{"guid": "b981b0b3-2d61-40e1-b944-1de7b5035150:73301ed7-4b6c-4c92-9a55-c63579b2086a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7013201268.1", "spisova_znacka": "6Ndz/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ndz/1/2014 z 13. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2014, sp. zn. 6Ndz/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7013201268.1", "identifikacne_cislo": "7013201268", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2014-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73301ed7-4b6c-4c92-9a55-c63579b2086a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201268.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201268.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201268.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Ndz/1/2014\n7013201268\n13. 02. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:7013201268.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom\nFedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o. so\nsídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanému Krajskému súdu v Košiciach, so\nsídlom Štúrova 29, 041 51 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1Spr.I/134/2013 zo dňa\n20. augusta 2013, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S 233/2013, o návrhu žalobcu\nna vylúčenie sudcov Krajského súdu v Košiciach, takto\nrozhodol:\nSudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. Imrich Volkai - predseda Krajského súdu v Košiciach,\na JUDr. Jozef Maruščák - podpredseda Krajského súdu v Košiciach, sú vylúčení z prejednávania a\nrozhodovania tejto veci.\nOstatní sudcovia Krajského súdu v Košiciach: JUDr. Eva Baranová, JUDr. Viera Bodnárová, JUDr.\nLudvika Bodnárová, JUDr. Drahomíra Brixiová, JUDr. Ladislav Cakoci, JUDr. Jarmila Čabaiová, JUDr.\nAngela Čechová, JUDr. Marek Dudík, JUDr. Ladislav Duditš, JUDr. Jana Ferková, JUDr. Eva Feťková,\nMgr. Jolana Fuchsová, JUDr. Marta Goliášová, Mgr. Mária Hlaváčová, JUDr. Zuzana Homzová, JUDr.\nMarianna Hrabovecká, JUDr. Vladimír Hríb, PhD., JUDr. Agnesa Hricová, JUDr. Alexander Husivarga,\nJUDr. Jaroslav Chlebovič, JUDr. Judita Juráková, JUDr. Oto Jurčo, JUDr. Evžen Kelij, JUDr. Janka\nKočišová, JUDr. Anna Kohútová, JUDr. Zdenka Kohútová, JUDr. Milan Konček, JUDr. Karol Kučera,\nJUDr. Ľuboš Kunay, JUDr. Vladimír Kurák, JUDr. Jozef Kuruc, JUDr. Gizela Majerčáková, JUDr. Slávka\nMaruščáková, JUDr. Andrea Mazáková, JUDr. Viktória Midová, JUDr. Valéria Mihalčínová, JUDr. Martin\nMichalanský, JUDr. Soňa Minxová, JUDr. Daniela Mitterpáková, JUDr. Adriana Murínová, JUDr. Pavol\nNaď, JUDr. Katarína Nemešová, JUDr. Miroslav Osif, JUDr. Roman Rizman, JUDr. Tamara Sklenárová,\nJUDr. Ján Slobodník, JUDr. Miroslav Soga, JUDr. Diana Solčányová, JUDr. Jarmila Sopková Maximová,\nMgr. Angelika Sopoligová, JUDr. Eva Styková, JUDr. Zoltán Szalay, JUDr. Andrej Šalata, JUDr. František\nŠevčovič, JUDr. Zuzana Šoltýsová, JUDr. Pavol Tkáč, JUDr. Ladislav Tomčovčík, JUDr. Peter Tutko,\nJUDr. Juraj Tymko, JUDr. Jozef Vanca, JUDr. Gabriela Varhalíková, JUDr. Táňa Veščičíková a JUDr.\nFrederika Zozuľáková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde\nv Košiciach pod sp. zn. 6S 233/2013.\nodôvodnenie:\nŽalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach sa domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného - Krajského súdu v Košiciach, č. 1Spr.I/134/2013 zo dňa 20. augusta\n2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice okolie č. 1Spr/41/2013 zo dňa 8. júla 2013, ktorým ako povinná osoba odmietol žiadosť žiadateľa žalobcu, zo dňa 2. júla 2013 o sprístupnenie žiadaných informácií, žiadajúc napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a podľa okolností aj rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie zrušiť a vrátiť vec na\nďalšie konanie.\nKonanie o uvedenej žalobe je vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S 233/2013.\n\nŽalobca v žalobe súčasne vniesol námietku zaujatosti voči Krajskému súdu v Košiciach (voči všetkým\njeho sudcom) podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ktorú odôvodnil tak,\nže so zreteľom na skutočnosť, že sudca Krajského súdu v Košiciach by mal preskúmať zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia vydaného predsedom Krajského súdu v Košiciach, možno mať pochybnosti o\nnezaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach pre ich pomer k účastníkovi a k samotnej veci.\nNajvyšší súd zistil, že k námietke vznesenej žalobcom sa sudcovia krajského súdu vyjadrili nasledovne:\nJUDr. Imrich Volkai - predseda Krajského súdu v Košiciach uviedol, že je vo veci zaujatý, je štatutárnym\norgánom krajského súdu.\nJUDr. Jozef Maruščák - podpredseda Krajského súdu v Košiciach uviedol, že vzhľadom k tomu, že vo\nveci rozhodoval, cíti sa zaujatý .\nJUDr. Viera Bodnárová, Mgr. Jolana Fuchsová, Mgr. Mária Hlaváčová, JUDr. Alexander Husivarga, JUDr.\nAndrea Mazáková, uviedli, že žalovaný je ich zamestnávateľom a z tohto dôvodu by mohli vzniknúť\npochybnosti o ich zaujatosti v danej veci.\nJUDr. Valéria Mihalčínová uviedla, že žalovaný je jej zamestnávateľom a nakoľko je zaradená ako\nsudkyňa v správnom kolégiu, môže vzniknúť preto dôvodná pochybnosť o jej nezaujatosti a z tohto\ndôvodu sa cíti byť zaujatá.