{"guid": "799799a6-bb83-49df-9127-3b9552933954:72438ce8-bf4b-4bff-8555-cb31c482f177", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7013201030.1", "spisova_znacka": "1So/1/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/1/2014 z 27. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2014, sp. zn. 1So/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7013201030.1", "identifikacne_cislo": "7013201030", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82", "nazov": "§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-26.odsek-2", "nazov": "§ 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "nazov": "§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-82", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-26", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72438ce8-bf4b-4bff-8555-cb31c482f177", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201030.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201030.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013201030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/1/2014\n7013201030\n27. 05. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:7013201030.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nnavrhovateľa: D.. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R. XXX/XX, XXX XX P. B., proti odporkyni: Sociálna\npoisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 15. apríla 2013 v konaní o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/51/2013-20 zo dňa 2. októbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/51/2013-20 zo dňa\n2. októbra 2013, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil\nrozhodnutie zo dňa 15. apríla 2013, č. XXX XXX XXXX X v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa\n19. júna 2013, č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení\") priznala\nnavrhovateľovi od 23. októbra 2012 starobný dôchodok v sume 417,40 eur mesačne.\nKrajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu\npodaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k záveru, že odporkyňa postupovala správne\na v súlade so zákonom z dôvodov, ktoré odporkyňa podrobne uviedla v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia a zmenového rozhodnutia.\nK odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa nepripočítanej doby za obdobie od 10. marca 2004\ndo 4. novembra 2004, kedy navrhovateľ bol vo väzbe, krajský súd poukázal na to, že odporkyňa v\nodôvodnení zmenového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2013 a následne i vo svojom\nvyjadrení zo dňa 15. júla 2013, poukázala na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení,\nv zmysle ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.\nZ toho dôvodu predmetné obdobie väzby odporkyňa nehodnotila pre dôchodkové účely. Krajský súd\n\npreto považoval odvolaciu námietku navrhovateľa o nezapočítaní doby väzby pre dôchodkové účely za\nneopodstatnenú. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 15. apríla 2013 i v zmenovom rozhodnutí zo\ndňa 19. júna 2013 sa zaoberala touto odvolacou námietkou navrhovateľa a preto krajský súd považoval\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne v spojitosti so zmenovým rozhodnutím, v súlade s\nustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia odporkyne, za nedôvodnú.\nKrajský súd uviedol, že odporkyňa v uvedenom zmenovom rozhodnutí uviedla právnu úpravu\nvymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne\nzárobkovo činnej osoby v období od 01.01.2004 až po zmeny ustanovenia § 138 od 1. januára 2011.\nVymeriavací základ a obdobie, kedy bol navrhovateľ poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba,\nboli hodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového poistenia vystaveného príslušnou pobočkou\nSociálnej poisťovne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku,\nsumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie\nzáklady a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho\nneoddeliteľnou súčasťou. Podľa krajského súdu nie je úlohou súdu riešiť odsúhlasenie evidenčných\nlistov dôchodkového poistenia, ani otázku vývoja dôchodkovej politiky.\nNavrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 23. mája 2013 v podstate namietal nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne z hľadiska jeho odvolacích dôvodov. Krajský súd\npoukázal na to, že odporkyňa v zmenovom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2013 v\nodôvodnení tohto rozhodnutia sa zaoberala týmito odvolacími námietkami navrhovateľa. Navrhovateľ\nv odvolaní a v stanovisku k následnému zmenovému rozhodnutiu odporkyne uviedol, že on nenapáda\nvýšku priznaného dôchodku. Krajský súd k tomu dodal, že v zmysle § 202 ods. 4 odvolanie len\nproti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Krajský súd však rozhodol v merite veci na základe\nnavrhovateľom upresneného návrhu na pojednávaní krajského súdu, v zmysle ktorého navrhol zrušiť\nnapadnuté rozhodnutie odporkyne pre zmätočnosť a nejasnosť v odôvodnení rozhodnutia odporkyne.\nPokiaľ poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., krajský súd k tomu dodal, že toto ustanovenie sa\nvzťahuje na odôvodnenie rozsudku súdu a nie na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Správny\norgán sa v tomto smere riadi ustanovením § 209 ods. 1-7 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.\nz. V § 209 ods. 4 tohto zákona je uvedené, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\nKrajský súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že doba zamestnania\n(ako i obdobia dôchodkového poistenia) a osobné vymeriavacie základy navrhovateľa boli odporkyňou\nzhodnotené na základe spisového a evidenčného materiálu, nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii\nodporkyne. Osobný list tvorí prílohu rozhodnutí a je ich neoddeliteľnou súčasťou. Navrhovateľ\nnenamietal skutočnosti v ňom uvedené, okrem nezapočítania doby väzby, ktorej existenciu, ani\ndĺžku trvania nespochybňoval v spojitosti s prerušením povinného dôchodkového poistenia a dobou\nprerušenia tohto poistenia. Navrhovateľ však predovšetkým nenapádal výšku starobného dôchodku,\npriznanú vo výroku napadnutého rozhodnutia odporkyne v spojitosti s jej zmenovým rozhodnutím, v\nsume 428,60 eur mesačne.\nPodľa názoru krajského súdu odporkyňa postupovala správne a v súlade so zákonom z dôvodov, ktoré\nodporkyňa podrobne uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zmenového rozhodnutia.\nZ uvedených dôvodov preto krajský súd v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. preskúmavané\nrozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. apríla 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím\nzo dňa 19. júla 2013, č. XXX XXX XXXX X ako vecne správne potvrdil.\nII\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\n\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie v ktorom namietal, že súd prvého stupňa\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.\ns. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže sa\nnevysporiadal s dôležitými a rozhodujúcimi zákonnými a navrhnutými skutočnosťami a ustanoveniami.\nPodľa navrhovateľa podstatou tohto konania a sporu sú dve rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplývajú z\njeho podaní ako aj z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.\nPrvou jeho námietkou bolo, že v odôvodnení rozhodnutia odporkyne chýba vysporiadanie, resp.\nnepripočítaná doba za obdobie 10. marca 2004 do 4. novembra 2004. Z odôvodnenia vôbec nevyplýva\nako sa vysporiadala odporkyňa vychádzajúc z ustanovení zákona za obdobie obmedzenia osobnej\nslobody poistenca (doba vyšetrovacej väzby), kedy sa povinné dôchodkové poistenie zo zákona\nprerušuje a kedy z objektívnych dôvodov nemôže vykonávať svoje zamestnanie, resp. samostatne\nzárobkovú činnosť najmä v profesií, ktorá nie je nahraditeľná, keďže táto činnosť je viazaná na\nosobu a licenciu atď., pričom zákon v roku 2004 nepripustil dobrovoľné dôchodkové poistenie. Podľa\nnavrhovateľa terajšia úprava zákona už pripúšťa dobrovoľné dôchodkové poistenie aj v takýchto\nprípadoch, naviac aj súbežne s povinným dôchodkovým poistením. V období roku 2004 existovalo buď\npovinné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie.\nAk zákonodarca v tomto období neriešil, resp. si zákon takéto udalosti a v neskoršom období riešil\ninak, tak takáto úprava je diskriminačná, keďže určitú skupinu občanov za rovnakých podmienok\nuprednostňuje oproti druhej skupine. Takáto úprava podľa navrhovateľa je v rozpore aj so zásadou\nrovnosti.