{"guid": "9373ec61-b9c1-4aa1-956a-71fff9295468:8af08e0d-4d7a-4096-8283-85f2fe5319fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7014200617.1", "spisova_znacka": "10Sža/42/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/42/2014 z 10. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2014, sp. zn. 10Sža/42/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7014200617.1", "identifikacne_cislo": "7014200617", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8af08e0d-4d7a-4096-8283-85f2fe5319fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200617.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200617.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200617.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/42/2014\n7014200617\n10. 12. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:7014200617.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľky v 1. rade:\nK. J., narodenej XX. V. XXXX, v meste Rustavi, Gruzínsko, gruzínskej štátnej príslušnosti, gruzínskej\nnárodnosti, kresťanského-pravoslávneho vierovyznania, vydatá, identifikačná karta Gruzínska č.\nXXXXXXX, vydaná políciou v Rustavi, platná do 26. marca 2019, posledný trvalý pobyt v zahraničí v\nmeste Rustavi, ulica J., Gruzínsko, a navrhovateľky v 2. rade: K. J., narodenej X. V. XXXX, v Tbilisi,\nGruzínsko, gruzínskej štátnej príslušnosti, toho času obe miesto pobytu Pobytový tábor Opatovská\nNová Ves, Slovenská republika (ďalej len „SR\"), právne zastúpené: JUDr. Martinom Čemanom, AK\nso sídlom Letná 45, Spišská Nová Ves, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so\nsídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so\nsídlom Pivonková 6, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o ČAS: MU-507-21/\nPO-Ž-2013 zo dňa 11. apríla 2014, o odvolaní navrhovateliek proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 5Saz/21/2014-31 zo dňa 22. augusta 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/21/2014-31 zo dňa\n22. augusta 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad (ďalej len odporca) rozhodnutím ČAS:\nMU-507-21/PO-Ž-2013 zo dňa 11. apríla 2014 v zmysle § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľkám azyl neudelil a neposkytol im\npodľa ustanovení § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 ani doplnkovú ochranu. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nopísal dôvody, pre ktoré navrhovateľka v 1. rade požiadala o azyl - najmä neznášanlivosť obyvateľov\nJužného Osetska a Gruzínska, ktorú pozorovala najmä po vydaji za občana Gruzínska a po smrti otca,\nktorý mal zomrieť na infarkt za podozrivých okolností, ktoré ostali nevyšetrené. Z polície v Tshkinvali\ndostala odpoveď, že príčinou smrti jej otca bol infarkt. V Tbilisi ju odmietli, nakoľko nemali dosah\nna okupované územie. Po tejto udalosti sa navrhovateľka musela presťahovať do Tbilisi, pretože ju\nľudia z obce I. začali slovne, neskôr aj fyzicky napadať, aby obec opustila. Pravdepodobne aj kvôli\ntomu manžela navrhovateľky dňa 11. júla 2008 najprv slovne a potom fyzicky napadli nejakí neznámi\n\nľudia, keď odchádzal od navrhovateľky, bývajúcej v obci I. v Južnom Osetsku. Nakoniec ho trikrát bodli\nnožom. Manžel navrhovateľky nemocnicu opustil na radu zdravotnej sestry, z dôvodu ohrozenia jeho\nbezpečnosti. Nevraživý vzťah svokry k navrhovateľke aj po narodení dcéry ju viedol k tomu, že požiadala\nmanžela o riešenie situácie a v roku 2012 opustili Gruzínsko. Z miesta pobytu vycestovali osobným\nautomobilom. Zo Slovenska utiekli 10. decembra 2012 do Švédska. V prípade návratu do krajiny pôvodu\nsa obávala o svoj život a život svojej rodiny.\nOdporca doplnil, že tomuto konaniu o udelení azylu predchádzalo konanie pod číslom MU-73/POŽ-2012, ktoré bolo dňa 18. decembra 2012 zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle, z\ndôvodu svojvoľného opustenia priestorov Pobytového tábora Opatovská Nová Ves. Počas tohto konania\nvšak navrhovateľka uviedla, že z Gruzínska vycestovala výlučne z ekonomických dôvodov.\nV napadnutom rozhodnutí odporca uviedol, že iné dôvody navrhovateľka neuviedla, všetky skutočnosti\nboli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené v súlade so spoločným stanoviskom\nEurópskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996.\nOdporca v rozhodnutí uviedol aj aktuálne informácie o všeobecnej nepriaznivej situácii v Gruzínsku, ktoré\nzaistil za účelom posúdenia tvrdení navrhovateľky, a ktorého zdroj uvádza v rozhodnutí, a to informácie\nz analýz Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR zo dňa 28. februára 2014 a\nvýročnú správu Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní ľudských práv za rok 2013. Ďalej\ncitoval ustanovenia Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a príslušné\nustanovenia Správneho poriadku a zákona o azyle.\nOdporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že Gruzínsko poskytlo účinnú ochranu navrhovateľke a jej\nrodine na svojom území, aj pred prípadnými útokmi osetíncov na jej osobu, prípadne na jej maloletú\ndcéru. Uviedol, že smrť jej otca bola vyšetrená políciou v Tskhinvali, vyšetrenie smrti jej otca nespadalo\ndo gruzínskej jurisdikcie. Navrhovateľka neuviedla, že by na území Gruzínska bola s manželom nejakým\nspôsobom prenasledovaná alebo ohrozovaná. Nezhody so svokrou považoval odporca za osobné\nproblémy, ktoré sú bežným problémom v každej spoločnosti. Odporca pritom poukázal na článok 8\nkvalifikačnej smernice EU.\nOdporca nepovažoval tvrdenie navrhovateľky o prenasledovaní neštátnymi aktérmi (ľuďmi osetínskej\nnárodnosti) za dôvodné z dôvodu, že to nevylučuje skutočnosť, že by jej štát svojimi orgánmi nebol\nschopný, príp. ochotný poskytnúť účinnú ochranu na svojom území, kde sa vzťahuje jeho jurisdikcia, a\nkde navrhovateľka spoločne aj s rodinou žila. Dodal, že ak by v Gruzínsku navrhovateľka čelila nejakej\nforme prenasledovania, krajinu pôvodu by opustila už skôr a nie až po 4 rokoch od incidentu svojho\nmanžela.\nPodľa informácií o krajine pôvodu odporca vyvodil záver, že na území Južného Osetska ani Gruzínska\nneprebieha žiadny vojenský konflikt. Medzi inými odporca uviedol, že na hraniciach medzi Južným\nOsetskom a Gruzínskom v súčasnosti už stojí takmer 40 kilometrový plot, rozdeľujúci tieto krajiny, a\ntým pádom, obyvatelia Južného Osetska a Gruzínska nemôžu svojvoľne prechádzať hranicou. Odporca\nrovnako poukázal aj na to, že z dôvodu stráženia časti územia Gruzínska gruzínskymi pohraničiarmi by\nbolo len veľmi obtiažne sa dostať útočníkom z roku 2008 z Južného Osetska do Gruzínska.\nZ týchto skutočností odporca vyvodil záver, že u navrhovateľky neboli preukázané opodstatnené obavy\nz prenasledovania, teda dôvody nie sú dostačujúce z hľadiska udelenia azylu na území SR.\nPo posúdení možnosti poskytnúť navrhovateľkám doplnkovú ochranu dospel k záveru, že v prípade\nnávratu navrhovateliek do krajiny pôvodu možno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by mohli byť\nvystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Ako uviedol, navrhovateľky v 1. rade a teda ani v 2. rade\nnespĺňajú podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, pretože na území SR\nnemá žiadnu rodinu s poskytnutou doplnkovou ochranou. Navrhovateľka nemala problémy so žiadnymi\nštátnymi orgánmi, bezpečnostnými, či inými zložkami štátu, nebola nikdy trestne stíhaná ani väznená.\nOkrem nezhôd so svokrou navrhovateľka neuviedla žiadne problémy od spomínaného incidentu svojho\nmanžela. Mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest navrhovateľke nehrozí.\nOdporca vychádzal zo skutočností, že gruzínske zákony zaručujú svojim občanom slobodu pohybu\nna území krajiny, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie. Gruzínska vláda spolupracuje s\n\nÚradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a ďalšími humanitárnymi organizáciami. Z\nverejne dostupných zdrojov neboli odporcovi známe údaje o plošnom sankcionovaní alebo perzekvovaní\nvrátených občanov.\nOdporca k možným nezrovnalostiam v súvislosti s uskutočneným pohovorom v ruskom jazyku uviedol,\nže navrhovateľka s pohovorom v ruskom jazyku vopred súhlasila. Poukázal pritom na ustanovenie §\n6 ods. 2 zákona o azyle. Odporca sa vyjadril aj k psychickému stavu navrhovateľky a dodal, že u\nnavrhovateľky je konštatované, že pretrvávajú u nej kolísavé nálady, trpí úzkostnými stavmi, ale viac sa\nzapája do sociálneho života v rámci tábora. Fyzický stav navrhovateľky sa po dvoch týždňoch užívania\npsychofarmák výrazne zlepšil. Odporca vychádzal z psychologického posudku zo dňa 6. marca 2014,\nvypracovanom PhDr. O. D., psychológom v pobytovom tábore.\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nKrajský súd v Košiciach dospel po preskúmaní veci k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je\npotrebné potvrdiť ako vecne správne.\nV odôvodnení uviedol, že azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine\nsvojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.\nDôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania\nľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu\nprenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f/\ncitovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov,\npričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať\nlen také ohrozenie života, či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované, či\nprevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný\nalebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\nPrávo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina\nzákladných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika\nviazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.\nNavrhovateľka v 1. rade skutočnosť, že bola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodov relevantných\npodľa zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala.\nZ ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z\nprenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu,\nmusí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia (politického, náboženského), pre ktoré je\nv krajine, ktorej občianstvo má (v krajine posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný alebo je\nprenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, respektíve má dôvodnú\nobavu, že by k takémuto prenasledovaniu mohlo dôjsť. Pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba\nvychádzať z toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/24/2013 zo dňa 10. decembra 2013).\nNavrhovateľka v1/ rade žiadosť o udelenie azylu zdôvodnila v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo\ndňa 18. novembra 2013 národnostným konfliktom medzi Gruzínskom a Osetínskom a z toho vyplývajúcej\nobavy o jej život a život jej rodiny, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie,\nokrem výsluchu navrhovateľky, aj obsahom správ o krajine pôvodu (č. l. 63-69 administratívneho spisu\nodporcu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí, s uvedením zdrojov aj uviedol a psychickými problémami\nnavrhovateľky v 1/ rade, ktorými sa odporca zaoberal rovnako s náležitou starostlivosťou, aj s uvedením\nzdroja v rozhodnutí (č. l. 71 administratívneho spisu odporcu). Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia\nodporcu poukázal na to, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľky vo všetkých dôvodoch jej\n\nodchodu z krajiny pôvodu. Navrhovateľka nečelila prenasledovaniu ani zo strany neštátnych pôvodcov.\nTomu nasvedčuje aj jej samotné tvrdenie, ktoré prezentovala v správnom konaní, že jej nikto fyzicky\nneublížil a neuviedla, že by od roku 2012 mala ona alebo jej manžel nejaký konflikt. Z výpovede\nnavrhovateľky vyplynulo, že príslušné štátne orgány v Južnom Osetsku vyšetrovali smrť jej otca a\nštátne orgány v Gruzínsku, by jej pomohli tiež, ak by sa na dané územie vzťahovala ich jurisdikcia. Nie\nje zanedbateľná ani skutočnosť, že navrhovateľka počas správneho konania označila svoje predošlé\nekonomické dôvody žiadosti o azyl v konaní MU-764-9/PO-Ž-2012, za nepravdivé.\nK odvolacej námietke, že odporca mal vziať do úvahy aj prítomnosť humanitných dôvodov, vyplývajúcich\nzo žiadosti navrhovateľky, krajský súd udáva, že rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl z humanitných\ndôvodov podľa § 9 zákona o azyle, je vecou správneho uváženia správneho orgánu a vo vzťahu k\nvýsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Pokiaľ teda odporca nezistil žiadnu subjektívnu\nokolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a z toho\ndôvodu úvahu k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Sžo/124/2005 zo dňa 23. januára 2007).\nK neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť\nsubsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú\nochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o\nazyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto\ninštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny\npôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam, nastávajúcim v odlišnom čase, než v prípade aplikácie\ninštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie, či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery\nurčujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sža/36/2008 zo dňa 10. februára 2009). Navrhovateľka v 1/rade nepredložila žiaden dôkaz o\nskutočnostiach, ktoré by jej bránili v návrate do krajiny pôvodu. Navrhovateľka v 1. rade v Dotazníku\nžiadateľa o azyl zo dňa 18. novembra 2013 uviedla, že sa nechce vrátiť do Gruzínska, pretože by ju a jej\nrodinu určite v jej obci zabili. Toto jej tvrdenie je v rozpore s predchádzajúcim tvrdením navrhovateľky, a\npreto samé o sebe nie je dôvodom na to, aby odporca rozhodol inak, ako rozhodol.