{"guid": "89a262bf-2909-449b-a1c4-dabfa61e924b:9b9e507f-84f6-4ac6-a329-d2324fe5743d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200636.1", "spisova_znacka": "2Sžo/1/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/1/2014 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 2Sžo/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200636.1", "identifikacne_cislo": "7012200636", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b9e507f-84f6-4ac6-a329-d2324fe5743d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200636.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200636.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200636.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/1/2014\n7012200636\n19. 03. 2014\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200636.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členiek senátu JUDr. Eriky Čanadyovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P..\nG. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J., zastúpeného JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom so\nsídlom Akademika Hronca č. 3, Rožňava, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom\nKolárska č. 4, Bratislava, zastúpená JUDr. Eva Bušová, advokátka so sídlom Tobrucká 6, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 790/12 zo dňa 13. januára 2012, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/13/2012-50 zo dňa 12. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/13/2012-50 zo dňa\n12. septembra 2013, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu,\nv ktorom sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia, ktorým žalovaný správny orgán podľa § 71\nods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 4 zákona 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní („živnostenský zákon“) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o advokácii“) nezapísal žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného\nSlovenskou advokátskou komorou z dôvodu, že nie je možné nad všetky pochybnosti prijať záver, že na\nžalobcu je možné hľadieť ako na osobu spoločenský bezúhonnú, ktorá je oprávnená vykonávať činnosť\nadvokátskeho koncipienta.\nZ predloženého administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný krajský súd zistil, že žalobca sa dňa\n19. júla 2000 spolu s inými osobami dopustil konania, ktoré Okresný súd Košice II, v spojení vedenom\npod sp. zn. 6T/548/00 kvalifikoval ako trestný čin nedovolenej výroky a držania omamnej, psychotropnej\nlátky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa ust. § 9 ods. 2 a § 187 ods. 1 Trestného zákona\na za tento trestný čin bol žalobcovi rozsudkom zo dňa 20. marca 2002 uložený trest odňatia slobody\nv trvaní 2 rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a\ntrest prepadnutia veci - revolver. Ďalej zistil, že žalobca dňa 29. októbra 2001 sa dopustil spolu s inými\nosobami konania, ktoré bolo kvalifikované Okresným súdom Košice - Okolie v konaní vedenom pod sp.\nzn. 2T/154/02 ako pokračujúci trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona\nv časti skutku súbehu trestnými činmi ublíženia na zdravý podľa ust. § 221 ods. 1 Trestného zákona a\nvýtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona spáchanými spolu s ďalšími obžalovanými začo bol\nžalobca odsúdený na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a bol mu uložený trest\nprepadnutia veci. Rozsudkom zo dňa 14. marca 2003 bol podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona zrušený\nvýrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/548/00 zo dňa 20. marca 2002.