209227571.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7209227571.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7209227571.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/23/2011\n7209227571\n27. 03. 2014\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2014:7209227571.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. R., bývajúceho v E., zastúpeného JUDr.\nDušanom Antolom, advokátom so sídlom v Košiciach, Konopná č. 18, proti žalovanému VSŽ Zlievarne\nspoločnosť s ručením obmedzeným Košice v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Vstupný areál VSŽ\nHOLDING a.s., IČO: 31 659 268, za účasti vedľajšieho účastníka Sociálnej poisťovne, so sídlom v\nBratislave, 29. augusta č. 8 - 10, vo veci pobočky Košice so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie č.\n1, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Košice II pod\nsp. zn. 28 C 133/2009, o dovolaní generálneho prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu v Košice\nII z 30. novembra 2010 č.k. 28 C 133/2009-27, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a.\nÚčastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nŽalobca sa pôvodnou žalobou podanou na Okresnom súde Košice II 3. mája 2004 (konanie sa\nviedlo pod č.k. 28 C 90/2004) domáhal zaplatenia 2 160 000 Sk (71 698 €) s príslušenstvom\ntitulom zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené chorobou z povolania\npo prvýkrát zistenou 23. augusta 2001 (ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín,\nspôsobené pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami, syndróm karpálneho tunela obojstranný,\ntraumatická vazoneuróza). V dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu sa podrobil v roku 2003\nďalším vyšetreniam, na základe ktorých mu bolo priznané Klinikou pracovného lekárstva a klinickej\ntoxikológie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach podľa znaleckého posudku z 21. mája 2003\nza sťaženie spoločenského uplatnenia 400 bodov. Choroba z povolania mala nepriaznivý vplyv aj\nna psychický stav žalobcu a v zmysle ďalšieho znaleckého posudku psychiatrickej a sexuologickej\nkliniky bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom 500 bodov. Vzhľadom na zhoršujúci\nsa zdravotný stav a nepriaznivú kvalitu života po zistení choroby z povolania žalobca sa domáhal\nmimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č.\n32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška č. 32/1965\nZb.“) v rozsahu 40-násobku základného bodového ohodnotenia, celkom vo výške 2 160 000 Sk, t.j. 71\n698,86 € s príslušenstvom.\nV priebehu konania na návrh žalovaného (VSŽ Zlievarne, s.r.o. Košice v likvidácii), z 11. augusta\n2005, pristúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného Sociálna poisťovňa, pobočka Košice\nso sídlom v Košiciach. Sociálna poisťovňa po predložení príslušných dokladov žalovaným vyplatila\nžalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 10. mája 2004 vo výške 24 000 Sk; náhrada\nbola určená podľa znaleckého posudku v rozsahu základného bodového ohodnotenia poškodenia\nzdravia chorobou z povolania (400 bodov x 60 Sk) podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.\n\nOkresný súd Košice II rozsudkom z 20. apríla 2006 č.k. 28 C 90/1994-62 konanie o zaplatenie\npríslušenstva (úrokov z omeškania) z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil, v prevyšujúcej časti\nžalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno, pokiaľ ide o posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného. Podľa názoru súdu čiastočné\nplnenie zo strany vedľajšieho účastníka ešte nezakladá dôvod pre záver o zodpovednosti žalovaného\nza škodu spôsobenú poškodením zdravia v dôsledku choroby z povolania.\nKrajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu uznesením z 8. novembra 2007 sp. zn. 6 Co 252/2006\nzrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec mu\nv rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu zo všetkých vykonaných\ndôkazov je nepochybné, že posledným zamestnávateľom žalobcu, kde pracoval za podmienok, za\nktorých mohla vzniknúť choroba z povolania, je práve žalovaný. Túto skutočnosť nepriamo potvrdzuje\naj vyplatenie čiastočného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené chorobou z\npovolania Sociálnou poisťovňou v roku 2004.\nV priebehu ďalšieho konania žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie odškodnenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia ohodnoteného znaleckým posudkom zo 17. marca 2004 vo výške 400\nbodov po 40-násobnom zvýšení, čo predstavuje v peňažnom vyjadrení 1 200 000 Sk (39 832,70 €).