\nV tejto časti napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keďže týmito\notázkami sa súd prvého stupňa ako ani odporkyňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadali.\nPoukázal na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v roku 2004,\nktorý znel: Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety\nza bodkočiarkou v odseku 1 písm. d/ platí rovnako.\nČasť vety za bodkočiarkou odseku 1 písm. d) to platí vo vzťahu k činností, z ktorej je povinne nemocensky\npoistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo\nnastúpil výkon trestu odňatia slobody.\nV tejto súvislosti je podľa navrhovateľa dôležité ešte aj ustanovenie odseku 5 citovaného ustanovenia,\npodľa ktorého vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia\na povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik\npovinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.\nAj z citovaného ustanovenia podľa navrhovateľa vyplýva, že povinné dôchodkové poistenie síce\nnezaniká, ale sa posudzuje rovnako ako zánik povinného dôchodkového poistenia. Ďalší osud týchto\nosôb však zákon neriešil a nepripustil ani dobrovoľné dôchodkové poistenie pre takéto situácie. V\nprípade zdravotného poistenia počas obdobia väzobného stíhania platiteľom zdravotného poistenia je\nštát.\nPodľa navrhovateľa vzniká otázka, či prerušenie povinného dôchodkového poistenia sa vzťahuje iba na\ntie činnosti s ktorým súvisí vzatie do väzby alebo všeobecne. Keďže výkon jeho povolania nebol v tomto\nobdobí prerušený a nebol obvinený z trestného činu, ktorý súvisí s výkonom povolania advokáta, tak\n\npoistné na dôchodkové poistenie malo byť považované za zaplatené. Podľa navrhovateľa bolo by tvrdé\nvylúčiť z dôchodkového poistenia obdobie, kedy osoba síce bola vzatá do väzby ale nebola odsúdená a\ninak jej výkon povolania nebol rozhodnutím na to príslušným orgánom pozastavený. Skutočnosť väzby\nje iba vykonaním vyšetrovacieho úkonu, čo nemôže ísť na vrub poistenca na ktorého sa vzťahuje princíp\nprezumpcie neviny.\nVýklad k tomuto ustanoveniu zákona neexistuje a odporca na to nedáva jasnú odpoveď, ale túto\notázku obchádza a časť vety za bodkočiarou ani necituje, teda viac zahmlieva. Prerušenie povinného\ndôchodkového poistenia vzniká buď na základe rozhodnutia alebo zo zákona, ale nevniká podľa\ninformačného systému sociálnej poisťovne ako to odôvodňuje odporca vo svojom rozhodnutí.\nPodľa navrhovateľa za toto obdobie poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie malo byť\npovažované za zaplatené ako to bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy a ako to implicitne a logicky\nvyplýva aj z citovaného ustanovenia zákona.\nDruhá námietka podľa navrhovateľa úzko súvisí s prvou otázkou. Podľa zákona účinného od 1. januára\n2004 osobný vymeriavací základ od 1. januára 2004 je úhrn vymeriavacích základov poistenca za\nkalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na\ndôchodkové poistenie považuje za zaplatené. Toto ustanovenie zákon bližšie nevykladá. Vzniká otázka,\nže takáto objektívna nemožnosť výkonu povolania ide na vrub poistenca alebo sa započítava do doby\nzamestnania. O týchto skutočnostiach príslušnej pobočke navrhovateľ uvádza, že predložil potrebné\ndoklady.\nOsobný vymeriavací základ v roku 2004 citovaný zákon upravil v ust. § 61 takto:\nOsobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo\npoistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods.\n1 druhej vety považuje za zaplatené.\nDruhá veta § 60 ods. 1 druhej vety znel takto:\nAk zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka\nzaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.\nNavrhovateľ má za to, že podľa príslušného ustanovenia zákona bolo potrebné vychádzať aj v prípade,\nkedy zamestnávateľ, resp. samostatne zárobkovo činná osoba nemohol splniť povinnosť platiť aj\nodvádzať poistné z dôvodu väzobného stíhania vychádzajúc zo zákona.\nPodľa navrhovateľa je rozdiel medzi osobou, ktorá je vo väzbe, na ktorého sa vzťahuje princíp\nprezumpcie neviny a osobou odsúdenou.