\nOstatní sudcovia Krajského súdu v Košiciach sa vyjadrili tak, že sa vo veci necítia byť zaujatí.\nKrajský súd v Košiciach podľa § 15 druhá veta O.s.p. v spojení s § 14 ods.1 a s § 16 ods.1 O.s.p.\npredložil námietku žalobcu spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na\nrozhodnutie o zaujatosti sudcov s ich vyjadreniami k vznesenej námietke.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky posúdiac žalobu v časti, ktorou žalobca zniesol námietku zaujatosti\nvoči Krajskému súdu v Košiciach (všetkým jeho sudcom) a domáhal sa vylúčenia sudcov Krajského súdu\nv Košiciach z prejednania a rozhodovania predmetnej veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom\nkonania, túto prejenal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) podľa § 16 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Košiciach\nz prejednania a rozhodovania v predmetnej veci okrem predsedu a podpredsedu tohto súdu.\nPredmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného Krajského súdu v Košiciach, č. 1Spr.I/134/2013 zo dňa 20. augusta 2013, ktorým žalovaný ako orgán\npríslušný na rozhodnutie podľa 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z. alebo zákon o slobode informácií) rozhodol tak, že zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie č. 1Spr/41/2013 zo dňa 8. júla 2013,\nktorým ako povinná osoba odmietol žiadosť žiadateľa - žalobcu, zo dňa 2. júla 2013 o sprístupnenie\nžiadaných informácií.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 14 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania\na rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno\nmať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nÚčelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu\nk účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska\nuvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide\n\nnapríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem\nna určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo\niným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k\núčastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,\nsúrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak\npozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania.\nPomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je\nprávne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti\nvzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či\niných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom\npredpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie\npridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Sudcu nemožno vylúčiť pre úkony v\nprejednávanej veci, ako aj pre úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí, ktoré vydal. Ak\nsú v námietke zaujatosti uvedené len také skutočnosti, neprihliada sa na ne, t. j. platí fikcia, ako by\nnámietka nebola vznesená, ale len v rozsahu týchto skutočností, v ktorom prípade sa vec nepredkladá\nnadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Ak námietka obsahuje aj iné okolnosti, treba ju\npredložiť bez ohľadu na to, že o niektorých okolnostiach platí, že sa na ne neprihliada, pretože v opačnom\nprípade by mohol nastať dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1, písm. g/ O.s.p. v spojení s\n§ 205a ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Taký dôvod pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej by sa mohol uplatniť\naj v dovolacom resp. v mimoriadnom dovolacom konaní (len v konaní sporovom). Pre vylúčenie sudcu\nz prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu ktorých\ntvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, je nepostačujúci aj\nsubjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej\nveci, ako aj naopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych\nokolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania\nalebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na\nprejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti.\nPodľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z .z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sudcoch“) sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva\nna nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej\nfunkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho\nvedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe\nskutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti\na nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho\nnestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho\nskončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo\nohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí\nbyť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok.\nNestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k\nveci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal na rozhodovaní vo veci v niektorom\ninštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť na hlasovaní alebo inom spôsobe účasti na\nprijímaní rozhodnutia vo veci samej (samosudca), ako aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový\na právny základ na rozhodnutie vo veci samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z\nprejednávania a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti.\nPredpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho\na spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom\nosobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na\nvýsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. konštruuje\nako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá\nvylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými\nskutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny\n\npohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom,\nže možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že\nmožno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že\n„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v\nďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).\nPoukazom na skutočnosti uvedené vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže\nbyť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže\nv konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah\nekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej\nsúvislosti s predmetom daného konania (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.\nÚS 76/1999, z 20. júla 1999).\nVychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich v danej veci z predloženého súdneho spisu\nnemožno opomenúť, že niektorí z namietajúcich sa sudcov uviedli ako dôvod svojej zaujatosti pomer k\nžalovanému, avšak neuviedli, čo im konkrétne bráni v rozhodnutí predmetnej veci. Samotná formulácia\n„som sudcom/sudkyňou Krajského súdu v Košiciach“, resp. doplnená o konštatovanie, že „krajský súd\nje mojím služobným úradom, resp. zamestnávateľom“ nezodpovedá zákonnej požiadavke uvedenej v §\n14 ods. 1 O.s.p., a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o sudcoch a čl. 144 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej právnej úpravy vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom\nfunkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu\nupravené zákonom o sudcoch; za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov,\nktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.\nPráve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato\nvo všetkých veciach, teda aj vo veciach, ktoré sa týkajú nielen štátu, s ktorým tento vzťah po dobu\nvýkonu svojej sudcovskej funkcie udržiava, vecí týkajúcich sa orgánov správy súdu, na ktorom aktuálne\nvykonáva svoju funkciu, nevynímajúc. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne\nsudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie. Taktiež v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 35 cit. zák.) pôsobnosť\npredsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať ako súhrn určitých oprávnení a\nzároveň aj ako zákonom dané povinnosti; predseda je zároveň štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento\nzákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu - riaditeľovi správy súdu. V\nzmysle § 32 a § 33 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov orgány riadenia a správy súdu (t. j. predseda súdu a podpredseda súdu)\nvykonávajú riadenie a správu súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom; úlohou riadenia\na správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä\nv oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon\nsúdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom, pričom riadenie a správa súdov nesmú\nzasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.\nZ uvedeného je zrejmé, že predseda súdu nie je nadriadeným sudcovi a ani sudca nie je podriadeným\nvo vzťahu k predsedovi súdu v rozhodovacej činnosti sudcu.\nV danej súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že ani samotná okolnosť, že sudcovia sa navzájom\n(ako kolegovia) poznajú a pravidelne sa stretávajú na pracovisku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom\npre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti\nneutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a\n\nproblémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu\npochybnosti o ich nezaujatosti a len v prípade, keď ich vzájomný vzťah presiahne takto chápaný\nprofesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.),\nmožno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania\nveci, pričom je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, a\npreto až v takomto prípade môže vykazovať právne významné znaky z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p..\nZo spisu je však zrejmé, že o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Treba však konštatovať, že\nk záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý, keďže\nna vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo\nk ich zástupcom, pochybnosti o jeho nezaujatosti. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to\nzo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t .j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu\nprejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť,\nči sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade\nsubjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku\n(Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).\nExistencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe\nosobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t.j.