\n\nKrajský súd Košice rozsudkom z 30. júla 2003 tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trestne\nžalobcu a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý bol podmienečne odložený\nz určením skúšobnej doby v trvaní 4 rokov.\nPodľa názoru krajského súdu, správny orgán neporušil zákon, keď podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii\nnezapísal žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov, pretože osoba žalobcu a jeho konanie\nnedáva záruku, žeby si plnil povinnosti čestne a svedomite tak, ako to vyžaduje zákon. Poukázal na\njudikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/29/2012, 2Sžo/6/2011, ako aj na nález Ústavného súdu\nÚS I/04 zo dňa 24. februára 2005 a konštatoval, že námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu\nžalovaným , ktorý je v rozpore s obsahom spisu považuje za irelevantnú pre rozhodovanie veci, lebo má\nza preukázané odsúdenia žalobcu rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/548/00 zo dňa 20.\nmarca 2002 za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej, psychotropnej látky,\njedu a prekurzora a obchodovanie s nimi z uloženým trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom\njeho výkonu a rozsudkom Okresného súdu Košice - Okolie sp. zn. 2T/154/02 zo dňa 14. marca 2003,\nrozsudkom ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania trestného činu vydierania v časti skutku\nv súbehu s trestným činnom ublíženia na zdravý a výtržníctva s uloženým nepodmienečného trestu\nodňatia slobody, ktorý Krajský súd v Košiciach rozhodnutím 6To/153/03 zo dňa 30. marca 2003 zrušil vo\nvýroku o vinne a treste s tým, že podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody, s určením skúšobnej\ndoby (krajský súd nesprávne uviedol, že rozsudkom 6To/153/03 bol zrušený napadnutý rozsudok vo\nvýroku o treste a spôsobe jeho výkonu, nie vo výroku o vinne - poznámka odvolacieho súdu).\nKrajský súd dospel k záveru, že správny orgán neporušil zákon keď z dôvodov uvedených v § 3 ods.\n4 zákona o advokácii nezapísal žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedených žalovaným,\npretože osoba žalobcu a jeho konanie nedáva záruku, žeby si plnil advokáta čestne a svedomite\ntak, ako to vyžaduje zákon. Vyslovil právny názor, že žalovaný má oprávnenie v konaní o zápis do\nzoznamu advokátskych koncipientov skúmať aj zahladené odsúdenie a brať na nich zreteľ a žalovaný\npri rozhodovaní o zápise žalobcu konal v medziach svojich právomoci a podľa správnej úvahy s\nprihliadnutím na povahu a okolnosti trestnej činnosti za ktorú bol žalobca odsúdený hoc sa jedna o\nzahladené odsúdenia.\nProti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 4. novembra\n2003 v ktorom žiadal zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nodvolací súd zruší a vráti žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že postupom\nprvostupňového súdu bolo žalobcovi odňaté právo konať pred súdom, keď do dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia krajský súd prevzal závery žalovaného uvedené vo vyjadrení zo dňa 15. augusta 2012\ns ktorými sa žalobca mohol oboznámiť až na pojednávaní dňa 12. septembra 2013, i keď bol daný\ndostatočný priestor na to aby sa so skutočnosťami a tvrdeniami žalovaného oboznámil a na ne reagoval.\nPoukázal na konanie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/96/2010 zo dňa 20. mája 2010.\nNesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého „námietku o zistení skutkového stavu\nžalovaným, ktorý je v rozpore s obsahom spisu“ považoval prvostupňový súd za irelevantnú pre\nrozhodnutie vo veci. Opakovane uviedol, že nie je pravdou žeby sa žalobca opakovane dopustil\nnásilných trestných činov, nakoľko bol len jeden krát odsúdený za úmyselný trestný čin a rovnako\nnie je pravdou, žeby si nezobral ponaučenie z predchádzajúceho rozhodnutia, keďže žalobca sa po\nrozhodnutí Okresného súdu Košice II zo dňa 20. marca 2002 sp. zn. 6T/548/2000 ktoré bolo jeho prvým\nodsudzujúcim rozhodnutím nedopustil žiadneho trestného činu. Preto rozhodnutie žalovaného a jeho\nzdôvodnenie sa v značenej časti zakladá na skutočnostiach ktoré sa nezakladajú na pravde a ktoré\nmohli do významnej miery ovplyvniť samotný výrok napadnutého rozhodnutia.\nŽalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý proces v intenciách práva na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia podľa č. 46 ods. 1 Ústavy SR, v rozpore s ktorým postupoval prvostupňový súd práve z\ndôvodu, že žalobca v podanej žalobe podrobne uvádza, že od jeho odsúdenia uplynulo viac ako 10\nrokov, odkedy žije ukážkovým vzorným životom. Týmito skutkovými okolnosťami sa prvostupňový súd\nnezaoberal, neuviedol do akej miery túto okolnosť považoval za preukázanú, právne významnú, akými\núvahami sa pri nej riadil a podobne. Má za to, že prvostupňový súd ako i žalovaný nedostatočne skúmal\nskutkový stav veci, keď mal za to, že jeho predchádzajúce odsúdenie je spôsobilé spochybniť výkon\nadvokátskeho povolania čestne a svedomite plniť povinnosti advokáta a podľa jeho názoru mal skúmať\ni to, akým spôsobom žalobca žil za obdobie od odsúdenia a umožniť mu produkovať v tomto smere\ndôkazy.\n\nPoukazoval na § 3 ods. 3, 4 zákona o advokácii a uviedol, že z doslovného znenia § 3 ods. 3 je\nnepopierateľné, že žalobca sa podľa tohto ustanovenia považuje za bezúhonného, a na strane druhej\npodľa § 3 ods. 4 ho už žalovaný za bezúhonného nepovažuje, čo samo o sebe spôsobuje logický\na výkladový rozpor. Uvedená právna norma je jasná vo svojom obsahu, ust. 3 ods. 4 je však je\nprávne vágne nezákonné a protiústavné, umožňujúce v rámci použitia správnej úvahy absurdné závery.\nŽalovaný sa nevysporiadal vôbec s otázkou či je vôbec možné, ak raz dôjde k spochybneniu čestnosti\na svedomitosti, tento predpoklad konvalidovať.\nPoukázal, že práve doba vyše desať rokov od právoplatného odsúdenia predstavuje, „poľahčujúce\nokolnosti“ pre posúdenie predpokladu povinnosti advokáta konať čestne a svedomite a práve tieto\nokolnosti, mal žalovaný zohľadniť pri aplikácií správnej úvahy, naviac keď zákon o advokácii má dostatok\nprávnych prostriedkov (§ 56 a nasl. Zákon o advokácii), ktoré je možné aplikovať na mieste, v prípade ak\nby došlo ku skutočnostiam naplňujúcim žalobcovu disciplinárnu alebo inú zodpovednosť. Dočasu kým\nžalobca bude mať možnosť uchádzať sa o advokátske skúšky po celú túto dobu, bude pod dohľadom\nsvojho školiteľa, ktorý v tomto smere dozerá na jeho činnosť a vie posúdiť jeho morálne predpoklady\ntak, aby povolanie advokáta vykonával čestne a svedomite.\nNajvyšší súd SR (ďalej len „najvyšší súd“, „odvolací súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\nv medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.),\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolácieho pojednávania § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuly a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPodľa §3 zákona 586/2003 Z. z. o advokácií a o zmene a doplnení živnostenského zákona (stav k 30.\ndecembru 2012)\n(1) Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia\ntoho, kto\nf) je bezúhonný\nods. 4 Bezúhonný na účely tohto zákona nie je ani ten, u koho je preukázateľné spochybnené, že bude\nčestne a svedomite plniť povinnosti advokáta.