{"guid": "0ee2ea52-f6f9-4b87-9815-15f2f9e69000:36d539a1-e2cd-4661-b182-7f003ac701bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7200898158.1", "spisova_znacka": "1MCdo/2/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/2/2012 z 15. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2014, sp. zn. 1MCdo/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:7200898158.1", "identifikacne_cislo": "7200898158", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Deák", "sudca_id": 519, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-deak-519", "datum_vydania": "2014-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "nazov": "§ 203 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36d539a1-e2cd-4661-b182-7f003ac701bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7200898158.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7200898158.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7200898158.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/2/2012\n7200898158\n15. 04. 2014\nJUDr. Milan Deák\nECLI:SK:NSSR:2014:7200898158.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovak Telecom, a. s., so sídlom v\nBratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, proti povinnej ROVA SPED, s.r.o. Košice, naposledy so\nsídlom v Košiciach, Južná trieda 50, IČO: 31 726 348, o vymoženie 458,84 € s príslušenstvom, vedenej\nna Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er 2291/00, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 18. apríla 2011 sp. zn. 2 CoE 15/2011,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18. apríla 2011 sp. zn. 2\nCoE 15/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice II uznesením z 11. januára 2005 č.k. Er 2291/00-15 exekúciu vyhlásil za neprípustnú\na zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov - ďalej len „Exekučný poriadok“].\nOprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie v\nsume 1720 Sk do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol na základe zistenia, že povinná\nbola 28. januára 2003 vymazaná z obchodného registra, stratila spôsobilosti byť účastníkom konania,\npoukážuc na § 19 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ), § 19 ods. 2 a § 20a ods. 2\nObčianskeho zákonníka. O náhrade trov exekučného konania súdnemu exekútorovi rozhodol podľa §\n203 Exekučného poriadku, pričom časť exekútorom vyčíslených trov nepriznal. Súdnemu exekútorovi\nnepriznal odmenu podľa počtu účelne vynaložených hodín nad 800 Sk (do výšky 1400 Sk), pretože\núčelne na exekúciu bolo vynaložených 3 hod. a 10 min., nepriznal mu ani vyčíslenú náhradu 19% dane\nz pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), pretože DPH nie je súčasťou trov exekúcie, a preto nie je možné\nuložiť povinnosť jej náhrady účastníkovi exekučného konania.\nKrajský súd v Košiciach na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 18. apríla 2011 sp. zn. 2 CoE\n15/2011 potvrdil uznesenie exekučného súdu v jeho napadnutej časti, vo výroku o trovách exekúcie;\núčastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom\nprípade podmienky na to, aby oprávnenému bola uložená povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu\nexekútorovi, splnené neboli. Rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil bez ohľadu na to, že odvolaciu\nnámietku súdneho exekútora vo vzťahu k úhrade DPH označil za čiastočne dôvodnú; uviedol, že nie je\nmožné rozhodnúť v neprospech odvolateľa, keďže odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť trovy\nexekúcie oprávnený nepodal, a odvolanie podal iba súdny exekútor.\nUznesenie odvolacieho súdu na základe podnetu súdneho exekútora, napadol mimoriadnym dovolaním\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal\nza to, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených\nzáujmov tohto účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadny\n\nopravný prostriedok odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., tvrdiac, že nižšie\nsúdy vec nesprávne posúdili po právnej stránke. Na odôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že\nsúdy sa neriadili dôsledne citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného\nporiadku a tiež zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ako aj článkom 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Dovolateľ zdôraznil, že podnecovateľ ako platiteľ dane z pridanej\nhodnoty zo súm, ktoré mu okresný súd priznal ako náhradu exekučných trov, je povinný túto daň podľa\ndaňových predpisov zaplatiť príslušnému správcovi dane, keďže mu však súd nepriznal sumu rovnajúcu\nsa dani z pridanej hodnoty, nedostal v rozpore so zmyslom a účelom náhrady trov exekučného konania\nvšetky sumy, ktoré mal alebo má zaplatiť v časovej a vecnej súvislosti so zastavením exekučného\nkonania. Osobitne vytkol odvolaciemu súdu, že si nesplnil povinnosť svoje rozhodnutia podľa § 157 ods.\n2 O.s.p. náležite odôvodniť. Uviedol, že ak odvolací súd vychádzal z názoru, že odvolacia námietka\nsúdneho exekútora je vo vzťahu k úhrade DPH čiastočne dôvodná, mal z hľadiska presvedčivosti\na preskúmateľnosti rozhodnutia predovšetkým vysvetliť, v akej časti je nárok súdneho exekútora\noprávnený a s ktorými kogentnými ustanoveniami zákona je tento nárok v súlade alebo v rozpore. Hoci\nodvolací súd uzavrel, že nárok súdneho exekútora je ohľadne DPH čiastočne oprávnený, tento názor\nsa nepremietol do výroku rozhodnutia o trovách exekúcie a odôvodnenie rozhodnutia je preto v rozpore\ns jeho výrokom, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nOprávnená sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila; súdny exekútor plne súhlasil s dôvodmi\nuvedenými dovolateľom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu\npodľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora je opodstatnené.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p., mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania (s výnimkou § 243e ods. 3 v spojení s § 242\nods. 2 O.s.p.) a v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s\n§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami\nkonania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje\nlen podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhej vety O.s.p. dovolací\nsúd predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k takýmto vadám.