{"guid": "b41228c7-98cf-41d3-8c94-853b48504042:dcbb72b3-fce0-4a05-8458-dbd28f85f1b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7013200118.1", "spisova_znacka": "2Sžo/39/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/39/2013 z 24. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2014, sp. zn. 2Sžo/39/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7013200118.1", "identifikacne_cislo": "7013200118", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2014-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcbb72b3-fce0-4a05-8458-dbd28f85f1b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7013200118.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013200118.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7013200118.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/39/2013\n7013200118\n24. 09. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:7013200118.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa:\nIng. Z., S., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 1N 1771/12 zo 16. novembra 2012, na odvolanie\nnavrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sp/6/2013-27 z 05. apríla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sp/6/2013-27 z 05. apríla\n2013 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č.k. 1Sp/6/2013-27 z 05. apríla 2013 potvrdil\npodľa § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) rozhodnutie odporcu napadnuté\nopravným prostriedkom, navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nNapadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa\n§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o\nzmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no poskytovaní právnej pomoci“) s odôvodnením, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych\npodmienok priznania nároku na právnu pomoc, a to podmienku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. b/ zákona\no poskytovaní právnej pomoci, pretože navrhovateľ nebol schopný označiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu veci, v konaní o podanom dovolaní proti\nrozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, ktorým boli potvrdené uznesenia Okresného súdu Spišská\nNová Ves o zamietnutí návrhu na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania a návrhu na\npripustenie zmeny žalobného petitu a uznesenie, ktorým súd zastavil konanie o nariadenie predbežného\nopatrenia.\nKrajský súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď vo\nveci navrhovateľa, v ktorej žiadal o priznanie nároku na právnu pomoc, mal za to, že nie je vylúčená\nzrejmá bezúspešnosť sporu, pretože navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku vyslovil len nesúhlas\ns napadnutým rozhodnutím odporcu, avšak neoznačil odporcovi žiadne relevantné dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení a svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi vo veci svojho dovolania\nproti rozsudku krajského súdu. Za takého stavu v danom preskúmavanom prípade nie je možné vylúčiť\nzrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého sa navrhovateľ domáha podania dovolania proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach, nakoľko neuviedol žiadne argumenty na podporu svojho tvrdenia, že mu\n\nbola odňatá možnosť konať pred súdom. Krajský súd naopak videl v postupe navrhovateľa v konaní\npred odporcom, ako aj v konaní pred súdom, znaky postupu, ktorý smeroval k uplatňovaniu šikanóznych\nnávrhov založených len na tvrdeniach navrhovateľa. Neboli teda naplnené kumulatívne požiadavky pre\npriznanie nároku podľa § 6 ods. 1 písm. a/ až c/ v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci.\nVýrok o trovách konania krajský súd odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods.\n2 OSP a neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, §\n246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP), ktoré doplnil podaním zo 7. júna 2013. Žiadal rozsudok\nkrajského súdu ako nezákonný zrušiť.\nPodľa navrhovateľa je rozhodnutie odporcu nezákonné, nesprávne a zmätočné. Rozhodnutie je podľa\njeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Vo svojom odvolaní\ntiež uvádza, že poučenie v rozhodnutí správneho orgánu je nesprávne z dôvodu, že proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu sa podáva žaloba v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho\norgánu a nie odvolanie do 15 dní, ako je uvedené v poučení. V doplnení odvolania ďalej poukázal na\nto, že krajský súd postupoval nesprávne, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, napriek tomu,\nže podaním z 12. marca 2013 vyjadril nesúhlas s tým, aby súd rozhodol o návrhu bez pojednávania.\nUviedol, že rozhodnutie Centra právnej pomoci je nepreskúmateľné a odporca podľa jeho názoru\nabsolútne nemal preukázané, že navrhovateľ ako žiadateľ nesplnil podmienku vylúčenia zrejmej\nbezúspešnosti sporu. Na základe uvedeného navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako nezákonný zrušil.\nOdporca využil svoje právo k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadriť. V celom rozsahu sa stotožnil\ns výrokom ako aj s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sp/6/2013 z 05. apríla\n2013. Vyjadril názor, že navrhovateľ v odvolaní prezentuje predovšetkým svoju subjektívnu nespokojnosť\ns rozhodnutím. Jeho odvolanie sa mu javí ako účelové s cieľom dosiahnuť zastupovanie advokátom\n(na náklady štátu) bez ohľadu na relevanciu podaného mimoriadneho opravného prostriedku, teda\nnavrhovateľ potrebuje ním neplateného advokáta iba preto, že to tak od neho vyžaduje zákon,\npretože iba tak sa jeho podaním bude dovolací súd zaoberať. Odporca je toho názoru, že prípadné\npriznanie právnej pomoci navrhovateľovi by mohlo byť v rozpore s účelom zákona č. 327/2005 Z.z.