{"guid": "ba2b5f6c-75f0-485c-9fd0-132931ca862d:4fbb402b-7fba-41dc-a4c5-1ad7b2848848", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7111221866.1", "spisova_znacka": "1Obdo/15/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/15/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2014, sp. zn. 1Obdo/15/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7111221866.1", "identifikacne_cislo": "7111221866", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Juraj Seman", "sudca_id": 568, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-juraj-seman-568", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-1", "nazov": "§ 157 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fbb402b-7fba-41dc-a4c5-1ad7b2848848", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7111221866.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7111221866.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7111221866.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/15/2013\n7111221866\n28. 01. 2014\nJUDr. Juraj Seman\nECLI:SK:NSSR:2014:7111221866.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. N.,nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, H.,\nzastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným,\nso sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanému ADOS EM, s. r. o. so sídlom\nKomenského 43/72, Košice, IČO: 36 179 159, zastúpenému JUDr. Ondrejom Gajdošechom, advokátom,\nso sídlom Žižkova 6, Košice, o určenie neplatnosti uznesení, na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu\nKrajského súdu Košice č. k. 3Cob/134/2012-348 z 28. marca 2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobkyne o d m i e t a.\nŽalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania v sume 67,88 eur na účet\njeho právneho zástupcu.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice I rozsudkom č. k. 30Cb/99/2011-240 z 24. februára 2012 určil neplatnosť uznesení\nmimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti ADOS EM, s. r. o., so sídlom Komenského\n43/72, Košice, IČO: 36 179 159, ktoré sa konalo dňa 27. júla 2011, a to uznesenia č. 2 o vymenovaní\nBc. S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, H. do funkcie konateľky žalovanej spoločnosti s účinnosťou\nod 27. júla 2011 a uznesenia č. 3 o uložení povinností konateľke D. N. sprístupniť najneskôr v lehote\n5 dní od konania valného zhromaždenia spoločníčke Bc. S. P. v prevádzke spoločnosti ADOS EM, s.\nr. o., nachádzajúcej sa na Triede SNP č. 1 v Košiciach veci špecifikované vo výroku rozsudku, a to v\nrozsahu piatich po sebe nasledujúcich dní v čase od 8.00 hod do 16.00 hod. Žalobkyni priznal náhradu\ntrov konania v celkovej sume 413,25 eur.\nV odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa\nbola spoločníčkou a jedinou konateľkou v spoločnosti od jej založenia až do zvolania a uskutočnenia\nvalného zhromaždenia dňa 27. júla 2011 o 8,30 hod. v sídle advokátskej kancelárie JUDr. V. A., L.\n6, H., na ktorom došlo k ustanoveniu druhej konateľky v žalovanej spoločnosti, a to Bc. S. P. a\nprijatiu uznesenia o splnení povinností konateľky informovať spoločníkov o dianí v spoločnosti. Sporné\nmimoriadne valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti (ďalej aj „žalovaný\") sa konalo na základe\nzvolania zo strany právneho zástupcu druhej spoločníčky Bc. S. P. z 8. júla 2011 s programom,\nmiestom a časom konania dňa 27. júla 2011 o 8,30 hodine na Ulici Žižkova 6, Košice, č. dverí 25. Túto\npozvánku si žalobkyňa, ako spoločníčka a konateľka, prevzala dňa 16. júla 2011, teda 11 dní pred valným\nzhromaždením. Podľa názoru súdu, toto mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného bolo zvolané\nv rozpore so zákonom, pretože podľa ust. § 129 Obchodného zákonníka termín a program valného\nzhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15\ndní pred dňom jeho konania, pričom v danom prípade sa valné zhromaždenie uskutočnilo len 11\ndní po doručení pozvánky žalobkyni ako spoločníčke a konateľke, ktorá sa valného zhromaždenia\nnezúčastnila, a teda bol porušený zákon, nakoľko nebola dodržaná zákonom stanovená lehota. V\ndôsledku nesprávneho postupu spoločníčky Bc. S. P. pri zvolaní valného zhromaždenia, ktoré sa\nkonalo dňa 27. júla 2011 v sídle JUDr. V. A., sú uznesenia valného zhromaždenia prijaté na tomto\n\nzasadnutí neplatné pre nedodržanie formálneho postupu zvolávania valného zhromaždenia v zmysle\nust. § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa D.