{"guid": "c691c027-1dfd-414c-b781-4207524b7ea6:e62ce52b-c8d7-4983-bf9f-a82a8775155f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7206221818.1", "spisova_znacka": "1EMCdo/2/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1EMCdo/2/2013 z 16. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2014, sp. zn. 1EMCdo/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7206221818.1", "identifikacne_cislo": "7206221818", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Deák", "sudca_id": 519, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-deak-519", "datum_vydania": "2014-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e62ce52b-c8d7-4983-bf9f-a82a8775155f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7206221818.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7206221818.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7206221818.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1EMCdo/2/2013\n7206221818\n16. 10. 2014\nJUDr. Milan Deák\nECLI:SK:NSSR:2014:7206221818.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.,\nso sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, proti povinnej AKVAFER, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Donská\n5, o vymoženie 847,97 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 38 Er\n2378/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach z 31. augusta 2012 sp. zn. 11 CoE 121/2011 a uzneseniu Okresného súdu\nKošice II z 22. februára 2011 č. k. 38 Er 2378/2006-16, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. augusta\n2012 sp. zn. 11 CoE 121/2011 a uznesenie Okresného súdu Košice II z 22. februára 2011 č. k. 38 Er\n2378/2006-16 vo výroku o trovách exekúcie a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice\nII na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 22. februára 2011 č. k. 38 Er\n2378/2006-16 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súdnemu exekútorovi náhradu trov\nexekúcie nepriznal. Rozhodol na základe zistenia, že povinná bola 12. septembra 2008 ex offo\nvymazaná z obchodného registra. Keďže povinná v priebehu exekučného konania stratila spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, súd prvého stupňa\nexekúciu vedenú proti povinnej vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona\nč. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a\ndoplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Náhradu trov\nexekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal, majúc za to, že nebol daný žiaden zo zákonných\ndôvodov uvedených v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, pre ktorý by trovy exekučného konania mala\nznášať oprávnená (nezavinila totiž jej zastavenie a exekúcia sa nezastavila pre nemajetnosť povinnej).\nZároveň zdôraznil, že súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vystupuje v postavení podnikateľa,\nmusí preto znášať aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie\noprávneného, resp. trov exekúcie.\nKrajský súd v Košiciach (odvolací súd) uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn. 11 CoE 121/2011 odmietol\nodvolanie súdneho exekútora proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie\nako odvolanie neoprávnenej osoby (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), lebo exekútor je účastníkom konania\niba vo vzťahu k výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, a nie aj vo vzťahu k ostatným\nvýrokom uznesenia; uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne\npotvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keď sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu súdneho exekútora a mimoriadnym\ndovolaním napadol tak uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie, ako aj\nuznesenie odvolacieho súdu. Podľa jeho názoru bol týmito rozhodnutiami porušený zákon, a preto\n\nnavrhol uvedené uznesenia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nPoukázal osobitne na nesprávne právne závery súdov, konkrétne na zastavenie exekučného konania\nv rozpore so zákonom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Upozornil, že povinná v\npriebehu konania zanikla výmazom z obchodného registra, keď bola zrušená bez likvidácie podľa § 68\nods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Keďže\npredpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka\nje nedostatok majetku dlžníka, bol toho názoru, že zániku povinnej predchádzala jej nemajetnosť a preto\npráve nedostatok majetku bol v príčinnej súvislosti s jej zánikom. Zdôraznil, že za daných skutkových\nokolností mal exekučný súd konanie správne zastaviť z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na\núhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučné poriadku), a preto použitie § 57 ods. 1 písm.\ng/ Exekučného poriadku bolo nesprávne. Následne súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, ktoré\nje povinná znášať oprávnená, aj keď zastavenie exekúcie nezavinila, pokiaľ je exekučné konanie\nzastavené pre nemajetnosť povinnej (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Napadnuté rozhodnutia tak\nspočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nOprávnená navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť.\nSúdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že dovolanie\npodal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nVady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu,\nnedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne\nnespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,\nprípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,\nprípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom\nči súdom nesprávne obsadeným) dovolací súd nezistil.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je\nprocesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení\nupravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.\nV mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou\npráva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\n\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil neprávne právne závery.\nPodľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 8. augusta 2012) súd exekúciu zastaví,\nak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom\nna vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie\nexekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené\nz exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e/ bolo\nprávoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§\n55), f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože\nje tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie, i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri\nexekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.\nPodľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd\nmu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.\nPodľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného\nnestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na\nvymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na\nnáhradu trov exekúcie, ktoré platil.\nV preskúmavanej veci súd prvého stupňa exekúciu, ktorú vyhlásil za neprípustnú, zastavil podľa §\n57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku po zistení, že v priebehu exekučného konania bola povinná\nvymazaná z obchodného registra. Postupoval tak ale bez bližšieho oboznámenia sa (napríklad na\nzáklade skutočností vyplývajúcich zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 29 Cbr 61/2006) s\nkonkrétnym dôvodom, ktorý v konečnom dôsledku viedol k vymazaniu povinnej z obchodného registra.\nIšlo pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného\nporiadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o\ntrovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/\nExekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku; v\ntakom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 11. októbra 2012 sp. zn. 3 M Cdo 12/2012).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ak bola\npovinná zrušená bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu\nprimeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo správne byť aplikované ustanovenie\n§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Závery súdu prvého stupňa,\nktorými ustálil tento dôvod zastavenia exekúcie bez bližšieho oboznámenia sa s dôvodmi vedúcimi k\nvymazaniu povinnej z obchodného registra, treba za súčasného stavu veci považovať za predčasné a\nz toho istého dôvodu je predčasné (a teda vecne nesprávne) aj jeho rozhodnutie o trovách exekúcie.\nV nadväznosti na to je chybný tiež záver odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvého\nstupňa a uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil.\nMožno potom uzavrieť, že súdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili dôvod zastavenia exekúcie a tým\nnesprávne rozhodli o trovách exekúcie (porovnaj tiež R 49/2012).\nZa podaného stavu právneho posúdenia významu dôvodov vedúcich k výmazu povinnej z obchodného\nregistra k dôvodu zastavenia exekúcie, teda opodstatnenosti námietky generálneho prokurátora\nzaloženej na ustanovení § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., je zrejmé, že dôkaz viažuci sa k dôvodu výmazu\npovinnej z obchodného registra by v prejednávanej veci privodil iné rozhodnutie o trovách exekúcie.\nSkutočnosť, že okresný súd a ani odvolací súd nepovažovali za potrebné zaoberať sa obsahom\nspomenutého spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 29 Cbr 61/2006, možno potom považovať za inú\nvadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.\n\nDovolací súd so zreteľom na doposiaľ uvedené závery uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu\nprvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2, 3 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu\nvyslovený v tomto rozhodnutí je v ďalšom konaní záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.\n1 O.s.p.).\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}