{"guid": "b5c226dd-23a7-4511-87d0-629796263807:c5ff8cee-8e8d-4af3-a478-da3f4e285805", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200679.1", "spisova_znacka": "8Sžf/51/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/51/2013 z 22. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2014, sp. zn. 8Sžf/51/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200679.1", "identifikacne_cislo": "7012200679", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2014-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5ff8cee-8e8d-4af3-a478-da3f4e285805", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200679.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200679.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200679.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/51/2013\n7012200679\n22. 05. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200679.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: HaRT,\nspol. s r. o. (resp. s. r. o.), Hrnčiarska 12, Košice, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom,\nSzakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. mája 2012, č.\n1020503/1/532145-993415/2012/4897, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nzo 14. marca 2013, č. k. 6S/157/2012-67, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14. marca 2013, č. k.\n6S/157/2012-67 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou\nsa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. mája 2012, č.\n1020503/1/532145-993415/2012/4897, ktorým zmenil rozhodnutie Daňového úradu Košice - dodatočný\nplatobný výmer zo 6. februára 2012, č. 9800304/1338/2012/Pav tak, že znížil vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty zo sumy 3549,79 € na sumu 2989,13 €. Žalobcovi právo na náhradu trov konania\nnepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného v rozsahu žalobných bodov dospel k záveru, že rozhodnutie i postup žalovaného bol v\nsúlade so zákonom.\nSúd prvého stupňa zhodne s žalovaným dospel k záveru, že pozemky zapísané v Katastri nehnuteľností,\nSpráva katastra Košice - okolie na LV č. XXXX, kat. územie C., vedené v katastri nehnuteľností ako orná\npôda, boli v čase ich predaja, t. j. v kontrolovanom zdaňovacom období stavebnými pozemkami. Žalobca\npovažoval prevod predmetných pozemkov na kupujúcich oslobodený od dane z pridanej hodnoty podľa\n§ 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o DPH\"). Krajský súd konštatoval, že podľa § 38 ods. 2 prvá veta zákona o DPH oslobodenie od\ndane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku.\nKrajský súd ďalej uviedol, že zákon o DPH sa v ustanovení § 38 ods. 1 v súvislosti s definíciou\nstavebného pozemku odvoláva v poznámke č. 19 na ustanovenie § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o\núzemnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon\").\n\nZ tohto ustanovenia vyplýva, že stavebným pozemkom je okrem iného aj časť územia určená územným\nplánom obce na zastavanie. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť\nza stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.\nSúd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že je nepochybné, že pozemok parc. č. 1214/32 vedený na\nLV č. XXXX kat. územia C. sa nachádza v lokalite Juhovýchod územného plánu Obce Čaňa, ktorý bol\nschválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 4/2004/b z 28. mája 2004. V záväznej časti územného\nplánu sa v bode 1.3. uvádza okrem iných, že plochy v lokalite Juhovýchod majú zabezpečiť na funkciu\nbývania. V bode 7.1. záväznej časti územného plánu je vymedzené zastavané územie obce v zmysle\nzákona č. 152/1996 Z. z. rozšírené o nové lokality bývania v rodinných domoch v južnej, západnej a\nvýchodnej časti obce. V tabuľkovej časti priestorového usporiadania nových lokalít bývania sa pre lokalitu\nJuhovýchod v územnom pláne počíta so 140 bytovými jednotkami.\nSúd uviedol, že z ustanovenia § 43h ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že nezastavený pozemok, ktorý\nje súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce určiť za zastavaný\npozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo\nak je v zastavanom území obce. Bolo preukázané, že pred schválením územného plánu Obce Čaňa,\nKrajský pozemkový úrad v Košiciach dňa 2. marca 2004 pod č. 2004/0005 udelil podľa § 7 zákona č.