\nPodľa Dohovoru o ochrane ľudských práv osoba na ktorého sa vzťahuje princíp prezumpcie neviny\nnemôže mať negatívne následky z trestného stíhania, kým nedošlo k jeho zákonnému odsúdeniu. V\ndanom prípade rovnaké zaobchádzanie s osobou neodsúdenou ako a osobou odsúdenou je porušením\nÚstavy Slovenskej republiky ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv.\nS uvedenými otázkami správny orgán ako ani súd prvého stupňa sa nevysporiadal.\nNavrhol preto, aby odvolací súd vzhľadom na horeuvedené v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.\nprerušil toto konanie a postúpil návrh ústavnému súdu o zaujatie stanoviska vo veci nesúladu zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon\") v znení r. 2004 s ústavou, s medzinárodnými\nzmluvami a dohovorom s ktorými je Slovenská republika viazaná.\n\nÚprava, na ktorú sa odvoláva a ktorú vytýkal vo svojich podaniach a v tomto odvolaní podľa jeho názoru\nje v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, čl. 39 Ústavy a medzinárodnými dohovormi, a to konkrétne\nVšeobecnou deklaráciou ľudských práv. Poukázal na to, že podľa čl. 1 Charty všetci ľudia sa rodia\nslobodní a rovní v dôstojnosti i právach.\nPodľa čl. 7 všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú základnú ochranu bez akejkoľvek\ndiskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto\ndeklaráciu a proti akémukoľvek podnecovaniu k tejto diskriminácii.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä na čl. 14\nZákaz diskriminácie, čl. 17 Zákaz zneužitia práv a čl. 18 Hranice použitia obmedzení výkonu práv.\nRovnako poukázal na Chartu základných práv európskej únie ktorá zakazuje akákoľvek diskriminácia\nnajmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností,\njazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej\nmenšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.\nPoukázal tiež na ust. čl. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej iba „Listina\") k posúdeniu namietaného\nvzťahu.\nNavrhovateľ uviedol, že má za to, že úprava, ktorou väzobné stíhaná osoba sa vylučuje z povinného aj\ndobrovoľného dôchodkového poistenia na čas väzby je porušením zásady rovnosti, prezumpcie neviny.\nPreukázal aj na skutočnosť, že dnešná úprava v tomto smere je trochu iná aj keď nerešpektuje princíp\nprezumpcie neviny ale aspoň pripúšťa možnosť dobrovoľného dôchodkového poistenia. V prípade\nväzobného stíhania poistné by mal znášať štát alebo by mala byť úprava, ktorá pre osobu vo väzbe\nrešpektujúc princíp prezumpcie neviny ho neobmedzuje na právach, resp. aby nemal negatívne dôsledky\nz tohto postavenia. Inak sa porušuje zásada nediskriminácie.\nVychádzajúc z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu rozsudok krajského súdu po\nzaujatí stanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie.\nIII\nVyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľa\nOdporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ\nv odvolaní, nepovažuje za opodstatnené.\nOdporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležité\nprávne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Poukázala\nna ustanovenie § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého samostatne\nzárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v\nobdobí, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.\nS poukazom na vyššie uvedené obdobie od 10. marca 2004 do 3. novembra 2004 Sociálna poisťovňa\nnavrhovateľovi pre dôchodkové účely nehodnotila, nakoľko mal v tomto období prerušené povinné\ndôchodkové poistenie, čo bolo podrobne odôvodnené v zmenovom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 19. júna 2013.\nOdporkyňa uviedla, že trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n15. apríla 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXX X zo dňa 19. júna 2013, a preto\n\nnavrhla aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého podľa ustanovenia § 219 OSP ako vecne\nsprávne potvrdil.\nIV\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 27. mája 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred\n(§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).\nPodľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na\nstarobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\nPodľa ustanovenia § 65 odsek 2 citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak\ntento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.