{"guid": "39eed8c9-f701-4de5-89dd-3967623c09c3:35230b3e-b888-46b7-ba93-88c396b093a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7014200419.1", "spisova_znacka": "10Sža/32/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/32/2014 z 8. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2014, sp. zn. 10Sža/32/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7014200419.1", "identifikacne_cislo": "7014200419", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-10-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35230b3e-b888-46b7-ba93-88c396b093a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200419.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200419.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7014200419.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/32/2014\n7014200419\n08. 10. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:7014200419.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľky v 1.\nrade: N. I., narodenej XX.XX.XXXX v I., O., štátna občianka Afganskej islamskej republiky (ďalej\nlen „Afganistan\") a jej maloletých detí, navrhovateľky v 2. rade: K. I., narodenej XX.XX.XXXX v J. a\nnavrhovateľa v 3. rade: O. I.. narodeného XX.XX.XXXX v J., všetci afganskej štátnej príslušnosti a bez\ndokladu totožnosti, adresa posledného pobytu v zahraničí mesto J., ulica č. X. mestská štvrť J., provincia\nJ., O., toho času v Pobytovom tábore Opatovská Nová Ves, Slovenská republika, zastúpených Mgr.\nJarmilou Vargovou, advokátkou, AK so sídlom v Bratislave, Brečtanová 21, proti odporcovi: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky - Migračný úrad), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-435-21/PO-Ž-2013\nzo dňa 17. februára 2014, ktorým navrhovateľke a jej dvom maloletým deťom nebol udelený azyl ale bola\nposkytnutá doplnková ochrana, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 5Saz/6/2014-38 zo dňa 11. júna 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/6/2014-38 zo dňa\n11. júna 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-435-21/PO-Ž-2013 zo dňa 17. februára\n2014 v časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad (ďalej len ,,odporca\") rozhodnutím ČAS:\nMU-435-21/PO-Ž-2013 zo dňa 17. februára 2014 podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o azyle\"\nalebo ,,ZA\") neudelil navrhovateľke v 1. rade azyl a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle jej poskytol\ndoplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré\nv tejto časti nadobudlo právoplatnosť 24. februára 2014. Súčasne neudelil azyl a poskytol doplnkovú\nochranu jej maloletým deťom, navrhovateľke v 2. rade: K. I. a navrhovateľovi v 3. rade: O. I., zastúpených\nadvokátkou Mgr. Jarmilou Vargovou.\nRozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že navrhovateľka v 1. rade požiadala v\nmene svojom, aj v mene svojich maloletých detí, navrhovateľov v 2. a v 3. rade, v Útvare policajného\n\nzaistenia pre cudzincov v Sečovciach dňa 26. septembra 2013 o udelenie azylu na území SR. Spolu\ns nimi požiadal o udelenie azylu na území SR aj manžel navrhovateľky v 1. rade, I. I.. narodený X. A.\nXXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, z dôvodu obavy o život v domovskej krajine.\nZa účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľkou vykonaný vstupný pohovor dňa 11.\noktóbra 2013, v rámci ktorého navrhovateľka uviedla, že svojim deťom chce týmto spôsobom zabezpečiť\nlepšiu budúcnosť a lepšie životné podmienky ako v Afganistane. V Kábule nemala osobne žiaden\nproblém, no tvrdila, že má jeden spoločný problém s manželom, no nevie uviesť aký. V prípade návratu\ndo Afganistanu vyjadrila obavu o svoj život a o život svojich detí z dôvodu samovražedných atentátov,\nresp. nepokojnej situácie pre život. Uviedla tiež, že nikdy nechodila do školy, nemala ani žiadne trvalé\nzamestnanie, iba sa starala o domácnosť, kde bývala s rodinou a manželovou rodinou. Proti jej osobe\nnikdy nebolo vedené žiadne trestné konanie, nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, či inej\norganizácie. Ona iba nasledovala svojho manžela na ceste z krajiny pôvodu a starala sa o deti.