\n307/1992 Z. z. súhlas na budúce možné použitie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodárske\núčely v rozsahu návrhu územného plánu Obce Čaňa spolu vo výmere 75-47-00h, z toho 65-76-00h\nmimo zastavaného územia a 07-71-00h v zastavanom území, celkovo vrátane nepoľnohospodárskej\npôdy 97-03-00h v kat. území C. v okrese Košice - okolie s navrhovaným obdobím platnosti územného\nplánu obce do roku 2015 podľa tabuľkových prehľadov, ktoré sú súčasťou udeleného súhlasu.\nNapokon žalobnú námietku žalobcu, že územný plán obce Čaňa územie Juhovýchod kvalifikuje ako\nplošnú územnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov, ktoré sa opiera o vyjadrenia starostu obce\nČaňa, súd tiež považoval za nedôvodnú. V územnom pláne obce bola ako rezerva pre bytovú výstavbu\noznačená lokalita Sever.\nZáver správcu dane, ako aj žalovaného, že žalobca porušil ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH\nkrajský súd považoval na základe zistení v daňovom konaní za správny a súladný so zákonom.\nPokiaľ žalobca v žalobe dal do pozornosti súdu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžf/47/2011 z 24. novembra 2011 s tým, že v rozsudku bol riešený skutkovo a právne obdobný prípad,\nsúd poukázal na skutočnosť, že nejde o skutkovo zhodné veci. Preto právny názor najvyššieho súdu\nvyslovený v rozsudku sp. zn. 5Sžf/47/2011 z 24. novembra 2011 nie je relevantný pre vec žalobcu.\nKeďže podľa názoru krajského súdu v právnej veci žalobcu bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, súd\npostupujúc podľa ustanovenia § 250j ods. 1 žalobu zamietol.\nŽalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd bez pojednávania\nzmenil rozsudok krajského súdu a zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Košice a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nSúčasne žiadal, aby mu súd priznal právo na náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa\nnedostatočne zistil skutkový stav - § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, vec nesprávne posúdil tým, že\nnepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Odôvodnenie rozsudku nemá oporu v logickom\nvýklade základného právneho ustanovenia, t. j. § 43h ods. 1, resp. ods. 2 stavebného zákona. Žalobca\nzastáva názor, že len pozemky zahrnuté do územnoplánovacích dokumentov prijatých a schválených\nobcou označené konkrétnym parcelným číslom môžu byť považované za stavebné pozemky. V tejto\nsúvislosti poukázal na ustanovenia § 3 katastrálneho zákona, ktoré pojem pozemok charakterizuje a toto\nustanovenie v odvolaní citoval. Vychádzajúc z citácie tejto zákonnej normy poukázal na to, že žiadny z\n\núzemnoplánovacích dokumentov prijatých a schválených obcou Čaňa, pozemky s príslušným parcelným\nčíslom ako parcely neobsahuje. Namietal, že tvrdenie krajského súdu, že rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/47/2011 z 24. novembra 2011 vychádzal z odlišného skutkového stavu\nveci neobstojí. Je toho názoru, že najvyšší súd v danom prípade jasne deklaroval, že v prípade, že\núzemný plán obce neobsahuje parcelné čísla pozemkov je nekonkrétnym dokumentom, čiže právne\nirelevantným čo do zmeny pozemku na stavebný pozemok. Vychádzajúc z tohto tvrdenia poukázal na\nústavne zakotvený princíp právnej istoty, na základe ktorého sú súdy povinné na určitú právne relevantnú\notázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dávať rovnakú odpoveď. Iný postup by bol v rozpore\ns princípom právneho štátu.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdil. Správca dane na základe daňovej kontroly a vykonaného dokazovania dospel k\njednoznačnému záveru, že pozemky už v čase predaja boli stavebnými pozemkami a žalobcovi vznikla\ndaňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. V súlade s platnou právnou úpravou - § 43h\nstavebného zákona boli predmetné pozemky nachádzajúce sa v lokalite Juhovýchod posudzované ako\nstavebné pozemky, a to aj pre účely zákona o DPH. Na stavebné pozemky sa nevzťahuje oslobodenie\npodľa § 38 zákona o DPH, a preto bol žalobca povinný uplatniť k cene pozemkov daň z pridanej hodnoty\nv súlade s ustanovením § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný v ďalšom poukázal na písomné vyjadrenie\nk žalobe z 2. augusta 2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja\nods. 2, § 214 ods. 2 OSP s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nOdvolací súd zistil, že v obdobnej veci už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nsp. zn. 8Sžf/25/2013 zo dňa 13. februára 2014, ktorým rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.