\nPodľa ustanovenia § 66 odsek 1 citovaného zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin\npriemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku\nnároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta\nplatia rovnako.\nPodľa ustanovenia § 26 odsek 2 citovaného zákona samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené\nprevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť a v období, v ktorom\nje vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d/ platí\nrovnako, t.j. to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo\npoistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku namietal, že krajský súd ani správny orgán sa dostatočne\nnezaoberali jeho námietkou týkajúcou sa nepripočítanej doby za obdobie od 10. marca 2004 do\n4. novembra 2004, kedy navrhovateľ bol vo väzbe a z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne podľa\nnavrhovateľa vôbec nevyplýva, ako sa vysporiada odporkyňa s touto námietkou.\nZ obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 15. apríla 2013 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení\") odporkyňa priznala navrhovateľovi od 23.\noktóbra 2012 starobný dôchodok v sume 417,40 eur mesačne.\nPodľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a\nrodiny SR č. 321/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento\nzvýšenia úrazovej renty, navrhovateľovi od 1. januára 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 428,60\neur mesačne.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala na ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\nv znení zákona č. 555/2007 Z. z., podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov\nobdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, u navrhovateľa dovŕšením 62\n\nrokov veku ku dňu 23. októbra 2012, ku ktorému získal 16 128 dní obdobia dôchodkového poistenia v\nzmysle rozpisu v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Navrhovateľ teda získal 44 rokov\na 68 dní obdobia dôchodkového poistenia.\nOdporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnila sumu starobného dôchodku, určenú podľa §\n66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia\ndôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej\nhodnoty, pričom v rozhodnutí uviedla ich výpočty. Po aplikácii ustanovenia § 82 zákona o sociálnom\npoistení a § 293ce tohto zákona bola suma starobného dôchodku zvýšená na 428,60 eur mesačne.\n\nV dôsledku opravného prostriedku navrhovateľa odporkyňa vydala zmenové\nrozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2013, s nezmeneným výrokom a stanovenou\nsumou starobného dôchodku na sumu 428,60 eur mesačne. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nodporkyňa reagovala na odvolacie námietky navrhovateľa. Okrem podmienok vzniku nároku\nna starobný dôchodok sa zaoberala aj výpočtom sumy starobného dôchodku, tak ako je to uvedené v §\n65 ods. 1 a § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a ako to bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí.\nOdporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení, v zmysle ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe, alebo vo výkone trestu odňatia\nslobody. Z tohto dôvodu odporkyňa obdobie od 10. marca 2004 do 3. novembra 2004 na dôchodkové\núčely nehodnotila, nakoľko podľa informačného systému Sociálnej poisťovne mal navrhovateľ prerušené\npovinné dôchodkové poistenie.\nNebolo sporným, že navrhovateľ bol od 10. marca 2004 do 3. novembra 2004 vo väzbe. Z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4. apríla 2012, sp. zn. 5To/9/2011 vyplýva, že vec (oslobodzujúci rozsudok Špecializovaného súdu v Pezinku vo veci obžalovaných JUDr. E. Č., V. K. a\nnavrhovateľa) vrátil Špecializovanému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal\na rozhodol. V predmetnej veci teda nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o vine, či nevine\nnavrhovateľa, táto otázka však nie je rozhodujúca pre výpočet sumy starobného dôchodku z hľadiska\nplynutia, resp. prerušenia povinného nemocenského poistenia.