{"guid": "6500a233-76e0-4b19-89ab-ca966f346f37:245f8d24-22e1-40ea-b86f-a9eae9b557ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7112210997.1", "spisova_znacka": "7ECdo/267/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7ECdo/267/2013 z 9. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. januára 2014, sp. zn. 7ECdo/267/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7112210997.1", "identifikacne_cislo": "7112210997", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2014-01-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/245f8d24-22e1-40ea-b86f-a9eae9b557ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7112210997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7112210997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7112210997.1/text", "citacie_n": 27, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7ECdo/267/2013\n7112210997\n09. 01. 2014\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2014:7112210997.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpenej Advokátskou kanceláriou verita, s. r. o., so sídlom\nv Bratislave, Karpatská 18, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Novák, proti\npovinnému Q.H., bývajúcemu v S., R., pre vymoženie 575, 81 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom\nsúde Košice I pod sp. zn. 16 Er 2188/2012, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v\nKošiciach z 25. apríla 2013, sp. zn. 4 CoE 28 /2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nPovinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená 8. marca 2012 podala súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi\nnávrh na\nvykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 575, 81 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu\n- rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti\nROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s.,\nso sídlom v Bratislave, Trnavská\ncesta 7, z 11. novembra 2011, sp. zn. IDA0310032, ktorým bola žalovanému Q.H. uložená povinnosť\nzaplatiť žalobkyni PRO CIVITAS, s. r. o. istinu v sume 575, 81 € s príslušenstvom. Následne súdny\nexekútor požiadal (žiadosťou z 23. apríla 2012) o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.\nOkresný súd Košice I uznesením z 20. septembra 2012, č. k. 16 Er 2188/2012-14 žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dospel k záveru, že zmluvu o\núvere zo 7. marca 2006, č. 6647271406 (uzavretú medzi právnym predchodcom oprávnenej Poštovou\nbankou, a. s. a povinnou) treba považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm.\nb/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje\nspotrebiteľovi poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky\nvrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Poukázal na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/\nExekučného poriadku, § 44 ods. 1 § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 1 ods. 1,\n2\npísm. a/, § 2 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 1\nods. 3, § 2 ods. 1 písm. a/, b/ g/ zákona o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54\nods. 1, 2, 4 písm. r/, 5 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 2, 3 Smernice Rady\nč. 93 /13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že\nrozhodcovská doložka zakomponovaná do zmluvy o úvere nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.\nPraktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná (čl. 9, bod 9.2.,\nverzia 2/2005) pre prípad riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami je to, že spotrebiteľovi\nbola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým reálne dochádza k\nnarušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa\npodpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú\n\nobranu. Ide o podmienku, ktoré súd s poukazom na § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka považuje\nza neprijateľnú a preto (od počiatku) neplatnú. Neprijateľná zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka\npotom nemôže založiť ani právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať, a preto aj rozhodcovský\nrozsudok ako exekučný titul je nulitný, neúčinný a pre tým daný jeho rozpor so zákonom je udelenie\npoverenia vylúčené. Exekúcia vedená na základe takéhoto exekučného titulu je neprípustná.\nKrajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením z 25. apríla 2013,\nsp. zn. 4\nCoE 28/2013 uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219\nO.s.p.).\nV plnom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predmetná zmluva o\núvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase\njej podpísania. Preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy aplikoval\nustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z\nhľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.\nSúhlasil s právnym hodnotení prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená\nv obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere (čl. 9 bod 9.2. verzia 2/2005), spĺňa\nvšetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods.\n4 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a\npovinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je\nuspokojenie nárokov z úverových zmlúv, podáva v zásade len veriteľ na ním zvolený rozhodcovský\nsúd. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej\nformulárovej zmluvy zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej obsah nemohol\novplyvniť. Mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť vrátane obchodných\npodmienok\npre úver. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto\ndoložka vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu čo je v podmienkach právneho štátu\nneprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa\npodmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 a v § 53\nods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný\nprostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Ak oprávnená namietala, že v čase podpisu\nzmluvy bol pôvodný oprávnený povinný v zmysle\n§ 93b zákona č. 483/2001 Z. z. ponúknuť klientom\nneodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté\nv rozhodcovskom konaní, ani túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Podľa\nznenia tohto ustanovenia banky a pobočky zahraničných bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom\nneodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z\nobchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriedeným podľa\nosobitného zákona (§ 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený bankami alebo\npobočkami zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z\nObchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že rozhodcovský súd v danej veci je rozhodcovským\nsúdom zriadeným podľa osobitného zákona, ktorý by bol jediný oprávnený prejednávať a rozhodovať\nspory z bankových obchodov. Teda v danom prípade nerozhodoval rozhodcovský súd, na to oprávnený,\npreto exekučný titul ním vydaný, nebol vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť\npredstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Preto súd prvého\nstupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil\nrozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul.\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby dovolací súd\nuznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne aby\ndovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodila jednak z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p., v ktorej\nsúvislosti poukázala na označené nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a jednak z § 237 písm.\na/, d/, e/, f/ O.s.p. (t. j., že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom) a dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným\nv § 237 O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Konštatovala, že právomoc\nrozhodcovského súdu vyplýva z rozhodcovskej doložky z priloženej úverovej zmluvy. Vzhľadom na to, že\npôvodným veriteľom, v čase uzatvárania zmluvy, bola Poštová banka, a. s., v zmysle § 93b ods. 1 zákona\n\nč. 483/2001 Z. z. o bankách, bola povinná ako banka ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na\nuzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o tom, že ich prípadné\nvzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským\nsúdom. V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych\nnástupcov, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Vzhľadom na to, že to vylúčené\nnebolo, oprávnená nemala inú možnosť ako podať žalobu\nna rozhodcovskom súde\npodľa § 93b ods. 1 zákona o bankách. Prekážku „res iudicata“ dovolateľka vysvetľuje tým, že vec už\nbola právoplatne rozhodnutá rozsudkom vydaným rozhodcovským súdom. Exekučný súd v exekučnom\nkonaní nebol oprávnený preskúmať správnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a na\njeho preskúmanie súdom nebol podaný osobitný návrh na začatie konania o jeho zrušení, ktorý je\npodľa zákona potrebný. Za postup súdov, ktorým jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorým\ndošlo k porušeniu jej práv na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd považovala to, že jej bolo upreté právo\nna výkon rozhodnutia vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie otázky\no existencii neprijateľnej\npodmienky dojednanej v úverovej zmluve, záveru o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky,\nvýkladu ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 zákona o\nrozhodcovskom konaní, či povinností podľa ustanovení zákona o bankách) prvostupňovým a odvolacím\nsúdom a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala\nskutkový a právny stav veci, význam rozhodcovského konania, ktoré porovnáva s občianskym súdnym\nkonaním. Poukázala na význam ochrany práv spotrebiteľa vo svetle implementovanej Smernice rady\n93/13/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky a jej skutočný význam v doktrinálnej judikatúre\nESD s prihliadnutím na závery prijaté v konkrétne uvádzaných prípadoch. Na záver dala do pozornosti\nsúdu právne stanovisko Súdneho dvora (ES) v prípade Pannon\nGSM C-243/08 a\npoukázala na rozsudok Súdneho dvora (ES ) vo veci C-40/08\nz 29. januára 2008 Asturcom\nTelecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,\nbod 53.\nPovinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie\npodala včas oprávnená, zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p.,\nbez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nKeďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo\ntreba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle platnej právnej úpravy je dovolanie proti\nuzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak\nrozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1, písm. a/ a písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež\nproti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací\nsúd vyslovil\nvo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o\nrozhodnutie\no právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie\nvýkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)\ncudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej\nrepubliky (§ 239 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).\nUznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti\nvyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale\nho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev\n(§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie\nvýkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní)\n\ncudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej\nrepubliky.\nDovolanie oprávnenej preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.\nPrípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní,\nv ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237\nO.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/\nsa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je\nkonanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,\nproti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (pozri napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver\no prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania\ntvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo.\nOprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil\nani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nDovolateľka predovšetkým tvrdí, že súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci. Táto jej\nnámietka, výslovne ani nešpecifikovaná v dovolaní, nie je však opodstatnená.