{"guid": "3572220a-63eb-4778-9f73-4681bb843860:aaa2809b-1060-49c0-baca-8e133558eea2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7013201150.1", "spisova_znacka": "10Sžd/5/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/5/2014 z 28. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2014, sp. zn. 10Sžd/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7013201150.1", "identifikacne_cislo": "7013201150", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aaa2809b-1060-49c0-baca-8e133558eea2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201150.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201150.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201150.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/5/2014\n7013201150\n28. 05. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:7013201150.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu P. M., R.,\nprávne zastúpeného JUDr. Milanom Žoldošom, advokátom, Sasinkova 6, Bratislava, proti žalovanému\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajskému riaditeľstvu\npolicajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmánaho 8, Košice), o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-80/2013-O zo dňa 11. júla 2013, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/217/2013-48 zo dňa 28. novembra\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/217/2013-48 zo dňa\n28. novembra 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice, Okresného dopravného inšpektorátu č.\np.: ORPZ-KE ODI1-P-1227/2012 zo dňa 9. apríla 2013 bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa\n§ 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“)\nna tom skutkovom základe, že dňa 27. októbra 2012 v čase o 10,50 hod., v Košiciach, po ul. Národná\ntrieda, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Fábia, ev. č. M., bez rozsvieteného\nustanoveného osvetlenia.\nZa tento priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 50,- €. Zároveň mu bola podľa\n§ 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje\npaušálna suma trov o priestupkoch, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €.\nVoči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-80/2013-O\nzo dňa 11. júla 2013 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\n\nKrajský súd v Košiciach na základe žaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutie žalovaného a\npodľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, lebo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho\norgánu bol súladný so zákonom. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým\núčelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov\nkonania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť\nsprávneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby\npovinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.\nPodľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 29. novembra 2012 bolo v Košiciach\ndňa 27. októbra 2012 - v deň spáchania priestupku žalobcom v čase od 10:30 do 11:00 hod. zamračené\na od 11:10 hod. sa vyskytoval dážď. Toto nepriaznivé počasie uviedli v záznamoch o podaní vysvetlenia\naj traja členovia policajného zboru, ktorí priestupok žalobcu riešili. Nebolo preto nezvyčajné, aj vzhľadom\nna vtedajšiu polohu motorových vozidiel (vedeného žalobcom, ako aj policajného), pre členov policajnej\nhliadky nevšimnúť si medzi množstvom vozidiel s rozsvietenými svetlami vozidlo žalobcu, ktoré svetlá\nrozsvietené nemalo, čo napokon policajti potvrdili aj po prejdení križovatky, keď sa so svojím vozidlom\npustili za vozidlom žalobcu a presvedčili sa na 100 %, že žalobca so svojím vozidlom nesvietil a urobil tak,\naž keď videl, že ho policajti zastavujú. Pri porovnaní výpovedí troch členov policajnej hliadky (záznamy\no podaní vysvetlenia zo dňa 8. januára 2013 a 16. januára 2013) je zrejmé, že tieto ich výpovede sú v\nrozhodujúcich bodoch zhodné. Ak sa líšia, tak len v pre vec nepodstatných záležitostiach.\nV správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27. októbra 2012, ako aj v zázname o podaní\nvysvetlenia zo dňa 2. a 3. novembra 2012 členovia policajnej hliadky uvádzajú skutočnosti, ktoré sú\npodané spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí (tvrdenia žalobcu, že si\nje vedomý, že nesvietil, ako aj to, že s vecou pôjde až na súd, nakoľko v minulosti už viacero sporov\ns políciou vyhral).