\nUznesením z 31. augusta 2009 č.k. 28 C 90/2004-114 súd prvého stupňa v tejto časti konanie zastavil,\nvo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie sumy 31 866,16 € (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia\npodľa lekárskeho posudku Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Kliniky pracovného lekárstva a klinickej\ntoxikológie z 21. mája 2003 vo výške 500 bodov po 40-násobnom zvýšení, t.j. 960 000 Sk), vec vylúčil\nna samostatné konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 28 C 133/2009.\nOkresný súd Košice II po vylúčení uvedenej veci na samostatné konanie zistil, že na majetok žalovaného\nOkresný súd Košice I uznesením z 8. decembra 2008 č.k. 9K 43/2008-61 vyhlásil konkurz. Uznesenie\no vyhlásení konkurzu na žalovaného bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 30. decembra 2008.\nUznesením Okresného súdu Košice I zo 6. mája 2010 bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku a\nžalovaný bol 26. októbra 2010 vymazaný z obchodného registra.\nPo vyššie uvedenom zistení Okresný súd Košice II uznesením z 30. novembra 2010 č.k. 28 C\n133/2009-27 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov. Zastavenie\nkonania odôvodnil tým, že v priebehu konania žalovaný ako právnická osoba v dôsledku zrušenia\nkonkurzu pre nedostatok majetku (§ 68 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) zanikol bez právneho\nnástupcu. Okamihom zániku a výmazu žalovaného bez právneho nástupcu z Obchodného registra (26.\naugusta 2010) žalovaný stratil aj spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p, preto súd z\núradnej povinnosti vyplývajúcej z § 103 O.s.p., konanie podľa § 107 ods. 4 O.s.p. zastavil. O nepriznaní\nnáhrady trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Košiciach odvolanie žalobcu uznesením z 29. septembra 2011 sp. zn. 4 Co 31/2011\nako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods.1 písm. a/ O.s.p. Náhradu trov odvolacieho konania\núčastníkom nepriznal.\nNa podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nmimoriadne dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu v Košice II z 30. novembra 2010 č.k. 28 C\n133/2009-27. Namietal, že súd odňal svojím postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom (§ 243f\nods. 1 písm. a/ O.s.p.), pretože po zániku žalovaného výmazom z Obchodného registra existoval v\nkonaní vedľajší účastník, ktorý mal zákonnú povinnosť vyplácať príslušné úrazové dávky, na ktoré\nexistoval právny nárok žalobcu a v dôsledku tejto skutočnosti sa mohol stať na návrh žalobcu vedľajší\núčastník novým žalovaným; v ďalšom konaní by súd musel ako predbežnú otázku riešiť opodstatnenosť\nnároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Generálny prokurátor ďalej\nnamietal, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1\npísm. c/ O.s.p.), pretože účastníkom predmetného konania sa stala Sociálna poisťovňa, nakoľko na\nňu prešla povinnosť vyplácať úrazové dávky zo zákona o sociálnom poistení a súd mal v konaní\n\nposudzovať otázku zodpovednosti žalovaného za chorobu z povolania ako predbežnú, bez ohľadu\nna skutočnosť, že žalovaný zamestnávateľ žalobcu medzičasom zanikol. Ak existovala zodpovednosť\nžalovaného za následky choroby z povolania v čase jej vzniku, potom sa stala Sociálna poisťovňa\n(pôvodne vedľajší účastník na strane žalovaného) aj subjektom povinným vyplácať úrazové dávky, preto\nmala mať postavenie žalovaného na základe úpravy návrhu na strane žalovaného. Vzhľadom na to,\nže súd pred zastavením konania (z dôvodu zániku žalovaného) so žalobcom nekonal, znemožnil mu\nupraviť žalobný návrh vo vyššie uvedenom smere. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť\na vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalobca, žalovaný a vedľajší účastník vyjadrenie k mimoriadnemu dovolanie nepodali.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe\npodnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie nie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. V preskúmavanej veci vady podľa § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a iné procesné vady konania\npodľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. neboli namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.