\n6S/159/2012-44 zo dňa 24. januára 2013 potvrdil. Predmetom súdneho prieskumu v uvedenej veci bolo\nrozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020503/1/532724-997678/2012/5309 zo\ndňa 24. mája 2012, ktorým rozhodnutím Finančné riaditeľstvo SR zmenilo rozhodnutie Daňového úradu\nKošice č. 9800304/1/1348/2012 zo dňa 6. februára 2012 tak, že znížil vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty zo sumy 12 548,76 € na sumu 10 545,42 €.\nPodľa § 250ja ods. 7 OSP ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd podľa citovaného ustanovenia § 250ja ods. 7 OSP poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/25/2013 zo dňa 13. februára 2014, ktorého\ntext uvádza nasledovne:\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republiky zvrchovaným,\ndemokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo.\nOchranca verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má\nsubsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktoré poskytujú orgánu verejnej správy. Preto fyzickú alebo\nprávnickú osobu, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich\npráv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,\naby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to\nz historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,\n\nktorého úlohou nie je nahrádzanie kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly\nnezávislou súdnou mocou.\nPodľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov a zákonnosť\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy v intenciách čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa uskutočňuje\npodľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho\norgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.\nNa rozdiel od súdu konajúceho v občianskoprávnych veciach, správny súd nie je súdom skutkovým.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa ustálenej judikatúry správny súd vykonáva dokazovanie iba výnimočne, a to spravidla na\nverifikáciu už vykonaných dôkazov.\nPreto neobstojí podľa názoru odvolacieho súdu námietka žalobcu, že krajský súd vychádzal z\nnedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Napokon žalobca ani v odvolaní neuviedol v akom smere\nmal prvostupňový súd doplniť dokazovanie.\nOdvolací súd sa oboznámil so spisom v predmetnej veci, pričom zistil nasledovné skutočnosti:\nDaňový úrad Košice I. vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie január - december 2007. Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že žalobca v zdaňovacom\nobdobí apríl 2007 uzavrel tri kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli pozemky uvedené na LV č. XXXX\nv kat. území C. parc. č. 1214/55, 1214/49 a 1214/46. V čase uzavretia kúpnych zmlúv boli všetky tri\nparcely vedené v katastri nehnuteľností ako orná pôda. Pozemky boli predané za dohodnutú kúpnu\ncenu spolu v sume 1 989 750 Sk bez dane z pridanej hodnoty. Keďže z obsahu kúpnych zmlúv\nbolo zrejmé, že išlo o odpredaj pozemkov za účelom výstavby rodinných domov. Žalobca predával\npozemky s technickou vybavenosťou na hraniciach pozemkov. Konateľ žalobcu do zápisnice správcovi\ndane uviedol, že pozemky kúpil od reštituentov bez DPH. Pozemky projekčne rozčlenili na chodníky a\nkomunikácie a tieto pozemky žalobca daroval obci Čaňa. Pozemky, ktoré ostali žalobcovi, boli predávané\nbez technickej vybavenosti, pričom prípojky sa nachádzali 1 - 2 metre od jednotlivých pozemkov, t. j.\nv ceste. Kupujúci boli upozornení, že jednotlivé prípojky si musia realizovať na svoje náklady, pričom\nsa musia riadiť predpísanými jednotlivých majiteľov sietí. Pokiaľ ide o pozemky pod budúcou zástavbou\nmusia sami požiadať o vyňatie z pôdneho fondu. V článku IV. osobitné dojednania bod 6 sa kupujúci\nzaviazali, že na svojom pozemku zrealizujú výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu projektu\na nebudú na ňom vykonávať inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne.\nSprávca dane v priebehu daňovej kontroly ďalej zistil, že Obecné zastupiteľstvo Obce Čaňa dňa 28. mája\n2004 schválilo územný plán Obce Čaňa uznesením č. 4/2004/b. Z územného plánu zistil že preverované\n\npozemky nachádzajúce sa v lokalite Juhovýchod sú v územnom pláne obce zaznačené vnútri riešeného\núzemia, a tiež vnútri hranice zastavaného územia podľa zákona č. 237/2000 Z. z. Starosta Obce Čaňa\nsa správcovi dane vyjadril, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce ako územná rezerva pre\nmožnosť riešenia výstavby rodinných domov. Správca dane ďalej v priebehu daňovej kontroly zistil, že\nvlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom preverovaných kúpnych zmlúv, boli vydané v spojenom\núzemnom a stavebnom konaní stavebné povolania na výstavbu rodinných domov.