{"guid": "68d406a2-a34d-4a4b-824a-b533c0dbf9fd:71165a34-08bd-4bda-b480-50548e0fd659", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200643.1", "spisova_znacka": "2Sžf/85/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/85/2013 z 16. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sžf/85/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200643.1", "identifikacne_cislo": "7012200643", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2014-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/71165a34-08bd-4bda-b480-50548e0fd659", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200643.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200643.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200643.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/85/2013\n7012200643\n16. 04. 2014\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200643.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: BRSC,\ns.r.o., Hlavná č. 600, Streda nad Bodrogom, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou,\nMoldavská cesta č. 21/A, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\nul. č. 63, Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 102050/1/658560/2012 zo dňa\n27. marca 2012 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/143/2012 - 107\nzo dňa 18. apríla 2013 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/143/2012 - 107 zo dňa\n18. apríla 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo 102050/1/658560/2012 zo\ndňa 27. marca 2012, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu\nKráľovský Chlmec číslo: 738/230/29929/11/Koh zo dňa 6. decembra 2011, ktorým podľa § 44 ods. 6\npísm. b/ bod. 1./ (vtedy platného) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.)\nnepriznal nadmerný odpočet žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\naugust 2010 v sume 804,92 € a určil vlastnú daňovú povinnosť za uvedené obdobie v sume 9 570,30 €.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z protokolu č. I/332/18440-112219/2011/HorJ zo dňa 25.\noktóbra 2011 vyplýva, že predmetom kontroly boli faktúry za august 2010. Faktúra č. 060810/V1 zo dňa\n6. augusta 2010, vystavená fyzickou osobou W. za dodanie tovaru - piliny, faktúra č. 060810/V2 zo dňa\n6. augusta 2010, vyhotovená fyzickou osobou W. za dodanie tovaru - dosky, faktúra č. 090810/V1 zo\ndňa 9. augusta 2010, vyhotovená fyzickou osobou W. za dodanie tovaru - smrekové obliny a faktúra č.\n31082010/J10 zo dňa 31. augusta 2010, vyhotovená spoločnosťou JOMADO, s.r.o. za vykonané práce.\nDôvodom neuznania odpočtu dane z vyššie uvedených dodávateľských faktúr bola skutočnosť,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti reálneho uskutočnenia deklarovaných\nobchodných transakcií, čím nepreukázal, že dodávatelia fakturované obchodné transakcie zrealizovali\na žalobca ich prijal na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, čím nebol preukázaný vznik daňovej\npovinnosti u dodávateľov žalobcu podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v\n\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). V žiadnom prípade nebolo preukázané splnenie\nzákladnej podmienky vzniku práva na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, preto žalobcovi\nbolo znížené odpočítanie dane z tovarov a služieb, kúpených v tuzemsku (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov - ďalej len zákon o DPH) o\nsumu 10 375,52 € prislúchajúcu k základu dane prijatých faktúr, nebol uznaný v zdaňovacom období\naugust 2010 uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v sume 804,92 € a bola určená vlastná\ndaňová povinnosť za uvedené obdobie v sume 9 570,30 €.\nŽalobca skutočný nákup tovaru od uvedených dodávateľov preukazoval iba dodávateľskými faktúrami\na pokladničnými dokladmi, pričom všetky faktúry ako aj pokladničné doklady vystavoval W., ktorý bol\nkonateľom žalobcu, ako aj dodávateľských obchodných spoločností. Reálne uskutočnenie nákupov\ndrevených pilín a drevených plotov žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali\nexistenciu jeho režijných nákladov za dodávku elektrickej energie, vodné, stočné, nákladov na\nvýkon prác cudzími zamestnancami, žalobca nemal žiadnych vlastných zamestnancov, nemal žiadne\nprostriedky. Z vyššie uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva, že žalobca nemal vytvorený\npredpoklad ekonomickej činnosti žalobcu tak, ako to deklaroval v podanom daňovom priznaní k dani z\npridanej hodnoty.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd\nzrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa\njeho názoru krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam\n(§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§\n205 ods. 2 písm. f/ OSP). Uviedol, že krajský súd v prvom rade skonštatoval, že žalobca nepreukázal\nsplnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období august\n2010 v sume 9 570,30 € na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov W. a JOMADO, s.r.o., pričom\npodľa krajského súdu správca dane postupoval tiež správne, keď ponechal daň z pridanej hodnoty,\nktorú žalobca vykázal ako vlastnú daňovú povinnosť, ktorú je žalobca ako platiteľ povinný odviesť vo\nvýške uvedenej v podanom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie. Krajský súd dospel k\nuvedenému záveru z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, splnenie\nktorých je predpokladom na uplatnenie práva platiteľa dane na odpočítanie dane, pričom splnenie iba\nformálnych podmienok toto právo nezakladá. Krajský súd sa stotožnil so stanoviskom daňových orgánov,\nže žalobca nepreukázal reálnosť obchodov uskutočnených s dodávateľmi a poukázal na personálne\nprepojenie obchodujúcich subjektov, čo podľa krajského súdu je ďalším dôkazom o fiktívnosti obchodov.