{"guid": "a467a042-5e89-4a1f-a8ef-b774244a33e9:903a6431-e612-4c07-a3e7-fe2f3d052da0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200965.1", "spisova_znacka": "1So/8/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/8/2013 z 15. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2014, sp. zn. 1So/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200965.1", "identifikacne_cislo": "7012200965", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2014-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/903a6431-e612-4c07-a3e7-fe2f3d052da0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200965.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200965.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200965.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/8/2013\n7012200965\n15. 04. 2014\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200965.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nQ. B., bytom L. XXX/XXX, W., zastúpený advokátskou kanceláriou Matoška & partners, s. r. o., so\nsídlom Ševčenkova 18, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8,\nBratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach,\nč. k. 3Sd/58/2012-38 zo dňa 06. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Sd/58/2012-38 zo dňa\n06. marca 2013 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2012\nz r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 135,76 Eur k\nrukám jeho právneho zástupcu do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX\nX. zo dňa 28. mája 2012, ktorým táto zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu,\nže navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so\nzdravou osobou. Zároveň nepriznal účastníkom náhradu trov konania.\nKrajský súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený posudkovými lekármi\nsociálneho poistenia na základe navrhovateľom absolvovaných a predložených odborných lekárskych\nnálezov, a to aj v prítomnosti prísediaceho odborného lekára z ortopedickej kliniky. Posúdenie bolo v\nsúlade so zákonom o sociálnom poistení a námietky navrhovateľa neboli dôvodné.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým namietal, že súd prvého stupňa nezistil\núplne skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli\nuplatnené, ktoré ako účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa.\nPodľa jeho názoru miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyššia ako 40 %, mala by\nbyť ohodnotená na hornej hranici stanoveného rozpätia, t. j. 45 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia\nsa podľa navrhovateľa nevysporiadal s jeho ďalšími zdravotnými postihnutiami, pričom z posudku nie\n\nsú zrejmé dôvody, prečo na tieto ochorenia nebolo prihliadnuté pri určení celkovej percentuálnej miery\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Takýto záver preto nie je presvedčivý, v súlade s § 71\nods. 4, 5, 6 a 8 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ ďalej v odvolaní zhrnul všetky svoje zdravotné\npostihnutia.\nNavrhovateľ ďalej namietal neobjektívne posúdenie jeho zdravotného stavu z dôvodu, že posudkový\nlekár je v pracovnoprávnom vzťahu k Sociálnej poisťovni, čo vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nTvrdil, že nezávislí odborní lekári považujú jeho zdravotné postihnutie za oveľa závažnejšie.\nNavrhovateľ tiež poukázal na to, že rozhodnutie o zamietnutí invalidného dôchodku je strohé a\nneodôvodnené, a to je v rozpore s ústavným právom na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu\nv zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa mu ako účastníkovi správneho konania\ndotknutému na právach alebo právom chránených záujmoch odoprela možnosť efektívne spochybniť\ntakého rozhodnutie, lebo môže iba dohadovať právne dôvody, na základe ktorých by mohol úspešne\nuplatniť svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v\nstarobe.\nNa základe uvedeného navrhovateľ žiadal zrušiť rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátiť na ďalšie konanie\ns tým, že opätovne posúdi jeho zdravotný stav, vysporiada sa s určením miery poklesu rozhodujúceho\nzdravotného postihnutia a prihliadne na ostatné zdravotné postihnutia a svoje rozhodnutie riadne\nodôvodní. K odvolaniu navrhovateľ priložil lekárske správy z interného, neurologického a ortopedického\nvyšetrenia z marca 2013.\nNavrhovateľ po podaní odvolania doručil navrhovateľ súdu doplňujúce vyjadrenia k odvolaniu z 24. júla\na 16. septembra 2013, ku ktorým priložil ďalšie lekárske správy z vyšetrení (kardiologického z apríla a\njúna 2013, neurologického z júna a augusta 2013, otorinolaryngologického z mája 2013 a interného z\njúna a septembra 2013).\nOdporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označila dôvody uvedené v odvolaní\nza neopodstatnené. Poukázala na to, že dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené\nposudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to na účely správneho aj súdneho konania. Navrhovateľ\nneuviedol v odvolacom konaní žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu\na presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, alebo ich spochybnili či vyvrátili. K\njeho žiadosti o ďalšie vyšetrenia poukázala odporkyňa na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce\nna nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Pochybnosti navrhovateľa o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu\nsú vyvolané len subjektívnym presvedčením navrhovateľa, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti\nskutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného\npoškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými lekármi, sú z hľadiska skutkového\núplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú\nbez nejasností a vnútorných rozporov a v záveroch sa zhodujú.