\nGenerálny prokurátor vyvodzuje vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. z nesprávneho postupu súdu,\nktorým žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom tým, že mu ešte pred zastavením konania (z dôvodu\nzániku žalovaného) neumožnil „upraviť návrh na strane žalovaného“ (zrejme podať návrh na zmenu\nžalovaného), keď na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník - Sociálna poisťovňa, ktorá mala\nzákonnú povinnosť žalobcovi vyplácať príslušné úrazové dávky.\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu,\nktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu\nposkytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä\nvtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18\nO.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im\nrovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách\nstanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo\nnezrozumiteľného podania (§ 43 ods. 1 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.),\nvyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, (§ 123 O.s.p.), byť predvolaní na\nsúdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods.\n2 O.s.p.)].\nNámietka dovolateľa, v zmysle ktorej došlo v konaní k procesnej vade uvedenej v ustanovení §\n237 písm. f/ O.s.p., je neopodstatnená z nasledovných dôvodov. Konanie o náhradu škody z titulu\nzvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania je\nkonaním sporovým, v ktorom v porovnaní s tzv. nesporovým súdnym konaním (§ 81 ods. 1 O.s.p.),\njednotlivé strany konania nesú väčšiu zodpovednosť za výsledok konania, pretože v sporovom súdnom\nkonaní sa okrem iného neuplatňuje zásada vyšetrovacia a materiálnej pravdy (§ 120 ods. 2 O.s.p.). V\ndanom prípade zodpovednosť žalobcu ako pána predmetu sporu (dominus litis) sa vzťahuje nielen na\nvymedzenie predmetu sporu ale aj vymedzenie okruhu účastníkov, ktorých pokladá žalobca za nositeľov\npovinnosti, ktorá je predmetom konania.\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalobca za účastníka na strane žalovaného označil VSŽ Zlievarne spoločnosť\ns ručením obmedzeným Košice a že v priebehu konania na návrh žalovaného vstúpil do konania vedľajší\núčastník - Sociálna poisťovňa, ako i že na majetok žalovaného Okresný súd Košice I uznesením z 8.\n\ndecembra 2008 č.k. 9 K 43/2008-61 vyhlásil konkurz, ktorý bol uznesením toho istého súdu zo 6. mája\n2010 zrušený pre nedostatok majetku a žalovaný bol 26. októbra 2010 vymazaný z obchodného registra.\nOkresný súd Košice II po zistení, že žalovaný ako právnická osoba bez právneho nástupcu v dôsledku\nzrušenia konkurzu pre nedostatok majetku (§ 68 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) zanikol\nvýmazom z Obchodného registra v priebehu konania, konanie zastavil. Zastavenie konania odôvodnil\ntým, že okamihom zániku žalovaného žalovaný stratil aj spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle\n§ 19 O.s.p., v dôsledku čoho je konanie postihnuté neodstrániteľným nedostatkom podmienky súdneho\nkonania (strata spôsobilosti žalovaného byť účastníkom konania); preto súd z úradnej povinnosti\nvyplývajúcej z ustanovenia § 103 O.s.p., konanie podľa § 107 ods. 4 O.s.p. zastavil.\nV konaní nebolo preukázané a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca až do zániku žalovaného podal\nnávrh na zmenu žalovaného, podľa ktorého by sa mal stať novým žalovaným bývalý vedľajší účastník Sociálna poisťovňa. Za danej procesnej situácie bolo teda len na procesnej aktivite žalobcu, ktorý mal\nvedomosť o tom, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu bolo konanie prerušené\ndo skončenia konkurzu a tiež mu boli prístupné informácie a údaje o žalovanom z Obchodného registra\n(ktorý je verejne prístupným registrom), aby z uvedených okolností vyvodil aj adekvátny procesný záver\na podal návrh na zmenu, resp. zámenu žalovaného.\nPokiaľ dovolateľ uvádzal v dovolaní, že po zániku žalovaného existoval v konaní ešte vedľajší účastník,\nktorý mal zákonnú povinnosť vyplácať príslušné úrazové dávky žalobcovi, jeho názor nie je správny,\npretože zánikom žalovaného výmazom z obchodného registra dochádza aj k zániku vedľajšieho\núčastenstva. Aj keď postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými\nprávami a povinnosťami ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil, jeho postavenie je odlišné však\ntým, že je čiastočne obmedzené postavením hlavného účastníka, ktorého postavenie je dominius litis.\nVedľajší účastník nie je legitimovaný na tzv. dispozičné úkony, a to, či už dispozičné úkony konaním alebo\npredmetom konania, či zmenu návrhu. Preto zánikom subjektu, na strane ktorého vedľajší účastník\nvystupuje, stráca status vedľajšieho účastníka.