\nSprávca dane vykonal dňa 19. decembra 2011 miestne zisťovanie na krajskom stavebnom úrade.\nV zápisnici o miestnom zisťovaní č. 695/321/117042/TOM sa konštatuje, že územný plán obce bol\nschválený uznesením miestneho zastupiteľstva č. 4/2004 z 28. mája 2004 a v tomto územnom pláne\nbola zahrnutá aj lokalita Juhovýchod, ktorá riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Táto lokalita\nnebola riešená ako územný rezerva, ale bola navrhovaná na zástavbu rodinných domov. Krajský\npozemkový úrad pred schválením územného plánu udelil súhlas na budúce možné využitie pozemkov\npre nepoľnohospodárske účely, a to rozhodnutím z 2. marca 2004. Obvodné pozemkové úrady vydali\nsúhlas na vyňatie poľnohospodárskej pôdy na účel výstavby rodinných domov pri jednotlivých parcelách,\nna ktorých boli vydané stavebné povolenia na jednotlivé rozparcelované pozemky. Správca dane z\ntýchto zistení dospel k záveru, že pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale\nje územným plánom obce, resp. zóny určenej na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným\npozemkom a je preto stavebným pozemkom aj pre účely zákona o DPH.\nDaňový úrad Košice dodatočným platobným výmerom zo 6. februára 2012 č. 9800304/1/1348/2012\nvyrubil žalobcovi na základe výsledkov kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia\njanuár - december 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2007\nvo výške 12 548,76 Eura. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím z 24. mája 2012 č.\n1020503/1/532724-997678/2012/5309 zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice tak,\nže znížil vyrubený rozdiel dane zo sumy 12 548,20 Eura na sumu 10 545,42 Eura.\nKrajský súd v Košiciach preskúmal v intenciách žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného\nako aj postup žalovaného a dospel k záveru, že správca dane zabezpečil dôkazy v spolupráci s inými\nsprávnymi orgánmi a tieto dôkazy vyhodnotil každý samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej\nsúvislosti. Súd prvého stupňa záver správcu dane, ako aj žalovaného, že žalobca porušil ustanovenie\n§ 19 ods. 1 zákona o DPH, považoval na základe zistení v daňovom konaní za správny a súladný\nso zákonom o DPH. Preto postupujúc podľa § 250ja ods. 1 OSP žalobu žalobcu zamietol. Pretože\nžalobca nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol v zmysle\nustanovenia § 250k ods. 1 OSP.\nPokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžf/47/2011 z 24. novembra 2011 s tým, že riešil skutkovo aj právne obdobný prípad, súd uviedol, že v\npreskúmavanom prípade nie je možné sa opierať o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorý vyslovil v spomínanom rozsudku, pretože v ňom riešil skutkovo iný prípad, v ktorom správca dane\nrozhodol o tom, že ide o stavebný pozemok iba na základe informácie Magistrátu hlavného mesta\nSR Bratislava. Preto právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v spomínanom\nrozsudku nepovažoval za relevantný pre túto preskúmavanú vec.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského\nsúdu a dôvody v ňom uvedené si osvojil ako vlastné s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta práv\nv spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania sa neodlišovali od dôvodov\npodanej žaloby, s ktorými sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku v plnom rozsahu vyporiadal.\nDaňové úrady a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky chránia fiskálne záujmy štátu. Ich úlohou je\nvykonávať zisťovanie, či daňové subjekty si splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti\nvoči štátnemu rozpočtu.\n\nPodľa § 19 ods. 1 prvá, druhá a tretia veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania\ntovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri\nprevode alebo prechode nehnuteľnosti je v dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,\nak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.\nPodľa § 38 ods. 2 prvá veta zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania\nstavebného pozemku.\nPodľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným\nplánom obce, alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok\nzastavaný stavbou.