\nZ týchto dôvodov krajský súd vyvodil, že je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom\nrozhodovaní odporca vychádzal, pričom riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver\no tom, že navrhovateľka v 1. rade nesplnila podmienky ustanovené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle\na súčasne ani podmienky uvedené v § 13a a § 13b na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.\nOhľadom maloletej dcéry, navrhovateľky v 2. rade, K. J., nar. X. V. XXXX, navrhovateľka v 1. rade, ani\nich splnomocnený zástupca, neuvádzali dôvody, nezávislé od dôvodov žiadosti navrhovateľky v 1. rade,\nktorými by sa odporca mal zaoberať.\nKrajský súd preto nepovažoval odvolacie námietky navrhovateliek v 1/ a 2/ rade ohľadne nedostatočného\nzistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, za dôvodné. Námietky navrhovateliek neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku podali obe navrhovateľky odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom\nzopakovali dôvody uvedené v opravnom prostriedku a navyše doplnili, že sa nezakladá na pravde, že\nžiadali o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov a azda najzávažnejším pochybením súdu je to, že\nnavrhovateľke v 1/ rade odňal možnosť zúčastniť sa pojednávania.\nV prípade návratu navrhovateľky v 1/ rade jej hrozí vážne a individuálne ohrozenie života alebo\nnedotknuteľnosti osoby a individuálna perzekúcia ako neúspešného žiadateľa o udelenie azylu, čo\npotvrdzujú aj informácie nachádzajúce sa v spise odporcu.\n\nTvrdila, že odporca zdôvodnil neposkytnutie doplnkovej ochrany tým, že nebola preukázaná\nopodstatnenosť obáv z prenasledovania. Takáto podmienka je dôležitá pre udelenie azylu nie pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany.\nZ týchto dôvodov, domnievajúc sa, že obe navrhovateľky splnili podmienky poskytnutia doplnkovej\nochrany navrhli odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie odporcu č. p.\nČAS:MU-507-21/PO-Ž-2013 zo dňa 11. apríla 2014 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nOdporca k podanému odvolaniu uviedol, že v odvolaní sa právny zástupca odvoláva na to, že správny\norgán, a neskôr súd mali vydať rozhodnutie na základe nedostatočného skutkového a právneho\nposúdenia veci. Poukazoval na dôvody uvádzané navrhovateľkou o problémoch, ktoré mala spolu s\nmanželom v Južnom Osetsku v roku 2008 z dôvodu ich gruzínskej národnosti. Právny zástupca v tejto\nsúvislosti poukazoval na správy o krajine pôvodu, ktoré dokumentujú národnostnú neznášanlivosť v\nJužnom Osetsku, resp. na problémy osôb, ktoré boli v Južnom Osetsku zadržané. Navrhovateľka však\nnebola v Južnom Osetsku nikdy zadržaná a v roku 2008 sa odsťahovala do Gruzínska, kde nemala\nproblémy s osobami gruzínskej národnosti. Poukazovať na situáciu v Južnom Osetsku nemá v danom\nprípade relevanciu, nakoľko rodina navrhovateľky žila v Gruzínsku. Ďalej právny zástupca poukazoval na\nzhoršený psychický stav navrhovateľky v 1/ rade, ktorý nemal správny orgán náležite vyhodnotiť. Právny\nzástupca nechal vypracovať odborný posudok tákajúci sa psychiky navrhovateľky a jej maloletej dcéry\nodbornej psychologičke PhDr. O. D. a Mgr. I. I.. Navrhovateľkin úzkostný stav vyplýva z toho, že nevie ako\ndopadne jej žiadosť o udelenie azylu, je s rodinou v cudzom prostredí. S manželom nemajú zamestnanie\na má obavu, že zamestnanie nezískajú ani v budúcnosti. Nedostatok pracovných príležitostí v krajine\npôvodu a z toho vyplývajúca zlá ekonomická situácia v krajine pôvodu však nie je dôvodom na udelenie\nazylu podľa zákona o azyle. Stav navrhovateľky sa po aplikácii psychofarmák po dvoch týždňoch zlepšil,\npričom zo žiadneho posudku nevyplýva nedostupnosť liečby v prípade navrhovateľkinho návratu do\nGruzínska. Gruzínska republika podpísala v lete asociačnú dohodu s EÚ, navrhovateľka a jej manžel sú\nobčanmi Gruzínska, a pokiaľ si nenájdu prácu, bude o nich postarané v rámci gruzínskeho sociálneho\nsystému. Právny zástupca neuviedol v opravnom prostriedku také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv\nna zmenu posudzovaného rozhodnutia. Postup správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia, zaobstaraní a\nvyhodnotení dôkazov bol preskúmaný krajským súdom, pričom krajský súd konštatoval, že rozhodnutie\nmigračného úradu bolo vydané v súlade zo zákonom.