{"guid": "59fd6bc6-49ac-4c32-8dcc-f5f7f7fb67f2:fa210713-fd88-41ed-a6cf-ecd3d9148b2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7013201125.1", "spisova_znacka": "10Sža/1/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/1/2014 z 26. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2014, sp. zn. 10Sža/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7013201125.1", "identifikacne_cislo": "7013201125", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa210713-fd88-41ed-a6cf-ecd3d9148b2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201125.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201125.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201125.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/1/2014\n7013201125\n26. 03. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:7013201125.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľky Y.\nZ. L. Y., narodenej XX. R. XXXX v meste Kiambu, Kenská republika (ďalej len „Keňa\"), kenskej\nštátnej príslušnosti, kenskej národnosti, kmeňovej príslušnosti Kikuyu, kresťanského vierovyznania,\nslobodná, s dokladom totožnosti - občianskym preukazom č. XXXXXXXX, adresa posledného pobytu\nv zahraničí v meste Kiambu, časť Kiambaa, Keňa, toho času miesto pobytu Pobytový tábor Opatovská\nNová Ves, zastúpenej JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou, Hurbanovo námestie 5, 811 03\nBratislava, proti odporcovi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad so sídlom Pivonková\n6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-258-28/PO-Ž-2013 zo dňa 22.\njúla 2013 o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 4Saz/4/2013-49 zo dňa 30. októbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/4/2013-49 zo dňa\n30. októbra 2013 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-258-28/PO-Ž-2013 zo dňa 22. júla\n2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na účet jej právnej zástupkyne 268,13 € náhradu\ntrov konania z titulu trov právneho zastúpenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-258-28/PO-Ž-2013 zo dňa 22. júla 2013 podľa § 12 ods. 1 písm. b/ a\nods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne\nneopodstatnenú. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 24. mája 2013 bola navrhovateľka, ktorá sa\npodľa § 4 ods. 6 zákona o azyle považuje za žiadateľku o azyl, vrátená na základe Dublinského dohovoru\nzo Švédskeho kráľovstva (ďalej len „Švédsko“) na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie\no udelenie azylu je príslušná Slovenská republika. Následne bola zaslaná do Záchytného tábora v\nHumennom, kde s ňou boli vykonané prvotné úkony súvisiace so vstupom do azylovej procedúry. Dňa\n10. júna 2013 bola presunutá do Pobytového tábora v Opatovskej Novej Vsi.\nZa účelom zdôvodnenia jej žiadosti bol s navrhovateľkou dňa 28. mája 2013 vykonaný pohovor, počas\nktorého uviedla, že v Keni v roku 2009 ukončila stredoškolské vzdelanie na Naivasha High School a\n\nv štúdiu ďalej nepokračovala, otec na ňu naliehal, aby sa vydala, pričom za účelom výdaja mal na ňu\nnaliehať, aby podstúpila ženskú obriezku, navrhovateľka sa ženskej obriezke vyhýbala z dôvodu, že si\nbola vedomá svojej homosexuálnej orientácie (o jej homosexuálnej orientácii sa mali rodičia dozvedieť\ndňa 31. decembra 2011) a jej sestra sa pri ženskej obriezke nakazila vírusom HIV (matka navrhovateľku\nv rozhodnutí nepodstúpiť ženskú obriezku podporovala), k mužom cítila odpor aj preto, že ju mal otec v\nlete v roku 2006 dvakrát znásilniť a okrem iného ju za vyhýbanie sa ženskej obriezke zvykol otec zbiť.\nAko navrhovateľka ďalej uviedla, po odhalení jej homosexuálnej orientácie ušla z domu, skrývala sa\nv dome svojej známej, kde ju však po štyroch dňoch našla matka a povedala jej, aby sa domov už\nradšej nevracala, lebo ju otec zabije. Krajinu pôvodu navrhovateľke pomohla opustiť dňa 12. februára\n2012 matka. Na územie Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) sa mala navrhovateľka dostať ako členka\nskupiny na základe udeleného víza slovenským zastupiteľským úradom za účelom účasti na dvojdňovej\nkonferencii o životnom prostredí. Na neznámom mieste ich mal vedúci skupiny ubytovať s tým, že\nráno po nich mala neznáma žena s niekoľkými mužmi vyžadovať sexuálny styk pod hrozbou vyhrážok.