{"guid": "d9c6b48e-3504-4e05-8070-32011d9dc501:22807a58-d119-422a-ae63-182d7a96913e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7014200813.1", "spisova_znacka": "1Sža/30/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/30/2014 z 2. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. septembra 2014, sp. zn. 1Sža/30/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7014200813.1", "identifikacne_cislo": "7014200813", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2014-09-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22807a58-d119-422a-ae63-182d7a96913e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200813.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200813.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200813.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/30/2014\n7014200813\n02. 09. 2014\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2014:7014200813.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nW. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, Sečovce,\nzastúpený: Centrom právnej pomoci, námestie Slobody 12, Bratislava, kancelária Košice, Moyzesova\n18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného\nzboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance,\nOddelenie hraničnej kontroly Topoľa, 067 65 Topoľa 20, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZHCP-SO19-102-004/2014 zo dňa 1. júla 2014, o zaistení cudzinca, o odvolaní navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. júla 2014, č. k. 5Sp 32/2014/-28, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. júla 2014, č. k. 5Sp\n32/2014/-28 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-SO19-102-004/2014 zo dňa 1. júla 2014\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nariaďuje, aby W. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť K.,\ntoho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, Bitúnková 14, 078 01\nSečovce bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pre súdom I. stupňa\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č. PPZHCP-SO19-102-004/2014 zo dňa 1. júla 2014, ktorým bol navrhovateľ zaistený podľa § 88a ods. 1,\npísm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\niba ,,zákon o pobyte cudzincov\") a podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol umiestnený do\nÚtvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 4.\nnovembra 2014. S tým, že voči účastníkovi konania bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení,\nktoré je vedené pod č. PPZ-HCP-SO19-94/2014.\nÚčastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.\n\nV dôvodoch rozsudku uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu uplatnených\nnámietok a dospel k záveru, že opravný prostriedok nebol dôvodný.\nII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok\nzmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Súčasne navrhol,\naby odvolací súd nariadil okamžité prepustenia navrhovateľa zo zaistenia.\nTvrdil, že súd prvého stupňa dospel (v rozsudku) na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nOdporca tvrdiac účelovosť podanej žiadosti o azyl zo strany navrhovateľa a hrozby úteku, pretože\npôvodne mienil ísť ďalej do Rakúska, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\n\nIII.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. septembra 2014\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88a ods.\n1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o\nštátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/, a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom\noddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,\nPodľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a/, b/, c/ alebo písm. e/ nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d/ nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa\n§ 88 ods. 4.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\n\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nštátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle\") nie je zaistením štátneho\npríslušníka tretej krajiny dotknuté.\nOdporca rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov dňa\n5. júna 2014 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 4. novembra 2014 a umiestnil ho do ÚPZ\npre cudzincov Sečovce.\nZ obsahu spisu vyplynulo, že odporca skorším rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-98-002/2014 zo dňa\n5. júna 2014 rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov\nv konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na Ukrajinu, nakoľko\nneoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky s cieľom\nzabezpečiť jej vycestovanie na Ukrajinu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 1Sža/25/2014 zo dňa 13. augusta 2014 rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 8. júla 2014, č. k. 6Sp/28/2014-28, (ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu o zaistení) zmenil tak, že rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-SO19-98-002/2014\nzo dňa 5. júna 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne nariadil, aby bol navrhovateľ\nbezodkladne prepustený zo zaistenia.