\no poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pretože správanie navrhovateľa vykazuje\nznaky šikanózneho výkonu práva. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu\nprvého stupňa potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodľa ustanovení tretej hlavy druhej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l\nods. 1 OSP).\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak:\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\n\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum\nprihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPodľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti navrhovateľa o\npriznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci.\nZ predloženého spisového materiálu vrátane administratívneho spisu a podaní navrhovateľa nesporne\nvyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc v konaní o dovolaní\nz 15. novembra 2011 podanom na Okresný súd Spišská Nová Ves proti uzneseniu Krajského súdu v\nKošiciach, ktorým boli potvrdené uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves o zamietnutí návrhu na\npripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania a návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu a\nuznesenie, ktorým súd zastavil konanie o nariadenie predbežného opatrenia.\nPo zistení, že navrhovateľ spĺňa predpoklad priznania nároku na právnu pomoc podľa § 6 ods. 1 písm. a/\nzákona o poskytovaní právnej pomoci, pristúpil odporca k zisťovaniu, či sú naplnené aj ostatné zákonné\npožiadavky, t.j., že nejde o prípad tzv. zrejmej bezúspešnosti (nepostačuje, že túto nemožno vylúčiť), a\nže hodnota sporu, ak je vyčísliteľná, presahuje sumu minimálnej mzdy.\nPojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §\n138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme\nbezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,\nčo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, na\nčo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre\npriznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 OSP všeobecné\nsúdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa\nje nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nNavrhovateľ vo svojom odvolaní namieta, že nesúhlasí s rozhodnutím odporcu a tvrdí, že rozhodnutie\nodporcu je nezákonné a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach mu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom. Zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ na podporu svojich tvrdení o odňatí možnosti\nkonať pred súdom, neoznačil ani nepredložil dôkazy. Odporca na základe toho konštatoval, že v danom\nprípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého sa navrhovateľ domáha\npodania dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/267/2011; 1Co/268/2011.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že poučenie v rozhodnutí odporcu je nesprávne, nakoľko proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu sa podľa jeho názoru podáva žaloba do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nsprávneho orgánu a nie odvolanie do 15 dní, ako je to uvedené v rozhodnutí správneho orgánu. K tejto\nnámietke Najvyšší súd uvádza, že podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej\npomoci osobám v materiálnej núdzi centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá\nspĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva\nnárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne,\nže nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia\npodať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite\npoučí v odôvodnení rozhodnutia. Odporca teda v danom prípade poučil navrhovateľa správne, v súlade\nso zákonom.\nK námietke navrhovateľa, že krajský súd pojednával v jeho neprítomnosti aj napriek tomu, že navrhovateľ\nnesúhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti Najvyšší súd uvádza, že v spisovom materiáli sa na\nč.l. 23 nachádza ospravedlnenie navrhovateľa z pojednávania z vážnych rodinných dôvodov, v ktorom\n\nnavrhovateľ dokonca z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania navrhol postup podľa § 250j ods. 2,\n3 OSP. Na základe uvedeného krajský súd správne vyhodnotil, že navrhovateľ súhlasí s prejednaním\nveci v jeho neprítomnosti.\nVzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo\nzo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva\nnavrhovateľa na poskytnutie mu právnej pomoci bez finančnej účasti odporca pri posudzovaní zrejmej\nbezúspešnosti sporu postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci.\nKrajský súd vyhodnotil závery odporcu ako podložené a správne, preto je namieste skonštatovať vecnú\na právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda aj vecnú správnosť výroku rozsudku prvostupňového súdu.\nPreto najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 250l\nods. 2 OSP a podľa § 219 ods. 1 OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi ich náhradu\npre neúspech v konaní nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}