\nTakto mali udalosti následne prebiehať ešte ďalšie tri mesiace. Po tom, ako sa navrhovateľke spolu s\nkamarátkou podarilo utiecť, dopravila sa do Švédska. Políciu po úteku z domu nekontaktovala, pretože\nsi myslela, že by to nemalo zmysel. Ako ďalej uviedla, vo Švédsku sa dostavila na adresu migračného\núradu a tam požiadala o azyl. Nakoľko jej však bolo v novembri 2012 pracovníkmi migračného úradu\noznámené, že bude vrátená naspäť na územie Slovenskej republiky (kam sa vrátiť nechcela), rozhodla\nsa z azylového zariadenia v meste Malmö ujsť a vlakom sa dopravila do Štokholmu. Na vlakovej\nstanici oslovila neznámeho muža, ktorého požiadala o pomoc a ktorý ju zobral na neznáme miesto\ndo neznámeho domu, kde asi po dvoch dňoch začal od nej vyžadovať sexuálne služby. Dodala, že\npokiaľ by s tým nesúhlasila, odviedol by ju na políciu a povedal by na ňu také veci, že by sa mala ešte\nhoršie. Navrhovateľka v dome neznámeho muža zotrvala do mája 2013. Počas tejto doby bola nútená\nposkytovať sexuálne služby nielen neznámemu mužovi, ktorý jej poskytol ubytovanie, ale niekedy aj\njeho kamarátom, ktorí sa do domu chodievali zabávať. Keďže túto situáciu už navrhovateľka nevedela\nďalej vydržať, požiadala muža, aby ju odviezol na migračný úrad. Muž ju odviezol presne tam, kde sa\nprvýkrát stretli a odišiel. Následne sa navrhovateľka sama dopravila do azylového zariadenia v meste\nMalmö, odkiaľ bola letecky vrátená na územie SR ako žiadateľka o azyl.\nAko dôvod žiadosti o azyl na území SR navrhovateľka uviedla obavu o svoj život, pretože po návrate\ndo Kene by jej zo strany komunity, v ktorej žila, hrozila smrť za jej homosexuálnu orientáciu. Iné dôvody\nžiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR navrhovateľka neuviedla.\nOdporca po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľkou uvedených skutočností dospel k záveru,\nže navrhovateľka pochádza z Kenskej republiky, t. j. z bezpečnej krajiny pôvodu, ktorá na nachádza\nna zozname bezpečných krajín v zmysle nariadenia vlády SR č. 716/2002 Z. z. v znení neskorších\npredpisov. Odporca ďalej uviedol, že kľúčovým faktorom pri posudzovaní odôvodnenosti žiadosti o azyl\nje bezpečnosť žiadateľa v krajine jeho pôvodu. Určenie krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu však\npodľa názoru správneho orgánu nezakladá absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto\nkrajiny. Pokiaľ však všeobecné právne a politické podmienky v takejto krajine zabezpečujú, že prípadný\npôvodca prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podlieha v praxi\ntrestom, prípadne sa preukáže, že nesie za to zodpovednosť, možno túto krajinu v konkrétnom prípade\npovažovať za bezpečnú krajinu pôvodu.\nMigračný úrad po posúdení navrhovateľkou tvrdených skutočností dospel k záveru, že vo vzťahu k\nnej nedošlo absolútne k žiadnemu konaniu zo strany kenských štátnych orgánov, ktoré by bolo možné\nzaradiť pod pojem prenasledovanie v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle, takže v prípade\nnavrhovateľky absentovala opodstatnenosť obáv z prenasledovania.\nSprávny orgán ďalej pristúpil ku skúmaniu podmienok prenasledovania neštátnymi pôvodcami, keďže\nv určitých prípadoch môžu rôzne skupiny vystupovať ako neštátni aktéri prenasledovania, ak možno\npreukázať, že štát, respektíve politické strany nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred\nprenasledovaním. V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdené dôvody žiadosti o azyl správny orgán\ndospel k záveru, že homosexualita nie je v Keni legislatívne zakázaná. Hoci pohlavný styk alebo pokus\no neho medzi mužmi je trestným činom, lesbizmus je v Keni legálny a sexuálne vzťahy medzi ženami sú\nignorované. Navyše zo správy Medzinárodnej asociácie lesbičiek a gayov „Svetový prieskum právnych\npredpisov zakazujúcich dobrovoľnú sexuálnu aktivitu medzi dospelými rovnakého pohlavia“ z mája 2012\nodporcovi vyplynulo, že homosexuálny pohlavný styk je medzi ženami v Keni zákonný.