{"guid": "f7af67d4-411d-4233-a96e-e9b63bcb7713:1cffa239-a556-48da-9a32-9d5a3171ecce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7014200609.1", "spisova_znacka": "10Sža/45/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/45/2014 z 10. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2014, sp. zn. 10Sža/45/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7014200609.1", "identifikacne_cislo": "7014200609", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cffa239-a556-48da-9a32-9d5a3171ecce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200609.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200609.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200609.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/45/2014\n7014200609\n10. 12. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:7014200609.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: T. T. K.\nG., nar. XX. Y. XXXX, v X. Afganistan, afganskej štátnej príslušnosti, tadžickej národnosti, moslimského\nvierovyznania - sunnitskej vetvy, ženatý, Laissez - Passer č. XXXX.XXX, kópia ID karty č. XXXXXX,\nposledný trvalý pobyt v zahraničí v meste W. (bez bližšieho označenia ulice alebo čísla domu),\nprovincia Kábul, Afganistan, toho času miesto pobytu Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, Slovenská\nrepublika, zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, so sídlom pracoviska Brečtanová 21,\nBratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava,\n(pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava),\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-15-17/PO-Ž-2014 zo dňa 11. apríla 2014, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/20/2014-30 zo dňa 20.\naugusta 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/20/2014-30 zo dňa\n20. augusta 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad (ďalej len „odporca“) rozhodnutím ČAS:\nMU-15-17/PO-Ž-2014 zo dňa 11. apríla 2014 podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“)\nnavrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, ale v zmysle § 13a a § 20ods. 4 zákona o\nazyle mu z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nRozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že navrhovateľ spolu so svojou manželkou\na deťmi bol v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „Dublinské\nnariadenie“) vrátený z územia Rakúska z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská\nrepublika. Navrhovateľ podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu prvýkrát požiadal o\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 31. augusta 2013 pred pracovníkmi Oddelenia\nazylu PZ Humenné, z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, lebo v domovskej krajine mu hrozí\n\nnebezpečenstvo. Po premiestnení do Pobytového tábora Opatovská Nová Ves zo Záchytného tábora\nHumenné, navrhovateľ dňa 7. októbra 2013 svojvoľne odišiel. Odporca z toho dôvodu zastavil konanie\nvedené pod ČAS: MU-407/PO-Ž-2013 podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle.\nOdporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s navrhovateľom bol vykonaný pohovor za účelom\nzdôvodnenia jeho súčasnej žiadosti a azyl. V rámci pohovoru navrhovateľ uviedol, že kvôli zlej\nbezpečnostnej situácii ukončil len 6 tried základnej školy a následne z Kábulu v roku 2000 odišiel\nspolu s celou rodinou do Iránu, do mesta Karádž, kde pracoval ako tesár/stolár. Okrem zlej\nbezpečnostnej situácie v Afganistane navrhovateľa k tomu viedli aj zlé ekonomické podmienky na\nživot. Ako dôvody žiadosti o udelenie azylu navrhovateľ uviedol pretrvávajúce vojenské nepokoje v\nAfganistane, zlé bezpečnostné podmienky, zlé sociálno-ekonomické podmienky na život, zdravotné\nproblémy jeho maloletých detí a osobné problémy s bratrancom. Navrhovateľov syn trpí ochorením\nsrdca a chudokrvnosťou a dcéra má v hlave krvnú zrazeninu, kvôli čomu máva časté závraty a\nodpadáva. Navrhovateľ žil v Iráne nelegálne a jeho deti nemali možnosť prístupu ku vzdelaniu a\ndostatočnej zdravotnej starostlivosti. Bratranec sa navrhovateľovi vyhrážal, že ho zastrelí, ak predá\nčasť spoločného pozemku, o ktorý sa staral počas navrhovateľovej neprítomnosti. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľ cestoval na základe falošných dokladov\nletecky z Iránu do mesta Bishkek v Rusku a odtiaľ rôznymi cestovnými prostriedkami až kým ich\nnezadržala slovenská polícia. Navrhovateľ by o azyl nežiadal, keby nebol zadržaný príslušníkmi\nslovenskej polície, nakoľko jeho cieľom bolo Nemecko.\nOdporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom\nboli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná\nv súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“\nzo dňa 4. marca 1996. Z výpovede navrhovateľa odporca vyvodil, že navrhovateľ objektívne nečelil\nžiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov, nakoľko nevykonával žiadnu vojenskú službu,\nnebol trestne stíhaný, nebol a nie je členom politickej strany, nikdy sa politicky neangažoval. Od roku\n2000 bol navrhovateľ v Afganistane len keď pre svoje deti vybavoval občianske preukazy a druhýkrát\nv roku 2012 za účelom predaja rodinných pozemkov. Pri týchto príležitostiach navrhovateľ nemal\nžiadne problémy so štátnymi orgánmi. Obdobný záver skonštatoval odporca vo svojom rozhodnutí aj\npre posúdenie prípadného prenasledovania alebo vážneho bezprávia zo strany neštátnych pôvodcov,\npričom uviedol, že sú to problémy osobného charakteru, pričom navrhovateľ momentálne nevie, kde jeho\nbratranec, ktorý sa mu pri pokuse predať časť spoločného pozemku mal slovne vyhrážať zastrelením,\nžije. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ sa vôbec nepokúsil o vnútroštátnu formu riešenia svojich\nproblémov v Afganistane, nakoľko tam nechce zostať a pretože ho s touto krajinou nič nespája.\nK opusteniu Afganistanu navrhovateľom výlučne z dôvodu nepriaznivej všeobecnej situácie odporca\ndodal, že táto sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu, lebo sú tým dotknutí všetci\nobyvatelia tejto krajiny, a preto tento dôvod nie je možné považovať za prenasledovanie.\nOdporca v napadnutom rozhodnutí sa objektívne domnieval, že navrhovateľovým cieľom bolo usídliť sa\nv demokratickej krajine, ktorá by mu mohla poskytnúť najvýhodnejšie sociálno-ekonomické podmienky.\nOdporca vychádzal pritom zo skutočností uvádzaných navrhovateľom, že žil a pracoval so svojou\nrodinou v Iráne od roku 2000, takže navrhovateľovi bola dlhodobo poskytnutá dostatočná forma ochrany,\naj keď mu nebol oficiálne priznaný štatút utečenca. Navrhovateľove tvrdenia ohľadom nedostatočnej\nzdravotnej a sociálnej starostlivosti, odporca vyhodnotil ako subjektívne, potrebné skúmať v kontexte s\ncelkovou situáciou v tejto krajine. Odporca zároveň dodal, že Irán je signatárom Dohovoru o právnom\npostavení utečencov z roku 1951 a jeho protokolu z roku 1967 a Dohovoru o právach dieťaťa.\nOdporca vo svojom rozhodnutí uviedol správu kongresovej výskumnej služby USA, sektor zdravotnej\nstarostlivosti, za účelom skúmania stavu zdravotnej starostlivosti v Afganistane. Na základe tejto správy\nodporca skonštatoval, že v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, by bola jeho deťom\nposkytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Ako uviedol odporca, v Kábule má (okrem iných) sídlo aj\nKábulská lekárska univerzita s výukovou nemocnicou Ali Abad, ktorá má oddelenia špecializujúce sa na\nsrdcovo-cievne a pľúcne ochorenia s potrebným lekárskym vybavením. Odporca v rozhodnutí uviedol aj\nto, že v Kábule sa nachádzajú viaceré základné a stredné školy. Niektoré sú určené len pre chlapcov a\nniektoré len pre dievčatá. Školy riadené ministerstvom školstva sú bezplatné. Na základe toho odporca\nskonštatoval, že v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu by nebol jeho deťom odopretý prístup\nku vzdelaniu.