{"guid": "86a77a3a-4e35-4c37-ac44-61975a5b0b69:684ffed1-29e6-446e-9e80-6d590c072788", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7014200499.1", "spisova_znacka": "10Sža/16/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2014, sp. zn. 10Sža/16/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7014200499.1", "identifikacne_cislo": "7014200499", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/684ffed1-29e6-446e-9e80-6d590c072788", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200499.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200499.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200499.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/16/2014\n7014200499\n18. 06. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:7014200499.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa B. V., narodeného\nXX. E. XXXX, štátna príslušnosť E., posledný pobyt v zahraničí L., G. A., N., E., toho času miesto\npobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v L., zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária\nKošice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie azylu Policajného\nzboru Humenné, Nemocničná 1, 066 01 Humenné, o preskúmanie rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-POl 1ZVC-18/2014 zo dňa 4. apríla 2014 o zaistení, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 2Sp/20/2014-29 zo dňa 13. mája 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/20/2014-29 zo dňa\n13. mája 2013 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č.p.: PPZ-HCP-PO11-ZVC-18/2014 zo dňa 4. apríla\n2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky n a r i a ď u j e , aby B. V., narodený XX. E. XXXX, štátna príslušnosť\nE., posledne trvalým pobytom v zahraničí L., G. A., N.. E., toho času umiestnený v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov L., bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým správnym orgánom\nOdporca rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-POl 1-ZVC-18/2014 zo dňa 4. apríla 2014 podľa § 88a ods. 1\npísm. e/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o pobyte cudzincov alebo ZoPC“) zaistil navrhovateľa dňom 4. apríla 2014 v čase o 23:35\nhod. na dobu 3 mesiacov najviac do 4. júla 2014 na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26. júna 2013.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru MIGRA,\nEURODAC na základe daktyloskopických odtlačkov zistil, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl na území\nGrécka a v Maďarskej republike. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia navrhovateľa v zápisnici zo dňa 4. apríla\n\n2014 vyplýva, že navrhovateľ požiadal v roku 2013 o azyl v Grécku, ale bol vyhostený do Srbska. O\nudelenie azylu v Maďarsku podľa jeho slov nežiadal.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\nProti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok s návrhom\nzrušiť rozhodnutie odporcu o zaistení a vrátiť mu veci na ďalšie konanie, s nariadením bezodkladného\nprepustenia navrhovateľa zo zaistenia s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania.\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom 2Sp/20/2014-29 zo dňa 13. mája 2014 potvrdil\nnapadnuté rozhodnutie zaistení navrhovateľa ako rozhodnutie správne a v súlade so zákonom. V\nodôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že jeho úlohou bolo preskúmať zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu v intenciách námietok navrhovateľa uvedených v opravnom prostriedku zo dňa 22.\napríla 2014, ktorými boli:\n1. arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu v súvislosti s existenciou predchádzajúceho\nrozhodnutia o zaistení navrhovateľa,\n2. rozdielny postup v rozhodovaní dvoch policajných útvarov o zaistení navrhovateľa,\n3. obsahová a formálna totožnosť napadnutého rozhodnutia s predchádzajúcim rozhodnutím OCP\nBratislava.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že:\n„Pokiaľ ide o všetky tri námietky navrhovateľa, súd konštatuje, že v tomto konaní preskúmava súd\nlen rozhodnutie, proti ktorému opravný prostriedok bezprostredne smeruje, v predmetnej veci je to\nrozhodnutie č.p. PPZ-HCP-POl 1-ZVC-18/2014 zo dňa 4. apríla 2014. Predmetom súdneho prieskumu v\ntomto konaní teda nie je rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava\nzo dňa 5. januára 2014 č.p.: PPZ-HCP-BA6-29-013/2014-AV. Súd v zmysle uvedeného považuje za\nprávne irelevantné námietky navrhovateľa, že sa týmto druhým rozhodnutím odporca nezaoberal, že vidí\nrozpor v rozhodovaní týchto dvoch správnych orgánov, resp. že obe rozhodnutia sú takmer identické.