\n\nSprávny orgán ďalej na podporu svojich tvrdení argumentoval správou Ministerstva zahraničných\nvecí USA o dodržiavaní ľudských práv v Keni za rok 2012, ako i novou kenskou ústavou, platnou\nod 27. júla 2010. Tá, hoci výslovne neuvádza sexuálnu orientáciu ako rodovú identitu, zakazuje\ndiskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu. Podľa názoru odporcu hoci žiadateľka uviedla, že po tom, čo bola\njej homosexuálna orientácia odhalená, ju rodičia zbili, túto jedinú (aj keď nevhodnú) reakciu rodičov\nnemožno chápať ako prenasledovanie, ktoré má na mysli § 2 písm. d) zákona o azyle. Bitku od rodičov\nodporca považoval za spontánnu, možno skratovú reakciu na odhalenú sexuálnu orientáciu ich dcéry a\nzároveň poznamenal, že u matky mala navrhovateľka vždy oporu, pokiaľ sa jednalo o závažné životné\nsituácie (matka navrhovateľku podporovala a chránila pred otcom aj vtedy, keď ju nútil podstúpiť ženskú\nobriezku; rovnako za ňou prišla a snažila sa jej pomôcť aj potom, čo bola jej sexuálna orientácia\nodhalená).\nV nadväznosti na navrhovateľkou tvrdené násilné a nezákonné konanie otca (otec mal navrhovateľku\nvo veku 15 rokov znásilniť, nútiť ju, aby podstúpila ženskú obriezku a následne ju zbiť po tom, ako bola\nprichytená s priateľkou) odporca poznamenal, že to mala navrhovateľka riešiť v Keni prostredníctvom\npríslušných štátnych orgánov, čo však neurobila. Podľa zistení správneho orgánu je znásilnenie v Keni\ntrestné. Zákon kriminalizuje znásilnenie, zneuctenie a sexuálnu turistiku. Maximálny možný trest za\nznásilnenie je doživotie, minimálny je 10 rokov odňatia slobody. Hoci kenský trestný zákon neobsahuje\nosobitné ustanovenie proti domácemu násiliu, v takýchto prípadoch sa to posudzuje ako útok. Čo sa\nženskej obriezky týka (female genital mutilation cutting - ďalej len „FGMC“), kenská vláda schválila\nzákon zakazujúci FGMC v septembri 2011. Taktiež sú zákonom zakázané hanlivé poznámky o žene,\nktorá nepodstúpila FGMC. Odporca ďalej uviedol, že i napriek zákazu sa FGMC najmä vo vidieckych\noblastiach vykonáva. Podľa zákona bude osoba, ktorá FGMC vykonáva, odsúdená na uväznenie\nnajmenej troch rokov. Ak počas vykonania FGMC osoba spôsobí smrť inej osobe, bude táto osoba\nodsúdená na doživotie. Dokonca sú prijímané aj prísne opatrenia proti rodičom, o ktorých sa zistí,\nže vystavujú svoje deti FGMC. V tejto súvislosti správny orgán dodal, že hoci FGMC je v Keni stále\nrozšírená, postupne sa táto prax stáva menej častou, najmä ako sa tradičné štruktúry rozpadávajú a ženy\nzískavajú väčší prístup k modernému západnému vzdelaniu a trhovému hospodárstvu. Navrhovateľka,\nako príslušníčka kmeňa Kikuyu (pre ktorý je FGMC považovaná za potrebnú pre ženskosť, morálku,\nsebaúctu a spôsobilosť uzavrieť manželstvo) mala podľa názoru odporcu možnosť v rámci Kene žiť\nv množstve oblastí na území Kikuyov, kde sa FGMC nepraktizuje, ani nevynucuje. Navyše pokiaľ\nsa navrhovateľka na príslušné štátne orgány so žiadosťou o pomoc pred násilníckym chovaním otca\nneobrátila, nemožno podľa názoru odporcu hovoriť ani o prenasledovaní zo strany neštátnych pôvodcov.\nPodľa správneho orgánu ďalšou možnosťou, ako mohla navrhovateľka v krajine pôvodu riešiť svoje\nproblémy, bolo vnútorné presídlenie sa. Kmeň Kikuyu je najobľúbenejší a najväčší etnický kmeň v\nKeni, jeho príslušníci sú pracovití, vzdelaní a politicky aktívni. Dokonca súčasný prezident Kene Uhuru\nKenyatta je príslušníkom tohto kmeňa. Mnohí príslušníci tohto kmeňa žijú moderným životom v mestách.\nKvôli ich rozličnému pôvodu vykazujú širokú variáciu telesnej výšky a stavby, tónu pleti a rysov tváre.\nPreto obavu navrhovateľky, že by ju ako príslušníčku kmeňa Kikuyu hocikde v Keni mohli identifikovať,\npovažoval migračný úrad za neopodstatnenú. Správny orgán zároveň poznamenal, že neexistujú\nobjektívne dôkazy o tom, že by žena, príslušníčka kmeňa Kikuyu, nebola tolerovaná v ne-Kikuyuských\noblastiach.\nPodľa názoru správneho orgánu bolo v priebehu konania preukázané, že navrhovateľka nebola\nnútená opustiť krajinu svojho pôvodu a žiadať o medzinárodnú pomoc v zahraničí. Keňu v jej\nprípade možno, podľa názoru odporcu, odôvodnene považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, nakoľko\nvšeobecné právne a politické podmienky v Keni zabezpečujú, že prípadní pôvodcovia prenasledovania,\nmučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podliehajú v praxi trestom, a teda nesú za to\nzodpovednosť. Čo sa týka spoločenskej diskriminácie navrhovateľky z dôvodu inej sexuálnej orientácie,\nmigračný úrad dal do pozornosti, že rozdiely v prístupoch k rôznym skupinám ľudí skutočne existujú\nvo väčšej alebo menšej miere vo všetkých ľudských spoločenstvách. Osoby, ktoré v dôsledku toho\nmajú menej priaznivé postavenie, sa však nestávajú automaticky obeťami prenasledovania a iba v\nšpecifických situáciách sa táto diskriminácia obsahovo kryje s perzekúciou. Navrhovateľka však, podľa\nnázoru odporcu, počas konania neuviedla žiadne diskriminačné opatrenia voči jej osobe.