\n§ 62 ods. 1 komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej\nobchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným do 15 dní\ntoho, kto\npísm. c/ je bezúhonný\nPredmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupov a rozhodnutia žalovaného, ktorý odmietol\nzapísať žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov Slovenskej advokátskej komory, nakoľko\nskutočnosť, že žalobca v minulosti spáchal trestnú činnosť, spochybňuje predpoklady jeho bezúhonnosti,\na to i napriek tomu, že odsúdenie bolo zahladené a od odsúdenia uplynul dlhší čas (viac ako 10 rokov)\npočas ktorého žije žalobca usporiadaný život.\nNajvyšší súd SR preskúmal rozsudok krajského súdu pričom nezistil dôvod na to aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov krajského súdu obsiahnutých v jeho\nodôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Na\nzdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu považuje za vhodné doplniť nasledovné.\nZo zákona o advokácii vyplýva povinnosť Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“) zapísať do\nzoznamu advokátskych koncipientov každého žiadateľa, ktorý splní zákonnom stanovené podmienky.\nRovnako však z tohto ustanovenia vyplýva, že posudzovanie jednej z podmienok, bezúhonnosti, je\nprísne a neobmedzuje sa len na negatívny výpis z registra trestov ako je tomu u väčšiny iných\nzamestnaní alebo povolaní, pri ktorých sa preukazovane bezúhonnosti taktiež vyžaduje, ale zisťuje\nsa jednak z odpisu registra trestov a dokonca podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii za nesplnenie\n\npodmienky bezúhonnosti postačuje preukázateľné spochybnenie čestného a svedomitého plnenia\npovinnosti advokáta. A takýmto spochybnením, aj podľa názoru odvolacieho súdu môže byť odsúdenie\nžiadateľa v minulosti za trestnú činnosť, ktorú spáchal v minulosti.\nZ administratívneho spisu a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa prvého záznamu\nv odpise z registra trestov Okresný súd Košice II rozsudkom 6T 548/00-337 uznal P. za vinného zo\nspáchania trestného činu nedovolenej výroby držby omamnej, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a\nobchodovania s nimi podľa § 9 ods. 2, § 187 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť\ntak, že spolu so spoluobžalovanými po predchádzajúcej dohode v úmysle zakúpiť alebo odpredať\nomamné a psychotropné látky dňa 19. júla 2000 okolo 13.30 hod. prišli obžalovaní R.R., J.S. a L.H. z\nRožňavy do Košíc a to na motorovom vozidle BMW 525 na čerpaciu stanicu OMV na ul. Moldavskú\na na motorovom vozidle značky Octavia obžalovaní G., R.T. a R.J. na čerpaciu stanicu Slovnaft na ul.\nMoldavskú oproti, po príchode nestotožnenej osoby taxíkom, ktorá bola v kontakte s obžalovaným R. R.,\nobžalovaní R.R. a L.H. prešli na druhú stranu Moldavskej cesty na parkovisko čerpacej stanice Slovnaft,\nodkiaľ sa po krátkej chvíli obžalovaní R.R., L.H a neznámy muž vrátili späť na čerpaciu stanicu OMV,\nkde pri zákroku polície boli zaistení vo vozidle BMW 525 pri vážení metamfetamínu o hmotnosti 69,3 g\nna elektronickej váhe patriacej L.H. a pri súčasnom zákroku polície boli v motorovom vozidle zn. Octavia\nnájdené l x skladačka s metamfetamínom o hmotnosti 0,01 g, 3 ks vrecúšok s obsahom metamfetamínu\no hmotnosti 0,14 g, plastový obal na vajíčko s 0,06 g meramfetarninu a igelitové vrecúško s obsahom\nsušiny Canabis sativa o hmotnosti 0,74 g, pričom vo vozidle našli aj 2 strelné zbrane a to pištoľ Colt\nDouble AECLE 9 mm so zásobníkom so 7 nábojmi a bubnová pištoľ Bohemia, u obžalovaného J.S. bola\nzaistená plynová pištoľ model 85, kaliber 8 mm a pri motorovom vozidle zn. BMW 525 bola zaistená\npoplašná samonabíjacia pištoľ zn. Kimar model 92 Auto, kaliber 8 mm. G. bol podľa § 187 ods. 1\nTrestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. b/\nTrestného zákona ods. l písm. a/, § 59 ods. 1 Trestného zákona bol výkon trestu odňatia slobody\npodmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Podľa § 55 ods. 1 písm. b/ Trestného\nzákona bol uložený trest prepadnutia veci - revolver značky Alva, model 040, kaliber 9 mm Knall, výrobné\nčíslo 6040018963. pištoľ Colt, model Combat Commander, kaliber 9 mm, P.A.K., výrobné č. 07290140.