\nUvedené námietky podľa názoru súdu nie sú právne relevantným dôvodom pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nPostup oboch správnych orgánov vo veci navyše dostatočným spôsobom vysvetlil odporca v svojom\nstanovisku zo dňa 28.04.2014, keď uviedol, že Oddelením cudzineckej polície Bratislava bola stanovená\nlehota zaistenia do 05.04.2014, počas doby zaistenia navrhovateľ požiadal navrhovateľ o udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky. Nakoľko v stanovenej dobe nedošlo k realizácii jeho prevozu\npodľa nariadenia, bol navrhovateľ prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a\nprevezený služobným motorovým vozidlom do Záchytného tábora Migračného úradu MV SR Humenné.\nPodstatná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je tá skutočnosť, že u navrhovateľa stále\ntrvajú dôvody zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. e/, nakoľko existuje značné riziko jeho úteku. Táto\nskutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia navrhovateľa uvedeného v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa\n04.04.2014, kde navrhovateľ okrem iného uviedol, že jeho cieľovou krajinou bolo Taliansko, do ktorej sa\nmal dostať z Rakúska. Aj z uvedených tvrdení navrhovateľa mal súd za preukázané, že jeho úmyslom\nnie je zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, kde požiadal o udelenie azylu, a preto súd považoval\njeho žiadosť o azyl za účelovú, s cieľom zmariť administratívne vyhostenie navrhovateľa.\n\nOdporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu\ndôveryhodnosti osoby navrhovateľa a vo svetle tejto skutočnosti posudzoval aj relevantnosť dôvodov\nna strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti zároveň treba uviesť, že\npovinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca\nlen v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho\nustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne\nrelevantné dôvody žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové\nzistenia.\nNa základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľa za\nnedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto pohľadu nezistil\nv postupe odporcu žiadne pochybenie a v podrobnostiach poukazuje na správne závery odporcu\nv napadnutom rozhodnutí. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal účelom zaistenia, ako aj\nodôvodnením potrebnej predpokladanej dĺžky zaistenia, účelnosťou a efektívnosťou zaistenia“.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ\ns odôvodnením, že:\nPodľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 7b. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok\")\nsprávny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nPodľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26. júna 2013. ktorým sa\nstanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti\nv jednom z členských štátov (ďalej len Dublinské nariadenie).\n(1) Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto\nnariadenia.\n(2) Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia\nkonania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len\nvtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne\ndonucovacie opatrenia.\n(3) Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, nezje opodstatnene nevyhnutné na riadne\nvykonanie požadovaných administratívnych postupov až do usku-točnenia odovzdania podľa tohto\nnariadenia.\nAk je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť\nnesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto\nnariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch\n\ntýždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje\nsa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj\npovinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.\nAk je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do\nzodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však clo šiestich týždňov od\nimplicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby\niným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa\nčlánku 27 ods. 3.\nAk žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo\nak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť\ndlhšie zaistená.\nOdporca rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. e/ s poukazom na §\n88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, a to na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho\nprevozu podľa dublinského nariadenia.