\n\nOdporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil\npodmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že by nebol ohrozený\njeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo\nvnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka\nodo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nV závere rozhodnutia sa odporca zaoberal aj stanoviskom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa,\nktorá uviedla, že navrhovateľ krajinu opustil pre zlú bezpečnostnú situáciu s celou rodinou už v roku\n2000. V Iráne žili ako utečenci, nemali prístup k zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti ani k vzdelaniu.\nNavrhovateľove deti majú zdravotné problémy a neprospieva im ani neustále sťahovanie. Na uvedené\nskutočnosti odporca uviedol, že navrhovateľovi nebol v Iráne odopretý prístup k zamestnaniu, lebo\npracoval ako tesár/stolár. Zo skutočnosti, že sa v Iráne zdržiavali 13 rokov, odporca mal za to, že im bola\nposkytnutá adekvátna ochrana s potrebnou sociálnou a zdravotnou starostlivosťou. Odporca považoval\ntvrdenia o neustálom sťahovaní za irelevantné z dôvodu, že deti navrhovateľa prežili celý svoj život v\nIráne, v meste Karádž.\nNapokon odporca v rozhodnutí konštatoval, že o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území\nSR požiadala aj manželka navrhovateľa U. H. spolu s deťmi X. T. T., X. T. T. a H. T. T., ktorým rozhodnutím\nMV SR Migračného úradu ČAS: MU-14-21/PO-Ž-2014 zo dňa 11. apríla 2014 nebol udelený azyl, a bola\nim poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky.\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Saz/20/2014-30 zo dňa 20. augusta 2014 dospel k názoru,\nže odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci a za použitia ustanovenia § 250q ods.\n2 OSP dospel k názoru, že rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.\nRozhodnutie odôvodnil nasledujúcimi úvahami:\nDôvodom neudelenia azylu navrhovateľa bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu\nv zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v dotazníku žiadateľa\no udelenie azylu zo dňa 21. januára 2014 tromi skutočnosťami: vojenským nepokojom v krajine\npôvodu (zlá bezpečnostná situácia), zdravotnými problémami svojich detí a osobnými problémami s\njeho bratrancom, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu\nnavrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.1. 56-72 a 76-78 administratívneho spisu), ktorých\npodstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia\nodporcu poukázal na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých\ndôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.\nK výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu\npodľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených\nv tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon\no azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov\n(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe\n- navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený.\nŽiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného\npostihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky\nudelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo\npreukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o\nudelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a\nŽenevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej\nstránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle.\nPodľa názoru krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie\nazylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom\n\nprípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany\nštátnych orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov.\nTomu nasvedčuje aj samotné tvrdenie navrhovateľa, ktoré prezentoval v správnom konaní, že od roku\n2000 sa zdržiaval s celou svojou rodinou v Iráne a pri dvoch návratoch do krajiny pôvodu nemal\nžiadne problémy. Tým sa aj sám ochránil pred prípadnou hrozbou a medzi prezentovaným dôvodom\nodchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu a podaním žiadosti o azyl uplynulo časové obdobie, ktoré nie\nje zanedbateľné.\nSkutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu\njavili z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako\nneopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie\nazylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa\nnie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle.\nV prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o\npostavení utečencov a zo zákona o azyle.\nNavrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť záver, že by z dôvodu tadžickej národnosti zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Z toho\ndôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa postavenia národnostných menšín,\nnestotožnil.\nKrajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom\nprostriedku a postup odporcu považoval v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď\nv zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil.\nK odvolacej námietke, že odporca mal vziať do úvahy aj prítomnosť humanitných dôvodov, vyplývajúcich\nzo žiadosti navrhovateľa, krajský súd uviedol, že rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl z humanitných\ndôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou správneho uváženia správneho orgánu a vo vzťahu k\nvýsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Pokiaľ teda odporca nezistil žiadnu subjektívnu\nokolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a z toho\ndôvodu úvahu k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\nlSžo/124/2005 zo dňa 23. januára 2007). Napriek tomu odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu\npodmienok poskytovania špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre deti navrhovateľa v krajine pôvodu\na za tým účelom si zaobstaral aj potrebné podklady (č. l. 69-70 administratívneho spisu odporcu).\nRovnako sa zaoberal aj stavom prístupu ku vzdelaniu (č. l. 69-70 administratívneho spisu odporcu). Je\nvšak potrebné uviesť, že v tomto konaní deti navrhovateľa neboli účastníkmi konania, boli nimi spolu s\nmatkou v konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Saz 4/2014. Dňa 13. augusta\n2014 bol vo veci verejne vyhlásený rozsudok, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení\nazylu, ale poskytnutí doplnkovej ochrany všetkým.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie\na navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu\no neudelení azylu zmenil, rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho\nnázoru súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nPoukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že podľa názoru súdu,\nk naplneniu na preukázanie konania, ktoré zákon definuje ako prenasledovanie, okrem všeobecných\npredpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči\n\nkonkrétnej osobe - navrhovateľov. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby\nnebol naplnený.\nS týmto záverom krajského súdu navrhovateľ nesúhlasil. Uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že\npredchádzajúce prenasledovanie žiadateľa o azyl nie je podmienkou pre udelenie azylu, môže byť ale\ndôležitým ukazovateľom opodstatnenosti obáv.\nOdporca bol povinný skúmať každú žiadosť individuálne, a to aj s ohľadom na prípadné hrozby, ktoré\nby žiadateľovi hrozili v budúcnosti v prípade návratu do krajiny pôvodu. Odporca by mal posudzovať\nopodstatnenosť obáv z prenasledovania perspektívne - mal by preto posúdiť aj to, čo sa môže diať v\nbudúcnosti - teda v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu. Takéto stanovisko zaujal aj Najvyšší\nsprávny súd ČR v rozsudku zo dňa 26. marca 2008 sp. zn. 2 Azs 71/2006: \"Žadatel o azyl je uprchlíkem\nve smyslu čl. l Úmluvy o právním postavení uprchlíkú (vyhlášené pod č.208/1993 Sb.j, je-li \"přiměřene\npravdepodobné'', že v př ípade návratu do zeme původu bude čelit pronásledovaní z důvodú v tomto\nčlánku uvedených.\".\nAko je zrejmé z verejne dostupných správ, navrhovateľ (vrátene celej jeho rodiny) by v prípade návratu\ndo krajiny pôvodu čelil prenasledovaniu, a to v jeho prípade najmä z dôvodu príslušnosti k menšinovej\nnárodnosti (manželka a deti i z dôvodu príslušnosti k osobitnej sociálnej skupine). Je síce pravdou, že\nnavrhovateľ svoje obavy ohľadom jeho príslušnosti k menšinovej národnosti výslovne neuviedol, no táto\nskutočnosť nemôže byť v jeho neprospech.