\nOkresný súd Košice - okolie rozsudkom 2T 154/02 zo 14. 3. 2003 uznal G. za vinného zo spáchania\npokračovacieho trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona v časti skutku\nv súbehu s trestnými činmi ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. l Trestného zákona a výtržníctva podľa\n§ 202 ods. 1 Trestného zákona. Skutkov sa mal dopustiť tak že spolu so spoluobžalovanými 29. októbra\n2001 v popoludňajších hodinách, na osobných motorových vozidlách značiek Mazda a Mercedes prišli\nz Rožňavy do obce Plešivec, okres Rožňava, za účelom zistenia páchateľa, predchádzajúcej krádeže\nvlámaním do osobného motorového vozidla obžalovaného G. kde obžalovaní J.S., G. a R.T. pri čerpacej\nstanici v obci Plešivec fyzicky napadli tam prítomného T.B., ktorého obžalovaný J.S. najmenej trikrát\nudrel dlaňou do oblasti tváre, pod hrozbou ďalšieho fyzického násilia ho prinútili nastúpiť do osobného\nmotorového vozidla Mercedes, ktoré riadil obžalovaný O.B., proti jeho vôli ho odviezli postupne do\nGemerskej Panice, Rožňavy, Revúcej a späť do Gemerskej Panice, pričom počas jazdy ho obžalovaný\nG. viackrát udrel do tváre, všetci obžalovaní sa mu vyhrážali smrťou, zlomením rúk a nôh a prinútili\nho, aby mobilným telefónom vylákal na vopred určené miesto v Gemerskej Panici A.K., o ktorom sa\ndomnievali, že vykonal krádež v osobnom motorovom vozidle obžalovaného G., čo poškodený T.B. z\nobavy o svoj život a zdravie aj urobil. Dňa 29. októbra 2001 po tom, ako T.B. vylákal A.K. na stretnutie\nGemerskej Panici, okres Rožňava a keď tento pod zámienkou obchodného jednania sadol do osobného\nmotorového vozidla značky Mazda, v ktorom bol ako šofér obžalovaný R.T., odviezli ho na priecestie\npri železničnej stanici v Gemerskej Panici, kde v prítomnosti T.B. ho už čakali všetci obžalovaní a\nobžalovaný O.B. ho žiadal, aby vydal odcudzené autorádio, pričom následne ho O.B. rukou udrel do\ntváre, keď spadol na zem, chytil ho za vlasy, ťahal ho smerom ku štátnej ceste, keď' sa pokúsil ujsť,\nprenasledovali ho obžalovaný O.B., obžalovaný G. a obžalovaný R.T., obžalovaný G. ho podkopol, keď\nspadol na zem, obžalovaný O.B. ho viackrát udrel do tváre, chytil ho za vlasy, opätovne ho pritiahol k\nautu, kde mu udrel hlavu o zem, pristúpil mu hlavu k zemi, a niekto z obžalovaných ho kopol do oblasti\ntváre, vyzvali ho, aby sa priznal k odcudzeniu rádia, všetci z obžalovaných ho najmenej raz udreli rukou\nalebo kopli, potom mu obžalovaný G. držal ľavú ruku, a obžalovaný D.L. mu baseballovou palicou udrel\ndvakrát do oblasti predlaktia ľavej ruky a raz do oblasti chrbta, čím mu' spôsobili zlomeninu nosa s\nposunom úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, chrbta, oboch horných končatín, kolien s dobou\nliečby najmenej tri týždne. Dňa 29. októbra 2001 v popoludňajších hodinách, v Plešivci, na ul. Letnej,\nvyhrážkami ublíženia na zdraví, nútili T.E. ku priznaniu sa ku krádeži do osobného motorového vozidla\n\nznačka Mazda, spoločne s T.B. ho priviezli na parkovisko pri štátnej ceste pri obci Vidová, kde oho\nvšetci obžalovaní viackrát udreli do tváre, povalili ho na zem, vyhrážkami ujmou na zdraví a smrťou ho\nopätovne nútili, aby sa priznal ku krádeži do osobného motorového vozidla obžalovaného G., resp. aby\nuviedol, kto túto krádež vykonal. pričom obžalovaný D.L. mu zbraňou mieril na krk, prinútil ho otvoriť\nústa, hlaveň mu vložil do úst, pričom obžalovaný O.B. mu ďalšou zbraňou mieril na oblasť nohy, vtedy\nT.E. uviedol meno FJ., ktorý mohol krádež spáchať, na čo ho prinútili nasadnúť do osobného motorového\nvozidla značky Mercedes. Následne ho odviezli do Rožňavy, kde ho O.B. prinútil mobilným telefónom\nkontaktovať F.J., pričom o 18.00 hod na sídlisku Juh v Rožňave ho pustil s tým, že do l hodiny F.J. nájde\na stretnú sa na tom istom mieste, inak ponesie následky. P. bol odsúdený na úhrnný a súhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere dvoch rokov a bol mu uložený trest prepadnutia veci - revolver značky Alva.