\nV konaní pred prvostupňovým súdom navrhovateľ poukazoval na to, že jeho zaisteniu na základe\nnapadnutého rozhodnutia odporcu bezprostredne predchádzalo jeho zaistenie na základe rozhodnutia\nOddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 05.01.2014 C.p.: PPZ-HCP-BA6-29-013/2014-AV a\nto podľa totožného ustanovenia § 88 ods. I písm. c/ zákona o pobyte cudzincov odo dňa 5. januára 2014\ndo 5. apríla 2014 na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z\n18. februára 2003, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného\nza posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo\nosobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, nakoľko navrhovateľ je žiadateľom o\nazyl v Maďarskej republike. Navrhovateľ bol na základe citovaného rozhodnutia umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Dňa 4. apríla 2014 o 08.00 hod. bol navrhovateľ na\nzáklade príkazu na prepustenie z dôvodu podľa § 90 ods. 2 písm. b/ bod 3 zákona o pobyte cudzincov (z\ndôvodu uplynutia lehoty zaistenia) prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\na bol mu vystavený doklad na prepravu žiadateľa stým, aby sa do 24 hodín dostavil do Záchytného\ntábora Migračného úradu v Humennom. Navrhovateľ bol do Záchytného tábora v Humennom prepravený\nslužobným motorovým vozidlom PZ.\nNavrhovateľ v podanom opravnom prostriedku však namietal, že v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia odporcu nie je žiadna zmienka o vyššie uvedených skutočnostiach, odporca sa s nimi\nv priebehu konania a ani v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Z tohto dôvodu považuje\nnapadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné a arbitrárne.\nPrvostupňový súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu skonštatoval, že v tomto konaní\npreskúmava iba napadnuté rozhodnutie, a preto považuje vyššie uvedené námietky navrhovateľa za\nprávne irelevantné. S týmto záverom prvostupňového súdu nesúhlasí a má za to, že súd vec nesprávne\nprávne posúdil. Nespochybňuje tvrdenie prvostupňového súdu, že predmetom prvostupňového konania\nnebolo preskúmanie rozhodnutia o predošlom zaistení navrhovateľa, avšak to, čo navrhovateľ v konaní\npo celý čas namietal bolo, že sa odporca v konaní o zaistení navrhovateľa a následne v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nezaoberal radom podstatných skutočností, ku ktorým došlo v právnej veci\nnavrhovateľa (a to už počas trvania predošlého pozbavenia osobnej slobody navrhovateľa), a preto\nnebolo možné rozhodnúť znova o zaistení navrhovateľa, a to navyše obsahovo identickým rozhodnutím,\naké bolo rozhodnutie o zaistení navrhovateľa OCP Bratislava zo dňa 5. januára 2014.\nSvoj postup a dôvod, prečo pristúpil k opätovnému zaisteniu navrhovateľa, sa odporca pokúsil čiastočne\nobjasniť až v podanom stanovisku k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 28. apríla 2014. Ani\nv ňom však dostatočne neodôvodnil, prečo došlo k opätovnému zaisteniu navrhovateľa, a to ihneď po\n\ntom, ako bol prepustený z iného útvaru policajného zaistenia pre cudzincov a odkázaný, aby sa dostavil\ndo zariadenia migračného úradu pre žiadateľov o azyl.\nPostup a napadnuté rozhodnutie odporcu je v rozpore s princípom právnej istoty. Prvostupňový súd vo\nsvojom rozsudku prijal záver, že trvajú dôvody zaistenia navrhovateľa, s čím nesúhlasím. Rozhodnutie\nodporcu je nepreskúmateľné vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie. Odporca sa v napadnutom\nrozhodnutí nijako nevysporiadal s efektívnosťou a účelnosťou zaistenia, a to vzhľadom na skutočnosť,\nže už počas predošlého zaistenia navrhovateľa sa neuskutočnil jeho dublinský prevoz, a to aj napriek\ntomu, že už policajný útvar, ktorý rozhodol o predošlom zaistení navrhovateľa mal za to, že predošlá\ndoba zaistenia je postačujúca na jeho realizáciu, k čomu avšak nedošlo. K prevozu navrhovateľa\nnedošlo doposiaľ. Keďže odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza, prečo nedošlo k\nprevozu navrhovateľa už počas doby predošlého zaistenia, resp. či je jeho prevoz a teda účel zaistenia\nvôbec realizovateľný, nebol prvostupňový súd schopný preskúmať napadnuté rozhodnutie a následne\nprijať záver, že účel zaistenia trvá. Prvostupňový súd pochybil, keď neprihliadol na nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia a pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo stanoviska\nodporcu k podanému opravnému prostriedku, ktorým sa odporca snažil dodatočne dopĺňať chýbajúce\nodôvodnenie svojho rozhodnutia.\nPrvostupňový súd taktiež prijal nesprávny právny záver o tom, že odporca má povinnosť zistiť skutočný\nstav veci len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu konania uviedol, pričom zo žiadneho\nustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal relevantné\ndôvody žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. V tejto\nsúvislosti poukazujem na § 32 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný\nzistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.\nPritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. O to viac má odporca túto povinnosť, keď svojím\nrozhodnutím zasahuje do osobnej slobody jednotlivca.