\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. III. ÚS\n16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti\nbyť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť\nsudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.\"\nZa objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale\nto, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o\ntom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže\nbyť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho\nvzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.\nMeradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť ani subjektívne hľadisko účastníka konania,\nktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie\nsprávnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne\nzakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Z obsahu žaloby nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktorými\nby žalobca odôvodňoval vznesenú námietku voči všetkým sudcom Krajského súdu v Košiciach. V tejto\nsúvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu môžu byť\nlen objektívne existujúce zákonné dôvody. Na dosiahnutie nápravy v občianskom súdnom konaní slúžia\npredovšetkým opravné prostriedky, nie námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Iba na tomto\nzáklade však bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p.,\nak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by\nobjektivizoval uplatnenú námietku.\nSúčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal\ntakýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania\nveci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť\nsúdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a\nrozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).\nI keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so\nskutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti\n[viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v.\nBelgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je\n\nposkytovaná (\"justice must not only be done, it must also be seen to be done\")], nemožno prehliadať,\nže rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej\nzásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len\ncelkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so\nzákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné\npresvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných\nzáruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti\nPortugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania\na rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom\ndosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka\nnálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).\nNajvyšší súd súčasne v súlade so zásadou spravodlivého súdneho procesu garantovaného čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právom žalobcu na súdnu ochranu v zmysle\nčl. 46 Ústavy Slovenskej republiky poukazuje na právnu úpravu ustanovenú v čl. 144 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ktorý sudcovi nielen výslovne priznáva nezávislosť výkonu funkcie sudcu, ale súčasne\nprostredníctvom iných právnych predpisov zabezpečuje garancie bežné v demokratickej spoločnosti\nna ničím nerušený výkon funkcie sudcu. A v danej veci najvyšší súd taktiež dáva do pozornosti, že\n„opačný výklad situácie sudcu, ktorý by sa mal dostať (a v posudzovanej veci je dôvodný záver o\nnarastajúcom výskyte týchto vecí pri aplikácii zákona č. 211/2000 Z. z. jednotlivcami nespokojnými s\nvýsledkami prvostupňového informačného konania) do konfliktu so štátnou správou svojho súdu, by\nohrozoval v prípade nedostupnosti vhodnej rozhodovacej alternatívy dostupnosť spravodlivosti, a v\nkonečnom dôsledku by maril riadne uplatnenie ústavou zaručeného práva jednotlivca na spravodlivú\nsúdnu ochranu v zmysle čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky“ a tiež poukazuje na to, že danú\nsituáciu je potrebné dôsledne odlíšiť od uznávaného princípu „nemo iudex in causa sua“ , lebo tu nejde\no osobnú vec sudcu, ale o stále zdôrazňovaný vzťah medzi sudcom na strane jednej a štátom, tzn.\nštátna správa súdu.\nVzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že\nvylúčení z prejednania a rozhodovania danej veci sú JUDr. Imrich Volkai - predseda Krajského súdu\nv Košiciach a JUDr. Jozef Maruščák - podpredseda Krajského súdu v Košiciach, pretože JUDr. Imrich\nVolkai ako predseda Krajského súdu v Košiciach vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania\nv tomto konaní a JUDr. Jozef Maruščák ako podpredseda Krajského súdu v Košiciach a teda zástupca\npredsedu krajského súdu sa môže tiež podieľať na vybavovaní vecí podľa zákona č. 211/2000 Z. z..\nVo vzťahu k ostatným sudcom Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola\nz hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. právne relevantná, a ani z vyjadrení sudcov, ktorým vec podľa rozvrhu\npráce pripadla na rozhodnutie a ani z vyjadrení ostatných sudcov, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody\npre ich vylúčenie, a preto najvyšší súd v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že sudcovia Krajského\nsúdu v Košiciach uvedení v druhom odseku výroku tohto uznesenia nie sú vylúčení z prejednávania\na rozhodovania predmetnej veci.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": []}