{"guid": "708cacd5-2db8-44fc-b9f8-5288c1545aef:7450df41-f710-41de-9712-1de4f210552a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7013200639.1", "spisova_znacka": "8Sžf/107/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/107/2013 z 11. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2014, sp. zn. 8Sžf/107/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7013200639.1", "identifikacne_cislo": "7013200639", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2014-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7450df41-f710-41de-9712-1de4f210552a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7013200639.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013200639.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013200639.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/107/2013\n7013200639\n11. 12. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:7013200639.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JOMADO s.r.o., so sídlom Hlavná 600,\nStreda nad Bodrogom, IČO: 36 588 547, zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom\nMoldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. februára 2013, č.\n1100307/1/101659/2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. augusta\n2013, č. k. 7S/82/2013-30, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. augusta 2013, č.\nk. 7S/82/2013-30, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nUznesením zo 14. augusta 2013, č. k. 7S/82/2013-30 Krajský súd v Košiciach žalobcovi nepriznal\noslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že po tom, ako po márnom uplynutí lehoty ustanovenej vo\nvýzve na zaplatenie súdneho poplatku splatného podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\na postupu orgánu verejnej správy, nebol súdny poplatok žalobcom uhradený, vydal krajský súd\nuznesenie z 12. júna 2013, č. k. 7S/82/2013-18, ktorým konanie zastavil podľa § 10 ods. 1 zákona č.\n71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZSP\").\nŽalobca v lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania doručil krajskému súdu odvolanie\nobsahujúce tiež návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.\").\nHoci žalobca v predmetnom podaní uviedol tvrdenia o jeho pomeroch, nepredložil žiadne listiny na\npreukázanie tvrdených skutočností. Preto ho krajský súd výzvou z 3. júla 2013, doručenou 4. júla 2013\nvyzval, aby v lehote 15 dní doložil súdu riadne a kompletne vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov\núčastníka konania, ktoré pripojil k výzve.\nKrajský súd poukázal na to, že žalobca 23. júla 2013 doručil krajskému súdu tlačivo, v ktorom vyplnil iba\nsvoje identifikačné údaje a pripojil čestné vyhlásenie. Uviedol v ňom, že dlhodobo nevykonáva žiadnu\npodnikateľskú činnosť, nedisponuje žiadnym hnuteľným, či nehnuteľným majetkom a z dôvodu zaistenia\na nevrátenia dokladov orgánmi činnými v trestnom konaní žalobca nemohol podať daňové priznanie pre\ndaň z príjmov od roku 2010.\nKrajský súd uviedol, že nedostatok finančných prostriedkov žalobcu ako právnickej osoby nemôže byť\nsám osebe dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Dal do pozornosti skutočnosť, že\nsúdny poplatok vo výške 70 € nepredstavuje takú vysokú sumu, ktorú by žalobca nebol schopný uhradiť.\n\nSkutočnosti tvrdené žalobcom o neprimeranom zaťažení spoločností spojených s p. H. Y., nezákonnom\nzadržiavaní finančných prostriedkov zo strany daňových úradov, či blokovaní majetku sú pre posúdenie\nžiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov irelevantné. Rovnako mal krajský súd za nepodstatnú aj\ntú skutočnosť, že žalobca patrí do skupiny obchodných spoločností personálne prepojených s p. H. Y.,\nktoré vedú viacero súdnych sporov, nakoľko pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu nie sú majetkové pomery\niných subjektov nepodstatné. Nemožno preto, podľa krajského súdu prihliadnuť ani na celkovú výšku\nsúdnych poplatkov v ďalších súdnych sporoch.\nV závere uznesenia krajský súd poukázal na skutočnosť, že aj napriek výzve žalobca nielen nepredložil\nsúdu žiadne doklady, ktoré by preukazovali tvrdené majetkové pomery, ale ani náležite nevyplnil\ntlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok na\noslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v lehote ustanovenej zákonom odvolanie a žiadal, aby ho Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zmenil a oslobodenie od súdnych poplatkov mu v celom rozsahu priznal.\nNamietol, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že žalobca je podnikateľom a jeho\nnepriaznivá finančná situácia má pôvod v podnikaní a s ním súvisí.\nMajúc jednoznačne za to, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane ako prvostupňového orgánu, sú nezákonné, poukázal na to, že patrí do skupiny\nspoločností personálne spojených s p. H. Y., z ktorého dôvodu sú tieto spoločnosti účastníkmi niekoľko\ndesiatok (až stovák) súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj\nrozhodnutí daňových úradov, pričom ani jedna z vyššie uvedených súdnych vecí podľa informácií,\nktorými disponuje žalobca, nebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov. Takto podľa\nžalobcu nejde o zjavne neúspešné uplatnenie práva.\nPoukázal tiež na to, že s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločností spojených s p. H. Y. zo\nstrany daňových úradov, pokračovanie v daňových kontrolách zo strany správcu dane, nerešpektujúcich\nrozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, nezákonného zadržiavania finančných prostriedkov patriacich\nspoločnostiam spojeným s p. H. Y. zo strany daňových úradov, blokovaním majetku a v neposlednom\nrade aj z dôvodu negatívnej medializácie veci zo strany štátnych orgánov (nerešpektujúcich prezumpciu\nneviny), spoločnosti spojené s p. H. Y. (teda aj žalobca) nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú\nčinnosť. Z týchto dôvodov sa spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca nedisponuje žiadnou\nfinančnou hotovosťou, s ktorou by mohol voľne disponovať. Taktiež žalobca nemá žiaden hnuteľný, či\nnehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť, a s ktorým môže disponovať.