\nOdporkyňa navrhla preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že prvostupňový rozsudok treba zmeniť a preskúmavané správne\nrozhodnutie zrušiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. apríla 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\n\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporkyne, preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie odporkyne, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nZ predložených spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa bol prvýkrát posudzovaný, na základe\njeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 17. apríla 2012, posudkovým lekárom sociálneho poistenia\nSociálnej poisťovne, pobočka Košice. Podľa posudku sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím choroby\npodporného a pohybového aparátu XV/G/44.1 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť 35 %. Ostatné diagnózy nevykazovali závažné zdravotné postihnutia. Navrhovateľ nie je\ninvalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\nNeskôr bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný ešte niekoľkokrát, 26. júla 2012 posudkovým\nlekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, 09. augusta 2012 posudkovým\nlekárom sociálnej poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, 17. decembra 2012 posudkovým lekárom\nsociálnej poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie a 20. februára 2013 posudkovým lekárom sociálnej\npoistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Vo všetkých týchto posudkoch dospeli lekári k rovnakým\nzáverom pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu vykonávať\nzárobkovú činnosť, so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z., lebo pre nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac\nako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\nNa základe posudku zo 17. apríla 2012 vydala odporkyňa dňa 28. mája 2012 rozhodnutie, ktorým podľa\n§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. V odôvodnení\nrozhodnutia sa odporkyňa odvolala na posudok, podľa ktorého navrhovateľ nie je invalidný podľa §\n71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. K posúdeniu jeho\nzdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť, uviedla iba toľko, že je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo\n17. apríla 2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je\ninvalidný.\nNavrhovateľ okrem iných námietok svoje odvolanie oprel aj o námietku nedostatočného odôvodnenia\nrozhodnutia správneho orgánu, čo nebolo možné ponechať bez povšimnutia pre účely samotnej\npreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, pretože až po vyslovení jej nedôvodnosti súdom\nvzniká právo navrhovateľovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky).\nNajvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na tú časť napadnutého rozhodnutia odporkyne, kde v\nkonkrétnych podrobnostiach zdravotného stavu navrhovateľa odporkyňa odkázala na pripojenú lekársku\nsprávu, ktorá má tvoriť neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Podľa názoru súdu však\ntakýto postup nezodpovedá požiadavke na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu,\nlebo odborný posudok, lekárska správa alebo iná odborné vyjadrenie alebo iná listina sú podľa § 195\nods. 2 v spojení s § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jedným z podkladov na vydanie rozhodnutia v\nkonaní vo veciach sociálneho poistenia (viď Tretia časť zákona č. 461/2003 Z. z.).\nZákonnou úlohou odporkyne je potom každý posudok posudkového lekára, lekársku správu alebo\ninú odbornú listinu (v terminológii zákona č. 461/2003 Z. z. ide nepochybne o odborný posudok)\nako dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej\nsúvislosti (v zmysle aplikácie § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a procesnej zásady voľného\nhodnotenia dôkazov). Následne poznatky získané v tomto hodnotiacom procese musí správny orgán\nv jasnej, stručnej a najmä presvedčivej forme vyjaviť účastníkovi prostredníctvom odôvodnenia svojho\nrozhodnutia. Nie je preto možné - Najvyšší súd tu vychádza z aplikácie logickej interpretačnej\n\nzásady „reductio ad absurdum“, ktorá by v takomto prípade viedla k negácii úlohy orgánu verejnej\nsprávy plnohodnotne vykonávať vrchnostenskú právomoc v rozhodovacom procese, lebo by sa\nzúžila iba na rozhodovanie vo forme výroku a následného ponúknutia právneho inštrumentária s\nodkazom, aby si účastník na zvyšok odôvodnenia vytvoril svoj vlastný úsudok - tzn. ponechať na\nsubjektívnej predstavivosti účastníka konania, aby túto úlohu (ktorá je prinajmenej založená na odbornej\nerudovanosti, hlbokej znalosti interpretačných techník a bohatej skúsenosti pracovníkov odporkyne)\nzvládol každý účastník sociálno-poistných vzťahov sám. Pritom, ako výkladovú pomôcku a za účelom\nzabezpečenia prístupu účastníka k relevantným informáciám a údajom, správny orgán napríklad pripojí\nlekársku správu, odborný posudok alebo inú odbornú listinu so súčasným sprievodným odkazom.