\nOdporca vo svojom rozhodnutí pri hodnotení výpovede navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka v 1.\nrade nepredložila žiadne dokumenty na potvrdenie opodstatnenosti svojej žiadosti. Podľa jej vyjadrenia\nnebolo voči nej vedené trestné konanie, nebola väznená ani vypočúvaná, nevyvíjala žiadnu činnosť,\npre ktorú by im tam hrozila akákoľvek perzekúcia zo strany polície, armády, či iných zložiek štátu, čo\nv rámci pohovoru potvrdila, keď uviedla, že žiadne takéto problémy v Afganistane nemali. Na základe\ntohto odporca prenasledovanie štátnymi orgánmi vylúčil. Navrhovateľka tiež uviedla, že nebola nikdy\nčlenom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie a nič nenasvedčuje tomu, že by sa o politiku v\nAfganistane zaujímala. V jej prípade teda bolo možné prenasledovanie politickými stranami, či hnutiami,\ntiež vylúčiť. Na základe jej výpovede odporca tiež vylúčil prenasledovanie neštátnymi aktérmi.\nOdporca tiež dospel k záveru, že nebola preukázaná opodstatnená obava pred prenasledovaním tak,\nako to vyplýva zo zákona o azyle. Obava alebo strach, ako taký, je subjektívny pocit danej osoby,\nno opodstatnenosť takej obavy musí byť podložená objektívnou situáciou, panujúcou v krajine pôvodu\nžiadateľa. Žiadateľkou deklarovaný subjektívny pocit strachu nebol podložený objektívnym prvkom\nodôvodnenosti jej strachu v zmysle Ženevského dohovoru. Vyhodnotením jej výpovede dospel odporca\nk záveru, že v jej prípade, ani v prípade jej detí, nebola preukázaná ani opodstatnená obava pred\nprenasledovaním z dôvodov relevantných pre udelenie azylu. Zabezpečenie štúdia pre jej maloleté\ndeti nie je relevantným dôvodom na udelenie azylu na území SR. Nakoľko v priebehu konania\nnebolo ničím preukázané, že bolo voči žiadateľke a jej deťom vyvíjané závažné alebo opakované\nkonanie, spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie, spôsobujúce psychický\nnátlak, vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi štátnymi orgánmi Afganistanu, ani nebola\npreukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle, dospel odporca k záveru,\nže v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 8 zákona o azyle pre udelenie azylu na\núzemí SR a rozhodol jej a jej deťom azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle na území SR neudeliť.\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Saz/6/2014-38 zo dňa 11. júna 2014 dospel k názoru,\nže odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci a pretože u navrhovateľky a jej detí\nobjektívne neboli splnené predpoklady udelenia azylu, azyl im neudelil.\nRozhodnutie odôvodnil nasledujúcimi úvahami:\nNavrhovateľka v priebehu azylového konania neuviedla žiadne podstatné skutočnosti a nepredložila\nžiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej žiadosti o udelenie azylu jej a\njej deťom. Z obsahu administratívneho spisu odporcu (z Dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 11. októbra\n2013) vyplynulo, že navrhovateľka požiadala o medzinárodnú ochranu na území SR pre seba a svoje dve\nmaloleté deti z dôvodu, že svojim deťom chce zabezpečiť lepšiu budúcnosť a lepšie životné podmienky\nako v Afganistane, kde nemala osobne žiaden problém, no uviedla, že má jeden problém spoločne\ns manželom, no nevie uviesť aký. V prípade návratu do Afganistanu mala obavu o svoj život a život\nsvojich detí z dôvodu samovražedných atentátov, respektíve nepokojnej situácie pre život. Proti jej\nosobe nikdy nebolo vedené žiadne trestné konanie, nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, či\n\ninej organizácie, nikdy nechodila do školy, nikdy nemala žiadne trvalé zamestnanie, iba sa starala o\ndomácnosť, v ktorej bývala s rodinou a s manželovou rodinou.