\nZa účelom posúdenia žiadosti navrhovateľky boli využité najmä informácie Odboru dokumentaristiky a\nzahraničnej spolupráce MÚ MV SR č. MU-ODZS-2013/000317-002 zo dňa 4. júla 2013, ktoré čerpali z\nrôznych, verejne dostupných zdrojov.\n\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nProti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 12.\naugusta 2013, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie.\nDomnievala sa, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe zistených skutočností\nvec nesprávne právne posúdil.\nKrajský súd v Košiciach napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil s odôvodnením, že správny orgán podľa\njeho názoru postupoval správne, ak v prípade žiadosti navrhovateľky ako štátnej príslušníčky Kenskej\nrepubliky uplatnil koncepciu bezpečnej krajiny pôvodu ako dôvod pre zamietnutie žiadosti ako zjavne\nneopodstatnenej. Ak totiž navrhovateľka ako žiadateľka o azyl pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu,\nktorá sa nachádza na zozname bezpečných krajín pôvodu podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky,\ntáto skutočnosť je sama o sebe postačujúca na splnenie podmienok pre zamietnutie jej žiadosti o azyl\nako zjavne neopodstatnenej. V zmysle tejto koncepcie teda odporca správne s odkazom na Nariadenie\nvlády SR č. 716/2002 Z. z. Kenskú republiku označil za krajinu bezpečnú a odporca rovnako nepochybil,\nak pristúpil k skúmaniu, či uvedenú bezpečnú krajinu možno za bezpečnú považovať i v prípade\nosoby navrhovateľky, nakoľko určenie krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu nezakladá absolútnu záruku\nbezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny. Podľa názoru súdu pokiaľ všeobecné právne a\npolitické podmienky v takejto krajine zabezpečujú, že prípadný pôvodca prenasledovania, mučenia,\nneľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podlieha v praxi trestom, prípadne sa preukáže, že\nnesie za to zodpovednosť, možno túto krajinu v konkrétnom prípade považovať za bezpečnú krajinu\npôvodu.\nKrajský súd má za to, že správny orgán sa prípadom navrhovateľky v rozsahu dôvodov jej žiadosti o\nazyl podrobne zaoberal. Správne vyvodil, že vo vzťahu k navrhovateľke nedošlo absolútne k žiadnemu\nkonaniu zo strany kenských štátnych orgánov, ktoré by bolo možné zaradiť pod pojem prenasledovanie\nv zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle, nakoľko k samotnému prenasledovaniu zo strany\nštátnych orgánov objektívne nedošlo, keďže v prípade navrhovateľky absentovala opodstatnenosť obáv\nz prenasledovania.\nSprávny orgán rovnako správne pristúpil ku skúmaniu podmienok prenasledovania neštátnymi\npôvodcami, keďže v určitých prípadoch môžu rôzne skupiny vystupovať ako neštátni aktéri\nprenasledovania ak možno preukázať, že štát, respektíve politické strany, nie sú schopné alebo ochotné\nposkytnúť ochranu pred prenasledovaním. Krajský súd sa v tejto súvislosti stotožnil so závermi odporcu,\nže jedinú (aj keď nevhodnú) reakciu rodičov po odhalení homosexuálnej orientácie navrhovateľky\nnemožno chápať ako prenasledovanie, ktoré má na mysli dikcia ustanovenia § 2 písm. d) zákona o\nazyle. V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdené násilné a nezákonné konanie otca odporca správne\npoznamenal, že to mala navrhovateľka riešiť v Keni prostredníctvom príslušných štátnych orgánov,\nčo však neurobila. Pokiaľ sa navrhovateľka na príslušné štátne orgány so žiadosťou o pomoc pred\nnásilníckym chovaním otca neobrátila, nemožno hovoriť ani o prenasledovaní zo strany neštátnych\npôvodcov.\nNakoľko v priebehu správneho konania zo strany odporcu došlo k ustáleniu krajiny pôvodu navrhovateľky\nako bezpečnej krajiny pôvodu, bremeno dokazovania sa presunulo na samotnú navrhovateľku ako\nžiadateľku o medzinárodnú ochranu. Tá však tak v priebehu správneho, ako i odvolacieho konania,\npodľa názoru krajského súdu, nijakým spôsobom nepreukázala, že by krajinu jej pôvodu, t. j. Kenskú\nrepubliku, v jej konkrétnom prípade nebolo možné považovať za bezpečnú. Nepreukázala, že jej hrozí\nväčšie riziko prenasledovania alebo vážnej ujmy, než ostatným osobám v obdobnom postavení.