\nNavrhovateľ v konaní pred prvostupňovým súdom taktiež namietal, že odporca rozporuplne\nskonštatoval, že v prípade navrhovateľa existuje riziko jeho úteku, hoci navrhovateľ bol dňa 4. apríla\n2014 prepustený zo zaistenia nariadeného za rovnakým účelom ako stanovil odporca v napadnutom\nrozhodnutí a bol odkázaný, aby sa dostavil do Záchytného tábora Migračného úradu v Humennom.\nNavrhovateľovi nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia známa právna úvaha odporcu, ako\ndospel k záveru, že v predmetnom prípade existuje riziko úteku navrhovateľa a prečo pristúpil k\nopätovnému zaisteniu navrhovateľa, keď bol navrhovateľ iným policajným útvarom bezprostredne\npredtým prepustený zo zaistenia nariadeného za rovnakým účelom. Mám za to, že postupy a rozhodnutia\nsíce rôznych policajných orgánov, avšak týkajúce sa toho istého jednotlivca by nemali byť protichodné,\nzmätočné a nepredvídateľné. Prvostupňový súd sa stotožnil s právnym názorom odporcu, čím vec\nnesprávne právne posúdil.\nV konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľ taktiež namietal, že odporca nedostatočne odôvodnil\ndĺžku doby zaistenia navrhovateľa a že z napadnutého rozhodnutia odporcu nie je pre nedostatočné\nodôvodnenie zrejmé a teda ani preskúmateľné, prečo nedošlo k tzv. dublinskému transferu navrhovateľa\npočas doby zaistenia na základe predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení, keď už policajný útvar\nrozhodujúci o predchádzajúcom zaistení navrhovateľa mal za to, že doba 3 mesiacov je postačujúca\npre naplnenie účelu zaistenia. Z napadnutého rozhodnutia odporcu taktiež nie sú zrejmé a ani\npreskúmateľné úkony, ktoré slovenské orgány (zariadenie pre cudzincov v Medveďove, Dublinské\nstredisko Migračného úradu a pod.) uskutočnili (ak ich uskutočnili) za účelom prípravy prevozu\nnavrhovateľa, a prečo je teda potrebné a nevyhnutné jeho opätovné zaistenie. Zdôrazňujem, že ku\ndnešnému dňu k prevozu navrhovateľa nedošlo. Prvostupňový súd sa našimi námietkami nezaoberal,\niba prijal záver, že odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal a odôvodnil predpokladanú dĺžku zaistenia\nnavrhovateľa, čím súd pochybil.\nNapokon navrhovateľ poukázal i na konanie o jeho žiadosti o azyl podanej na území Slovenskej republiky\njej orgánom. Migračným úradom MV SR (Dublinským strediskom) bolo medzičasom vydané rozhodnutie\no zamietnutí žiadosti navrhovateľa ako neprípustnej - ČAS:MU-3-19/DS-Ž-2014 zo dňa 4. marca 2014,\n\nnakoľko príslušnou krajinou na jej posúdenie je Maďarská republika. Navrhovateľ podal dňa 31. marca\n2014 proti citovanému rozhodnutiu opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, v ktorom zároveň\nžiadal súd o priznanie odkladného účinku podanému opravnému prostriedku (o žiadosti o priznanie\nodkladného účinku ku dňu podania odvolania súd nerozhodol). Navrhovateľ v podanom opravnom\nprostriedku poukazoval na predbežné opatrenie vydané Európskym súdom pre ľudské práva vo veci\nLokpo a Touré proti Maďarsku (10816/10), ktorým bol pozastavený dublinský transfer žiadateľov o azyl\ndo Maďarska. Prvostupňový súd sa týmito námietkami nezaoberal. Naopak, vyvodil nesprávny záver,\nže navrhovateľ požiadal o azyl účelovo s cieľom zmariť administratívne vyhostenie navrhovateľa.\nDo vyhlásenia rozhodnutia odvolacím súdom sa odporca k odvolaniu nevyjadril.\nIV.\nKonanie na odvolacom súde\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a zrušiť rozhodnutie\nodporcu. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 18. júna 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako krajský súd sa pri svojich úvahách a rozhodovaní opieral\nnielen o ďalej citované ustanovenia Správneho poriadku a ZoPC, pri svojom rozhodovaní vychádzal\nnajmä z už citovaného Dublinského dohovoru - Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.\n604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu\nzodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej\nkrajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie).\nPodľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku (ďalej len „SP“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so\nzákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy\nfyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 3 ods. 4 prvá veta SP, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nstavu veci.\nPodľa § 34 ods. 1 SP na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu\norgánu (§ 34 ods. 4 SP).\nPodľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom\nna rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri\npoužití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 88a ods. 1, písm. e/ ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na\ndosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu podľa § 88\nods. 1 písm. c/.