\nZ ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z\nprenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu,\nmusí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia (politického, náboženského), pre ktoré je\nv krajine, ktorej občianstvo má (v krajine posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný alebo je\nprenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, respektíve má dôvodnú\nobavu, že by k takémuto prenasledovaniu mohlo dôjsť. Pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba\nvychádzať z toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/24/2013 zo dňa 10. decembra 2013).\nV súvislosti s odvolacou námietkou, že navrhovateľka v 1. rade ako rodinná príslušníčka osoby v\npostavení obchodníkov, je oprávnená na medzinárodnú ochranu ako samostatná sociálna skupina,\nkrajský súd poukazuje na ustanovenie § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, v zmysle\nktorej skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené\ncharakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo\npresvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala\nbyť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná, v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy,\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu.\nS prihliadnutím na uvedené krajský súd konštatoval, že v prípade navrhovateľky sa nejedná o sociálnu\nskupinu podľa tejto zákonnej definície. Napokon navrhovateľka sama ani neuviedla žiadne skutočnosti,\nktoré by nasvedčovali tejto charakteristike a o ktorej by bolo povinnosťou odporcu sa vo svojom\nrozhodnutí zaoberať. Rovnako ako odporca, aj krajský súd zdôraznil, že odporca má povinnosť zistiť\nskutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu\nsprávneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi\nvznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom\nneuplatnené a následne si k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\nV odôvodnení rozhodnutia skutkový stav odporca komplexne opísal, uviedol, z akých podkladov pri\nrozhodovaní vychádzal a prečo navrhovateľke a jej maloletým deťom neudelil azyl podľa § 8 a 10 zákona\no azyle.\nNavrhovateľka neuvádzala žiadne relevantné skutočnosti v spojitosti s jej maloletými deťmi, a ako to\nuviedol odporca, iba zabezpečenie štúdia pre jej maloleté deti, zabezpečenie lepšej budúcnosti a lepších\nživotných podmienok, pre deti vo veku 2 a 3 roky. Navrhovateľka sa dokonca ani nevedela vyjadriť k\nproblémom jej manžela, s ktorým žila v spoločnej domácnosti.\nOdporca navrhovateľkine dôvody odchodu z krajiny pôvodu náležite vyhodnotil po stránke skutkovej\n(objektívne aj jej maloletých detí) a z toho hodnotenia vyvodil aj správny právny záver, že navrhovateľkou\nv 1. rade uvádzané skutočnosti nespĺňajú podmienku prenasledovania v zmysle zákona o azyle, ani\nŽenevského dohovoru z roku 1951. Navrhovateľka pri objasňovaní skutkového stavu teda neuniesla\nbremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu. Zmena nenastala ani na základe rozhodnutia o žiadosti jej\nmanžela I. I. o medzinárodnú ochranu, ktorému rozhodnutím Migračného úradu ČAS: MU-436-27/POŽ-2013 zo dňa 17. februára 2014 nebol udelený azyl. ale bola mu poskytnutá doplnková ochrana na\ndobu 1 roka.\nJe teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca vychádzal, pričom\nkrajský súd dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny\nzáver, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil so záverom, že navrhovateľka a jej dve maloleté deti nesplnili\npodmienky, ustanovené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle. Vo vzťahu k udeleniu azylu z humanitných\ndôvodov podľa § 9 zákona o azyle, krajský súd uviedol, že sa jedná o fakultatívnu možnosť udeliť\nazyl z humanitných dôvodov. Navrhovateľka v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 11. októbra\n2013 uviedla, že o azyl pre svoje maloleté deti žiada z tých istých dôvodov, ako uviedla pri pohovore.