\nPri posudzovaní existencie vady konania podľa § 237 písm. a/ O.s.p. (rozhodlo sa\nvo veci, ktorá\nnepatrí do právomoci súdov) dovolací súd vychádzal z ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého\nv občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú\nz občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa\nzákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, ako i z ustanovenia § 104 ods. 1, druhá veta\npred bodkočiarkou O.s.p., podľa ktorého ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať\niné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.\nO žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepochybne rozhoduje súd\n(§ 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).\nDovolateľkou namietané vady uvedené v ustanovení § 237 písm. d/ a písm. e/ O.s.p. mali spočívať v\nopätovnom skúmaní „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku“\nv opätovnom\nprejednaní veci, hoci nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, i keď podľa zákona to\nbolo potrebné. Napokon vadu spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.\nf/ O.s.p., videla v odmietnutí práva na uspokojenie priznanej pohľadávky v exekučnom konaní, hoci\nzákonné podmienky k tomu neboli splnené a v nedostatočnom odôvodnení napadnutých uznesení.\nPrekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania\na jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že\nprávoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec\nznova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok\nalebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých\nistých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným\n\npetitom vyplýva\nz rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t.\nj. ak vyplýva\nz rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak\nv novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb\naj v prípade, ak\nv novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov\nkonania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní aj\nv exekučnom konaní (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Z obsahu spisu, rovnako ani z obsahu dovolania nevyplýva,\nže konaniu v tejto veci - t. j. medzi oprávnenou PRO CIVITAS, s.r.o., a povinným Q.H., týkajúcej\nsa vymoženia 575, 81 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16 Er\n2188/2012 na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok z 11. novembra 2011, sp.\nzn. IDA0310032, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ,\nARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. nepredchádzalo žiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom\nkonania a ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie\nnetvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný\nsúd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z\npovahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou\nk súdnemu sporovému konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého\nsa možno domáhať vykonaním exekúcie. Oprávnená preto neopodstatnene namieta, že súdy nižších\nstupňov zaťažili konanie vadou uvedenou v § 237 písm. d/ O.s.p.\nPokiaľ ide o vadu podľa § 237 písm. e/ O.s.p., ktorej sa súdy mali, dopustiť tým, že nebol podaný návrh\nna zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo potrebné, treba uviesť, že ani o takúto\nvadu v posudzovanej veci nejde. Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z\ndôvodu nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania - návrhu na začatie konania; ak\nkonanie prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je\ntreba konanie zastaviť. Exekučný súd, totiž v predmetnej veci, začal konať na základe žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej\ndoručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho - obsahového - hľadiska\n(§ 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v\nzmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza vo väzbe na\notázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov nižších stupňov.\nPokiaľ ide o odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba zdôrazniť, že\ndôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup\nsúdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať\n(realizovať) jeho procesné oprávnenia, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia\núčinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Za porušenie práva v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\n(v zmysle ustálenej judikatúry) sa považuje aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli\nsplnené zákonom stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiž zastavenie exekúcie,\nčím sa oprávnenej v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia (porovnaj\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 24/2010 a sp. zn.\n3 Cdo\n209/2008). Dovolací súd preto skúmal, či v predmetnej veci nejde o túto vadu konania. Dospel pritom k\nzáveru, že konanie súdov takouto vadou nie je postihnuté.\nPre zodpovedné ustálenie vyššie uvedeného názoru bolo treba zodpovedať základnú otázku\nspočívajúcu v tom, či exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného\nrozhodcovského rozsudku, je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky, na\nzáklade ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc.\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na\npodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení\nneskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so\n\nzákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota\nneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu\nalebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením\nzamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011, sp. zn.\n3 Cdo 146/2011,\nuverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z\nroku 2012 pod por. č. 46 (dostupnej na internetových stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nC.), zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul\nrozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské\nkonanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru\nsúdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho\nexekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd\nv zmysle § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie\nexekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie\na či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné\ntak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),\nako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a\npresnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má\nnútene vykonať).\nExekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov\npre poverenie\nsúdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený\nexekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom (túto skutočnosť napokon nepopiera\nani dovolateľka). Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k\ntomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto\nrozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno\npreto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi\niným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.\nPredpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi\nzmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda\nprávomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd\nmá povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu\nso zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný\nsúd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami\nvôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť\nprávomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.\nZ vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná\no\nnávrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a\nprávnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu\nrozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie\naj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá\nplatne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej\nrozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych\npredpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.\nNemožno preto prisvedčiť dovolateľke v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu\nexekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti. V\npreskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý\npo podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie skúmal,\nči rozhodcovská doložka bola uzavretá platne.\n\nUvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského\nsúdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie\nodvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdila vo svojom dovolaní dovolateľka. Skúmaním platnosti\nrozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44\nods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.\nK samotnému záveru exekučného súdu v súvislosti s rozhodcovskou doložkou (jej prijateľnosti a teda\nplatnosti) treba uviesť, že v danom prípade mal exekučný súd k dispozícii rozhodujúce skutkové\npodklady, z ktorých mohol získať potrebné informácie o skutkovom a právnom stave (z rozhodcovského\nrozsudku z 11. novembra 2011, sp. zn. IDA0310032, vydaného Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. je okrem iného zrejmé,\nže rozhodcovský súd založil svoju právomoc na ustanovení bodu 9.2 Všeobecných obchodných\npodmienok, na zmluve o úvere zo 7. marca 2006, na Obchodných podmienkach pre úver a na základe\nVšeobecných obchodných podmienok). Otázku prijateľnosti rozhodcovskej doložky skúmal v súlade\nso Smernicou len z hľadísk, ktoré Smernica v čl. 3, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v\nčl. 3 ods. 3, bod 1. písm. q/ (vyžadovanie prejednania sporov výlučne rozhodcovským súdom) výslovne\npripúšťa. Jeho skutkové závery, ktoré v súvislosti s platnosťou rozhodcovskej doložky urobil, majú\npovahu zjavných skutkových zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených podkladov. Záver exekučného\nsúdu o tom, že skúmaná rozhodcovská doložka je neprijateľná a preto je neplatná, nie je v zjavnom\nrozpore s účelom a zmyslom Smernice a ani v zjavnom rozpore s obsahom spisu. Listiny, ktoré mal\nexekučný súd k dispozícii, takýto záver umožňovali. Vo všeobecných obchodných podmienkach síce\nbol upravený odlišný mechanizmus riešenia sporov tak, aby formálne vyhovel ustanoveniu\n§\n53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keďže umožňoval, aby sa dlžník (povinný) obrátil i na\nštátny súd. Avšak v prípade, ak by si uplatnil svoje práva veriteľ (oprávnená) na rozhodcovskom súde,\nbol povinný sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto ustanovenie takisto nemožno považovať za\nplatne uzavretú rozhodcovskú doložku, keďže je v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená\nžaloba, musí sa podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd.\nTeda v prípadoch, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, nie je možné sa brániť\nmimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.\nHlavnými dôvodmi neplatnosti rozhodcovskej doložky však bola najmä skutočnosť, že nebola ako\nsúčasť formulárovej zmluvy individuálne dojednaná a splynula s ostatným štandardnými ustanoveniami\nzmluvy. Neprimeranosť videli konajúce súdy i v skutočnosti, že miesto konania je vzdialené od bydliska\nžalovaného (povinného ), čo je pre neho nevýhodné a môže ho odradiť od ochrany jeho práv.\nV tejto súvislosti pre úplnosť treba dodať, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka\npodáva len príkladmý výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách.\nPrijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve bolo preto možné skúmať aj z iných hľadísk,\nnež v tomto ustanovení výslovne uvedených, najmä z tých, ktoré boli v súlade so Smernicou tak, ako\ntomu bolo v danom prípade.\nKeďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že exekučný titul vo\nforme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávnenou, je v rozpore\nso zákonom, dospel k\nsprávnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ\nsúd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad\nzamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v situácii, že pre\ntoto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Postup súdov nižších stupňov nemal preto za\nnásledok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.\nDovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky týkajúca sa\nnedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho\nsúdu, lebo tieto rozhodnutia vyhovujú požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení\ns ustanovením § 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 3 O.s.p. V tejto súvislosti treba pripomenúť,\nže odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\n\nodvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa,\nktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nSúd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávnenou predložené listiny\npreskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú\nvec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie vysvetlil\nzrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého\nstupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty\na tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil\ns námietkami oprávnenej uvedenými v\nodvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo\nnemohlo byť vyhovené žiadosti požadovanej súdnym exekútorom. Okolnosť, že táto odpoveď oprávnenú\nneuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157\nods. 2 O.s.p.; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek oprávnenej.\nMožno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť\nani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho\nsúdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.\nDovolateľkou namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t. j. že ich konanie je postihnuté\ninou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že ich rozhodnutia spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.), sú síce prípustnými dovolacími\ndôvodmi, ale prípustnosť dovolania (samé osebe) nezakladajú (vrátane namietaného rozporu so\nzákonom o bankách). Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;\npokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie\npodrobiť vecnému prieskumu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.\nDovolací súd na záver dodáva, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-40/08 vo veci Asturcom\nTelecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira vyslovil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom\na dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným\núčastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu\nzmluvnej podmienky. Podľa názoru zaujatého týmto súdnym dvorom sa má smernica Rady 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že\nvnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozsudku, ktorý bol vydaný bez\núčasti spotrebiteľa, musí ihneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na\ntento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi\npodnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže\ntakéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to\ntak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho\npráva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.\nKeďže prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 O.s.p. a neboli zistené\nani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie odmietol podľa\n§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.\nPrípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p, podľa ktorého dovolanie je\nprípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak\nodvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide\n\no rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého\nstupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.\n3, 4 O.s.p., ktorý upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku a v danej veci odvolací súd rozhodol\nuznesením. Odvolací súd ani nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa\nvyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p.\nV dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\noprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 O.s.p., § 142\nods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal\nz dôvodu, že mu žiadne trovy tohto konania nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\n3 : 0.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoE/28/2013", "guid": "a2ec820c-a4d7-479b-bdee-e0670cc83e43:a30010c8-b6f1-4791-a408-fbebe0cc5649", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "a2ec820c-a4d7-479b-bdee-e0670cc83e43:a30010c8-b6f1-4791-a408-fbebe0cc5649", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3811207823.1", "spisova_znacka": "4CoE/28/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/28/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3811207823.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c883c359-00f9-4e47-b711-a3d0fe24e0b5:3143b3a2-1ee1-4ff1-bc03-80a5ce42ef7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115208704.1", "spisova_znacka": "5CoE/146/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5CoE/146/2016 z 28. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208704.1"}, {"guid": "032a777c-0dc9-43d2-adfd-792b7976809e:6ab43953-243a-4cd6-9c32-1aa994ccdcde", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115218482.1", "spisova_znacka": "16CoE/77/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/77/2016 z 19. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115218482.1"}, {"guid": "d4258763-4929-4bcf-b2d0-89fed14361d1:6a205d33-0eac-4d68-a3cc-230d28a21694", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115208592.1", "spisova_znacka": "13CoE/36/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/36/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208592.1"}, {"guid": "5be560fc-d387-4197-ae1e-6bbd56e81cc4:14c34b2b-600d-45ba-8fe4-d1e384f5241f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115207980.1", "spisova_znacka": "13CoE/108/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/108/2016 z 18. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115207980.1"}, {"guid": "d6189033-84ee-4cc7-8d1d-b88b2adb6162:dfc087de-6748-4f1a-b78e-93e2620d4852", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115208504.1", "spisova_znacka": "14CoE/69/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/69/2016 z 1. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-05-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208504.1"}, {"guid": "99610295-ccf1-4da9-bd54-9a407ad7729f:61b07319-8eae-447c-97a4-82d728d3e8d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115208669.1", "spisova_znacka": "6CoE/65/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/65/2016 z 27. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208669.1"}, {"guid": "162e7397-3fde-45bf-8fd1-9bb67530d764:b5d57a2c-9df2-4eea-9729-07281cccec73", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115215887.1", "spisova_znacka": "13CoE/73/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/73/2016 z 25. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115215887.1"}, {"guid": "cbb8f939-6910-43e8-b5f7-6b92ed96940c:06370a40-0218-434e-bdc0-6cbc34e640e2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115207940.1", "spisova_znacka": "14CoE/17/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/17/2016 z 3. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115207940.1"}, {"guid": "3a60290a-7a00-474f-8354-08fa7af5cb0c:7c8de20b-ce38-4f17-943b-3ed96c996395", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6113228787.1", "spisova_znacka": "1CoE/357/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/357/2015 z 22. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6113228787.1"}, {"guid": "54c6944b-eafb-4f36-bdae-c605ecf1d796:612156f3-7449-4fb9-ab25-ecde7e484046", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115207917.1", "spisova_znacka": "13CoE/26/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/26/2016 z 29. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115207917.1"}, {"guid": "7b1de4ed-659d-4f25-b835-1be45f0f4e06:2f0b55d1-4848-4660-bedb-f7040eacae59", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115209763.1", "spisova_znacka": "13CoE/25/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/25/2016 z 29. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115209763.1"}, {"guid": "a8b6007a-2102-4c71-b7b7-64ac09d06be2:cb9f7d99-86a2-48aa-a521-7efb003b3a70", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115206756.1", "spisova_znacka": "17CoE/66/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/66/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115206756.1"}, {"guid": "a66b08e3-fbb3-4bef-9341-1bcbe8dc2e90:c1729d3e-b323-4b1e-a89f-ddcc3ea93b58", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115208596.2", "spisova_znacka": "13CoE/165/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/165/2015 z 30. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208596.2"}, {"guid": "0b8aa00c-4152-41c8-9282-898e933803f0:5e845dcd-8664-4867-a0f0-17453766f81c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115209841.1", "spisova_znacka": "43CoE/406/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/406/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115209841.1"}, {"guid": "7bdef9f5-77e4-478a-93e4-7c6ac857d347:ec6849d9-af95-4178-a7de-08a791a780e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115209725.1", "spisova_znacka": "13CoE/123/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/123/2015 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115209725.1"}, {"guid": "d31bc2d7-7837-42f4-9d23-6f46caa07e50:9363eecf-3e6c-48f9-a7bc-b53e5b8a8066", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114226294.2", "spisova_znacka": "13CoE/88/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/88/2015 z 30. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114226294.2"}, {"guid": "a1412634-8e6e-4c0a-98f1-48c5d31ab02c:58bd68ae-0570-4b99-9841-150cb37365e3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115207279.1", "spisova_znacka": "43CoE/278/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/278/2015 z 22. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115207279.1"}, {"guid": "8327048a-2e88-40f9-bf85-a91bc71b7525:ca670e15-cdd2-4c5a-8a74-f2a2df4a050b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114224724.1", "spisova_znacka": "13CoE/66/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/66/2015 z 20. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114224724.1"}, {"guid": "29e7cf25-7ca4-4136-93b9-d98ad9ab56bb:02e2eb70-bcc4-4e82-ae3b-93004f75e531", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115204073.1", "spisova_znacka": "43CoE/233/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/233/2015 z 24. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115204073.1"}, {"guid": "eda551fa-dae6-4965-b7e3-dfe4774681f9:eebf5492-b2fd-4dae-af17-7cb1ce470de6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115201804.1", "spisova_znacka": "13CoE/48/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/48/2015 z 7. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115201804.1"}, {"guid": "37199918-44b2-4167-8045-55ab8bf71a71:eaf4c432-c8ff-4074-bc5b-a07b2ef62707", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6112228342.2", "spisova_znacka": "1CoE/421/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/421/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6112228342.2"}, {"guid": "877a221a-ad44-405a-9cd9-80b2abcf75b5:9c1662ed-1857-4949-af93-4a0fad8e3fd0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114223505.1", "spisova_znacka": "43CoE/110/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/110/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114223505.1"}, {"guid": "9b0f707a-c979-4271-b411-0c5e4ca0cb66:68808e0f-601e-4295-95f1-9095b99fafe1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114206921.1", "spisova_znacka": "43CoE/124/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/124/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114206921.1"}, {"guid": "d790f44a-bf1b-4967-8250-f174f75e738f:f588bde4-a0d8-48ad-9637-bc63bc7e0c98", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114210488.1", "spisova_znacka": "43CoE/556/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/556/2014 z 28. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114210488.1"}, {"guid": "d790f44a-bf1b-4967-8250-f174f75e738f:6858dbf4-b161-41c0-865a-3c33e4538666", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114210488.1", "spisova_znacka": "43CoE/556/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/556/2014 z 28. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114210488.1"}, {"guid": "10bbe347-4961-4765-aab1-542105ba13ba:3acf2c8f-77d1-41bb-b881-61bf979c1ff6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113219814.2", "spisova_znacka": "43CoE/474/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/474/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113219814.2"}, {"guid": "10bbe347-4961-4765-aab1-542105ba13ba:deda70da-9f93-4405-8c4c-39d7e56eec9b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113219814.2", "spisova_znacka": "43CoE/474/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/474/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113219814.2"}]}