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdu žalobcovi nebola v konaní\nznemožnená realizácia jeho procesných oprávnení majúca za následok odňatie možnosť jeho konať\npred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nMimoriadne dovolanie ako ďalší dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nDovolateľ zastával názor, že účastníkom konania sa v predmetnej veci stala Sociálna poisťovňa, na\nktorú prešla zo zákona o sociálnom poistení povinnosť vyplácať úrazové dávky a otázku zodpovednosti\nžalovaného za chorobu z povolania žalobcu mal súd riešiť ako prejudiciálnu bez ohľadu na zánik\nžalovaného v priebehu konania. Mal za to, že ak trvala zodpovednosť žalovaného za chorobu z\npovolania žalobcu v čase jej vzniku, tak ešte pred zánikom tohto zodpovedného subjektu, Sociálna\npoisťovňa sa stáva subjektom povinným vyplácať úrazové dávky, a to na základe úpravy žaloby\nžalobcom.\nObsah dovolania nasvedčuje tomu, že nesprávne právne posúdenie veci dovolateľ vidí v čiastočne\ntakmer zhodných námietkach, ktorými odôvodňoval aj vadu zmätočnosti podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\n(až na rozporné tvrdenie o existencii vedľajšieho účastníka v konaní po zániku žalovaného - viď str. 5\ndovolania).\nZ podania žalovaného z 9. augusta 2005 (č.l. 31 spisu) je zrejmé, že podal návrh na pristúpenie\nvedľajšieho účastníka Sociálnej poisťovne, pobočka Košice na jeho strane do konania. Sociálna\npoisťovňa súhlasila so vstupom do konania ako vedľajší účastník, o čom svedčí aj jej vyjadrenie k\nžalobe z 18. novembra 2005 (č.l. 37 spisu). Ako už bolo uvedené, v sporovom konaní okruh účastníkov\n\nkonania určuje žalobca, teda okrem žalobcu je účastníkom konania len ten, koho žalobca v žalobe\nako žalovaného označí. V danej veci však žalobca v žalobe za účastníka konania na žalovanej strane\nSociálnu poisťovňu neoznačil, ani v priebehu konania do zániku žalovaného nepodal návrh na zmenu,\nresp. zámenu žalovaného, o čom svedčia aj formulácie v mimoriadnom dovolaní, v ktorom sám dovolateľ\nuvádza, že k zmene (asi správne zámene) žalovaného mohlo dôjsť len na návrh žalobcu.\nV konaní však bolo nepochybne zistené, že žalobca do zániku žalovaného žiaden návrh na zmenu\nžaloby, resp. návrh na zmenu žalovaného nepodal; preto ak súd prvého stupňa zistil, že žalovaný\nzanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu (strata spôsobilosti žalovaného byť\núčastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p.), nemal inú možnosť, ako konanie pre tento neodstrániteľný\nnedostatok podmienky konania podľa § 107 ods. 1, 4 O.s.p. konanie zastaviť. Preto jeho rozhodnutie\ndovolací súd považuje za správne.\nV tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné dodať, že súdy síce majú poučovaciu povinnosť\nv zmysle § 5 ods. 1 O.s.p., avšak obsahom poučenia účastníka súdom podľa tohto ustanovenia je iba\npoučenie o procesných právach a procesných povinnostiach. Procesné práva a povinnosti sú obsahom\nprocesnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po začatí občianskeho súdneho konania. Súd je povinný\npoučiť účastníkov konania najmä o tom, aké procesné práva im priznávajú a aké procesné povinnosti\nim ukladajú procesnoprávne predpisy, ako treba nimi urobené procesné úkony vykonať, aby vyvolali\nnimi sledované procesné účinky, prípadne ako treba odstrániť vady už urobených právnych úkonov, aké\nprávne následky sú spojené s vykonanými procesnými úkonmi, ako treba splniť procesnú povinnosť\nvyplývajúcu zo zákona alebo rozhodnutia súdu a pod. Do poučovacej povinnosti nepatrí ale návod, čo\nby účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, aby dosiahol žiadaného účinku (účinku v jeho\nprospech). O právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného práva, súd nepoučuje.\nTieto práva a povinnosti určujú vecnú legitimáciu účastníka a tá sa prejaví až vo výsledku sporu. Spôsob\nplnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu;\npodľa § 5 ods. 2 O.s.p. ale túto povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený\nadvokátom. V danom prípade bol žalobca už pri podaní žaloby a aj v priebehu celého konania zastúpený\nadvokátom.\nNa základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolací dôvod namietaný v\nmimoriadnom dovolaní nie je daný a súčasne neboli zistené ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť, preto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podľa § 243b ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zamietol.\nO trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods.5 O.s.p. v spojení s § 148 ods. 2, § 151\nO.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}