\nZa tejto situácie, ktorá je netradičná v právnom štáte, vlastne správny orgán stavia správne súdnictvo\nnie pred úlohu, aby preskúmal právne závery a názory konajúceho správneho orgánu, ale naopak aby\npreskúmal úvahy, ku ktorým by asi dospel účastník. Takýto prístup k súdnej a právnej ochrane zaručenej\njednotlivcom prostredníctvom Ústavy Slovenskej republiky je neprípustný.\nK nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu sa Najvyšší súd už vyjadril v niekoľkých svojich\nrozhodnutiach. Podľa rozsudku sp. zn. 1So/111/2010: „Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že\nsprávne súdnictvo najmä vzhľadom na ústavnú garanciu zakotvenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky zabezpečuje jej realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí\na postupu správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti.\nUvedené ústavné právo jednotlivca na súdny prieskum je založené na dominantnom postavení súdnej\nmoci pri posudzovaní správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem (ustanovení) na skutočnosti\nzistené v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Citované dominantné postavenie súdnej\nmoci je však použiteľné iba na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky\npreskúmateľnosti argumentov vedúcich správny orgán k právnemu záveru vyslovenom vo výrokovej\nčasti rozhodnutia.\nJedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s\nnedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú\npožiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v.\nŠpanielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje.\nZa nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho\norgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale\niba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci\nsprávny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že existuje stav „absencie“ rozhodovacích\ndôvodov.\nIde teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré\nsú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné.\nPodľa výkladu Najvyššieho súdu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) potom takto nedostatočne\nodôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny\nprieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko\nsa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch\nodopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať\nprávne dôvody (čo aj zo samotného odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva), na základe ktorých by\nmal úspešne uplatňoval svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe v medziach vykonávacie zákona (čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nZ uvedeného dôvodu odporkyňa nenaplnila legitímne očakávanie navrhovateľa (ako jeden zo\nštandardov správneho konania v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva), čím\n\nmu odoprela právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto nie je možné napadnuté rozhodnutie označiť\nako vydané v súlade so zákonom.\nRovnako z uvedeného dôvodu navrhovateľ, ako aj vyslovil vo svojom opravnom prostriedku k odvolaniu\nodporkyne, nemohol byť objektívne pripravený vykonať svoju nesúhlasnú argumentáciu a konkrétne\ndôvody vedúce k nevyhoveniu jeho žiadosti mohol iba odhadovať. Preto nie je možné napadnuté\nrozhodnutie označiť ako súdneho prieskumu schopné a tiež, že je spravodlivé.“\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach\n(napr. 1So/111/2010, 1So/115/2010), Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich\nodchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo\nprijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nOdvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP, a\npreto postupom podľa § 220 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 OSP zmenil tak, že podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP) napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil jej\nvec na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa najmä odstráni vytýkané formálne a obsahové nedostatky\nrozhodnutia a zaujme stanovisko aj k skutočnostiam, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia\ns tým, že posúdi aj relevantnosť navrhovateľom dodatočne predložených lekárskych správ z odborných\nvyšetrení k hodnoteniu zostatkového pracovného potenciálu posudkovými lekármi, na základe čoho\nzvolí svoj ďalší procesný postup.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1\nOSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP, § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že v konaní\núspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 135,76 Eur podľa vyčíslenia jeho právneho\nzástupcu zo dňa 24. júla 2013, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za dva úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava, podanie vyjadrenie) a k tomu prislúchajúce režijné paušály.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}