\nV zmysle § 19a ods. 1 písm. a) a c) zákona o azyle Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu\njednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase\nrozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým\nsa uplatňujú c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\nSkúmanie, a teda aj zohľadnenie týchto skutočností je preto zákonnou povinnosťou odporcu, a v prípade,\nak opomenie takéto konanie, koná nezákonne.\nInformácie v prospech tvrdení navrhovateľa citoval v opravnom prostriedku; poukázal aj na príručku\nUNHCR na posudzovanie žiadostí žiadateľov z Afganistanu; tieto sú k dispozícii pre posudzovanie\nžiadostí žiadateľov o azyl, ktoré odporúčajú spôsob rozhodovania jednotlivých prípadov žiadostí\nžiadateľov vychádzajúc z dôsledného poznania bezpečnostnej situácie v krajinách pôvodu. Podľa jeho\nnázoru je chybou, pokiaľ odporca, ako aj prvostupňový sud nevzal do úvahy informácie upravujúce\npostupy pri posudzovaní žiadostí navrhovateľov, ktoré sa odporúčajú aplikovať v rámci spoločných\npostupov. Význam zisťovania presných a aktuálnych údajov, ktoré má správny orgán v rámci konania\npri posudzovaní žiadosti o azyl posudzovať a ktoré má zabezpečiť pri posudzovaní opodstatnenosti\nobáv z prenasledovania (alebo reálnosti ohrozenia vážnym bezprávím) je explicitne vyjadrený v čl.\n8 ods. 2 kvalifikačnej smernice, ktorá konštatuje, že pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú\nobavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti\nprenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty\nzohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny\na osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali\npresné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených\nnárodov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl.\nK zohľadneniu týchto správ ho preto zaväzuje priamo kvalifikačná smernica. Pokiaľ odporca\nnezohľadňoval závery uvedené v uvedenej príručke UNHCR týkajúcej sa posudzovania žiadostí\nžiadateľov o azyl z Afganistanu, nemohol dôsledne zistiť skutkový stav veci, čo následne viedlo\nk nesprávnym skutkovým i právnym záverom. Predmetná príručka výslovne uvádza osoby, ako\npríslušníkov menšinových národností, (či dokonca osoby, ktoré by mohli byť ohrozené krvnými\npomstami, kam by sme mohli zaradiť i navrhovateľa v súvislosti s jeho pozemkovým sporom) za osoby\nohrozené z dôvodu politického presvedčenia, pričom takýmto osobám odporúča udeliť medzinárodnú\nochranu vo forme azylu. Odkázal preto iba na opravný prostriedok, v ktorom je citovaná argumentácia\nohľadom potreby posudzovania žiadosti navrhovateľa z hľadiska jeho individuálnych charakteristík.\n\nKrajský súd však túto argumentáciu nevzal do úvahy a rozhodol v prospech odporcu. K potrebe\nposudzovania žiadosti navrhovateľa v súlade s príručkou UNHCR sa nevyjadril. Pochybil preto a vydal\nrozhodnutie v rozpore s právnymi predpismi.\nKrajský súd tak (okrem nedostatočne zisteného skutkového stavu veci) vec nesprávne právne posúdil;\nnavrhovateľ napĺňa všetky podmienky na udelenie azylu. Subjektívna stránka je naplnená oprávnenými\nobavami navrhovateľa, pričom objektívnu stránku preukazujú jednotlivé informácie o krajine pôvodu\n(ktoré boli citované o.i. v opravnom prostriedku). Navrhovateľovi hrozí prenasledovanie najmä z dôvodu\njeho príslušnosti k národnostnej menšine (či osobitnej sociálnej skupine), zo strany najmä neštátnych\nsubjektov, pričom je zrejmé (a odôvodnené i jeho predchádzajúcim útekom do Iránu), že štátne orgány\njemu, ako ani jeho rodine, nedokážu poskytnúť ochranu.\nPokiaľ krajský súd dal za pravdu odporcovi, ktorý konštatoval neexistenciu dôvodov pre udelenie azylu,\npochybil a vec nesprávne právne posúdil.\nK neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, pre nezohľadnenie navrhnutých dôkazov navrhovateľ\nuviedol, že v opravnom prostriedku citoval navrhovateľ množstvo informácií, ako aj už vyššie citovanú\npríručku UNHCR na posudzovanie žiadostí žiadateľov z Afganistanu; k zisteniam v nej uvedeným sa\nvšak krajský súd nijako nevyjadril a závery v nej uvedené nijako pre svoje rozhodnutie nevyužil. Z týchto\ndôvodov sa navrhovateľ domnieva, že krajský súd nemohol úplne zistiť skutkový stav veci, pokiaľ nebral\ninformácie o hrozbách prenasledovania navrhovateľa do úvahy.