\nV nadväznosti na navrhovateľkou v odvolacom konaní tvrdenú obavu o svoj život z dôvodu, že jej\notec ako hlavný líder teroristickej a zločineckej skupiny Mungiki, má obrovský vplyv na politiku, prácu\norgánov činných v trestnom konaní, ako aj na rozhodovanie súdov a vypátra si ju kdekoľvek v Keni,\nkrajský súd poznamenáva, že pokiaľ sa navrhovateľka domnievala, že spĺňa podmienky pre udelenie\nazylu s ohľadom na tento ďalší dôvod, mala túto skutočnosť uviesť už v priebehu správneho konania.\nKeďže sa tak nestalo, súd k jej novému tvrdeniu, uplatnenému až v priebehu odvolacieho konania,\nneprihliadne. Tento dôvod žiadosti totiž nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, pretože pre\n\nposúdenie rozhodnutia odporcu je rozhodujúci stav, zistený v čase jeho vydania, pričom navrhovateľka\ntúto novú skutočnosť v správnom konaní dosiaľ netvrdila a takýto dôvod žiadosti neuvádzala.\nKrajský súd vyjadril presvedčenie, že v preskúmavanej veci odporca dostatočne zistil skutkový stav,\nnavrhovateľkou uvedené skutočnosti správne a logicky vyhodnotil a dôvody uvedené navrhovateľkou\nv opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, lebo\nrelevantný dôvod pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany nezakladali, preto napadnuté\nrozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že súd vychádzal v prvom rade z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie zo strany odporcu namietala\nnavrhovateľka už v opravnom prostriedku zo dňa 12. augusta 2013 podanom krajskému súdu. Podľa\nnázoru navrhovateľky Keňu nemožno v jej prípade považovať za bezpečnú krajinu pôvodu s tým, že\nneboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 12 ods. 1 písm. b) zákona o azyle, t. j.\npre zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Takéto právne posúdenie veci si osvojil aj krajský\nsúd, s čím navrhovateľka zásadne nesúhlasí, a preto namieta nesprávne právne posúdenie aj zo strany\nkrajského súdu.\nPodľa zákona o azyle (§ 2 písm. l) je za bezpečnú krajinu pôvodu považovaná krajina štátneho\nobčianstva žiadateľa o azyl, pričom ide o\nstabilný právny štát s demokratickým zriadením,\nštát, v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody a zabezpečuje ich dodržiavanie,\nktorý jeho občania vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov podľa § 8,\nktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a\nktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv v krajine.\nNariadenie vlády č. 716/2002 Z. z., ktorým sa určuje zoznam bezpečných krajín pôvodu, označuje\nKenskú republiku za bezpečnú krajinu pôvodu. Domnienka o bezpečnosti krajiny pôvodu je však\nvyvrátiteľná. Ak žiadateľ o azyl nepovažuje svoju krajinu pôvodu za bezpečnú pre neho, zákon mu\numožňuje preukázať, že v jeho konkrétnom prípade krajina bezpečná nie je. Žiadateľ o azyl teda\nmôže spochybniť, že v jeho prípade platia podmienky podľa § 2 písm. 1) zákona o azyle. Pre záver\no bezpečnosti krajiny pôvodu musia byť splnené všetky podmienky podľa § 2 písm. 1) zákona o\nazyle súčasne. Pre vyvrátenie domnienky o bezpečnosti krajiny stačí, ak žiadateľ o azyl dostatočným\nspôsobom, vzhľadom na individuálne okolnosti svojho prípadu, spochybní platnosť minimálne jednej z\ntýchto podmienok.\nPodľa názoru navrhovateľky názor súdu prvého stupňa, že „pokiaľ všeobecné právne a politické\npodmienky v takejto krajine zabezpečujú, že prípadný pôvodca prenasledovania, mučenia, neľudského\nalebo ponižujúceho zaobchádzania podlieha v praxi trestom, prípadne sa preukáže, že nesie za to\nzodpovednosť, možno krajinu v konkrétnom prípade považovať za bezpečnú krajinu pôvodu.“ nie je\nsprávny a test bezpečnosti krajiny pôvodu formulovaný súdom prvého stupňa nie je dostatočný, pretože\nnezodpovedá zákonným požiadavkám definujúcim bezpečnú krajinu pôvodu podľa § 2 písm. 1) zákona\no azyle.\nAzylové konanie je špecifickým druhom správneho konania, bremeno dôkazu ani pri preukazovaní\nbezpečnosti, resp. nebezpečnosti krajiny pôvodu nie je výlučne na žiadateľovi o azyl. Zároveň totiž platí\n§ 19a ods. 3 zákona o azyle. Žiadateľ o azyl je povinný vynaložiť skutočné úsilie, aby zdôvodnil, prečo\npre neho krajina pôvodu bezpečná nie je a predložiť odporcovi všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii.\nOdporca, ako správny orgán, je povinný zhromaždiť a zobrať do úvahy všetky dôkazy, ktoré sú mu\n\nznáme a ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenia žiadateľa, a teda aj záver o tom, či je krajina pre\nneho bezpečná alebo nie.\nV jej prípade považuje za splnené podmienky podľa § 19a ods. 3 zákona o azyl, a teda odporca bol\npovinný neprihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľka nemohla podporiť svoje vyhlásenia dôkazmi.\nOdporca zistil, že vykonávanie FGMC je v Keni trestné. Zároveň z informácií o krajine pôvodu, ktoré\nzhromaždil v konaní, navyše z viacerých rôznych zdrojov, vyplýva záver, že 34% žien z kmeňa Kikuyu v\nKeni podstúpilo FGMC, a že hrozba FGMC je pre navrhovateľku reálna. Dôvody navrhovateľky, pre ktoré\nžiada o azyl, sú tak závažného charakteru, že sú s uplatnením domnienky bezpečnej krajiny pôvodu\nabsolútne nezlučiteľné. Odporca preto nemohol jednoznačne dospieť k záveru, že sú splnené podmienky\npre uplatnenie § 12 ods. 1 písm. b) zákona o azyle. V pochybnostiach mal vyhodnotiť situáciu v prospech\nnavrhovateľky a pristúpiť k vyhodnoteniu jej žiadosti o azyl v riadnom konaní podľa § 8, 9, 10, 13a a 13b.\nPoukázala na rozhodnutie českého Nejvyššího správního soudu sp. zn. 5Azs 66/2008 (bod IV.c)) zo\ndňa 30. septembra 2008, z ktorého vyplýva, že „Inštitút bezpečnej krajiny pôvodu stanovuje prezumpciu\nneodôvodnenosti žiadostí osôb prichádzajúcich z tejto krajiny o azyl. ...Žiadateľ o azyl prichádzajúci z\nbezpečnej krajiny pôvodu musí preukázať, že v jeho konkrétnom prípade tento štát za bezpečnú krajinu\npôvodu považovať nemožno, čo v dôsledku znamená, že musí preukázať, že mu hrozí väčšie riziko\nprenasledovania alebo vážnej ujmy než ostatným osobám v obdobnom postavení.“\nOsobitné postavenie navrhovateľky spočívajúce v súbehu jej lesbickej sexuálnej orientácie, ktorá je\nnavyše známa už aj jej rodine a zrejme aj širšej komunite, skutočnosti, že nepodstúpila FGMC, a že ju\nani podstúpiť nechce, príslušnosť ku kmeňu Kikuyu, ktorý dodnes napriek jeho nelegálnosti FGMC sčasti\npraktizuje, členstvo otca v sekte Mungiki, ako napokon aj samotná skutočnosť, že na území Európy sa\nopakovane stala obeťou sexuálneho zneužívania, prípadne aj obchodovania, vystavuje navrhovateľku\nosobitnému riziku prenasledovania alebo vážneho bezprávia v prípade návratu do krajiny pôvodu. Má\npreto za to, že dostatočným spôsobom vzhľadom na svoje vyhlásenia o individuálnych okolnostiach\nsvojho prípadu spochybnila, že Keňa je pre ňu bezpečnou krajinou pôvodu v prípade návratu.\nNavrhovateľka podotýka, že v prípade zamietnutia jej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej\nzákon priznáva navrhovateľke len obmedzený rozsah oprávnení pre prípad napadnutia dotknutého\nrozhodnutia. Najmä opravnému prostriedku voči rozhodnutiu podľa § 12 zákona o azyle zákon\nnepriznáva odkladný účinok. Obmedzenie oprávnení navrhovateľa v opravnom konaní je logické,\nlen pokiaľ mal správny orgán za to, že išlo o zjavne neopodstatnenú žiadosť založenú na zjavne\nnerelevantných skutočnostiach, alebo je žiadosť o azyl len účelová. Podstatným znakom zjavne\nneopodstatnených žiadostí o azyl je teda zrejmá irelevantnosť dôvodov, na ktorých je žiadosť o azyl\nzaložená. Obsahová relevantnosť alebo irelevantnosť dôvodov vyplýva z porovnania ich obsahu so\nzákonnými podmienkami pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Pri porovnaní\nskutkových tvrdení navrhovateľky s dôvodmi podľa ustanovenia § 8 a § 13a, nie je možné logicky\nprijať záver, že ide o skutočnosti, ktoré sú v azylovom konaní irelevantné. Ide o významné skutočnosti,\nktoré popisujú veľmi závažné porušovanie ľudských práv navrhovateľky, a ktoré mal odporca povinnosť\nvyhodnotiť z hľadiska naplnenia znakov podľa § 8 alebo § 13a. Zrejme irelevantné sú len také\nskutočnosti, ktoré k naplneniu znakov podľa § 8 alebo § 13a zjavne vôbec nesmerujú. Podstatou\nzrejme neopodstatnenej žiadosti môže byť aj jej zneužívajúci, resp. účelový charakter, čo nie je prípad\nnavrhovateľky.\nPre právny záver o nemožnosti kvalifikovať žiadosť ako zjavne neopodstatnenú mali odporcovi stačiť\nskutočnosti predložené navrhovateľkou. Odporca mal ďalej v riadnom konaní skúmať opodstatnenosť\ndôvodov navrhovateľky, čiže splnenie podmienok pre udelenie azylu alebo pre poskytnutie doplnkovej\nochrany.