\nZ ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení totiž jednoznačne vyplýva, že samostatne\nzárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v\nobdobí, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody bez ohľadu na to, či takáto osoba\nbola následne v trestnom konaní právoplatne odsúdená, resp. oslobodená. Na námietku navrhovateľa,\nže v prípade väzobného stíhania poistné by mal znášať štát alebo by mala byť úprava, ktorá pre osobu vo\nväzbe rešpektujúc princíp prezumpcie neviny ho neobmedzuje na právach, resp. aby nemal negatívne\ndôsledky z tohto postavenia, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože odporkyňa rovnako aj súdy\npreskúmavajúci rozhodnutie správneho orgánu sú v zmysle čl. 2 ods.2 Ústavy SR („Štátne orgány môžu\nkonať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon) viazané\nzákonom, ktorý otázku prerušenia povinného nemocenského poistenia riešia spôsobom uvedeným v §\n26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.\nÚpravou čl. 2 ods. 2 Ústavy sa ustanovuje jeden zo základných princípov materiálneho právneho štátu\n„Čo nie je dovolené, je zakázané\" a tento princíp sa adresuje orgánom štátu.\nPokiaľ teda odporkyňa uvedené obdobie od 10. marca 2004 do 3. novembra 2004, kedy bol navrhovateľ\nvo väzbe navrhovateľovi pre dôchodkové účely nehodnotila, nakoľko mal v tomto období prerušené\npovinné dôchodkové poistenie, rozhodla v súlade so zákonom (§ 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).\n\nNámietka navrhovateľa, že odporkyňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadala s\notázkou odôvodnenia nezapočítania doby, kedy bol navrhovateľ vo väzbe (obdobie 10. marca 2004\ndo 4. novembra 2004) podľa odvolacieho súdu nebola dôvodná, pretože ako vyplynulo z odôvodnenia\nrozhodnutia odporkyne, uvedenou námietkou sa zaoberala. Odporkyňa v odôvodnení zmenového\nrozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2013 poukázala na ustanovenie § 26 ods. 2\nzákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone\ntrestu odňatia slobody. Z toho dôvodu predmetné obdobie väzby odporkyňa nehodnotila pre dôchodkové\núčely.\nNeobstojí ani námietka navrhovateľa, že krajský súd sa uvedenou námietkou nezoberal. Z odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd považoval uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľa\no nezapočítaní doby väzby pre dôchodkové účely za neopodstatnenú, pričom poukázal na to, že\nodporkyňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 15. apríla 2013 i v zmenovom rozhodnutí zo dňa 19. júna 2013\nsa touto odvolacou námietkou navrhovateľa zaoberala.\nNapokon pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že navrhovateľ nenapádal výšku starobného dôchodku\npriznanú vo výroku napadnutého rozhodnutia odporkyne, ale je zrejmé, že sa neuspokojil s odôvodnením\nrozhodnutia odporkyne, ktoré bolo možné podľa jeho námietok zo dňa 27. mája 2013 odstrániť\ndoplnením odôvodnenia o žiadané údaje, najmä pokiaľ ide o obdobie núteného znemožnenia\nvykonávania činnosti a o spôsobe výpočtu nie iba úhrnu osobného bodu ale aj osobného vymeriavacieho\nzákladu za namietané obdobie.\nZmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2013 bolo odporkyňou doplnené\nodôvodnenie o žiadané údaje a odporkyňa k námietkam navrhovateľa uviedla, že s poukazom na\nustanovenie § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie od 10. marca 2004 do 3. novembra 2004\nnebolo na dôchodkové účely hodnotené, pretože v tomto období mal navrhovateľ prerušené povinné\ndôchodkové poistenie. Obdobie, kedy bolo povinné dôchodkové poistenie zo zákona prerušené, nie je\nobdobím dôchodkového poistenia, a teda ani nie je možné v tomto období možné získať vymeriavací\nzáklad na účely dôchodkového poistenia.\nSkutočnosť, že navrhovateľ nenapádal výšku starobného dôchodku, priznanú vo výroku napadnutého\nrozhodnutia odporkyne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne vyplýva aj z vyjadrenia\nnavrhovateľa (zo zápisnice o pojednávaní pred krajským súdom zo dňa 2. októbra 2013), keď pred\nsúdom uviedol: „Ako to už vyplýva z mojich podaní, ja som skôr napádal odôvodnenie rozhodnutie\nodporkyne, ktoré je stereotypom, no sú aj isté špecifické prípady, kedy v súlade so skutkovým stavom je\nto potrebné náležite odôvodniť.