\nPodľa § 43h ods. 2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho\npôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne\nzóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho\npôdneho fondu, alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.\nPodľa § 12 ods. l vyhlášky č. 55/2001 Z. z. o územno-plánovacích podkladoch a územno-plánovacej\ndokumentácie dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje\nsmernú časť a záväznú časť.\nZáväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja a s presne formulovanými zásadami\npriestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov\nobsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a\numiestnenia stavieb (§ 12 ods.6 prvá veta citovanej vyhlášky).\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení\nneskorších predpisov možné využitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely sa\nposudzuje spravidla pri návrhoch územno-plánovacej dokumentácie, územno-plánovacích podkladov a\npri návrhoch projektov pozemkových úprav.\nDokumenty uvedené v odseku 2 musia byť pred schválením podľa osobitných predpisov odsúhlasené\norgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Súhlas sa vydáva podľa zásad uvedených v\nodseku l a môžu v ňom byť určené podmienky na jej ?zabezpečenie. Pre vydanie súhlasu a určení\npodmienok je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy z\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu (§ 7 ods. 3 zákona č. 307/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).\nZákon o DPH sa v ustanovení § 38 ods. 1 v súvislosti s definíciou stavebného pozemku odvoláva v\npoznámke č. 19 na ustanovenie § 43h stavebného zákona. Z tohto ustanovenia vyplýva, že stavebným\npozemkom je okrem iného aj časť územia určená územným plánom obce na zastavanie. Nezastavaný\npozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno\nv územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené\npodmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu,\nalebo ak je v zastavanom území.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací skúmal namietané žalobcom poučenie práv\ninterpretáciou a aplikácia ustanovenia § 43h ods. 1, 2 stavebného zákona.\nÚstavný súd Slovenskej republiky pokiaľ ide o interpretáciu ustanovení zákonov judikoval, že zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy je nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov. Realizuje sa\n\nuplatňovaním jednotlivých metód výkladu práva. Ide spravidla o taký spôsob objasňovania zmyslu\ninterpretovaného textu, v rámci ktorého sa jednotlivé metódy výkladu uplatňujú vo vzájomnom prepojení,\npričom žiadna z nich nemá mať absolútnu prednosť. Jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom\ndopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\nVýchodiskom v procese interpretácie a aplikácie práva je síce gramatický výklad textu právneho\npredpisu, interpret však musí zohľadniť účel zákona, systematickú súvislosť a logické väzby medzi\njednotlivými normami zákona. Jednou zo základných interpretačných metód ústavného súdu je príkaz\nústavne konformnej interpretácie jednoduchého práva. (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS\n70/09-54 z 2. júna 2009)\nV intenciách ústavným súdom judikovaného postupu pri interpretácii právnych noriem postupoval aj\nodvolací súd.\nPodľa názoru odvolacieho súdu zákonodarca s cieľom jednoznačne vymedziť pozemky oslobodené od\ndane z pridanej hodnoty zvolil odkaz na ustanovenie § 43h ods. 1, 2 stavebného zákona, keďže zákon\no DPH nedefinuje pojem stavebný pozemok.\nZ ustanovenia § 43h stavebného zákona vyplýva, že obec si môže určiť časť územia na zastavanie\nalternatívne tromi spôsobmi, a to buď územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo\núzemným rozhodnutím. Stavebným pozemkom je aj pozemok zastavaný stavbou. V danom prípade\nObec Čaňa schválila územný plán obce, v ktorom označila lokalitu Juhovýchod na funkčnú výstavbu\nrodinných domov. Náležitosti územného plánu obce upravuje vyhláška Ministerstva životného prostredia\nč. 55/2001 Z. z. o územno-plánovacích podkladoch a územno-plánovacej dokumentácie.