\nNeuvádzala ako dôvod zdravotné problémy niektorého dieťaťa a teda nežiadala tieto zohľadniť pri\n\nposudzovaní jej žiadosti o medzinárodnú ochranu. Nebolo preto povinnosťou odporcu sa zaoberať\nmožnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov v zmysle § 9 zákona o azyle.\nNavrhovateľke a jej dvom maloletým deťom (i jej manželovi) bola poskytnutá doplnková ochrana na dobu\njedného roka od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odporcu t. j. od 24. februára 2014. V tejto časti\nrozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku podala navrhovateľka, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom\nuviedla, že odporca nedostatočne vyhodnotil a zistil skutkový stav, ktorým mal preukázať jej postavenie\nako osoby prislúchajúcej k určitej sociálnej skupine, vzhľadom na postavenie jej manžela, vlastníka\nšportového klubu kickboxu. Odporca sa nezaoberal vyhrážkami Talibanu na adresu jej manžela a teda\ni jej rodiny, nezaoberal sa zdravotnými komplikáciami syna, o ktorých od vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky vedel. A nezaoberal sa obavami navrhovateľky súvisiacimi s tetovaním manžela, resp. s jej\notehotnením pred uzatvorením manželstva.\nNavrhovateľka namietala nesprávne posúdenie spočívajúce v tom, že prináleží k osobitnej sociálnej\nskupine, ktoré krajský súd nesprávne posúdil odkazujúc na § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o pobyte\ncudzincov (zákon č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov). Jej manžel nepochybne osobitnú\nsociálnu skupinu tvorí, resp. mu hrozí prenasledovanie z politických dôvodov: muž v bojaschopnom veku,\nobchodník a majiteľ športového klubu, osoba odporujúca zásadám talibanskej interpretácie islamských\nprincípov, noriem a hodnôt. Navrhovateľka a jej maloleté deti sú jeho rodinnými príslušníkmi, títo navyše\nrovnako tvoria osobitnú sociálnu skupinu (žena, maloleté deti). Pre posudzovanie žiadostí žiadateľov\no azyl sú k dispozícii príručky UNHCR, ktoré odporúčajú spôsob rozhodovania jednotlivých prípadov\nžiadostí žiadateľov vychádzajúc z dôsledného poznania bezpečnostnej situácie v krajinách pôvodu.\nK tomu si mal odporca zabezpečiť viac zdrojov poznania a následne rozhodnúť v zmysle kvalifikačnej\nsmernice ako aj príručky UNHCR citovanej v opravnom prostriedku.\nNavrhovateľka má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním spočívajúcom najmä v použití fyzické\nalebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia.\nToto násilie sa prejavuje najmä v aktoch vydierania (čomu čelil jej manžel pred odchodom z krajiny\npôvodu s hrozbou smrti - keď sa mu vyhrážali samovražednou vestou pri nabádaní na uloženie bomby\na nemôže vylúčiť, že navrhovateľka by ako jeho rodinná príslušníčka nebola rovnakej forme nátlaku\nvystavená), či v iných podobách súvisiacich s postavením navrhovateľky ako manželky a postavením\nmaloletých detí ako rodinných príslušníkov manžela navrhovateľky.\nPôvodcom prenasledovania by v prípade návratu navrhovateľky a jej detí boli neštátni aktéri, pričom tak,\ni to vyplýva z všeobecnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľky, štát nie je schopný a\nochotný poskytnúť im ochranu.\nDôvodmi, prečo navrhovateľke a jej maloletým deťom hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu\nprenasledovanie, sú predovšetkým dôvody príslušnosti k určitej sociálnej skupine (rodinní príslušníci\nprenasledovanej osoby, žena, maloleté deti).\nObjektívnosť a oprávnenosť obáv potvrdzuje jednak množstvo správ založených v administratívnom\nspise aj mnohé ďalšie správy, ktoré sú dostupné vo verejných zdrojoch, citovaných v opravnom\nprostriedku ( právna zástupkyňa uviedla, že odkazuje na tomto mieste na opravný prostriedok). Preto\nsubjektívne obavy navrhovateľky sú podložené objektívnymi a verifikovateľnými skutočnosťami.