\nŽalobca v odvolaní ďalej uviedol, že správca dane a v konečnom dôsledku ani krajský súd nevzali do\núvahy žiadnu inú možnú alternatívu vo vzťahu k predmetným obchodom a to najmä fakt, že platná\nprávna úprava nevyžaduje pre preukázanie reálnosti uskutočnenia obchodov a pre uplatnenie práva\nplatiteľa na odpočítanie preukazovanie skutočností a predkladanie dôkazov vyžadovaných správcom\ndane. Poukázal na to, že dôkazy predkladané žalobcom boli účelovo neakceptované a neodôvodnene\nspochybňované, napríklad aj tým, že ide o obchody medzi personálne prepojenými spoločnosťami.\nTakýto postup v podstate znemožnil žalobcovi preukázať reálnosť obchodov a splniť si dôkaznú\npovinnosť, keď všetky jeho dôkazy boli vopred spochybnené personálnym prepojením obchodujúcich\nsubjektov. Ďalej žalobca uviedol, že nesúhlasí so záverom krajského súdu, že jeho námietka týkajúca sa\nznemožnenia predloženia dokladov a dôkazov v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly je neodôvodnená\ns odôvodnením, že štatutárny zástupca spoločnosti mal pred svojím zaistením a zaistením dokladov\nžalobcu orgánmi činnými v trestnom konaní, t. j. do 1. marca 2011, možnosť ich v rámci kontroly predložiť\nsprávcovi dane. Už v žalobe poukázal na šikanózny postup daňových úradov, ktoré spoločnostiam\npersonálne prepojeným s W. cez ukladanie stoviek povinností a stoviek otázok znemožnili reálny výkon\npráv. Podľa žalobcu neobstojí ani konštatovanie krajského súdu, že žalobca, respektíve jeho štatutárny\nzástupca tým, že založil niekoľko desiatok spoločnosti, musel rátať s možnosťou veľkého množstva\nkontrol. Predovšetkým W. väčšinu spoločností, ktorých bol spoločníkom a konateľom nezaložil ale\nodkúpil už založené a fungujúce spoločnosti, v ktorých podnikaní len ďalej pokračoval. Napriek tomu,\nže na túto skutočnosť žalobca v rámci daňových kontrol opakovane poukázal, je úplne obchádzaná\ndaňovými úradmi aj krajským súdom. Taktiež v určitom období daňové orgány začali vykonávať vo\nveľkom rozsahu aj opakované daňové kontroly za predchádzajúce obdobia, ktoré pôvodne skončili\nv prospech daňových subjektov personálne spojených sa W.. Novootvorené daňové kontroly skončili\nvždy v neprospech daňových subjektov personálne spojených s W.. Žalobca nesúhlasil s tým, ako sa\nsúd vyporiadal s jeho námietkou, týkajúcou sa zaistenia dokladov žalobcu orgánmi činnými v trestnom\n\nkonaní. Žalobcovi bolo odňaté právo predkladať dôkazy v rámci daňovej kontroly, nakoľko právo robiť si\nkópie zo zaistených dokladov z vyšetrovacieho spisu nenahrádza právo na vrátenie zaistených dokladov\na ich následné predloženie k daňovej kontrole. Za nesprávne a ničím nepreukázané závery považuje\nžalobca aj súdom konštatovanú skutočnosť, že obchody W. a aj žalobcu sú po posúdení a zohľadnení\ncelej štruktúry vzťahov iba fiktívnou ekonomickou činnosťou bez reálneho podkladu. Žalobca ako aj iné\nspoločnosti spojené s W. v stovkách daňových kontrol poukazovali na to, že mali dostatočné personálne\nkapacity, množstvo motorových vozidiel, množstvo nehnuteľného majetku, množstvo zvierat, iného\nhnuteľného majetku ako aj tovarových zásob. Preto žalobca považuje konštatovanie krajského súdu, že\nspoločnosti spojené s W. nemali reálny podklad - možnosti vykonávať skutočnú podnikateľskú činnosť,\nza účelové ničím nepodložené a žalobcom aj opakovane vyvrátené.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí číslo 102050/1/658560/2012\nzo dňa 27. marca 2012 a na jeho odôvodnení a trvá i na vyjadrení 1020501/1/1087695/2012 zo dňa\n1. augusta 2012 k žalobe. Ďalej uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi odvolaním napadnutého\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/143/2012 - 107 zo dňa 18. apríla 2013 a súhlasí s\nrozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\nvyhovieť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oboznámené v súlade s ustanovením § 156\nods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode\nnehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako\ndeň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe\nzmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru\npodľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa ods. 2 daňová\npovinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm.\na/ platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané.\nPodľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie. Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa\nods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných\nevidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nVzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri preskúmavaní rozsudku\nkrajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala vyhodnotenia dôkazu - preukázateľnosť\nreálneho uskutočnenia deklarovaných obchodných transakcií spoločnosťami JOMADO, s.r.o. a fyzickou\nosobou W., nakoľko práve na základe faktúr vystavených uvedenými spoločnosťami žalobca uplatnil\nprávo na odpočet DPH.\n\nZ dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže\nodpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. služby, ktoré mu naozaj boli\ndodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených\nnárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj\nzo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.