\nN. sa v čase doručovania pozvánky na valné zhromaždenie v mieste doručovania nezdržiavala a\ntúto skutočnosť vopred oznámila žalovanému, pričom svojmu právnemu zástupcovi JUDr. G. dňa 8.\njúla 2011 vypovedala plnomocenstvo na zastupovanie. Žalobkyni tak postupom pri zvolávaní valného\nzhromaždenia bola odňatá reálna možnosť uplatňovať práva spoločníčky. Z uvedeného dôvodu okresný\nsúd určil neplatnosť uznesení č. 2 a č. 3, ktoré boli prijaté na spornom mimoriadnom valnom zhromaždení\nžalovaného. Ďalej okresný súd uviedol, že ďalším dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia č. 2 je\nto, že v zakladateľskom dokumente (spoločenská zmluva) žalovaného je ustanovený počet konateľov\nv spoločnosti (jeden) a tento počet konateľov mohol byť zmenený len zmenou spoločenskej zmluvy (čo\nbolo judikované aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/359/97 zo 04.03.1998\n- R 37/1999). Teda, je síce pravdivé tvrdenie žalovaného, že v zmysle zákona, ako aj spoločenskej\nzmluvy je k vymenovaniu a odvolaniu konateľa potrebná jednoduchá väčšina hlasov spoločníkov\nprítomných na valnom zhromaždení, avšak ak dochádza zároveň aj k zmene počtu konateľov, je podľa\nnázoru súdu potrebná aj zmena spoločenskej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas 2/3 všetkých hlasov\nspoločníkov, pričom v tomto prípade k takejto skutočnosti nedošlo, pretože uznesenie č. 2 o menovaní\nBc. S. P. do funkcie konateľky bolo na valnom zhromaždení prijaté iba počtom hlasov 50, čo predstavuje\n50% hlasov z celkového počtu hlasov spoločníkov. Čo sa týka mimoriadneho valného zhromaždenia,\nktoré bolo zvolané na deň 27. júla 2011 o 8,00 hod. do sídla spoločnosti, tak z výpovedí svedkov JUDr.\nZ. X., Ing. H., JUDr. V. A. a Mgr. V. G. na pojednávaní dňa 24. februára 2012 je zrejmé, že ich výpovede\nsú diametrálne odlišné a rozporuplné, či sa vôbec dostavila druhá spoločníčka do sídla spoločnosti\na mohlo sa následne konať mimoriadne valné zhromaždenie o 8,30 hod. v sídle V. A.. Žalobkyňa na\npodporu svojich tvrdení predložila zápis vyhotovený v sídle spoločnosti dňa 27. júla 2011 o 8,01 hod.\no tom, že zvolávateľka Bc. S. P. sa nedostavila do sídla žalovanej spoločnosti. Žalovaný založil do\nsúdneho spisu notársku zápisnicu Mgr. S. N. N 257/2011, Nz 32636/2011, NCRIs 33435/2011 z 27.\njúla 2011 so zápisom o 7,55 hod. o dostavení sa pred sídlo žalovanej spoločnosti (Komenského 43,\nKošice), do ktorého sa však nebolo možné dostať napriek opakovaným zvoneniam a klopaniam na\ndvere s menovkou „N.\". Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že v tejto časti konania nemôže\njednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť pravdivosť skutočností uvádzaných svedkami a\nvyplývajúcich z predložených listín. Uvedené však nemá vplyv na samotné rozhodnutie vo veci samej,\npretože súd určil neplatnosť uznesení č. 2 a č. 3, prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení\nžalovanej spoločnosti, ktoré sa konalo dňa 27. júla 2011 o 8,30 hod. z iných vyššie uvedených dôvodov.\nO trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. a zásady úspechu\nv konaní.\nNa odvolanie žalovaného rozhodol Krajský súd Košice uznesením č. k. 3Cob/134/2012-348 z 28.\nmarca 2013, ktorým napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti\nzvolania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti konaného dňa 27. júla 2011, ako aj\nneplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia o menovaní Bc. S. P. do funkcie konateľky\na neplatnosti uznesenia o uložení povinností konateľke. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil len\nneplatnosť uznesení valného zhromaždenia. Prvým dôvodom, pre ktorý podľa žalobkyne sú uznesenia\nneplatné, je tvrdenie, že predvolanie na mimoriadne valné zhromaždenie prevzala len 11 dní pred jeho\nkonaním, pričom uvedenou skutočnosťou okresný súd aj odôvodnil svoje rozhodnutie. Výsledky doteraz\nvykonaného dokazovania však túto skutočnosť jednoznačne nepreukazujú. Žalobkyňa mala mať v čase\nod 8. júla 2011 až do 15. júla 2011, t. j. v čase doručovania pozvánky vypísanú dovolenku a túto\nskutočnosť aj preukazovala. Okrem toho mala odvolať plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi\nJUDr. S. G., ktorému bola pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie tiež doručená. Z obsahu spisu\njednoznačne vyplýva, že právni zástupcovia oboch spoločníčok navzájom v ich mene komunikovali,\nt. j. zasielali si a prijímali písomnosti týkajúce sa konania valných zhromaždení. Za takejto situácie\nbude povinnosťou okresného súdu nepochybne zistiť, akým