\nmodel 040, kaliber 9 mm Knall, výrobné číslo 6040018963, pištoľ Colt, model Combat Comrnander,\nkaliber 9 mm, P.A.K., výrobné Č. 07290140. Podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o\ntreste uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 6T 548/00 zo dňa 20. marca 2002, ako aj\nvšetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce.\nOdvolací súd nezistil rozpory v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu a jeho záverov\ns obsahom administratívneho spisu, z ktorého bolo preukázané, že žalobca bol vyššie citovanými\nrozhodnutiami súdov právoplatne odsúdený za uvedené trestné činy. Krajský súd Košice v konaní\n6To/153/03 rozsudkom zo dňa 30. júla 2003 zrušil vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Košice - Okolie\n2T/154/02 zo dňa 14. marca 2003 iba výrok o treste (výrok o vine ostal nedotknutý).\nOdvolací súd poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach,\nna ktoré poukázal aj Krajský súd Košice (konanie Najvyššieho súdu SR 5Sžo/29/2012, 2Sžo/6/2011) a\nuvádza, že podľa jeho názoru nemožno konštatovať rozpor medzi ust. § 3 ods. 3 , 4 zákona o advokácii\npráve z dôvodu, že bezúhonnosť je potrebné aj v posudzovanej veci skúmať v súlade s §3 ods. 4 zákona\no advokácii práve vo väzbe na charakter trestnej činnosti, ktorej sa v minulosti žalobca dopustil a za\nktorú bol žalobca právoplatne trestným rozsudkom odsúdený, (charakter skutku, okolnosti spáchania\nskutku, miesto, čas a iné okolnosti, ktoré sa týkajú trestnej činnosti) a to aj keď od spáchania trestnej\nčinnosti žalobcu uplynula doba viac ako 10 rokov.\nPráve okolnosti a charakter spáchanej trestnej činnosti žalobcu sú podľa názoru odvolacieho súdu\nv prípade žalobcu rozhodujúcimi pre vyhodnotenie statusu bezúhonnosti jeho osoby v posudzovanej\nveci. Na tento postup nemá vplyv skutočnosť, že odsúdenie za trestný čin bolo žalobcovi zahladené. Z\ntrestného hľadiska môže dôjsť len k zahladeniu odsúdenia a tento termín nemožno vykladať s akým si\n„anulovaním“ celého trestného rozsudku a teda nie „anulovaním“ výroku o vine.\nPráve vyhodnotenie konkrétnej trestnej činnosti správnym orgánom malo najpodstatnejší vplyv, aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu, pre posúdenie bezúhonnosti žalobcu podľa §3 ods. 4 zákona o advokácii\nprejednávanej veci. Práve charakter a ďalšie okolnosti spáchania trestnej činnosti tak ako ich popisuje\nžalovaný v dôvodoch rozhodnutia a duplicitne uvádza aj odvolací súd v tomto rozhodnutí sú východiskom\npre vyhodnotenie statusu žalobcu z hľadiska bezúhonnosti, ktorá je definovaná v zákone o advokácii.\nZ obsahu administratívneho spisu a z dôvodov rozhodnutia žalovaného bolo jednoznačne preukázané,\nže žalobca v minulosti spáchal aj násilnú trestnú činnosť. Jednalo sa o úmyselné trestné činy, ktoré\nmajú relevanciu spochybniť, že žalobca si bude v budúcnosti čestne a svedomite plniť povinnosti\nadvokáta. Posúdenie okolností, ktoré uplynuli od spáchania trestnej činnosti do podania žiadosti žalobcu,\nna ktoré v žalobe a v odvolaní poukazoval, by malo význam a relevanciu iba v prípade, kedy bol\nžalobca odsúdený za iný úmyselný trestný čin, ktorý by charakterom, spôsobom spáchania