\nNa záver navrhovateľka navrhla zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu a zrušiť rozhodnutie\nodporcu ČAS: MU-435-21/PO-Ž-2013 zo dňa 17. februára 2014, v tej časti, ktorou nebol udelený azyl\nnavrhovateľke a jej dvom maloletým deťom a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Neuplatnila si nárok\nna náhradu trov konania.\n\nOdporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v podanom opravnom prostriedku právna\nzástupkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by migračný úrad oprávňovali vydať rozhodnutie o\nudelení azylu. Navrhovateľka podľa názoru odporcu v odvolaní uvádzala iné skutočnosti ako tie, ktoré\nsú uvedené v § 8, § 9 a § 10 zákona o azyle, čo vo svojom rozsudku č. k. 5Saz/6/2014-38 zo dňa 11.\njúna 2014 potvrdil v konečnom dôsledku aj Krajský súd v Košiciach. Vzhľadom na uvedené navrhol\nnapadnutý rozsudok potvrdiť.\nOdporca sa pridržal tiež svojho vyjadrenia zo dňa 23. apríla 2014.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\nzáveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. októbra 2014 (§ 156 ods. 1\na ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31. decembra\n2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle §\n21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem\nmá Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako\npôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto\nbude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu.\nPod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon\nneustanovuje inak,\n\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej\nstarostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\nPodľa odseku 2 tohto ustanovenia žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu\nmusia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený\ntrvalý pobyt podľa osobitného zákona.\nPodľa tretieho odseku § 10 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len\nak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.\nNapokon podľa štvrtého odseku § 10 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému\nazylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľom v prvom až treťom\nrade na území SR ale bola im poskytnutá doplnková ochrana, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl ako také,\nktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu\nrelevantných v zmysle § 8 až § 10 zákona o azyle.\nOdvolací súd však zistil, že Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie odporcu o neudelení azylu\nmanželovi navrhovateľky v 1/ rade.\nOdvolací súd sa v súlade s odvolacími námietkami navrhovateľky domnieva, že pre účely rozhodnutia\no udelení, či neudelení azylu z dôvodu prenasledovania mal byť odporca dôslednejší v zisťovaní\nresp. overovaní dôvodov predostieraných navrhovateľkou samozrejme bez toho, aby za ňu dôvody pre\nudelenie azylu domýšľal, či ju v tom inak nahrádzal.\nPredovšetkým mal v úzkej nadväznosti a väzbe na dôvody udelenia, či neudelenia azylu manželovi\nnavrhovateľky vyhodnotiť do akej miery svedčia dôvody udelenia azylu oddelene len jej manželovi, len\nnavrhovateľke, resp. navrhovateľke pre dôvody, ktoré na udelenie azylu svedčia len u jej manžela.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc administratívny spis odporcu dospel k záveru, že\nrozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľke je predčasné minimálne z dôvodu, že aj keď vo\nvyhlásení, ktorým požiadala o azyl uviedla, že svojim deťom chce týmto spôsobom zabezpečiť lepšiu\nbudúcnosť a lepšie životné podmienky, ako v Afganistane, na iných miestach vo svojich vyjadreniach\n\nuviedla, že nasledovala manžela, ktorý v podstate rozhodol o opustení Afganistanu, plnila si funkciu\nmatky a starala sa o deti. Nevedela uviesť ani dôvod, pre ktorý sa manžel rozhodol opustiť krajinu\npôvodu, čím však tento dôvod nemožno bagatelizovať, ako nedôležitý a málo závažný pre udelenie\nazylu.