\n\nPodľa ust. § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na\núčel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné\nriziko jeho úteku.\nPodľa ust. § 88 ods. 3 ZoPC podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka\ntretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej\nkrajiny dotknuté.\nPodľa článku 28 Dublinského dohovoru členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti\ns ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.\nPodľa odseku 2 ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely\nzabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho\nposúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné,\nmiernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.\nPodľa tretieho odseku zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene\nnevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia\nodovzdania podľa tohto nariadenia.\nAk je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť\nnesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto\nnariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch\ntýždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje\nsa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj\npovinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.\nAk je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do\nzodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od\nimplicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby\niným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa\nčlánku 27 ods. 3.\nAk žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo\nak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť\ndlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.\nPodľa odseku 4 pokiaľ ide o podmienky zaistenia osôb a záruky vzťahujúce sa na zaistené osoby, na\nzabezpečenie postupov odovzdania do zodpovedného členského štátu sa uplatňujú články 9, 10 a 11\nsmernice 2013/33/EÚ.\nOdvolací súd preskúmajúc predchádzajúce konanie a napadnuté rozhodnutie ako aj konanie pred\nkrajským súdom zistil pochybenie jednak v konaní správneho orgánu, ktorý rozhodoval o zaistení, v\ntom, že nerešpektoval Dublinský dohovor v citovanom článku pojednávajúcom o dĺžke trvania zaistenia\nvýlučne slúžiaceho pre potreby prípravy a prevozu navrhovateľa do iného členského štátu na konanie\no žiadosti o azyl podanej v tomto štáte a tiež v konaní krajského súdu, ktorý síce nebol povinný\npreskúmavať zákonnosť predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení z 5. januára 2014, avšak bol ním\npri svojom rozhodovaní viazaný. Krajský súd nebol dôsledný, keď sa nevysporiadal s otázkou, či\npri neexistencii žiadneho iného, resp. nového dôvodu, než aký bol daný pri zaistení navrhovateľa 5.\njanuára 2014, bolo možné navrhovateľa vôbec znovu zaistiť. Nepostačovalo v zmysle citovaného článku\nDublinského dohovoru, aby hrozilo riziko úteku, pretože ani v takom prípade nemôže byť prekročená\n\nšesťtýždňová lehota, ktorú prekročil už správny orgán počas zaistenia navrhovateľa trvajúceho od 5.\njanuára 2014\nOdvolací súd preto pre zhrnutie uvádza, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013\nz 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za\nposúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou\nbez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky\na je priamo aplikovateľnou normou.\nNa konanie o zaistení pre účely prípravy a prevozu do iného štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala\nžiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov.\nAk nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po\nuplynutí tejto lehoty okamžite a bezodkladne prepustiť.\nTieto dôvody viedli odvolací súd k zmene rozsudku krajského súdu, zrušeniu napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu o zaistení a k nariadeniu bezodkladného prepustenia navrhovateľa zo zaistenia.\nPodľa § 250sa ods. 1, § 250r OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán viazaný\nprávnym názorom súdu.\nV.\nTrovy konania\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd zo zistenia, že navrhovateľ si nárok na\nnáhradu trov konania neuplatnil a odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí, preto\nim súd náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sp/20/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "4d7c0021-558d-4cba-8693-19a4fd696835:cac57700-c433-4b1c-be10-1ed65e000fff", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200953.1", "spisova_znacka": "2Sp/20/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sp/20/2014 z 16. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-16", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200953.1"}], "citovane_v": []}