\nOdporca preto uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľky v 1/ rade o tom, že bola\nprenasledovaná z dôvodov uvedených v § 8 ods. 1 zákona o azyle a domnieval sa, že v jej prípade nebola\npreukázaná reálna opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských\ndôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\ntak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona\no azyle. Rovnako neboli zistené žiadne skutočnosti, že by mala byť v prípade návratu do krajiny pôvodu\nvystavená vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Pokiaľ ide o dôvody\nodvolania právneho zástupcu, ide o rovnaké dôvody na základe ktorých už bolo podané odvolanie\nproti rozhodnutiu Migračného úradu Ministerstva vnútra SR zo dňa 11. apríla 2014. Všetky informácie a\npodrobnosti týkajúce sa právnej veci navrhovateľky sú založené v spise ČAS: MU-507/PO-Ž-2014.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateliek nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. decembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku).\n\nV zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31. decembra\n2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle §\n21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem\nmá Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako\npôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto\nbude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu.\nPod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení\n§ 8 a nasl. zákona o azyle.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo §10.\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je\nv krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 2 písm. d) zákona o azyle prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce\nvážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca\npodobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane\nsexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú\ndiskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré\nvedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom\ntrestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v\nčase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6.\nkonaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,.\nV § 10 zákona o azyle sa rieši otázka udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\n\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nUstanovenie § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia\nrodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková\nochrana.\nV predmetnej veci je potrebné v súlade so závermi krajského súdu, na ktoré sa i odvolací súd v súlade s §\n219 ods. 2 OSP odvoláva, uviesť, že navrhovateľky od roku 2008, kedy bol manžel a otec navrhovateliek\nnapadnutý v Južnom Osetsku neboli na území Gruzínska, kde presídlili, konfrontované so žiadnym\nnásilím voči nim, či ich blízkym osobám. Nepreukázalo sa navyše, aby gruzínske orgány neboli schopné,\npo patričnom oznámení hrozieb, zabezpečiť ochranu navrhovateliek, či ich manžela a otca na svojom\nzvrchovanom území.\nOsobné problémy navrhovateľky v 1/ rade v rodine s jej svokrou nie sú dôvodom pre poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany a rovnako ani ekonomické dôvody, resp. nižšia životná úroveň.\nVzhľadom na to, že odporca správne zistil súčasné pomery v Gruzínsku, kde rodina navrhovateliek od\nroku 2008 do emigrácie relatívne bez problémov žila (nebolo preukázané, že by rodina nedostávala\nvýhražné sms správy, ale ani to, že by sa rodina navrhovateliek kvôli tomu obrátila so žiadosťou\no ochranu na príslušné orgány) a nezistil pritom ich vystavenie prenasledovaniu či perzekúcii z\nakýchkoľvek dôvodov.\nChyba odôvodnenia rozsudku spočívajúca v tvrdení, že navrhovateľka namietala neudelenie azylu\nz humanitárnych dôvodov, ktoré nemá oporu ani v preskúmavanom rozhodnutí správneho orgánu,\nnespôsobila nesprávnosť, či neodôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku a nemala naň vplyv, takže\nodvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v 1/ rade nežiadala o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov\na odporca sa takou žiadosťou ani nezaoberal.\nOdvolací súd však naopak nezistil, že by odporca zdôvodnil neposkytnutie doplnkovej ochrany tým, že\nnebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania. Takáto formulácia sa nikde v napadnutom\nrozhodnutí správneho orgánu výslovne nevyskytuje.\nRozsudok krajského súdu z týchto dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny a ako taký\nho podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP\ntak, že neúspešným navrhovateľkám trovy odvolacieho konania nepriznal. Odporca nemá zo zákona\nnárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/21/2014", "guid": "e7121e68-f8ca-4998-a34a-0bdcc6d81acf:7747ea76-8e4b-4a2e-9688-600dca4f2c95", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}