spôsobom a v akom rozsahu boli právni\nzástupcovia splnomocnení spoločníčkami na zastupovanie. Odvolanie plnomocenstva má vo vzťahu k\ntretej osobe právny význam len vtedy, ak jej toto odvolanie bolo oznámené (§ 33b ods. 5 Občianskeho\nzákonníka). Samotné uloženie zásielky na poštovom úrade nemá za následok fikciu doručenia. Bude\npreto potrebné skúmať, či predvolanie na mimoriadne valné zhromaždenie bolo riadne doručené\noprávnenému právnemu zástupcovi. Ďalším dôvodom neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného\nzhromaždenia mala byť podľa žalobkyne skutočnosť, že na rozhodnutie bola potrebná 2/3 väčšina,\npretože išlo o zmenu spoločenskej zmluvy. Z článku 8 bodu 2 spoločenskej zmluvy vyplýva, že prvým\n\nkonateľom spoločnosti ustanoveným zmluvou pri jej založení je žalobkyňa, pričom spoločenská zmluva\nneuvádza počet konateľov, resp. iné obmedzenia vo vzťahu k ich menovaniu alebo odvolávaniu. V\ntakomto prípade valné zhromaždenie rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov\n(čl. 7 bod 5 spoločenskej zmluvy), pretože nejde o zmenu spoločenskej zmluvy. Okresný súd sa\nnedostatočne vysporiadal aj s rozpornými tvrdeniami o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia v\nsídle spoločnosti dňa 27. júla 2011 o 8,00 hod. a s tým súvisiaceho ďalšieho mimoriadneho valného\nzhromaždenia zvolaného spoločníčkou, ktorá predložila ako dôkaz notársku zápisnicu. Je nepochybné,\nže notárska zápisnica je verejnou listinou, ktorá potvrdzuje určité skutočnosti a ak nie je preukázaný\nopak, aj pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje (§ 134 O.s.p.). Keďže spoločníčka dala\npodnet na začatie trestného stíhania pre krivú výpoveď a krivú prísahu proti svedkyniam, ktoré mali byť\nv sídle spoločnosti v deň konania mimoriadneho valného zhromaždenia o 8,00 hod., bude vhodné zistiť\nvýsledok v tejto trestnej veci a následne zhodnotiť vykonané dôkazy a vec po právnej stránke posúdiť\nv súlade so zákonom. Odôvodnenie rozsudku musí byť v súlade s ust. § 157 O.s.p a musí byť ním\nrozhodnuté o celej prejednávanej veci. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods.\n1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, a to v časti výroku, ktorým bol zrušený\nrozsudok Okresného súdu Košice I. z 24. februára 2012, ktorým bola určená neplatnosť uznesenia\nč. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného z 27. júla 2011 o vymenovaní Bc. S. P., nar.\nXX.XX.XXXX bytom E. XX, H. do funkcie konateľky žalovaného s účinnosťou od 27. júla 2011 a zároveň\nvec vrátená v tejto časti okresnému súdu na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\") prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust. § 237 písm. f/ O.s.p. s\npoukazom na to, že napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu sa jej ako účastníčke konania odňala\nmožnosť konať pred súdom, ako aj s poukazom na to, že napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu\nbolo vo svojej podstate zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ako dovolací dôvod dovolateľka\nuviedla ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t. j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.,\nďalej ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t. j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci a ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci. K procesnej vade - odňatiu možnosti žalobkyni konať pred\nsúdom (ust. § 237 písm. f/ O.s.p.) podľa dovolateľky došlo tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnedostatočne odôvodnené a odvolací súd pri rozhodnutí o odvolaní prekročil medze svojej právomoci,\npretože rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.\nbez toho, aby na takýto postup boli splnené zákonom stanovené podmienky.\nPodľa dovolateľky, odvolací súd rozhodnutie v dovolaním napadnutej časti riadne a presvedčivo\nneodôvodnil a dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom sa nevysporiadal s argumentmi žalobkyne\nv konaní. Hoci žalobkyňa na podporu svojich argumentov naviac označila konkrétne rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajský súd ich existenciu nevzal do úvahy, nijako sa\nnevysporiadal s ustálenou opačnou rozhodovacou praxou a neuviedol, z akého dôvodu neobstoja\nrozhodnutia vydané v obdobných veciach Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Bez akéhokoľvek\nrelevantného odôvodnenia odvolací súd vyslovil právny záver, ktorým je okresný súd viazaný, a to že\nak v spoločenskej zmluve nie je výslovne uvedený počet konateľov