\nŽalobca nesúhlasil s odôvodnením krajského súdu, že tieto okolnosti sú pre posúdenie žiadosti o\noslobodenie od súdnych poplatkov irelevantné, nakoľko práve tieto okolnosti vytvárajú situáciu, ktorá\nznemožňuje žalobcovi (cez pomery žalobcu obmedzujúce vykonávať podnikateľskú činnosť a nakladať\ns majetkom a finančnými prostriedkami) súdny poplatok uhradiť, t.j. pomery žalobcu oslobodenie od\nsúdneho poplatku odôvodňujú. Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobcovi prakticky\nznemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou (žalobca nemá finančné prostriedky na ich\núhradu), ktoré predstavuje jeho právo zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Súhlasil síce, že výška\nsúdneho poplatku nepredstavuje príliš vysokú čiastku, ale pre žalobcu je aj táto suma v súčasnosti\nvysoká, spoločnosti personálne spojené s p. H. Y. sú účastníkmi množstiev súdnych sporov, a tak celková\nvýška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené, predstavuje sumy až niekoľko desiatok\ntisíc eur. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\npritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobca môže uplatniť právo na svoju ochranu v\ndanej veci.\nNepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca je podnikateľom a došlo by tým\nk preneseniu podnikateľského rizika z podnikateľa na štát nemá podľa žalobcu oporu ani v súčasnej\nprávnej praxi (aj praxi Krajského súdu v Košiciach) a nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Obo/127/2008, 5Obo/128/2008 a 5Obo/129/2008 z 30. júla 2009, v zmysle ktorého:\n„Ustanovenie § 138 ods. 1 O. s. p. oprávňuje súd na návrh účastníka priznať mu celkom alebo sčasti\noslobodenie od súdnych poplatkov. Predpokladom pre takéto rozhodnutie je skutočnosť, že to pomery\n\núčastníka odôvodňujú, a že nejde o .svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie, alebo bránenie\npráva. Zákon stanovuje rovnaké kritériá pre všetkých účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú,\nalebo právnickú osohu a podnikateľa, alebo nepodnikateľa. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti\ns odôvodnením, že by sa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone Pri priznaní\noslobodenia fyzickej osobe sú rozhodujúce najmä majetkové pomery, pričom súd neskúma, či si\nprípadne svoju situáciu nezavinil sám a priznanie oslobodenia by sa rovnako mohlo považovať za\nnespravodlivé zvýhodnenie oproti inému účastníkovi.\".\nŽalobca taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/39/2012-135, ktorým\npriznal žalobcovi - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z obdobných dôvodov ako uviedol\nžalobca.\nŽalobca taktiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, nakoľko\nsúd prvého stupňa má vedomosť o desiatkach a stovkách podaných žalôb spoločnosťami personálne\nspojenými s p. H. Y. práve na Krajský súd v Košiciach. Krajský súd má taktiež vedomosť o množstve\núspešných súdnych rozhodnutí (v prospech spoločností spojených s p. H. Y.). Okrem toho tvrdil, že\nho súd nevyzval na doplnenie žiadnych dôkazov, nevykonal žiadne dokazovanie a bez ďalšieho vec\nrozhodol v neprospech žalobcu, čo tento považuje za postup, ktorý je v rozpore so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\npriznať úspech.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca\nsa žalobou podanou na krajskom súde domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného z 28. februára\n2013, č. 1100307/1/10101659/2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice z 26.\nnovembra 2012, č. 9710401/5/3412264/2012/Bac.\nKeďže žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, krajský súd mu výzvou z 16.\nmája 2013, č. k. 7S/88/2013-14 uložil, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 70\n€ podľa položky č. 10 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP.\nUznesením z 12. júna 2013, č. k. 7S/82/2013-18 krajský súd zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 ZSP,\npretože žalobca súdny poplatok v lehote ustanovenej výzvou nezaplatil.\nŽalobca následne podaním doručeným krajskému súdu 27. júna 2013 podal odvolanie proti uzneseniu\no zastavení konania a súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p., ktoré\nodôvodnil tvrdeniami v podstate totožnými s dôvodmi uvedenými v jeho odvolaní proti uzneseniu, ktoré\nje predmetom súčasného konania.\nVzhľadom k tomu, že žalobca k uvedenému podaniu nepripojil žiadne dôkazy na preukázanie splnenia\npožiadaviek § 138 O.s.p., t.j. najmä preukazujúce nepriaznivé pomery žalobcu, krajský súd ho výzvou z\n3. júla 2013 (č. l. 23) vyzval, aby podanie doplnil a v lehote 15 dní doručil súdu riadne vyplnené tlačivo\npre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od\nsúdnych poplatkov - právnická osoba s tým, že toto tlačivo krajský súd žalobcovi zaslal. Výzva bola\nžalobcovi doručená 4. júla 2013.