\nZ vyjadrení navrhovateľky vyplynulo jednoznačne, že sa podvolila rozhodnutiu manžela podľa\nmoslimského náboženstva a plní jeho rozhodnutia. Odporca mal z týchto dôvodov nielen zistiť, či aj\nnavrhovateľka nie je pre dôvody svedčiace jej manželovi pre udelenie azylu nemôže byť prenasledovaná\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce\nvrátiť do tohto štátu.\nOdporca bude musieť opakovane posúdiť, či pre obavy na strane manžela navrhovateľky, nemôže dôjsť\nk jej prenasledovaniu.\nTo však predovšetkým znamená, vyčkať výsledok azylového konania na strane manžela navrhovateľky\nI. I. a v nadväznosti na výsledok azylového konania u jeho osoby nepochybne konštatovať, že ani u\nmanželky a jej dvoch maloletých detí neboli splnené podmienky pre udelenie azylu.\nDovtedy je potrebné preskúmať dôvody pre udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle na strane\nmaloletého O. I., pre jeho naznačovaný zlý zdravotný stav - či by jeho zdravie alebo dokonca život ohrozil\nnávrat do krajiny pôvodu.\nRovnako bude nevyhnutné zaoberať sa odvolacími námietkami navrhovateľky spočívajúcimi v jej\nohrození násilnými atakmi zo strany príslušníkov Talibanu, či už kvôli dôvodom tehotenstva pred\nmanželstvom alebo pre aktivity manžela, jeho tetovaniu, ako aj úrovni ochrany pred takými útokmi zo\nstrany na to určených orgánov ochrany práv v Afganistane (prenasledovanie z náboženských dôvodov).\nAž po takto doplnenom dokazovaní a vyhodnotení vykonaných dôkazov a po zvážení reálnosti návratu\nnavrhovateľky a jej dvoch maloletých detí do krajiny pôvodu, bude možné o udelení alebo neudelení\nazylu rozhodnúť.\nOdvolací súd sa stotožnil s právnym záverom krajského súdu, že manžel navrhovateľky nepatrí k\nsociálnej skupine akú ma na mysli § 8 zákon o azyle, skôr vyvíja atypické aktivity pre určité sociálne\na náboženské prostredie, z ktorého pochádza a preto jeho príslušnosť k podnikateľskému stavu nemá\nspojitosť s jeho obavami z prenasledovania. Skôr sú to jeho aktivity v takomto postavení, ktoré však v\ndanom prostredí budú zrejme viac ojedinelé než typické. Nejde teda o obavu z prenasledovania kvôli\npríslušnosti k skupine obchodníkov, či podnikateľov poskytujúcich služby, ale preto, že ako podnikateľ\nvyvíja atypické aktivity pre určité prostredie. To však neznamená automaticky vylúčenie prenasledovania\nz iných dôvodov.\nNaopak sa najvyšší súd nestotožnil so záverom krajského súdu, že odporca riadne zistil skutkový stav,\nprinajmenšom z dôvodov potrebných pre aplikáciu ustanovenia § 10 zákona o azyle. Preskúmavané\nrozhodnutie odporcu je z pohľadu aplikácie § 10 zákona o azyle vo vzťahu k navrhovateľke a jej\ndeťom prinajmenšom predčasné, pretože jej žiadosť a azyl možno podľa obsahu chápať sčasti i ako\nžiadosť manželky budúceho azylanta, aj keď sa v priebehu azylového konania snažila predkladať i\nsamostatné dôvody na udelenie azylu podľa § 8, ktoré, ako už bolo uvedené, neboli náležite preskúmané\na vyhodnotené.\nZ týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil napadnuté\nrozhodnutie odporcu vo výroku o neudelení azylu navrhovateľom v 1. až 3. rade a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie.\nV tomto konaní bude odporca viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250r OSP).\nV.\nTrovy konania\n\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP, úspešným\nnavrhovateľom trovy právneho zastúpenia nepriznal, pretože si ich neuplatnili a odporca nemá zo zákona\nnárok na ich náhradu\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/6/2014", "guid": "d65bbc9e-1e00-412e-aed8-aa8e7dde458e:07b1fd3c-e8fd-4256-96ca-7173bac3334c", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}