\nTvrdenie žalobcu, že vždy má svetlá zapnutné, nakoľko to už robí vzhľadom na počet najazdených\nkilometrov automaticky, nemožno brať do úvahy, nakoľko nemá žiadnu dôkaznú váhu. Takisto súd dospel\nk názoru, že aj keby mohli vzniknúť určité pochybnosti ohľadne terminus technicus - zastavenie vozidla,\nžalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia túto situáciu dostatočne vysvetlil a aj z pravidiel\nformálnej logiky možno usúdiť, že zákonodarca zastavením vozidla v kontexte celého obsahu zákona\nč. 8/2009 Z. z., nemôže myslieť krátke prerušenie jazdy z dôvodov, ktoré vodič vozidla nemôže nijako\novplyvniť (červená na križovatke). Správne orgány mali na preukázanie skutkového stavu k dispozícii\ndôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise, ktoré pri ich vyhodnotení preukázali zavinenie\nžalobcu.\nNa pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu nové skutočnosti neuviedol, pridŕžal sa svojich\npôvodných vyjadrení, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a so súhlasom predsedu senátu uviedol\npriamo do zápisnice súdu, že: „Žalobca zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré sú zachytené v\nspisovných podaniach. Máme za to, že je pochybné, či sa skutok stal tak, alebo či sa vôbec stal,\nspôsobom ako je opísaný v rozhodnutí vydanom v správnom konaní. Máme za to, že nie je jednoznačne\npreukázaná vina žalobcu, sme v situácii, keď je proti sebe postavené tvrdenie proti tvrdeniu bez toho, že\nby správny orgán mal k dispozícii jednoznačný dôkaz preukazujúci vinu žalobcu. Celé obvinenie, aj celý\npriestupok je zo strany žalovaného postavený iba na výpovediach členov hliadky, ktorí sú príslušníkmi\nrovnakého orgánu, ktorý rozhoduje o priestupku. Žalobca je dlhoročným šoférom, ktorý v rámci svojej\npracovnej činnosti používa vozidlo dennodenne a návyky, ktoré sa týkajú opatrení pred začatím jazdy má\njednoducho zautomatizované a robí ich reflexívne. Preto toto konanie žalobca považuje za principiálne\nkonanie, lebo zotrváva na svojej pravde, nechce ho gradovať do nedôvodných rozmerov, skôr mu ide\no to obrátiť sa na súd ako na inštanciu, ktorá je nezávislá, pretože doteraz v správnom konaní orgán,\nktorý rozhodoval o jeho vine, je aj ten, ktorý subjektívne opieral svoje rozhodnutie v správnom konaní,\nsú tými istými orgánmi...“\nKrajský súd takisto nespochybňuje, že dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdili, že predmetný skutok sa stal\ntak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, boli zadovážené a vykonané\nzákonným spôsobom, a preto nebolo možné žalobcovi z dôvodov uvedených v žalobe vyhovieť. Žalobca\n\nna žiaden z dôkazov uvedených v § 73 zákona č. 372/1990 Zb. nereagoval tak, že by spochybnil či už\njeho dôveryhodnosť alebo jeho výpovednú hodnotu.\nAk by totiž súdy v tomto, ako aj obdobných prípadoch (samozrejme to vždy závisí od povahy porušenia\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky), kde chýba dôkaz získaný technickými prostriedkami,\nautomaticky vždy dali za pravdu žalujúcej strane, vznikol by do budúcnosti nebezpečný právny\nprecedens, podľa ktorého by za určité iným spôsobom preukázané porušenia zákona nebolo možné\ntieto takto posudzovať a páchateľov týchto porušení (priestupkov) vôbec sankcionovať.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že skutkový\nstav nebol riadne zistený, výpovede príslušníkov polície sú rozporné a nie sú objektivizované iným\nnezávislým dôkazom. Spochybňuje možnosť členov policajnej hliadky vidieť, že jeho vozidlo nemalo\nzapnuté predpísané osvetlenie, keďže na svetelnej signalizácii stálo tesne v rade iných vozidiel, ktoré\nbránili výhľadu policajnej hliadky na vozidlo žalobcu a na jeho predpísané osvetlenie. Konštatovanie\nsúdu, že žalobca uznal, že nesvietil, považuje za nepravdivé, žalobca nepripustil možnosť, že by počas\njazdy nemal zapnuté predpísané osvetlenie. Namietal tiež, že súd nijako neodôvodnil, prečo priznal\nkvalitatívne rovnakému tvrdeniu policajnej hliadky väčšiu dôkaznú silu, ako tvrdeniu žalobcu, a to napriek\ntomu, že sú v priamo rozpore. Jedná sa o skutkové okolnosti, ktoré nie je možné rekonštruovať a ani\nspätne overiť. Napriek nedostatku dôkazu nepochybne preukazujúcu vinu/nevinu žalobcu nie je dôvod\nignorovať zásadu „in dubio pro reo“. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na opätovné prerokovanie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na zistených skutkových a právnych skutočnostiach,\nje toho názoru, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak,\nako je uvedené v jeho rozhodnutí a preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti\nnepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v\nrozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 28. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol a minister nevyužil\nzákonnú možnosť určiť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení novely\n\nč. 345/2012 Z. z. (ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2013 a bola prijatá zrejme v súvislosti s realizáciou\nprogramu ESO), ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a\nsamostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti, účastníkom konania na strane žalovaného\nsa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným\noznačením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho\nnástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZP na už uvedenom skutkovom základe.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí\nten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis\no bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nPodľa § 32 ods. 1 ZCP, vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 počas jazdy rozsvietené\nstretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie; to neplatí pre nemotorové vozidlo,\nktoré musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej viditeľnosti. Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na\nvozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo\nvybavené.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba\nSP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.\nToto ustanovenie je pri zisťovaní skutkového stavu dominantné, a to aj napriek tomu, že ustanovenie §\n34 ods. 3 prikazuje účastníkovi konania aj niečo iné.\nPodľa § 34 ods. 1 až 5\n(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci\na ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.\n(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 51 ZP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o\npriestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 58 ods. 1 a 2 ZP, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie\npodkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či\na) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,\nb) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,\n\nc) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku\npostačí samotné prejednanie priestupku,\nd) uloží ochranné opatrenie,\ne) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu pripojených administratívnych spisov dospel k záveru,\nže skutkový stav bol zistený nepochybne - presne a úplne a jeho právne posúdenie je v súlade\nso zákonom. Rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného dopravného\ninšpektorátu Košice vychádza z úplne a nepochybne zisteného skutkového stavu preukazovaného v\npodstatnej časti zhodnými výpoveďami troch príslušníkov polície.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z., pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na\nčesť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou\nvznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na\ndosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt\npovinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.\nPríslušníci polície ppráp. L. B., nstržm. U. X. a Bc. U. N. postupovali v súlade s týmto ustanovením,\nkeď po zistení, že žalobca koná v rozpore s ustanovením § 32 ods. 1 ZCP a dopúšťa sa tým priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZP zastavili jeho vozidlo v úmysle napomenúť ho a umožniť mu ďalšiu jazdu.\nPre agresívne správanie žalobcu však boli, opäť v súlade s uvedeným ustanovením, povinní použiť\nprísnejšie prostriedky a postupy a použiť blokové konanie ako spôsob nápravy a prevýchovy priestupcu,\nzistiac, že napomenutie by sa určite minulo svojmu účinku.\nV tomto smere bol postup policajtov správny a v súlade so zákonom a je potrebné oceniť ich priamu\nreakciu v službe na porušenie zákona zo strany účastníka cestnej premávky. Ich postup nebol v rozpore\nso zákonom ani vtedy, keď po odopretí zaplatenia pokuty žalobcom spísali záznam o objasňovaní\npriestupku a tento úkon určite zabral určitý čas. Odvolací súd však nadobudol istú pochybnosť o\nodôvodnenosti dĺžky spisovania záznamu a obmedzovania žalobcu v ďalšej jazde, najmä po tom, čo\nboli matkou žalobcu opakovane upozornení, že idú pre chorú matku. V tomto okamihu už zrejme zásah\ndo práv a slobôd žalobcu, ale najmä jeho matky, prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu\nsledovaného služobnou činnosťou hliadky polície.