nezakladal\nzávažnú pochybnosť o jeho bezúhonnosti. Samotné trestné konanie ako aj právoplatné rozhodnutie o\nuznaní osoby vinnej zo spáchania trestného činu a uloženie trestu v mnohých prípadoch má výchovný\naspekt práve na osobu páchateľa ako aj na jeho okolie a spoločnosť ako takú. Tieto závery sú\nobsahom zásad ukladania trestov upravených v § 34 ods. 1 zákona 300/2005 Z. z.. Odvolací súd\nnespochybňuje, že osobu žiadateľa o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov treba posudzovať\nkomplexne, avšak je potrebné pristupovať ku každej žiadosti z hľadiska jej individuálneho posúdenia,\nvyhodnotenia charakteru bezúhonnosti žiadateľa v každom jednotlivom prípade osobitne. Odvolací súd\ndospel k záveru, že charakter v minulosti spáchanej trestnej činnosti žalobcom nemôže, podľa jeho\nnázoru konvalidovať ani viac ako 10 ročný bezúhonný život žalobcu, pokiaľ by aj tieto skutočností boli\n\npreukázané práve vo väzbe na charakter a spôsob spáchania a rozsah uvedenej trestnej činnosti. Preto\ndospel k záveru, že nebolo potrebné doplniť dokazovanie žalovaným o posudzovanie statusu žalobcu,\naž do podania žiadosti žalobcu. Tento individuálny prístup je potrebné zachovať pri hodnotení každého\nžiadateľa, ktorý bol v minulosti právoplatne odsúdený za trestný čin a je potrebné vždy vyhodnocovať,\nči samotný charakter právoplatného odsúdenia je takej intenzity, že nie je potrebné skúmať následný\nbezúhonný život žiadateľa po právoplatnom odsúdení.\nOdvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z riadne zisteného skutkového stavu\na pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že trestná činnosť žalobcu, ktorej sa dopustil v minulosti, spochybňuje\npredpoklad, že žalobca bude v budúcnosti riadne a svedomite si plniť úlohy advokáta, tak tento záver\nje správny.\nK odvolacej námietke v ktorej žalobca tvrdil, že s vyjadrením žalovaného z 15. augusta 2012 nebol riadne\noboznámený a nemal dostatočný časový priestor na prípravu a reakciu na toto vyjadrenie, odvolací\nsúd konštatuje, že sa s obsahom vyjadrenia žalovaného z 15. augusta 2012 oboznámil, žalovaný\nvo vyjadrení reagoval na obsah žaloby, poukazuje na konkrétnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho\nsúdu SR a sumarizuje a vyhodnocuje obsah predložených trestných rozsudkov. Odvolací súd dospel k\nzáveru, že obsah vyjadrenia žalovaného musel byť žalobcovi známy (obsah vyhodnocovaných trestných\nrozhodnutí trestných rozsudkov) a u žalobcu, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom je predpoklad,\nže je mu známa rozhodovacia činnosť v obdobných veciach Najvyššieho súdu SR, preto tento odvolací\ndôvod vyhodnotil za nedôvodný, ktorý nemôže spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu ako i zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\nZa uvedených skutkových okolností odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie odporcu vydané na\nzáklade riadne zisteného stavu veci správnym orgánom, za súladné so zákonom a dospel k záveru, že\npostupom krajského súdu pri preskúmavaní nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu.\nKrajský súd sa dostatočne vysporiadal zo všetkými relevantnými námietkami žalobcu.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd SR odvolaniu žalobcu nevyhovel, s prihliadnutím na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/13/2012-50 zo\ndňa 12. septembra 2013, ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druha O.s.p. v spojení s § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 a contrario O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný,\npreto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sp/13/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}