\" Zo zápisnice z pojednávania ďalej vyplynulo, že navrhovateľ uvádzal,\nže netrval na zmenovom rozhodnutí a proti tomuto nepodal ani námietky. Vo väzbe platí prezumpcia\nneviny, keď nie je odsudzujúci rozsudok a plátcom teda bude štát. Jeho námietky smerovali k tomu, že\nodporkyňa mala v rámci svojho odôvodnenia uviesť, ktoré prípady sú to, keď je niekto vo väzbe, kedy\nsa považuje poistné za zaplatené, aby to znášal štát. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že nemal k\ndispozícii evidenčný list, aby mohol porovnať potrebné údaje v danom roku s jeho účtovníctvom (aký\nmal vymeriavací základ). Navrhovateľ napokon uviedol, že trestné konanie doposiaľ nebolo skončené.\nPodľa názoru odvolacieho súdu nebolo sporné, že odporkyňa postupovala správne a v súlade so\nzákonom z dôvodov, ktoré odporkyňa podrobne uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a\nzmenového rozhodnutia.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský\nsúd vo veci skutkovo správne.\nOdvolací súd dospel k záveru zhodným so záverom krajského súdu, že doba zamestnania (ako i doba\ndôchodkového poistenia) a osobné vymeriavacie základy navrhovateľa boli odporkyňou zhodnotené\n\nna základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii odporkyne.\nOsobný list tvorí prílohu rozhodnutí a je ich neoddeliteľnou súčasťou.\nNavrhovateľ nenamietal skutočnosti v ňom uvedené ani výšku starobného dôchodku priznanú\nrozhodnutím odporkyne v spojitosti s jej zmenovým rozhodnutím. Jeho námietka týkajúca sa\nnezapočítania doby väzby v spojitosti s prerušením povinného dôchodkového poistenia nebola spôsobilá\nspochybniť zákonnosť rozhodnutia odporkyne ani vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu. Odporkyňa postupovala v súlade s § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keď obdobie väzby\nnavrhovateľa nehodnotila pre dôchodkové účely, nakoľko z ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení vyplýva, že samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.\nNámietku navrhovateľa, že zákonná úprava je diskriminačná, keď zákonodarca niektoré udalosti v\nurčitom tomto období neriešil a v neskoršom období riešil inak, resp. keďže určitú skupinu občanov za\nrovnakých podmienok uprednostňuje oproti druhej skupine, je v rozpore so zásadou rovnosti, a je teda\ndiskriminačná, považuje odvolací súd za nedôvodnú.\nNavrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prerušil konanie\npred ním prebiehajúce a postúpil návrh ústavnému súdu o zaujatie stanoviska vo veci nesúladu zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon\") v znení r. 2004 s ústavou, s medzinárodnými\nzmluvami a dohovorom, s ktorými je Slovenská republika viazaná.\nÚprava, na ktorú sa odvolával je podľa jeho názoru v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, čl. 39 Ústavy\nSR a medzinárodnými dohovormi, a to konkrétne Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Poukázal na\nto, že podľa článku 1 Charty všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach.\nOdvolací súd tomuto návrhu nevyhovel z nasledujúcich dôvodov:\nNavrhovateľ videl diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie v podstate v tom, že zákonná úprava platná\nv roku 2004 nepripúšťala dobrovoľné dôchodkové poistenie, kým terajšia úprava zákona už pripúšťa\ndobrovoľné dôchodkové poistenie aj v prípadoch, ako u navrhovateľa, naviac aj súbežne s povinným\ndôchodkovým poistením.\nPodľa navrhovateľa takáto úprava je diskriminačná, keď zákonodarca niektoré udalosti v určitom tomto\nobdobí neriešil a v neskoršom období riešil inak, resp. keďže určitú skupinu občanov za rovnakých\npodmienok uprednostňuje oproti druhej skupine.\nTúto námietku, ako aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania s požiadavkou postúpenia návrhu\nústavnému súdu o zaujatie stanoviska vo veci nesúladu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení\nv znení z roku 2004 s ústavou vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je vecou sociálnej (dôchodkovej politiky štátu), ako nastaví podmienky,\nktoré musí poistenec spĺňať, aby vznikol nárok na dôchodok.