\nRozhodnutím zo dňa 1. júla 2014 (ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu) bol navrhovateľ\nopätovne zaistený z iného právneho dôvodu (§ 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov) avšak\ns dátumom od 5. júna 2014 do 4. novembra 2014.\nKrajský súd k námietke navrhovateľa, že bol už predchádzajúcim rozhodnutí odporcu zaistený od 5.\njúna 2014 do 4. septembra 2014, a teda jeho opätovné zaistenie s určením začiatku doby zaistenia od\n5. júna 2014 do 4. novembra 2014 je nezákonné, neprimerané a arbitrárne, uviedol, že v prípade, ak\núčastník správneho konania požiada o azyl, nasleduje procedúra v azylovom konaní, avšak čas zaistenia\ntrvá od počiatku, teda od prvého zaistenia, teda od 5. júna 2014, preto vzhľadom na túto dobu mohol\npodľa krajského súdu správny orgán iba vydať rozhodnutie o predĺžení zaistenia podľa ustanovenia §\n88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ktorá v tomto prípade nepresiahla zákonnú lehotu poukazujúc\nna ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Krajský súd dodal, že keď cudzinec požiada o\nazyl, policajný útvar už nebude opakovane rozhodovať o zaistení z iných právnych dôvodov, ale bude\nvydávať rozhodnutie o predĺžení zaistenia, ak je to nevyhnutné s ohľadom na prerušené konania o\nadministratívnom vyhostení a azylového konania, a uvedie dôvod zaistenia podľa ustanovenia § 88a\nods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov.\nNapriek tomu, že krajský súd vyslovil právny názor podľa ktorého, keď cudzinec požiada o azyl,\npolicajný útvar už nebude opakovane rozhodovať o zaistení z iných právnych dôvodov, ale bude vydávať\nrozhodnutie o predĺžení zaistenia, potvrdil rozhodnutie odporcu, ktorým nebola predĺžená doba zaistenia,\nale bolo rozhodnuté o zaistení navrhovateľa z iného právneho dôvodu, ako vydané v súlade so zákonom,\nhoci v rozpore s právnym názorom krajského súdu.\nS vysloveným právnym názorom, ktorým sa krajský súd ani napokon neriadil, nakoľko nezrušil\nrozhodnutie odporcu ako vydané v rozpore so zákonom, sa odvolací súd nestotožňuje z nasledujúcich\ndôvodov:\nInštitút predĺženia doby zaistenia nebolo možné v predmetnom prípade aplikovať, nielen preto, že\nneboli splnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\n(prebiehajúce konanie o administratívnom vyhostení, nespolupráca s policajným orgánom pri úkonoch\nsmerujúcich k vyhosteniu, uplynutie doby zaistenia a pod.), ale aj z dôvodu, že pri predlžovaní doby\n\nzaistenia zostáva zachovaný pôvodný účel zaistenia, ktorý nebolo možné zrealizovať v pôvodne\nstanovenej dobe zaistenia.\nNaopak pri rozhodovaní o zaistení navrhovateľa ako žiadateľa o azyl napadnutým rozhodnutím došlo\nk vydaniu nového rozhodnutia o zaistení v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte\ncudzincov.\nNavrhovateľ nesprávnosť uvedeného právneho názoru krajského súdu namietal a odôvodňoval okrem\niného právnym názorom Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. lSza/6/2013 zo\ndňa 24. septembra 2013, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky reagoval na rozhodnutie Súdneho\ndvora Európskej únie zo dňa 30. mája 2013 (vec Mehmet Arslan proti Polícia ČR, C-534/11, dostupný\nna http://curia.europa.eu; ďalej len vec A), pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že\n„ Najvyšší súd Slovenskej republiky si je vedomý toho, že vyššie uvedený procesný postup (teda vydanie\nrozhodnutia, že dôvody zaistenia trvajú aj potom, čo podal žiadosť o azyl, hoci až po rozhodnutí o\nzaistení) zákon o pobyte cudzincov v aktuálne platnom znení výslovne neupravuje.\nPrávny základ k vydaniu predmetného rozhodnutia však možno nájsť (za použitia eurokonformného\nvýkladu) v 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar je povinný skúmať\npo celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Ak teda zaistený cudzinec\npožiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia podľa či. 15\nSmernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a\npostupoch v členských štátoch pri navrátení príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú\nna území (návratová smernica), ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie vo veci A., a policajný útvar\nbude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie\ncudzinca tak automaticky pominú.\nAk však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová,\npodaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže\nznova rozhodnúť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho\nzaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí\npolicajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti\no medzinárodnú ochranu. (...)