\nV afganskej spoločnosti stále pretrváva silná etnická diverzifikácia s potláčaním práv menšín. Týmto\nosobám by im mala byť v zmysle odporúčaní UNHCR poskytnutá medzinárodná ochrana na základe ich\nnárodnosti alebo etnického pôvodu. Skúmanie a úvahy rozhodcov sa majú zamerať najmä na to, aké\nje postavenie danej menšiny v konkrétnej posudzovanej oblasti. Krajský súd mal vziať do úvahy, alebo\nsa vyjadriť nejakým spôsobom k obsahu tejto správy. Rovnako, argumentácia ohľadom zdravotných\nproblémov jeho detí a chýbajúcemu skúmaniu zdravotného stavu detí v kontexte prípadnej možnej\nliečby v Afganistane, nebola nijakým spôsobom zohľadnená, či aspoň spomenutá. Odporca pricestoval\nna územie Slovenskej republiky spoločne so svojou rodinou, manželkou a tromi maloletými deťmi.\nAj keď sa o udelení azylu maloletým deťom rozhodovalo v konaní spoločne s matkou, je zrejmé,\nže v snahe rešpektovania rodinného a súkromného života a zabezpečenia celistvosti rodiny je aj\nprípad navrhovateľa potrebné skúmať aj s ohľadom na hrozby, ktorým by čelili jeho deti. Podľa názoru\nnavrhovateľa, odporca sa nedostatočne zaoberal prípadom navrhovateľa a jeho detí, a z tohto dôvodu\nnedostatočne zistil skutkový stav veci. Z tohto dôvodu navrhovateľ v opravnom prostriedku presne\nuviedol, v ktorej časti vidí nedostatky skúmania, podložil o to informácie o krajine pôvodu, ktoré však\nzostali prvostupňovým súdom nezohľadnené. Preto, podľa názoru navrhovatela, krajský súd neúplne\nzistil skutkový stav veci na základe nevykonania predložených dôkazov.\nZ týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie v časti o neudelení azylu a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.\nK podanému opravnému prostriedku odporca uviedol, že v odvolaní navrhovateľova právna zástupkyňa\nnepredložila žiadne relevantné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú žiadosť a neuviedla ani také\nskutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by opodstatnené na zrušenie rozsudku krajského súdu,\na tým aj rozhodnutia správneho orgánu v časti výroku o neudelení azylu jej klientovi. Vychádzajúc z\nnavrhovateľovej výpovede a z dostupných informácií o jeho krajine pôvodu, menovaný nikdy nemal\nproblémy so štátnou mocou ani inými subjektmi a nikdy nebol zo žiadneho dôvodu prenasledovaný.\nOdporca je preto názoru, že v navrhovateľovom prípade neboli splnené podmienky na udelenie azylu\npodľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle, čo svojim rozsudkom potvrdil aj Krajský súd v Košiciach. V krajine\npôvodu nebolo proti navrhovateľovi vedené trestné konanie, ani nebol väznený. Nikým nebol napadnutý,\nani mu nebolo nijako ublížené. Menovaný nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestu. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval odporca podaný\nopravný prostriedok za neodôvodnený a účelový. Čo sa týka otázky udelenia azylu z humanitných\ndôvodov podľa § 9 zákona o azyle odporca uvádza, že ministerstvo môže udeliť azyl z týchto dôvodov\nv prípade, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8 zákona o azyle. Žiadateľ o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky však nemá na udelenie azylu z humanitných dôvodov právny nárok. V\nprípade navrhovateľa však nenastali také okolnosti, pre ktoré by správny orgán mal posúdiť jeho žiadosť\nz hľadiska humanitných dôvodov. Navrhovateľova žiadosť o udelenie azylu bola posúdená zákonným\n\nspôsobom a všetky okolnosti, ktoré uviedol boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných\nsúvislostiach. Migračný úrad preto považuje napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, čo\npotvrdil svojim rozsudkom aj Krajský súd v Košiciach.\nVzhľadom na uvedené odporca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k\nzáveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.\ndecembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31. decembra\n2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle §\n21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem\nmá Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako\npôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto\nbude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu.\nPod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\n\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR ale\nbola mu poskytnutá doplnková ochrana, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl ako také,\nktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu\nrelevantných v zmysle § 8 zákona o azyle.\nZ dôvodov uvedených a podrobne rozobratých v napadnutom rozsudku, sa aj odvolací súd priklonil na\nstranu odporcu. Predovšetkým pokiaľ ide o udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, navrhovateľ musí\nsplniť podmienky v tomto ustanovení uvedené.\nKrajský súd v Košiciach v napadnutom rozsudku, odcitovanom doslova odvolacím súdom v tomto\nrozsudku, uviedol, z akého dôvodu ani dlhodobý pobyt navrhovateľovej rodiny v Iráne, ani bezpečnostná\na politická situácia v Afganistane, ani vyhrážky bratranca zastrelením, ak predá pozemok, ani zdravotné\nproblémy jeho detí, ba ani príslušnosť k národnostnej menšine bez konkretizácie problémov z toho\nvyplývajúcich a tiež tvrdenie navrhovateľa, že o azyl požiadal na Slovensku len z nutnosti, lebo inak bolo\njeho cieľovou krajinou Nemecko, svedčia o iných dôvodoch vedúcich k migrácii navrhovateľovej rodiny\nz Iránu, ale v žiadnom prípade nie sú dôvodmi pre udelenie azylu, tak ako na to v preskúmavanom\nrozhodnutí poukázal už odporca a následne i krajský súd.\nUviedol tiež, že odporca sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal s neudelením azylu zo všetkých\ndôvodov, ktoré navrhovateľ uviedol. Pritom však neprislúcha a ani nie je dovolené, aby či už odporca\nalebo dokonca súd domýšľal a predkladal za navrhovateľa ďalšie dôvody jeho odchodu z Afganistanu.\nAj odporca aj krajský súd správne poukázali na to, že dlhodobý a akceptovaný pobyt navrhovateľa a\njeho rodiny v Iráne je dôkazom toho, že navrhovateľ si v tejto krajine našiel dostatočné útočisko pred\nnepokojmi v jeho rodnom Afganistane, jeho osobným ohrozením bratrancovými vyhrážkami, našiel si\ntam prácu a zrejme i miesto na život pre svoju rodinu.\nPoukazovanie na všeobecné nepokoje a konflikty v Afganistane, kde navrhovateľ 13 rokov nežije je\nneadekvátne pri žiadosti o azyl.\nOstatné skutočnosti týkajúce sa najmä možnej hrozby vážneho bezprávia po návrate do krajiny pôvodu\nvyjadril odporca v poskytnutí doplnkovej ochrany nielen navrhovateľovi ale i ostatným príslušníkom\njeho rodiny. Azyl však správne a v súlade so zákonom neudelil posúdiac všetky relevantné tvrdenia\nnavrhovateľa a to i so zreteľom na medzinárodné odporúčania a návody príslušných orgánov a\norganizácií, pretože na to neboli splnené podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle. Navyše odvolací\nsúd dopĺňa, že nejde o právne záväzné akty, ktorými by bola povinná Slovenská republika sa riadiť, ide\nlen o odporúčajúce dokumenty, ktoré v rozhodnutí odporcu našli v konečnom dôsledku svoj odraz.\nZ týchto dôvodov s poukazom na § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozsudok krajského súdu\npotvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi prvostupňového súdu i v tom, že súčasnú situáciu v krajine\npôvodu navrhovateľa dostatočne svojou ochranou pokrýva rozhodnutie odporcu o poskytnutí doplnkovej\nochrany, ktoré bude neustále vyhodnocované a podľa nevyhnutnosti situácie i predlžované a taktiež, že\nna udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a taktiež, že udelenie, či neudelenie azylu\nz týchto dôvodov nepodlieha súdnemu prieskumu.\nV.\nTrovy konania\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP,\nnakoľko navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporca nemá na náhradu trov konania zo zákona nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/20/2014", "guid": "8a9cc83c-1263-4716-815d-408af83f90e2:919a544a-f470-4a46-833e-1a412dd38db7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}