\nTieto podmienky nie sú nemenné, podstatné je, aby takáto úprava bola nastavená tak, aby v rovnakom\nobdobí, po splnení zákonných podmienok štát zabezpečil vyplácanie starobného dôchodku každému,\nkto tieto zákonné podmienky splnil. Nie je možné očakávať, že nastavenie podmienok, ktoré musí\npoistenec spĺňať (aby mu vznikol nárok na dôchodok) bude nemenné, teda, že zákonná úprava bude\nod počiatku existencie tohto inštitútu nemenná.\nTeoreticky (podľa námietky navrhovateľa), potom by nesmeli existovať medzi určitými skupinami\nobčanov pri rovnakých podmienkach v rôznych časových obdobiach žiadne rozdiely nielen pri porovnaní\nním uvedených dvoch období, ale aj pri porovnaní ktorýchkoľvek období, a to od počiatku existencie\ntohto inštitútu.\n\nCieľom antidiskriminačného zákona je, aby ak dôjde k porušeniu povinnosti dodržiavať zásadu\nrovnakého zaobchádzania súd takéto porušenie vyriekol a uložil povinnosť nápravy (v rozsahu podľa §\n9 ods. 2 a 3). Vysloviť porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, teda umožňuje antidiskriminačný\nzákon len súdu a v riadnom konaní, kde je porušenie tejto zásady predmetom dokazovania. §\n8 ods. 8 antidiskriminačného zákona zveruje bez akýchkoľvek kritérií a neznámemu adresátovi\noprávnenie prejudikovať alebo rozhodnúť, že by mohlo dôjsť alebo došlo k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania, čím zasahuje do právomoci súdu a do režimu, ktorý zákon predpokladá, ako\nrežim ,,nápravy a sankcií\", ak k porušeniu tejto zásady dôjde.\nZ vyššie uvedeného je teda zrejmé, že antidiskriminačný zákon sa dotýka viacerých základných práv\na slobôd podľa druhej hlavy ústavy. Základné práva a slobody sa podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR\nzaručujú všetkým, bez ohľadu na to, o.i. aj rasu alebo príslušnosť k etnickej skupine. Nikoho, teda nie\nje možné v súvislosti s prístupom a realizáciou základných práv a slobôd poškodzovať, zvýhodňovať\nalebo znevýhodňovať z dôvodu rasy alebo etnickej príslušnosti. čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, teda zakazuje\nz dôvodov tam uvedených nielen negatívnu diskrimináciu (znevýhodňovanie a poškodzovanie), ale aj\ntzv. ,,pozitívnu\" diskrimináciu (zvýhodňovanie). (...)\n\nPodmienkou však je, že v platnom právnom predpise je zakotvené odlišné zaobchádzanie s odlišnými\njednotlivcami. Navrhovateľ takúto odlišnosť nenamietal, namietal, že v rôznych časových obdobiach (pri\nporovnaní zákonnej úpravy z roku 2004 a súčasnej) zákonodarca niektoré udalosti v určitom tomto\nobdobí neriešil a v neskoršom období riešil inak.\nOdlišnosť spočívajúca v tom, že pre určitú skupinu občanov v určitom období platili určité podmienky,\nktoré museli spĺňať na priznanie nároku na starobný dôchodok a v inom období platili iné podmienky,\nktoré museli spĺňať, aby im mohol byť priznaný starobný dôchodok, podľa odvolacieho súdu neznamená,\nže takáto úprava je v rozpore so zásadou rovnosti a je diskriminačná.\nPrávnu úpravu z roku 2004 v porovnaní s platnou právnou úpravou nemožno považovať za\ndiskriminačnú, prípadne rozpornú s princípom právnej istoty, t.j. s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR len z\ntoho dôvodu, že išlo o právnu úpravu odlišnú, keď pôvodná právna úprava bola „tvrdšia\" z hľadiska\nustanovených podmienok (v danom prípade podmienok týkajúcich sa vzniku nároku na starobný\ndôchodok). Iný prístup by vylúčil do budúcnosti akúkoľvek zmenu právnej úpravy dosiaľ právne\nupravených otázok.\nKrajský súd nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie\nodporkyne za zákonné a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. Navrhovateľ nepredložil v odvolacom\nkonaní dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval. Prvostupňový súd sa podľa názoru odvolacieho\nsúdu vyjadril ku všetkým námietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu\nodporkyne dostatočne, odvolací súd sa stotožňuje a súhlasí s odôvodnením obsiahnutom v rozsudku\nprvostupňového súdu a v podrobnostiach na neho odkazuje. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a\nprávnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu a napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení\ns § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom\nkonaní nebol úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sd/51/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}