\nNa základe výzvy doručil žalobca 23. júla 2013 krajskému súdu tlačivo pre dokladovanie pomerov\núčastníka konania (§ 138 ods. 2 O.s.p.), ktoré však vyplnil len na jeho titulnej strane, t.j. v rozsahu\nidentifikačných údajov účastníka konania - právnickej osoby, tlačivo podpísal a datoval. K tlačivu\npripojil čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že „obchodná spoločnosť dlhodobou nevykonáva žiadnu\npodnikateľskú činnosť, spoločnosť nevstupuje do žiadnych nových obchodných vzťahoch a vykonáva iba\nnevyhnutné úkony spojené s chodom obchodnej spoločnosti. Obchodná spoločnosť ďalej vyhlasuje, že\nnedisponuje žiadnym hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, s ktorým je oprávnená disponovať takým\nspôsobom, že tento majetok ý by mohol byť predmetom akéhokoľvek príjmu pre spoločnosť. Obchodná\nspoločnosť ďalej vyhlasuje, že všetky jej účtovné a iné doklady boli zaistené orgánmi činnými v trestnom\n\nkonaní v marci 2011 a do dnešného dňa, napriek výzvam,, jej tieto doklady neboli vrátené, čo spoločnosť\nvážnym spôsobom poškodzuje (okrem toho ide informáciu súdu známu aj z iných súdnych konaní). Z\ndôvodu zaistenia a nevrátenia dokladov orgánmi činnými v trestnom konaní spoločnosť nemohla podať\ndaňové priznania dane z príjmov právnických osôb od roku 2010, nakoľko nezavinene nedisponuje\nsvojimi vlastnými dokladmi, ktoré by boli podkladom na spracovanie daňového priznania.\"\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania\nalebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.\nPodľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nZákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného,\nprípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych\npoplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich\nv majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od\nsúdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych\npoplatkov v každom prípade individuálne, a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.\nÚčelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne\npomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková\nsituácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo\nbránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V\nprípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového\nvýkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho\nkonania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi\npodnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia\nuvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.\nO oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na\nnávrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové\npomery.\nKrajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobcu, ktoré je potrebné\nnielen tvrdiť, ale ich aj preukázať.\nPodľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,\nako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne\nzáväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom\nvestníku Európskej únie.\nPodľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach\no povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo\nveciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev\n(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci\nnenavrhli.\n\nPodľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch\nsvedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,\nohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\nPodľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane\ntoho, čo uviedli účastníci.\nMajetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z\njeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal\nsúdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto\nvýlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúži, okrem\niných, aj tlačivo, ktoré mu krajský súd doručil a ktoré je tiež dostupné na internete.\nKeďže žalobca nepredložil vyplnené tlačivo, ktoré mu bolo zaslané krajským súdom, rovnako opomenúc\npredložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenie o nepriaznivej situácii, krajský súd, logicky, nemohol\nvykonať akékoľvek dokazovanie v tomto smere. Preto bolo správne jeho rozhodnutie nepriznať žalobcovi\noslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nepriaznivosti\nfinančných a majetkových pomerov.\nObčiansky súdny poriadok na rozdiel od zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nneobsahuje osobitnú úpravu čestného vyhlásenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho vyhodnotil v\nsúlade s § 125 a § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je možné mať na jeho základe za preukázané\nskutočnosti v ňom tvrdené. Najmä, čestné vyhlásenie predložené žalobcom opäť len obsahuje tvrdenia\nuvedené v jeho predchádzajúcich podaniach bez toho, aby žalobca prejavil akúkoľvek snahu o ich\npreukázanie. V tunajšej veci napríklad mohol minimálne doručiť súdu žiadosti adresované príslušným\norgánom (daňové úrady, orgány činné v trestnom konaní, obchodný register a i.), o ktorých uvádza, že\nna ne nebolo zo strany adresátov reagované. Rovnako tak nemožno ako argument pre oslobodenie\nod súdnych poplatkov použiť tvrdenie nesplnenia si zákonnej povinnosti podať daňové priznanie. Je\nnavyše len ťažko uveriteľné, že podnikateľský subjekt nemá vedené účtovníctvo tak, aby v prípade\nnepredvídateľnej udalosti nemal k dispozícii aspoň kópie podkladov (faktúry, hlásenia, priznania a i.).\nPre úplnosť odvolací súd uvádza, že nemožno prihliadať na počet súdnych konaní, ktorých je\nžalobca účastníkom, respektíve na úspešnosť iných spoločností nachádzajúcich sa v obdobnej situácii\nako žalobca v súdnych konaniach proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Bez riadneho\npreukázania finančných a majetkových pomerov táto skutočnosť osebe nemôže odôvodniť iné než\nzamietavé rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol\npo vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od\nsúdneho poplatku v plnej miere rešpektoval a chránil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a\nžalovanému náhrada trov konania neprináleží (§ 250k, § 224 ods. 1 O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}