\nPodľa § 12 ods. 4 písm. a/ tejto vyhlášky riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného\núzemia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností) a\njeho geografický opis. V zmysle citovanej vyhlášky územný plán obce nemusí obsahovať konkrétne\noznačenie pozemkov aj s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by mohol obsahovať len\núzemný plán zóny, ktorý však Obec Čaňa nevypracovala a v stavebných povoleniach sa odvoláva na\núzemný plán obce z 28. mája 2004. S poukazom na citovanú právnu úpravu a územný plán obce\npozemok vedený na LV č. XXXX nachádzajúci sa v lokalite Juhovýchod kat. územie C. bol už v čase\npredaja, t. j. v roku 2007 stavebným pozemkom napriek tomu, že v katastri nehnuteľností bol zapísaný\nako orná pôda. Žalobca teda aj podľa názoru odvolacieho súdu porušil ustanovenie § 19 ods. l zákona\no DPH, keď k cene pozemku nevyčíslil daň z pridanej hodnoty.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaných dôkazov nemožno mať pochybnosti o tom, že pozemky\nparc. č. 1214/55, 1214/49 a č. 1214/46 vedené na LV č. XXXX kat. územia C. sa nachádzajú v lokalite\nJuhovýchod územného plánu Obce Čaňa, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č.\n4/2004/b z 28. mája 2004. V záväznej časti územného plánu sa v bode 1.3. uvádza okrem iných plochy\nv lokalite Juhovýchod zabezpečiť na funkciu bývania. V bode 7.1. záväznej časti územného plánu\nje vymedzené zastavané územie obce v zmysle zákona č. 152/1996 Z. z. rozšírené o nové lokality\nbývania v rodinných domoch v južnej, západnej a východnej časti obce. V tabuľkovej časti priestorového\nusporiadania nových lokalít bývania sa pre lokalitu Juhovýchod v územnom pláne počíta so 140 bytovými\njednotkami.\nZ ustanovenia § 43h ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce určiť zastavaný pozemok, ak\nsú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo ak je\nv zastavanom území. Bolo preukázané, že pred schválením územného plánu Obce Čaňa Krajský\npozemkový úrad v Košiciach dňa 2. marca 2004 pod č. 2004/00005 udelil podľa § 7 zákona č. 307/1992\nZ. z. súhlas na budúce možné použitie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodárske účely v\nrozsahu návrhu územného plánu Obce Čaňa spolu vo výmere 75-47-00h, z toho 65-76-00h mimo\nzastavaného územia a 07-71- 00h v zastavanom území, celkovo vrátane nepoľnohospodárskej pôdy\n\n97-03-00h v kat. území C. v okrese Košice - okolie s navrhovaným obdobím platnosti územného plánu\nobce do roku 2015 podľa tabuľkových prehľadov, ktoré sú súčasťou udeleného súhlasu.\nStavebný zákon v ustanovení § 43h ods. 1 obsahuje alternatívne štyri definície stavebného pozemku.\nStavebným pozemkom je preto časť územia, ktoré je určené na zastavenie územným plánom. V prípade,\nže nezastavaný pozemok je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pred schválením územného\nplánu je potrebné, aby príslušný špeciálny orgán štátnej správy súhlasil s využitím takého pozemku\nna nepoľnohospodárske účely. Aj odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade tieto\npodmienky splnené boli.\nPreto zhodne so súdom prvého stupňa námietky žalobcu, že predmetné pozemky v čase predaja neboli\nzastavené stavbou, že nebolo na ne vydané právoplatné územné rozhodnutie na jeho zastavenie, v\nrelevantnom čase nebol vypracovaný a ani schválený územný plán zóny, ktorý by predmetné pozemky\nriešil a že tieto pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia, za dôvodné. Ako to vyplýva z\nustanovenia § 43h ods. 1, 2 stavebného zákona stavebným pozemkom je časť územia určená na\nzastavania územným plánom obce, a preto nemusí spĺňať aj ďalšie znaky charakterizujúce stavebný\npozemok alternatívnym spôsobom.\nTaktiež námietku žalobcu, že územný plán Obce Čaňa územie Juhovýchod kvalifikuje ako plošnú rezervu\nbez uvedenia konkrétnych pozemkov, ktoré sa opiera o vyjadrenie starostu Obce Čaňa, súd taktiež\nnepovažuje za opodstatnenú, pretože záväzná časť územného plánu obce upravuje funkčné využitie\núzemia Juhovýchod na bývanie. Ani textová časť územného plánu obce neobsahuje údaj o tom, že\nlokalita Juhovýchod je považovaná na územnú rezervu pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov.\nZa takúto rezervu územný plán považuje lokalitu Sever.\nOdvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že princíp právnej istoty je implicitne obsiahnutý v čl. 1 Ústavy\nSR. Súčasťou tohto princípu je princíp legitímneho očakávania.\nÚstavný súd SR definoval účel legitímneho očakávania ako garanciu čitateľnosti správania sa orgánov\nverejnej moci a ochrany súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej\nsituácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL\nÚS 10/06 z 24. júna 2009). Podobne aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 499/2011-25 z 22.