\nŽalobcom deklarované zdaniteľné obchody sa uskutočňovali medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené\nosobou p. W. v postavení konateľa i spoločníka v spoločnosti JOMADO, s.r.o. resp. fyzickou osobou\nW. i spoločnosti BRSC, s.r.o. (žalobca). Z ďalších zistení kontrol vykonaných v spoločnostiach, ktoré\nriadi (riadila) jedna a tá istá osoba - W. - vyplynulo, že tovar fakturovaný spornými faktúrami, sa\npohyboval v reťazci ďalších spoločností, kde je konateľom a spoločníkom tá istá osoba - W.. Nespornou\nskutočnosťou je, že W. je spoločníkom a konateľom v niekoľko desiatok obchodných spoločností,\nktoré uskutočňujú medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody. Konateľ\nžalobcu konal i za ďalšie obchodné spoločnosti ako konateľ, vykonával v týchto spoločnostiach aj všetky\nčinnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností,\nnákupné i predajné ceny stanovoval sám, pričom predajné ceny boli podľa názoru žalovaného oproti\ncenám nákupným vysoko podhodnotené, čím sa žalobca vedome dostáva do straty. W., podľa jeho\nvlastného vyjadrenia, bol v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým\npreverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku\nkontrole. Uvedené skutočnosti spochybňujú reálne uskutočnenie žalobcom deklarovaných obchodov.\nVedú k záveru, že i v tomto prípade šlo o reťazec viacerých spoločností deklarujúcich nereálne zdaniteľné\nobchody, s cieľom získania finančnej výhody - odčerpania nadmerných odpočtov v jednotlivých\nspoločnostiach.\nŽalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce skutočný nákup tovaru tak, ako to\ndeklaroval predloženými dodávateľskými faktúrami. Dodávateľské a odberateľské zmluvy medzi\nspoločnosťami, v ktorých bol konateľom W. uzatváral „sám so sebou ústne“, platbu za tovar, ktorá\nprebehla vždy v hotovosti „platil sám sebe“; tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach neopustil sklady\nspoločnosti, zmenil iba vlastníka -t. j. k zmene vlastníka došlo len v rámci spoločností, kde bol konateľom\npríp. splnomocneným zástupcom p. W., konateľ spoločnosti nedoložil zamestnancom správcu dane\nrelevantné dôkazy o tom, že sa obchod deklarovaný faktúrami uskutočnil, že tovar reálne nadobudol,\nže prišlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník.\nV účtovníctve žalobcu nie sú zaúčtované ani zaevidované žiadne režijné náklady a žiadne doklady\no preprave. Žalobca neeviduje v účtovníctve žiaden hmotný investičný majetok, žiadne dopravné\nprostriedky (ani vlastné, ani prenajaté) a nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Na základe uvedených\nskutočností aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov a dodanie tovaru v tuzemsku. Zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako sú\ndeklarované na dokladoch predložených ku kontrole; reálna ekonomická činnosť nebola spoločnosťou\nvykonávaná tak, ako ju deklaroval žalobca, čím nebol zo strany žalobcu preukázaný vznik daňovej\npovinnosti u dodávateľa žalobcu v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH, t.j. nebolo preukázané splnenie\nzákladnej podmienky vzniku práva na odpočítanie dane v ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH.\nOdvolací súd sa stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom rozsahu a na jeho\ndoplnenie považuje okrem vyššie uvedeného za potrebné uviesť, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorý\nby preukazoval reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovaru v tuzemsku, tak ako boli\ndeklarované na dokladoch predložených ku kontrole.\nZ obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne\nzrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané,\nže vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd\nani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by\nmala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. nie je preto opodstatnená námietka žalobcu, že zo\nstrany žalovaného sa jednalo o neodôvodnené a z toho dôvodu nepreskúmateľné rozhodnutia. V tejto\nsúvislosti nie je opodstatnená ani námietka žalobcu, že došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti\n\nsúdneho rozhodnutia, a tým k porušeniu zásady právnej istoty, keďže totožný senát krajského súdu\nrozhodol v skutkovo i právne obdobnej veci odlišným spôsobom bez toho, aby v odôvodnení uviedol\nargumenty pre odlišný spôsob rozhodnutia. Krajský súd v danom prípade posudzoval totiž iné\nrozhodnutie žalovaného, týkajúce sa iného daňového subjektu, i keď sa jednalo, tak ako to konštatoval\nžalobca, o spoločnosť, ktorá je personálne prepojená s osobou W., pričom naviac v danom prípade nešlo\no meritórne ale o procesné rozhodnutie.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho\nsúdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu. Preto ak krajský súd\ndospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol,\nže preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a\nchránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie,\nza správny. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu\nodvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a\nvyporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli vo veľkej časti totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už\nv prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko\nžalobca v konaní nebol úspešný, a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/143/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}