číslom, pričom menom, bydliskom a\ndátumom narodenia je určený iba prvý a jediný konateľ spoločnosti pri jej založení, tak treba vychádzať\nz toho, že pri voľbe ďalšieho konateľa sa nevyžaduje zmena spoločenskej zmluvy a na jeho voľbu\npostačuje len jednoduchá väčšina hlasov prítomných spoločníkov. Pokiaľ teda odvolací súd svoj právny\nzáver v rozhodnutí riadne neodôvodnil, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a konanie je postihnuté\ninou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nĎalej dovolateľka uviedla, že odvolací súd v danej situácii nemohol rozhodnúť o zrušení rozsudku\nokresného súdu v dovolaním napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., pretože pre\ntakýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nemožno\nzistiť, v čom krajský súd videl splnenie zákonných podmienok pre zrušenie rozhodnutia okresného\nsúdu v zmysle ním uvedených zákonných ustanovení. Krajský súd neuviedol ani to, v čom spočíval\nnedostatočne zistený skutkový stav, ktorý zistil okresný súd vo vzťahu k uzneseniu č. 2. V danom prípade\nbol skutkový stav zistený vykonaním dôkazu - spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti. Pre zistenie\nobsahu spoločenskej zmluvy nebolo a nie je potrebné vykonávať iné dôkazy. Dôvodom na zrušenie\nrozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. nemôže byť nesprávna interpretácia alebo nesprávna\n\naplikácia právnej normy súdom prvého stupňa a ani nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaného\ndokazovania. Okresný súd pri svojom rozhodnutí aplikoval správnu právnu normu (§ 141 ods. 3 a §\n110 ods. 1 písm. e/ Obchodného zákonníka). Odvolací súd okresnému súdu nesprávne použitie právnej\nnormy vôbec nevytkol a rovnako okresnému súdu nevytkol ani nedostatočné zistenie skutkového stavu\nveci, pokiaľ ide o neplatnosť uznesenia č. 2 valného zhromaždenia žalovaného (pre nedostatočné\nkvórum). Odvolací súd svojim postupom znemožnil žalobkyni účinnú realizáciu jej procesných práv k\nnovým právnym záverom krajského súdu o tom, že pre voľbu ďalšieho konateľa žalovaného postačuje\njednoduchá väčšina, keďže žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k nim.\nOkrem ust. § 237 písm. f/ O.s.p. je podľa dovolateľky dovolanie prípustné aj preto, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu je vo svojej podstate zmeňujúcim rozhodnutím (ust. § 238 ods.1 a § 239\nods. 1 O.s.p.), keďže v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa odvolací súd upravil odlišne práva a\npovinnosti vo vzájomných vzťahoch účastníkov konania a na rozdiel od rozhodnutia súdu prvého stupňa\nposúdil rozdielne aj okolnosti významné pre rozhodnutie veci.\nĎalej dovolateľka poukázala tiež na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pretože rozhodnutie je založené\nna právnom názore, ktorý je v priamom rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Uznesenie krajského súdu je preto rozhodnutím\narbitrárnym a svojvoľným. Odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v danom\nprípade postačovala na voľbu ďalšieho konateľa jednoduchá väčšina hlasov prítomných spoločníkov.\nRozhodnutie odvolacieho súdu je založené na ústavne nesúladnom výklade a aplikácii ust. § 110 ods.\n1, § 127 ods. 4 a § 141 ods. 3 Obchodného zákonníka a je v rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a aj právnou teóriou (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Obo/359/97 zo 04.03.1998, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/95/2002,\nZSP č. 9/2004, resp. komentár k Obchodnému zákonníku od prof. Patakyovej a kol., z Vydavateľstva\nC.H.Beck 2008, str. 316-317). To, že označenie prvých konateľov ich menami je zároveň určením aj ich\npočtu vyplýva napr. aj z uznesenia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 7Cmo/530/2008 (viď Právní rozhledy\nč. 20/2009, str. 747). Na základe vyššie uvedeného dovolateľka navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie\nKrajského súdu Košice v napadnutom rozsahu podľa ust. § 243b ods. 2, druhej vety O.s.p. zmenil tak,\nže potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 30Cb/99/2011-240 z 24. februára 2012 vo výroku,\nktorým bola určená neplatnosť uznesenia č. 2 o vymenovaní Bc. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX,\nH. do funkcie konateľky žalovanej spoločnosti s účinnosťou od 27. júla 2011, prijatého na mimoriadnom\nvalnom zhromaždení žalovaného dňa 27. júla 2011, alternatívne aby rozhodnutie krajského súdu v\nnapadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu\ntrov dovolacieho konania v sume 280,45 eur titulom trov právneho zastúpenia a v sume 199 eur titulom\nnáhrady súdneho poplatku za dovolanie.