\nSo zreteľom na argumentáciu dovolania o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu zameral\nsa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne na otázku, či v predmetnej veci postupom súdu nebola\nodňatá súdnemu exekútorovi možnosť konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm.\nf/ O.s.p.); v takomto prípade je určujúcim zistenie, či k vade tejto povahy skutočne došlo.\nGenerálny prokurátor poukazoval na porušenie § 157 ods. 2 O.s.p. (v zjavnom spojení s § 167 ods. 2\nO.s.p.): nedostatok dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. jeho nepreskúmateľnosť. Konkrétne\nnamietal to, že odvolací súd vychádzal z názoru, že odvolacia námietka súdneho exekútora je vo vzťahu\nk úhrade DPH čiastočne dôvodná, nevysvetlil však, v akej časti je nárok súdneho exekútora oprávnený\na s ktorými kogentnými ustanoveniami zákona je tento nárok v súlade alebo v rozpore. Ďalej upozornil,\n\nže odvolací súd uzavrel, že nárok súdneho exekútora je ohľadne DPH čiastočne oprávnený, tento názor\nale nepremietol do výroku rozhodnutia o trovách exekúcie a odôvodnenie rozhodnutia je tak v rozpore\ns jeho výrokom.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej „dohovor“), každý má právo na to,\naby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom zriadeným zákonom.\nPodľa § 167 ods. 2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane\nustanovenia o rozsudku.\nPodľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nRozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami\núčastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia\n(§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky\na námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie\novplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou\nkaždého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska\npráv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo\nna súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať\naj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj\nnapr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka\nrozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,\nna základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a\nmusí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na\nkažd\ný argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok\nGeorgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí\n1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92,\nZbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj\nrozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). V\ntejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 198/2011 z 27. júla 2011, podľa ktorého treba považovať za vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\nnedostatok riadneho a vyčerpávajúceho zdôvodnenia.\nDovolací súd je toho názoru, že odvolací súd svoje rozhodnutia náležite, t.j. v potrebnom rozsahu\nneodôvodnil a jeho zdôvodnenie je aj vnútorne rozporné (protirečivé). V napadnutom uznesení odvolací\nsúd síce konštatuje, že oprávnený nemohol ovplyvniť priebehu konania a súd by bol povinný exekúciu\nzastaviť i z úradnej povinnosti, ak by v priebehu konania zistil stratu účinnosti exekučného titulu,\nže vôbec neboli splnené podmienky na to, aby oprávnenému bola uložená povinnosť uhradiť trovy\nexekúcie súdnemu exekútorovi, svoje závery však bližšie skutkovo a ani právne (okrem odkazu na\n§ 203 Exekučného poriadku) nezdôvodnil. Zároveň ani bližšie neodôvodnil ďalší svoj záver, a to, že\nnárok súdneho exekútora je ohľadne DPH čiastočne oprávnený; nevysvetlil, v akej časti je uvedený\nnárok oprávnený a s ktorými kogentnými ustanoveniami zákona je tento nárok v súlade alebo v rozpore.\nPri takomto neúplnom zdôvodnení je potom spochybnený samotný potvrdzujúci výrok uznesenia, u\n\nktorého sa odvolací súd s dôvodmi súdu prvého stupňa o trovách exekúcie nestotožnil, a nepodal vlastné\ndôvody, v ktorých by dal dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky ohľadom (ne)priznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi vrátane DPH.\nDovolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stotožňuje s generálnym prokurátorom v\ntom, že odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a\npožiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p.)\nnezodpovedá.\nNedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie\nsúdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Generálny prokurátor\npreto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana\npráv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami.\nPokiaľ generálny prokurátor ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že napadnuté\nrozhodnutie nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych\nzáverov vzhľadom na uvedenú vadu konania, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre\ntakéto posúdenie dostatočným podkladom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z podaných dôvodov uznesením zrušil uznesenie odvolacieho súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 4 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky vzhľadom na dôvod zrušenia mimoriadnym dovolaním\nnapadnutého uznesenia neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na vecné hodnotenie\nskutkových a naň nadväzujúcich právnych záverov odvolacieho súdu; so zreteľom na zásadu\nhospodárnosti konania považuje ale za potrebné aspoň upozorniť na niektoré svoje rozhodnutia, v\nktorých sa zaoberal otázkou trov exekúcie pri výmaze povinnej obchodnej spoločnosti z obchodného\nregistra, napr. na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4 M Cdo\n14/2006, z 11. októbra 2012 sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, z 26. júla 2013 sp. zn. 1 M Cdo 1/2012, z 5.\naugusta 2013 sp. zn. 1 M Cdo 8/2012. Odvolací súd pred svojim novým rozhodnutím by nemal opomenúť\noboznámiť sa aj s názormi zaujatými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04\nzo 17. decembra 2004 (uverejnenom pod poradovým /publikačným/ číslom: 92/2004 v Zbierke nálezov\na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky) a v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 28. februára 2006 sp. zn. 4 M Cdo 23/2005, na ktoré rozhodnutia v mimoriadnom dovolaní poukázal\ngenerálny prokurátor.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd\nznova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoE/15/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}