\nUvedená námietka navrhovateľa bola dôvodná, odvolací súd však poukazuje na to, že citovaný rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1Sza/6/2013 bol vydaný pred prijatím novely zákona o pobyte cudzincov\n(účinnej od 01.01.2014), ktorá zaviedla inštitút zaistenia žiadateľa o azyl (§ 88a ods. 1 a nasl.), ktorý\nv ustanovení § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov umožňuje zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ktorý je zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a/, alebo podľa § 88 ods. 1 písm. b/, ak na dosiahnutie\núčelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, a ktorý podal žiadosť o udeleniu\nazylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť\njeho administratívne vyhostenie.\nJe nesporné, že v predchádzajúcom konaní bol navrhovateľ zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a/ zákona\no pobyte cudzincov, preto odvolací súd na rozdiel od názoru krajského zastáva názor, že pokiaľ by\nodporca dospel k záveru, že po predchádzajúcom rozhodnutí o zaistení podal navrhovateľ žiadosť o\nazyl účelovo, teda žiadosť bola podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o\nvyhostení cudzinca, odporca by nepochybil, pokiaľ by rozhodol, že dôvody predchádzajúceho zaistenia\npodľa § 88 ods. 1 písm. a/ trvajú, pričom v rozhodnutí o zaistení cudzinca nielenže preukáže splnenie\nzákonných podmienok pre jeho zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c/, ale musí súčasne vyložiť, aké\nkonkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu,\nteda objasniť z čoho vyvodzuje záver o existencii dôvodného podozrenia, že navrhovateľ podal žiadosť\no udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\nV zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov ako aj rozhodnutia Súdneho\ndvora EÚ vo veci A, predovšetkým v zmysle smernice o prijímaní žiadateľov o azyl, je podľa najvyššieho\nsúdu odporca - policajný útvar povinný vydať nové rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl v súlade s\ncitovanou smernicou o prijímaní žiadateľov o azyl, a teda aj v súlade s ustanovením § 88a zákona o\npobyte cudzincov, ak sa po podaní žiadosti o azyl zaisteným cudzincom rozhodne odporca ponechať\nžiadateľa o azyl v zaistení a neprepustiť ho.\n\nKaždý zaistený žiadateľ o azyl má celý rad procesných záruk, ktoré nadväzujú na vydané rozhodnutie\no zaistení žiadateľa o azyl v zmysle smernice o prijímaní žiadateľov o azyl, a to predovšetkým právo na\nsúdny prieskum takéhoto zaistenia, ktorého predpokladom je vydanie rozhodnutia o zaistení s uvedením\npresne špecifikovaného dôvodu zaistenia v zmysle citovanej smernice resp. ustanovenia § 88a zákona\no pobyte cudzincov.\nZ týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že odporca\nnemá vydať nové rozhodnutie o zaistení, ale má iba rozhodovať o predĺžení doby zaistenia\nnavrhovateľky na základe pôvodného rozhodnutia.\nNapokon k takémuto rozhodnutiu ho priamo zmocňuje ustanovenie § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o\npobyte cudzincov, pretože mu umožňuje zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ktorý je už zaistený podľa §\n88 ods. 1 písm. a/, (čo bol prípad navrhovateľa), alebo písm. b/, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je\nmožné využiť iné menej závažné prostriedky a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné\npodozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne\nvyhostenie.\nPokiaľ teda policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu podaná po\njeho predchádzajúcom zaistení je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon\nrozhodnutia o vyhostení cudzinca, odporca rozhodne, že dôvody predchádzajúceho zaistenia podľa §\n88 ods. 1 písm. a/ zákona pobyte cudzincov trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú\nochranu, pričom v rozhodnutí, v ktorom preukáže splnenie zákonných podmienok jeho zaistenia podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c/ musí vyložiť, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po\npodaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.\nNavrhovateľ namietal neúčelnosť a neefektívnosť jeho zaistenia a nedôvodnosť jeho ponechania\nv zaistení na základe napadnutého rozhodnutia odporcu, nakoľko už v priebehu konania o\nadministratívnom vyhostení pred odporcom ešte pred vydaním rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods.\n1 písm. a/ prejavil vôľu o udelenie azylu na území SR.\nNa základe skutočnosti, že navrhovateľ vyslovene prejavil vôľu o azyl až v priebehu spisovania v\nporadí druhej zápisnice pred odporcom, pričom na otázku kam cestuje a za akým účelom uviedol,\nže chcel ísť do Rakúska, kde by chcel žiť, odporca vyvodil záver o riziku jeho úteku, resp. vyhýbaniu\nsa prípravy administratívneho vyhostenia, pričom poukazuje na zovšeobecnené predošlé správanie sa\niných cudzích štátnych príslušníkov.\nNavrhovateľ namietal, že odporca vedel, že navrhovateľ už v dobe vydania predchádzajúceho\nrozhodnutia o zaistení navrhovateľa zo dňa 5. júna 2014 mal vedomosť o tom, že požiadal o azyl, a\nteda, že konanie o jeho administratívnom vyhostení bude prerušené. Ďalej namietal, že neúčelnosť jeho\nzaistenia aj z dôvodu, že v danom prípade neprebieha konanie o jeho návrate, ktoré bolo rozhodnutí\nodporcu prerušené a to nemôže pokračovať až do ukončenia azylového konania.