\nPokiaľ ide o hodnotenie výpovedí policajtov, odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že vypovedali o\nudalosti tak, ako to zaznamenali svojimi vnemami, ich výpovede sú zhodné v tom, že videli vozidlo\nžalobcu stáť pred križovatkou s nerozsvietenými svetlami, ktoré si rozsvietil až tesne pred tým, než\nho začali zastavovať a zhodne tiež uviedli, že prvé slová žalobcu boli o tom, že ho zastavili kvôli\nnerozsvieteným svetlám, že ho zdržujú, lebo sa ponáhľa a že majú pomáhať a chrániť a nie sekírovať.\nMal povedať, že to poženie až na súd a niekoľko vecí už vraj takto vyhral. Odvolací súd preto považoval\ntvrdenia žalobcu, že svetlá rozsvietené mal, že si to policajti na neho len vymysleli, za nedôveryhodné\na neobjektívne.\nV súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom vyznieva aj výpoveď matky žalobcu, ktorá sa s ním vo\nvozidle viezla. Aj keď o samotnej skutočnosti, či a kedy si jej syn počas jazdy rozsvietil svetlá na vozidle,\nnevedela nič uviesť, zhodne s výpoveďami príslušníkov polície uviedla, že ich zastavili policajti, že jej\nsyn na nich kričal, že ho na to upozornila a tíšila a že príslušníkov upozorňovala na to, že sa ponáhľajú.\nAk by došlo k niečomu takému, ako tvrdí žalobca, že príslušníci polície by o ňom v rozpore s\nobjektívnou skutočnosťou tvrdili, že nemal počas jazdy rozsvietené svetlá, jeho matka, napriek tomu,\nže sa nevedela vyjadriť k podstate veci, by určite zaregistrovala protiprávnosť postupu príslušníkov\npolície voči svojmu blízkemu príbuznému a vystúpila by na jeho obranu. Z jej výpovedí a reakcie je však\nzrejmé, že príslušníci polície v zhode s nimi zisteným skutkovým stavom konali v súlade so zákonom\nvoči páchateľovi priestupku.\nNie je pritom namieste požiadavka žalobcu na navršovanie ďalších dôkazov o jeho vine, napríklad\ndôkazom pochádzajúcim z technického prostriedku (kamery, nahrávacieho, či iného záznamového\nzariadenia), pretože ak niet pochybností o akomkoľvek dôkaze, bez ohľadu na to, z akého zdroja\npochádza a ak bol zadovážený a vykonaný zákonným spôsobom, nie je nutné k nemu priraďovať\n\nďalšie dôkazy. Iba v prípade pochybností je nevyhnutné zadovažovať ďalšie dôkazy na preukázanie\nskutkového stavu; v danom prípade však ani prvostupňový, ani odvolací súd o zistenom skutkovom\nstave pochybnosti nemal, preto nepovažovali za potrebné zadovažovať a vykonávať iné dôkazy.\nVýpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu,\nnež ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom - v súlade so zákonom a\njeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho\nspochybňovať iba preto, že príslušník polície voči podozrivému z priestupku zakročuje ako prvý a je v\nzásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania priestupku. Až v prípade, ak je inými dôkazmi\npreukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie príslušníka polície o ním dokumentovanom skutku,\nje potrebné v súlade so zákonom o priestupkoch a Správnym poriadkom zadovažovať a vykonať ďalšie\ndôkazy.\nV prerokúvanom prípade len výpoveď žalobcu stála proti výpovediam príslušníkov polície, ktoré v zásade\nneboli spochybnené ani výpoveďou nezaujatej svedkyne - matky žalobcu.\nSprávne orgány a teda aj žalovaný správne vyhodnotili dôkazy a zistili, že žalobca nemal počas jazdy\nrozsvietené svetlá, ktoré je povinný mať rozsvietené, bol zastavený hliadkou polície a keďže reagoval\nna zastavenie agresívne, nebolo postačujúce ho napomenúť, ale bolo namieste uloženie blokovej\npokuty. Vzhľadom na odmietnutie i tohto postupu, došlo k spísaniu záznamu o objasňovaní priestupku\na následne i k priestupkovému konaniu.\nOdvolací súd z týchto dôvodov nezistil pochybenie v preskúmavanom rozhodnutí a prihliadajúc i na\nbohatú priestupkovú minulosť žalobcu vyplývajúcu z početných záznamov v evidenčnej karte vodiča,\npovažoval nielen zistenie skutkového stavu v priestupkovom konaní, ale i uloženú sankciu za priestupok\nvo výške pokuty 50,- Euro za primeranú, ba až miernu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu preto\npodľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.\n\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, pretože žalobca nemal úspech a žalovanému náhrada trov konania zo zákona\nnepatrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/217/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}