{"guid": "672c4884-d956-4367-86b2-7229645d1c39:cc9dcb1d-bc69-4041-a51d-660aa9352678", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7013200792.1", "spisova_znacka": "8Sži/28/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/28/2013 z 24. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2014, sp. zn. 8Sži/28/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7013200792.1", "identifikacne_cislo": "7013200792", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2014-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc9dcb1d-bc69-4041-a51d-660aa9352678", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7013200792.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013200792.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013200792.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/28/2013\n7013200792\n24. 04. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:7013200792.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií, so sídlom\nv Bratislave, Suché mýto 19, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bardač, s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Búdková 9, proti žalovanému Starosta obce Hačava, so sídlom Hačava 47, o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi 7. mája 2013, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2013, č. k. 7S/123/2013-56 v časti výroku o\ntrovách konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 2.\noktóbra 2013, č. k. 7S/123/2013-56 v časti výroku o trovách konania o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nRozsudkom z 2. októbra 2013, č. k. 7S/123/2013-56, Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd\")\nzrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") fiktívne rozhodnutie\nžalovaného doručené žalobcovi 7. mája 2013, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu doručené žalobcovi 8. apríla 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne však využil § 250k\nods. 1 veta tretia OSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol inak úspešný, nepriznal.\nToto svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že informácie požadované žalobcom od žalovaného\nsú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne známych skutočností\ndisponujú týmito informáciami. Konkrétne na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k\ndispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Hačava, ale aj ďalšie geografické\na demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsarským dohovorom sú k dispozícii\nna webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva\nživotného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej agentúry\nživotného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsarského dohovoru\n[dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva\npodpísaný v Ramsare (Irán) 2. februára 1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí\nČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.]. Na tomto webovom sídle sa nachádza\nzoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradi medzinárodného významu, ďalej je\ntam uvedená plocha mokradi a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú.\nInformácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s\nčlenením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany v zmysle smernica Rady ES\nč.79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv. smernica o vtákoch (v národnej legislatíve chránené\nvtáčie územia) a smernica Rady ES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne\nrastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch (v národnej legislatíve územia európskeho významu) sú\nk dispozícii na webovom sídle Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (W.). Na webovom sídle\n\nŠtátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtáčích území, ktoré sú vyhlasované\nvyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v Zbierke zákonov ako všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorými\nsú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa\nokresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný\npopis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia.\nV tomto smere krajský súd poukázal na § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky, v zmysle ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka,\nže dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka. Domnienka o znalosti vyhlásených\nvšeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto ma krajský súd za neprimerané od\nžalobcu požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov.\nZoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom výnosu Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1.\nProti tomuto výroku rozsudku krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§204 ods. 1 OSP,\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie elektronicky, opatrené zaručeným elektronickým podpisom\nRóbert Bardač - Mgr. Róbert Bardač, advokát a konateľ Bardač, s. r. o., advokátskej kancelárie a žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Namietal, že konanie pred krajským súdom má iné vady, ktoré mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo výroku o trovách konania (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP) a rozsudok vo výroku o trovách\nkonania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).\nZa inú vadu konania mal žalobca nepredvídateľnosť a prekvapivosť napadnutého rozsudku vo výroku\no trovách konania. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd) sp. zn. IV. ÚS 248/08, z ktorého vyplýva, že hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom\nprávnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako\nvýnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania a rovnako\npoukázal na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 24/2010 z 8. apríla 2010, z ktorého vyplýva, že\nnepriznaním účelne vynaložených trov konania dochádza v podstate k popretiu úspechu sťažovateľa\nv súdnom konaní.\nĎalej namietal, že krajský súd rozhodol vo výroku o trovách konania o nepriznaní náhrady trov konania\nbez toho, aby mu umožnil akokoľvek sa vyjadriť k otázke nesplnenia podmienok pre nepriznanie náhrady\ntrov konania. Týmto postupom podľa jeho názoru krajský súd zaťažil konanie vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo výroku o trovách konania.