\nAj podľa názoru súdu prvého stupňa „ak odporca zistí okolnosti podľa § 12 ods. 1 písm. a) až c), zamietne\nžiadosť ako zjavne neopodstatnenú, teda vydá rozhodnutie, ktorým sa konanie končí bez ďalšieho\nposúdenia veci. Tento dôvod zjavnej neopodstatnenosti je špecifický v tom, že sa pri ňom dôvody\npre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany neposudzujú.“ Na tomto mieste navrhovateľka\nuviedla, že odôvodnenie rozhodnutia sa v podstatnej časti zaoberá práve nesplnením podmienok pre\nudelenie azylu. Odporca vyhodnocuje, či išlo v prípade navrhovateľky o prenasledovanie, zaoberá\nsa dostupnosťou vnútroštátnej ochrany, možnosťou vnútorného presídlenia, ale aj hrozbou vážneho\nbezprávia. Odôvodnenie rozhodnutia teda viac zodpovedá obsahu odôvodnenia rozhodnutia podľa §13\n\nzákona o azyle, čo podporuje záver o nesprávnej právnej kvalifikácii prípadu zo strany odporcu, žiaľ aj\nzo strany súdu prvého stupňa.\nZároveň nebola splnená procesná podmienka pre uplatnenie ustanovenia o zjavne neopodstatnených\nžiadostiach, keďže odporca ako správny orgán neoboznámil navrhovateľku so skutočnosťou, že Keňu\npovažuje za bezpečnú krajinu pôvodu, a že sa v jej prípade rozhodol aplikovať § 12 ods. 1 písm. b)\nzákona o azyle. Aby mala navrhovateľka riadnu a skutočnú príležitosť vyvrátiť domnienku o bezpečnej\nkrajine pôvodu, mala byť na túto skutočnosť odporcom upozornená ešte pred vydaním rozhodnutia, aby\nsa mohla uplatneniu konceptu bezpečnej krajiny pôvodu účinne brániť. Keďže sa tak nestalo, má za to,\nže neboli splnené ani procesné predpoklady pre uplatnenie tohto ustanovenia.\nPreto, ak napriek námietkam v opravnom prostriedku smerujúcim k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci, súd napadnuté rozhodnutie odporcu nezrušil v celom rozsahu, naopak sa stotožnil s neprávnym\nprávnym názorom odporcu, navrhuje, aby rozsudok krajského súdu odvolací súd zmenil tak, že\nrozhodnutie odporcu ruší pre nesprávne právne posúdenie veci.\nĎalším odvolacím dôvodom je skutočnosť, že súd prvého stupňa zároveň dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd si v rámci vlastného dokazovania zhromaždil\nmnožstvo informácií o krajine pôvodu, ktoré sa týkali charakteru, cieľov a pôsobenia hnutia Mungiki\nv Keni. Ide najmä o informácie, ktoré priamo informujú o fanatickom a násilnom presadzovaní FGMC\nzo strany Mungiki, ktoré je uzavretou sektou, zločineckou skupinou v rámci kmeňa Kikuyu. Takéto\ninformácie o krajine pôvodu sú pre posúdenie opodstatnenosti obáv tvrdených navrhovateľkou kľúčové.\nKrajský súd tieto dôkazy sám zadovážil a vykonal, nezohľadnil ich však pri ustaľovaní svojich skutkových\nzistení, ani nevysvetlil ako sa s nimi vysporiadal, resp. prečo ich nevzal do úvahy. Obmedzil sa len na\nkonštatovanie, že informácia o príslušnosti otca navrhovateľky v hnutí Mungiki bola novou skutočnosťou,\nnovým dôvodom, ktorý navrhovateľka uviedla až v konaní pred súdom (v opravnom prostriedku). Krajský\nsúd preto vo svojom rozsudku konštatuje, že tento dôvod mala navrhovateľka uviesť už v priebehu\nkonania pred odporcom. Keďže sa tak nestalo, krajský sud konštatuje, že na toto tvrdenie navrhovateľky\nneprihliadne.\nNavrhovateľka v opravnom prostriedku ospravedlnila svoje omeškanie s predložením tejto informácie\nsvojím strachom o život, ktorý úzko súvisí práve s otcom, ako aj so skutočnosťou, že bol členom\nsekty Mungiki. Krajský súd neprihliadol na osobitnú situáciu, v ktorej sa žiadateľka o azyl nachádzala.\nNeprihliadol ani na vplyv, aký mohli mať traumatizujúce udalosti, ktoré zažívala v krajine pôvodu už od\nrelatívne mladého veku, alebo napokon aj udalosti sprevádzajúce už jej pobyt v Európe, na jej schopnosť\nvypovedať o všetkých podstatných skutočnostiach jej žiadosti o azyl.\nJe pravdou, že túto skutočnosť nemohol odporca zohľadniť pri posudzovaní žiadosti o azyl, v čase jeho\nrozhodovania mu totiž nebola známa. Krajský súd však vykonal vo vzťahu k tomuto tvrdeniu dokazovanie\na na jeho základe dospel k nesprávnemu ustáleniu skutkového stavu, keďže neprihliadol na túto závažnú\nokolnosť navyše podporenú informáciami o krajine pôvodu, ktoré si sám zadovážil.