\nK dovolaniu žalobkyne zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu uvádzané dovolateľkou v dovolaní nie je procesnou\nvadou konania podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania (viď\nnapr. R111/1998, 1Cdo/140/2009, 2MCdo/18/2008, 5Cdo/290/2008, 7Cdo/109/2011). Podľa názoru\nžalovaného, rozhodnutie odvolacieho súdu je dostatočne odôvodnené, nakoľko odvolací súd správne\nskonštatoval, že spoločenská zmluva žalovaného neuvádza počet konateľov, resp. iné obmedzenia vo\nvzťahu k ich menovaniu alebo odvolávaniu, na základe čoho správne uzavrel, že v takomto prípade\nvalné zhromaždenie rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. Obdobne ani\nprekročenie právomoci odvolacieho súdu v tom smere, v akom to naznačila dovolateľka, nezakladá\nprípustnosť dovolania proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolateľka pod tento dovolací\ndôvod opätovne uvádza iba nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nvo vzťahu k otázke, v čom súd videl odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom podľa ust. §\n221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a tiež k otázke, v čom súd videl nedostatočné zistenie skutkového stavu a\nnesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Podľa jeho názoru, odvolací súd mal právomoc\nvec prejednať, teda svoju právomoc neprekročil a bol príslušný aj na jej prejednanie. Taktiež boli splnené\naj podmienky pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.,\npretože súd prvého stupňa síce aplikoval správnu právnu normu (§ 141 ods. 3 a § 110 ods. 1 písm. e/\nObchodného zákonníka), avšak opomenul aplikovať ďalšiu právnu normu, ktorú aplikovať mal (§ 33b\nodsek 5 Občianskeho zákonníka), k čomu sa odvolací súd vyjadril a zaujal právny názor. Pokiaľ ide\no nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd uložil súdu prvého stupňa nepochybne\n\nzistiť, akým spôsobom a v akom rozsahu boli právni zástupcovia splnomocnení spoločníčkami na\nzastupovanie za účelom zistenia, či pozvánka na valné zhromaždenie bola žalobkyni riadne doručená.\nNesúhlasí preto s tým, že žalobkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko táto mohla riadne\na bez prekážok uplatňovať všetky svoje procesné práva, ktoré si aj uplatňovala.\nŽalovaný tiež nesúhlasil s tým, že je daná prípustnosť dovolania podľa ust. § 238 ods. 1 a § 239 ods.\n1 O.s.p., nakoľko dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je rozsudkom, ale uznesením, a nedošlo ním k\nzmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale k jeho zrušeniu.\nPodľa názoru žalovaného odvolací súd vec správne právne posúdil aj vo vzťahu k otázke kvóra\npotrebného pre menovanie konateľa valným zhromaždením, pričom k tejto otázke sa žalovaný podrobne\nvyjadril už v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, na ktorom v celom rozsahu zotrváva. Na základe\nvyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol. V\nprípade, ak by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, navrhol, aby dovolanie žalobkyne\nbolo zamietnuté ako nedôvodné. Zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov dovolacieho konania za jeden\núkon právnej služby v sume 60,07 eur a režijný paušál v sume 7,81 eur.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ust. § 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie\npodala včas účastníčka konania (ust. § 240 ods. 1 O.s.p.), právne zastúpená v dovolacom konaní\npodľa ust. § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (ust. § 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal\nnajskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným\nprostriedkom.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (ust.\n§ 236 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa ust. § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné proti rozsudku\nodvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (odsek 1), proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu\nvysloveného v tejto veci (odsek 2), proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok\nsúdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie\nprípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie\nrozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej\npodmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (odsek 3).\nDovolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Z vyššie citovaného ustanovenia § 238\nO.s.p. je zrejmé, že prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci nemožno vyvodiť, keďže odvolací súd\nvo veci nerozhodol rozsudkom, ale rozhodol uznesením.\nPretože v preskúmavanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, dovolací súd skúmal otázku\nprípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 239 O.s.p., ktoré v odsekoch 1 a 2 taxatívnym spôsobom\nvymedzuje, ktoré uznesenia odvolacieho súdu je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným\nprostriedkom.\nPodľa ust. § 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, tak je prípustné proti uzneseniu\nodvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (ust. § 239 ods. 1 písm. a/\nO.s.p.), proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu\nSúdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska\n(ust. § 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie\nsúdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie\nprípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie\nuznesenia súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského\nrozhodnutia alebo potvrdenie uznesenia o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho\nvyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (ust. § 239 ods. 2 písm. a/\naž c/ O.s.p.).\nV preskúmavanej veci smeruje dovolanie žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací\nsúd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ako to výslovne vyplýva\n\nz uznesenia odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z uznesení uvedených v ust. §\n239 ods. 1 a 2 O.s.p. Je preto zrejmé, že prípustnosť dovolania žalobkyne z ustanovenia § 239\nO.s.p. nemožno vyvodiť. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľky, že dovolaním napadnuté\nrozhodnutie (uznesenie) odvolacieho súdu je vo svojej podstate zmeňujúcim rozhodnutím, pretože\nto nezodpovedá výroku (enunciátu) uznesenia odvolacieho súdu. Tak, ako je vyššie konštatované,\nuznesenie odvolacieho súdu má povahu zrušujúceho uznesenia, a nejedná sa preto o zmeňujúce\nuznesenie odvolacieho súdu, t. j. uznesenie, ktorým by odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého\nstupňa.\nS poukazom na vyššie uvedené by tak dovolanie žalobkyne bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, v\nktorom bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané, bolo postihnuté niektorou zo závažných\nprocesných vád uvedených v ust. § 237 O.s.p. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak je konanie, v ktorom\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/\ntohto ustanovenia, t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tejto istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nK tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O.s.p. prihliada\ndovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale aj z úradnej povinnosti (ust. § 242 ods. 1 O.s.p.). V prípade,\nak dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie\nodvolacieho súdu, aj keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako aj v\nprípade, ak dovolanie nie je podľa ust. § 238, resp. § 239 O.s.p. prípustné. Teda, kým na vady taxatívne\nvymenované v ust. § 237 O.s.p. prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti, to znamená aj vtedy, keď\nneboli dovolateľom výslovne namietané a bez ohľadu na to, či je dovolanie prípustné, tak dovolacie\ndôvody podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. preskúmava dovolací súd len vtedy, ak je dovolanie\nprocesne prípustné, t. j. ak smeruje proti niektorému z tých právoplatných rozhodnutí odvolacieho súdu,\nktoré je podľa ust. § 238 alebo § 239 O.s.p. prípustné napadnúť dovolaním. Z uvedeného zároveň\nvyplýva, že ak dovolací súd zistí, že dovolanie je procesne neprípustné, nie je oprávnený skúmať, aj\nkeby sa toho dovolateľ výslovne dožadoval, či odvolací súd posúdil prejednávanú vec po právnej stránke\nsprávne alebo či v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nV preskúmavanej veci dovolací súd nezistil žiadny dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 písm.\na/, b/, c/, d/, e/, g/ O.s.p. Krajský súd Košice mal právomoc predmetnú vec prejednať a rozhodnúť (ust.\n§ 7 ods. 1 O.s.p.) a bol na jej prejednanie a rozhodnutie aj (funkčne) príslušný ako súd odvolací (ust. §\n10 ods. 1 O.s.p.). Teda, v preskúmavanej veci dovolací súd nezistil vadu konania podľa ust. § 237 písm.\na/ O.s.p., t. j. že by sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, keďže rozhodovanie sporu\no určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia patrí do rozhodovacej právomoci súdu.