\nOpierajúc sa o ďalšiu judikatúru ústavného súdu (I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08) dal do pozornosti\nnajvyššieho súdu, že nárok na náhradu trov konania je súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba\nvykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom\ntreba dbať no to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní voje základné právo no súdnu ochranu, neutrpel\nmateriálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol\núspešný. Nevytvorenie možnosti vyjadriť sa k otázke nepriznania náhrady trov konania je dôvodom pre\nzrušenie napadnutého rozhodnutia (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3698/10\nzo 14. septembra 2011).\nOkolnosti, ktoré krajský súd považuje zo tie, ktoré majú zakladať nepriznanie náhrady trov konania\nžalobcovi, nie sú podľa žalobcu dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 250k ods. 1 tretia veta OSP.\nPoukázal, že pre jeho účely mu nepostačovala informácia nájdená „niekde na internete\", potreboval ju\nmať priamo od poverenej osoby - povinnej osoby, ktorej sa týka a disponuje ňou. Poukázal na spornosť\npožiadavky krajského súdu preukazovať, že sa pokúšal získať žiadanú informáciu inak, pretože zákon\nmu túto povinnosť nikde neukladá, a teda ani nemohol predpokladať potrebu predloženia dôkazu v tomto\nsmere. Túto požiadavku označil za arbitrárnu, osobitne, pokiaľ jej nenaplnenie krajský súd mal za dôvod\nhodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 9.\nnovembra 2010, sp. zn. 3Sžf/12/2010).\n\nNavyše, požadované informácie neboli k 21. februáru 2013 sprístupnené na internete. Priamo z webovej\nstránky Štatistického úradu zreteľne vyplýva, že napr. údaje o počte obyvateľov Slovenskej republiky\nk 31. decembru 2012 zverejnil štatisticky úrad až 7. marca 2013, dokument s počtom obyvateľov\njednotlivých obcí bol vytvorený až 17. apríla 2013.\nNestotožnil sa ani s názorom krajského súdu, že z pôsobnosti zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií\") sú vyňaté informácie vyplývajúce zo\nvšeobecne záväzných právnych predpisov. Zákon o slobode informácií ustanovuje dôvody, pre ktoré\npovinná osoba môže odmietnuť poskytnúť informáciu, pričom táto skutočnosť medzi ne nepatrí. V\ntejto súvislosti poukázal na § 5 zákona o slobode informácií, ktorý výslovne ukladá povinnej osobe\npovinne sprístupniť viaceré údaje, ktoré sú priamo obsiahnuté, alebo vyplývajú zo všeobecne záväzných\nprávnych predpisov.\nŽiaden z dôvodov uvedených krajským súdom teda podľa názoru Mgr. Bardača nie je dôvodom hodným\nosobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.\nRozsudku krajského súdu žalobca ďalej vytkol rozpor s právom Európskej únie v tom zmysle, že krajský\nsúd vyložil a aplikoval § 250k ods. 1 veta tretia OSP spôsobom, ktorý je v rozpore s Aarhuským\ndohovorom a smernicou 2003/4. Z citovaných noriem vyplýva zákaz znemožnenia, resp. nadmerného\nsťaženia prístupu k informáciám o životnom prostredí, pričom takéto informácie boli súčasťou žalobcovej\nžiadosti adresovanej žalovanému. Poukázal tiež na právnu úpravu konania pred súdom v správnom\nsúdnictve, ktorá pre konanie o žalobe ustanovuje obligatórne zastúpenie advokátom. Nepriznaním\nnáhrady trov konania, v ktorom bol úspešný, je teda formou penalizácie, resp. nadmerného sťaženia\nvýkonu práva.\nŽalovaný s k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 11. novembra 2013 nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru,\nže nie sú splnené podmienky pre konanie o odvolaní proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o\ntrovách konania a je namieste odvolanie odmietnuť.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 250 ods. 2 OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník\nsprávneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.\nPodať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s\núčastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.\nPodľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 250ja ods. 1 OSP proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1, 2 a 6 je prípustné odvolanie.\n\nPodľa § 250ja ods. 2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto\nčasti nepoužijú.\nPodľa § 250ja ods. 1 OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu\nv medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu\nprvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu\norgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa §§ 219 až 221 tohto zákona.\nPodľa § 201 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon\nnevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a\nvedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.\nPodľa § 209 ods. 1 OSP súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce\nnáležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch\nneodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní\nalebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého\nstupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\nPodľa § 211 ods. 1 OSP, ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací\nsúd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o následkoch\nneodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Vo veciach podľa § 120 ods. 2 odvolací súd\nodstraňuje vady odvolania tým, že sa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda.\nOdvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám\nvykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých\nnerozhodol súd prvého stupňa.\nPodľa § 218 ods. 1 OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a/ bolo podané oneskorene; b/ bolo\npodané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\nodvolanie prípustné; d/ nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa §\n209 ods. 1 a § 211 ods. 1, e/ rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.\nPodľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o\nzastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže\nmať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.\nPodľa § 25 ods. 1 OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené\nadvokátovi nemožno obmedziť.\nPodľa § 28 ods. 1 OSP zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice\nplnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.\nSkúmajúc podmienky konania o odvolaní v tu prejednávanej veci, najvyšší súd zistil, že v pripojenom\nsúdnom spise krajského súdu sa nachádzajú vo fotokópii jednak plnomocenstvo udelené žalobcom\nadvokátovi Advokátskej kancelárii Bardač, s. r. o. pre viaceré správne konania, ako aj prezidiálna\nplná moc pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej\npôsobnosti krajského súdu. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že plná moc na zastupovanie v súdnom konaní\nje založená v spisoch súdnej správy krajského súdu pod zn. 1SprV/232/2013. Najvyšší súd však\nnedisponuje originálom plnomocenstva preukazujúceho zastúpenie žalobcu advokátom Advokátska\nkancelária Bardač, s. r. o., a to v žiadnej forme.\n\nZistiac túto skutočnosť najvyšší súd vyzval Advokátsku kanceláriu Bardač, s. r. o. na predloženie\noriginálu plnomocenstva pre zastupovanie žalobcu v tunajšom konaní (výzva z 20. marca 2014,\ndoručená 27. marca 2014).\nV reakcii na výzvu najvyššieho súdu Advokátska kancelária podaním - stanoviskom z 31. marca 2014\noznámila, že žalobca v súlade s ustálenou praxou založil plnú moc na zastupovanie žalobcu do spisov\nsúdnej správy a v žalobe na str. 2 poukázal na číslo v správnom registri Spr, pod ktorým je plná moc\nevidovaná. Okrem toho žalobca pre úplnosť kópiu plnej moci na zastupovanie pripojil k žalobe ako\nprílohu 1a. Zdôraznil, že v zmysle § 25 ods. 1 veta druhá OSP táto plná moc nemohla byť obmedzená, a\nvzťahuje sa preto i na odvolacie konanie. Súčasne poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu R43/2003,\nako aj jeho uznesenia vo veciach sp. zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011, 5Cdo/54/2011,\n2Cdo/56/2011, ako aj 3Cdo/76/2012. Zastáva preto názor, že nie sú splnené podmienky pre zastavenie\nkonania, resp. pre odmietnutie podaného odvolania. Pre úplnosť dodal, že žalobca neudelil právnemu\nzástupcovi (Advokátskej kancelárii Bardač, s. r. o.) inú plnú moc, než je založená v spisoch súdnej správy\nkrajského súdu, preto ju nemôže najvyššiemu súdu predložiť.\nV prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby\nbolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 OSP, ide o\nnedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto\nprocesnej podmienky v každom štádiu konania, t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí\nvyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo,\nzaložené v spise pred podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania\núčastníka v konaní.\nNajvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že rešpektuje a nespochybňuje existenciu plnomocenstva v\nkonaní na krajskom súde zaevidovaného v jeho registri Spr.\nObčiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo)\npozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v každom súdnom konaní, nech\nide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej\nsprávy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo\nním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003).\nZ uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho\nudelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do\nzápisnice súdu (§ 28 ods. 1 OSP).\nNa založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala\nInštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich\nzastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát\" uschovať udelené\nvšeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná.\nCitovaná inštrukcia bola s účinnosťou od 19. marca 2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č.\n10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú oprávnené\na povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom\nkonaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva\nuschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie\nrozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011,\n5Cdo/54/2011, 2Cdo/56/2011, ako aj 3Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na\nobdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964.\nAvšak aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva\nv spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na každom jednom súde, ktorý dotknutú vec\n\nprejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka na preukázanie udeleného\nplnomocenstva žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva podľa § 25 ods.\n1 OSP.\nPokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom advokátovi Advokátska\nkancelária Bardač, s. r. o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto možnosť nemá.\nPreukázanie existencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môže účastník\nponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1, 2 OSP). Je pritom vecou dohovoru účastníka\nkonania a ním zvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania\nexistencie tohto ich vzťahu bude existovať.\nAdvokátska kancelária Bardač, s. r. o. si zrejme nesprávne vyložila ustanovenie už dva roky zrušenej\nInštrukcie č. 18/1964 o možnosti (potrebe) uschovať „originál plnomocenstva v spise súdnej správy súdu,\nktorý vo veci koná\", a plnomocenstvo, ktorým by preukázala oprávnenie podať odvolanie v tunajšej veci\nv mene a na účet žalobcu, nepredložila ani na výslovnú výzvu najvyššieho súdu. Nie je snáď nutné\nzdôrazňovať, že pokiaľ je vo veci podané odvolanie, je daná vecná právomoc dvoch súdov vo veci konať,\nvoči ktorým je potrebné jednoznačne preukázať udelenie plnomocenstva na zastupovanie.\nJe známkou dobrej praxe advokáta nechať si od klienta podpísať viacero písomných\nvyhotovení plnomocenstva v jednej veci, respektíve v prípade, že vyvstane potreba ďalšieho\npreukazovania právneho zastúpenia, klienta kontaktovať za účelom zabezpečenia originálnu písomného\nplnomocenstva.\nAko z vyššie uvedeného vyplýva, najvyššiemu súdu bolo vo veci žalobcu predložené odvolanie\nsignované (zaručeným elektronickým podpisom) Advokátskou kanceláriou Bardač, s. r. o. , ktorá napriek\nvýzve najvyššieho súdu nepreukázala svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet žalobcu v\ntunajšej veci. Preto nemožno mať za to, že odvolanie bolo podané žalobcom, a je naopak na mieste\nuzavrieť, že toto podala Advokátska kancelária Bardač, s. r. o. vo vlastnom mene a na vlastný účet.\nPreto najvyšší súd po zistení, že odvolanie podal iný subjekt než účastník konania - žalobca, pričom\nani na riadne doručenú výzvu nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať v\nmene a na účet žalobcu (plnomocenstva), postupoval podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP, § 246c ods. 1\nveta prvá OSP, a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol.\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolanie bolo\nodmietnuté (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/OSP per analogiam, v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}