{"guid": "7e87bb61-9139-4397-b977-344d2f866a38:76cfcaf1-5588-4c5a-bce0-c4a8edfd635b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7207201866.1", "spisova_znacka": "4EMCdo/2/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4EMCdo/2/2013 z 23. 9. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. septembra 2014, sp. zn. 4EMCdo/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7207201866.1", "identifikacne_cislo": "7207201866", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Edita Bakošová", "datum_vydania": "2014-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "nazov": "§ 197 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-197", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-196", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76cfcaf1-5588-4c5a-bce0-c4a8edfd635b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7207201866.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7207201866.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7207201866.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4EMCdo/2/2013\n7207201866\n23. 09. 2014\nJUDr. Edita Bakošová\nECLI:SK:NSSR:2014:7207201866.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.,\nso sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, proti povinnej FILANDRA, s.r.o., so sídlom v Košiciach,\nBukovecká č. 14, o vymoženie 57,29 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II\npod sp. zn. 49 Er 175/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. júla 2012 sp. zn. 5 CoE 22/2012 a proti uzneseniu\nOkresného súdu Košice II zo 16. januára 2012 č.k. 49 Er 175/2007-11, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. júla 2012 sp. zn. 5\nCoE 22/2012 v potvrdzujúcom výroku o trovách exekúcie a vo výroku o trovách odvolacieho konania a\nuznesenie Okresného súdu Košice II zo 16. januára 2012 č.k. 49 Er 175/2007-11 vo výroku o trovách\nexekúcie z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo 16. januára 2012 č.k. 49 Er 175/2007-11\nvyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie\nnepriznal. Neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ zákona\nč. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a\ndoplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) majúc za to, že je tu iný dôvod, pre ktorý\nexekúciu nemožno vykonať. Z výpisu z obchodného registra považoval za zrejmé, že povinná ako\nobchodná spoločnosť po tom, čo Okresný súd Košice I uznesením z 12. februára 2010 č.k. 27 Cbr\n72/2000-20 zrušil spoločnosť bez likvidácie, zanikla bez právneho nástupcu dňa 23. marca 2010 a stratila\ntak spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pričom nedostatok tejto procesnej podmienky\nexekučného konania je neodstrániteľný. Výrok o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi\nodôvodnil tým, že povinnosť zaplatiť náhradu týchto trov nebolo možné uložiť povinnej, pretože tá\nzanikla bez právneho nástupcu, a nebola ani zistená procesná zodpovednosť (zavinenie) oprávnenej\nza zastavenie exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže tá v čase podania návrhu\nna vykonanie exekúcie v roku 2007 nemohla predpokladať, že povinná bude v roku 2010 vymazaná z\nobchodného registra.\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), na odvolanie súdneho exekútora, uznesením z 31.\njúla 2012 sp. zn. 5 CoE 22/2012 odmietol jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie a výroku o jej\nvyhlásení za neprípustnú, potvrdil výrok uznesenia, ktorým súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu\ntrov exekúcie a oprávnenej ani exekútorovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodol tak s\npoukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že odvolaním napadnutá časť uznesenia exekučného súdu\no trovách exekúcie je správna a podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. exekútor nie je osobou oprávnenou\nna podanie odvolania do výroku o zastavení exekúcie a výroku o jej vyhlásení za neprípustnú. Na\nzdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku o trovách\nexekúcie uviedol, že zánikom povinnej bez právneho nástupcu zanikla jej spôsobilosť byť účastníčkou\nkonania, preto bolo potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/\n\nExekučného poriadku. Uviedol, že skutočnosť, že exekútor navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.\n1 písm. h/ Exekučného poriadku nemá žiadny právny význam, lebo súd nie je viazaný jeho návrhom, ani\ndôvodmi jeho návrhu a dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku\nje vtedy, keď povinný v čase rozhodovania súdom existuje, ale je nemajetný.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu\nsúdneho exekútora napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a v tejto časti\npotvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním,\nv ktorom vyslovil názor, že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/\nO.s.p.). Uviedol, že súdy nesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania. V prípade, ak\npovinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že\nmajetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku)\na nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako nesprávne vychádzali súdy nižších stupňov.\nVzhľadom na dôvod zrušenia povinnej bez likvidácie a jej vymazanie z obchodného registra súdy mali\npri zastavení exekúcie postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a následne pri\nstanovení náhrady trov exekúcie aplikovať § 203 ods. 2 vetu prvú Exekučného poriadku a priznať\nsúdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie od oprávnenej.\nOprávnená považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne a preto navrhla mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.\nSúdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že dovolanie\npodal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,\nale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nVady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu,\nnedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne\nnespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,\nprípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,\nprípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom\nči súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil\nani dovolací súd.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\nPodľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi\nodmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej\nhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.\nNáklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku).\nPodľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd\nmu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.\nAk sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich\noprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto\nprípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods.\n2 Exekučného poriadku).\nExekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.\n1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu\nvoľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie\nnezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani\nna úhradu trov exekúcie.\nS dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože\nsúdy nižších stupňov nevenovali pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinnej\nz obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57\nExekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia\nexekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie\ntreba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie\noprávnený.\nDovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinná bola zrušená\nbez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných\nvýdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57\nods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie,\na nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý\nnemožno exekúciu vykonať. Právne závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia\nexekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať bez zohľadnenia dôvodov,\npre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Košice I z 12. februára 2010 č.k. 27 Cbr\n72/2009-20 k zrušeniu povinnej bez likvidácie a následne k jej výmazu z obchodného registra, za vecne\nnesprávne. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne. Rovnaký právny\nzáver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 4 MCdo 14/2006 zo\ndňa 29. marca 2007 a sp. zn. 3 MCdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011.\nKeďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré nepovažuje dovolací\nsúd za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto obe uznesenia súdov nižších stupňov vo výroku\no trovách exekúcie zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie\n(§ 243b ods. l, 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.\nv spojitosti s § 243i ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}