\nnovembra 2011, na ktorý sa odvolával žalobca.\nOd orgánov verejnej moci, t. j. aj od súdov sa vyžaduje, aby dodržiavali kontinuitu rozhodnutia. V praxi to\nznamená, že súd je povinný pri rozhodovaní o skutkovo zhodných prípadoch rozhodovať podľa ustálenej\njudikatúry, resp. aj v intenciách predtým prijatých rozhodnutí.\nPokiaľ sa žalobca odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011,\nsp. zn. 5Sžf/47/2011, ktorý mali súdy aplikovať v právnej veci žalobcu, odvolací súd po oboznámení sa\ns predmetným rozsudkom, zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že v prípade žalobcu\nboli skutkové zistenia a dôkazy odlišné, ako v prípade, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vo veci sp. zn. 5Sžf/47/2011.\nSprávca dane pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal z územného plánu obce schváleného obecným\nzastupiteľstvom uznesením č. 4/2004/b z 28. mája 2004, podľa ktorého je lokalita Juhovýchod, v ktorej sa\nnachádzajú pozemky zapísané na LV č. XXXX určená na funkčnú výstavbu rodinných domov. Územný\nplán zóny, ktorý by územný plán obce konkretizoval, obec nevypracovala ani ku dňu prevodu pozemkov,\nani následne. V stavebných povoleniach sa obec odvoláva len na územný plán obce, ktorý sa tak stal\nzákladným územno-plánovacím dokumentom na komunálnej úrovni. Aj ďalšie zistenia správcu dane,\na to súhlas krajského pozemkového úradu daný pred schválením územného plánu na budúce možné\nvyužitie pozemkov pre nepoľnohospodárske účely, obsah kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom\nako predávajúcim a kupujúcimi, preukazuje, že pozemky už v čase prevodu boli stavebnými pozemkami,\n\na preto právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v spomínanom rozsudku nie je\nmožné aplikovať na daný prípad.\nÚstavný súd SR už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa § 46 ods. 1 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k\nsúdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.\nII. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Obdobne čl. 6 ods. 1 Dohovoru\nzahŕňa ,,právo na súd\", to znamená právo začať konanie na súde v ,,občianskoprávnych veciach\"\nako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovení čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o\norganizáciu, zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne\nkonanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru je zabezpečená zárukami procesného a inštitucionálneho\ncharakteru (III. ÚS 136/03).\nÚstavný súd SR tiež judikoval, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu\nnielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá účastník\nkonania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať\npovinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov\na rozhodovať podľa nich (III. ÚS 369/2010-12).\nPodľa doterajšej judikatúry ústavného súdu z ústavy ani Dohovoru nemožno vyvodzovať, že dôvody\nuvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže\npovažovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01).\nAj Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozsudku z 21. januára 1999 vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko\nkonštatoval, že podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti\nmusia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené : Povinnosť\nodôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým\nargumentom. Podľa rozsudku tohto súdu vo veci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd\npri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie\nodôvodnenia súdu nižšieho stupňa.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny\nspis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so\nvšetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho\nspisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak\nako prvostupňový ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu\nkonania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPreto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom\nkonaní a s ktorými sa krajský súd náležite vyporiadal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\n\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods.\n1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a\nžalovanému ich náhrada nepatrí zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}