\nOsobitne sa dovolací súd zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p., keďže\ndovolateľka v dovolaní tvrdila, že jej ako účastníčke konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať\npred súdom, a to tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a odvolací súd\npri rozhodnutí o odvolaní prekročil medze svojej právomoci, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa\nv napadnutej časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. bez toho, aby na takýto postup boli\nsplnené zákonom stanovené podmienky.\nPodľa názoru dovolacieho súdu, v posudzovanej veci odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nnie je arbitrárne a svojvoľné, pričom odôvodnenie rozhodnutia ako celok spĺňa parametre zákonného\nodôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 1 O.s.p. Zároveň dovolací súd však uvádza,\nže prípadné nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a tým jeho prípadná\nnepreskúmateľnosť nezakladá vadu konania podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), ale iba tzv. inú vadu konania podľa ust. § 241\nods. 2 písm. b/ O.s.p. (tzv. iná vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci),\nktorá však sama o sebe prípustnosť dovolania nezakladá, keďže nie je procesnou vadou so znakmi\n\nuvedenými v ust. § 237 O.s.p., teda ani vadou spočívajúcou v odňatí účastníkovi možnosti konať pred\nsúdom podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p.\nZa vadu podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať ani tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd\nprekročil medze svojej právomoci tým, že napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 221\nods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. bez toho, aby na takýto postup boli splnené zákonom stanovené podmienky.\nPodľa názoru dovolacieho súdu, z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu sú zrejme dôvody, pre\nktoré odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s\nusmernením okresného súdu, v akom smere má v ďalšom konaní doplniť dokazovanie po skutkovej\naj právnej stránke, jeho závery zhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť. Tento dovolateľkou uvedený\ndovolací dôvod opätovne nezakladá vadu konania podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. a preto nezakladá\nani prípustnosť dovolania. V tomto smere dovolací súd poukazuje na to, že podľa ust. § 237 písm. a/\nO.s.p. prípustnosť dovolania by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, pretože určenie neplatnosti uznesení\nmimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti patrí do rozhodovacej právomoci súdov (ust. § 7 ods.\n1 O.s.p.).\nPokiaľ dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd uvádza, že prípadné\nnesprávne právne posúdenie veci je opätovne treba považovať za relevantný dovolací dôvod, ktorý\nvšak je možné úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní, avšak samo o sebe nezakladá\nzmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p.\nPodľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký\nzávadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý\nmá za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka v občianskom súdnom konaní. Teda,\nust. § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou\nčinnosťou súdu, a nie s odôvodnením súdneho rozhodnutia, vrátane právneho posúdenia veci.\nNa základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolateľkou\nnamietaná vada nezaťažila konanie odvolacieho súdu v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p., pričom\ndovolacím súdom neboli zistené ani iné vady konania v zmysle citovaného ustanovenia a prípustnosť\ndovolania tiež nemožno vyvodiť ani z ust. § 238 a § 239 O.s.p. Z týchto dôvodov dovolací súd procesne\nneprípustné dovolanie žalobkyne odmietol podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal skúmaním vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho\nsúdu.\nV dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalobkyni, ktorá úspech nemala (ust. § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142\nods. 1 O.s.p.). Z uvedeného dôvodu dovolací súd priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania\npozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 60,07 eur (písomné\nvyjadrenie k dovolaniu) a jeden režijný paušál v sume 7,81 eur, t. j. celkom 67,88 eur podľa ust. §13a ods.\n1písm. c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}