\nUvedené námietky navrhovateľa boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nodporcu, keďže krajský súd považoval rozhodnutie odporcu za vydané v súlade so zákonom, odvolací\nsúd sa s jeho názorom nestotožnil a dospel k záveru o potrebe zmeny jeho rozhodnutia.\nUstanovenie § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, ktorým odporca odôvodnil zaistenie\nnavrhovateľa, síce umožňuje správnemu orgánu zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak ide o štátneho\npríslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/, a ktorý podal žiadosť o\nudeleniu azylu, ale podmienkou vydania takéhoto rozhodnutia je, že na dosiahnutie účelu zaistenia nie\nje možné využiť iné menej závažné prostriedky a súčasne, že existuje dôvodné podozrenie, že štátny\npríslušník tretej krajiny podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne\nvyhostenie.\nZ výroku rozhodnutia odporcu, ktorým zaistil navrhovateľa a umiestnil ho do útvaru policajného zaistenia\npre cudzincov ani z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by odporca rozhodoval o tom, že dôvody\npredchádzajúceho rozhodnutia o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. a/ trvajú, ale rovnako sa\ndostatočne nezaoberal ani otázkou využitia iných menej závažných prostriedkov na dosiahnutie účelu\nzaistenia. Jediným argumentom pre vyvodenie záveru o existencii dôvodného podozrenia, že podal\n\nžiadosť o azyl s cieľom ho oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie bola jeho odpoveď na\notázku kam cestuje a za akým účelom, že chcel ísť do Rakúska, kde chcel žiť.\nOdporca totiž okrem výsluchu navrhovateľa pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení\n(zápisnica zo dňa 05.06.2014) navrhovateľa vôbec nevypočul, nezisťoval aké sú jeho dôvody žiadosti\no azyl, a hoci nie je orgánom, ktorý by bol oprávnený posudzovať relevantnosť dôvodov jeho žiadosti o\nazyl, mal vedomosť o tom, že je žiadateľom o azyl, preto nielenže mohol ale aj mal posúdiť, či takáto\nžiadosť nie je účelová.\nKeďže však navrhovateľa k dôvodom opustenia krajiny pôvodu a k dôvodom jeho žiadosti o azyl vôbec\nnevypočul, hoci o jeho úmysle mal vedomosť už pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia o jej\nzaistení, nemal ani na základe čoho posúdiť, že jeho žiadosť o azyl (o ktorej bude rozhodovať Migračný\núrad MV SR) bola podaná s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, konanie ktoré\nbolo prerušené práve pre podanie žiadosti o azyl.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti so samotným vstupom cudzinca na územie Slovenskej\nrepubliky bez oprávnenia a jeho zdržiavaním sa na území Slovenskej republiky v úmysle požiadať\nSlovenskú republiku o azyl, komplexne odkazuje na svoje skoršie rozhodnutie zo dňa 3. mája 2013, sp.\nzn. 1Sža/5/2013, v ktorom najvyšší súd uviedol, že pokiaľ vstup takéhoto cudzinca na územie Slovenskej\nrepubliky bez oprávnenia a jeho zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky je spojené s úmyslom\npožiadať Slovenskú republiku o azyl, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom zaistenia cudzinca.\nNajvyšší súd pri tejto otázke uviedol, že je potrebné vychádzať z toho, že zaistenie cudzinca znamená\nobmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho\nslobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah\nmôže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte\ncudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a\nslobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods.2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody\ninak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.\nPodľa čl.5 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikto nesmie byť zbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v\nsúlade s konaním stanoveným zákonom.... (písm. f/) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody\nosoby, aby sa zabránilo jeho nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie, (tiež čl. 9 ods.1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\na čl.6 Listiny základných práv Európskej únie).\nZo všetkých zmienených právnych dokumentov podľa najvyššieho súdu vyplýva zákaz svojvoľného\nzbavenia či obmedzenia osobnej slobody.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry\nESĽP môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia\nväzba) prebehnúť jednak iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí\nmať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo\niného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom\nvymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie,\nči vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka\na ďalší proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo\ndňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009\nA. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu).\nRovnako podľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych\npríslušníkoch tretích krajín (ďalej len ,,smernica 2008/115/ES\") môžu členské štáty zaistiť iba štátneho\npríslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo\no výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny\npríslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje.\nK zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné\ndostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.\n\nAkékoľvek zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu a iba dovtedy pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou\nučinené úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). Pokiaľ sa ukáže, že reálny predpoklad pre vyhostenie\nalebo vrátenie prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať alebo prestali existovať podmienky\nuvedené v ods. 1, stráca zaistenie odôvodnenie a dotyčná osoba musí byť bezodkladne prepustená (čl.\n15 ods. 4 smernice 2008/115/ES).\nPodľa Súdneho dvora Európskej únie návratová smernica zavádza presný postup, ktorý majú členské\nštáty použiť pri navrátení neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a stanovuje\nporadie jednotlivých po sebe idúcich fáz, ktoré tento postup zahŕňa.\nNajvyšší súd preto upozorňuje na nutnosť eurokonformného výkladu zákona o pobyte cudzincov práve s\nohľadom na existenciu návratovej smernice a povinnosti implementácie jeho obsahu do vnútroštátnych\nprávnych noriem.\nA práve za použitia takéhoto výkladu dospel odvolací súd k záveru, že odporca predmetnú vec\nnesprávne právne posúdil.\nV danom prípade, odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov.\nZ obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že navrhovateľ pred samotným vydaním rozhodnutia pri\nspisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia prejavil vôľu o udelenie azylu na území SR. Odporca sa síce\nrealizovateľnosťou a uskutočniteľnosťou vrátenia navrhovateľky na Ukrajinu zaoberal, s jeho závermi sa\nvšak ani podľa odvolacieho súdu nebolo možné stotožniť, pretože správy o krajine pôvodu nenasvedčujú\nzáveru odporcu, že Ukrajinu možno považovať za bezpečnú krajinu. Odvolací súd považuje za dôležité\nzdôrazniť, že správny orgán už v čase zaistenia navrhovateľa, tobôž v konaní o administratívnom\nvyhostení, mal mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny\nvrátený. Vo vzťahu k Ukrajine sa nebude môcť ani podľa odvolacieho súdu uspokojiť s jej označením\nza bezpečnú krajinu formálne len preto, že ratifikovala readmisnú dohodu s EÚ a iné medzinárodné\ndohovory.\nPodľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je rozhodujúce, či úmysel požiadať o azyl prejavil\nnavrhovateľ pri prvom možnom kontakte s policajnými zložkami štátu na území, ktorého žiada o azyl, ale\nrozhodujúce bolo, že odporca v čase rozhodovania o zaistení navrhovateľa o tomto úmysle vedomosť\nmal, čo sám nespochybňoval.\nJednou z podmienok zaistenia cudzinca podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov je,\nže na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, a že existuje\ndôvodné podozrenie, že takáto osoba podala žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť\njeho administratívne vyhostenie.\nV danom prípade sa odporca v dôvodoch rozhodnutia zaoberal otázkou využitia iných menej závažných\nprostriedkov na dosiahnutie účelu zaistenia, jeho závery však vychádzali z výpovede navrhovateľa zo\ndňa 5. júna 2014, teda z vyjadrení, ktoré produkoval navrhovateľ ešte pred vydaním predchádzajúceho\nrozhodnutia o zaistení, a preto odvolací súd v tejto časti považoval odôvodnenie rozhodnutia odporcu\nv časti o nemožnosti uloženia povinnosti podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov za predčasné a\nvzhľadom na nedostatok podkladov k takémuto záveru za nepreskúmateľné. Rovnako aj závery odporcu\no existencii dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho\nadministratívne vyhostenie boli prakticky neverifikovateľné, nakoľko odporca ani nezisťoval aké sú\ndôvody jeho žiadosti o azyl a nezohľadnil, že vôľu požiadať o azyl na území SR prejavil už pred vydaním\npredchádzajúceho rozhodnutia o jej zaistení.\nNa rozdiel od názoru krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa boli\nspôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, a preto odvolací súd dospel k\nzáveru o potrebe zmeny rozsudku podľa § 220 OSP tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nO povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku odvolací\nsúd rozhodol podľa § 250sa ods. 7 OSP, podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie\no zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.\n\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s §\n224 ods. 2 OSP a § 246c OSP, tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ si ich\nnáhradu neuplatnil a odporcovi náhrada trov nepatrí zo zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}