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom krajského súdu a\nnavrhuje, aby odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne dospel\nk záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. marca 2014 (§ 156 ods. 1\na ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\n\nV zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31.\ndecembra 2012 zrušilo okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a\nv zmysle § 21 ods. 13 tohto zákona práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem má\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako pôvodne\nžalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto bude\ns týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane odporcu. Pod všeobecným označením odporca je\npotom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého\nsa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/ rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nPodľa § 12 ods. 1 písm. b/, ods. 3 zákona o azyle, ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako\nzjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade\nnemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu a Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a\n2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá\nako zjavne neopodstatnená, okrem rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c/.\nV predmetnej veci je potrebné uviesť, že navrhovateľke nebolo umožnené účinne a dostatočne\npreukázať, že Keňa nie je pre ňu bezpečnou krajinou, a to zrejme i spôsobilo, že až v odvolaní proti\nrozhodnutiu správneho orgánu uviedla, že jej otec je členom teroristickej sekty Kikuyu, čo podstatne\nmení situáciu a hodnotenie bezpečnosti Kene pre navrhovateľku.\nOdvolací súd i v prípade, ak by si osvojil tvrdenie krajského súdu, že na tento dôvod nemohol prihliadnuť\npre procesnú prekážku uvedenú v § 250i ods. 1 OSP, nemohol prehliadnuť, že navrhovateľka nemala v\nsprávnom konaní dostatočnú možnosť vyvrátiť predpoklad, že Keňa je pre ňu bezpečnou krajinou nielen\npre jej osobné a rodinné príkoria, jej sexuálnu orientáciu a príslušnosť ku kmeňu Kikuyov, ale zrejme i\npre ďalšie, ktoré nemohla v skrátenom konaní preukázať.\nNavyše, ako správne uviedla navrhovateľka v odvolaní, nielen odporca, ale i krajský súd sa zaoberali\nnielen zisťovaním, či Keňa je alebo nie je bezpečnou krajinou, potrebným na rozhodnutie o žiadosti ako\nzjavne neopodstatnenej, ale prekročili tento rámec zisťovaním, či hrozí navrhovateľke prenasledovanie,\n\nresp. iné nebezpečenstvo, ktoré je predpokladom úvah o udelení resp. neudelení azylu alebo doplnkovej\nochrany.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov zastáva názor, že neboli splnené podmienky\npre posúdenie žiadosti navrhovateľky o azyl ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1, písm. b/\nzákona o azyle, rozhodnutie odporcu bolo vydané predčasne hlavne preto, že nebolo bez akýchkoľvek\npochybností preukázané, že Keňu možno v prípade navrhovateľky považovať za bezpečnú krajinu\npôvodu. K tomu je nevyhnutné poskytnúť navrhovateľke všetky prostriedky, aby preukázala opak. Až v\nprípade, že dôkazné bremeno neunesie, je možné konštatovať, že pochádza z krajiny pôvodu, ktorá je\ni v jej prípade krajinou bezpečnou.\nZ hľadiska preukázania opaku uvedeného v § 12 ods. 1, písm. b/ (text pred bodkočiarkou) zákona o\nazyle bude potrebné zadovážiť, resp. overiť všetky údaje, ktoré v tomto smere uvedie navrhovateľka,\nvrátane tvrdení týkajúcich sa jej otca a jeho vplyvu na verejný život a politiku Kene, resp. jeho možností\nnaznačených navrhovateľkou.\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozhodol o zmene rozsudku krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení\ns § 250l ods. 1 OSP tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1, § 250l ods. 2,\n§224 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 5 a § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej\nnavrhovateľke priznal ich náhradu. Navrhovateľke vznikli trovy z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré\nsi riadne uplatnila a vyčíslila vo výške 268,13 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania) dvakrát po 130,16 € a režijný paušál 7,81\n€, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Saz/4/2013", "guid": "b426b2e7-9d1f-4b1c-993f-d735998832e4:00a64053-ea63-404a-ad27-59c938642642", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}