{"guid": "eb17a97a-ba87-4ff6-8fd9-adad9e3583b1:1ac42f51-1a86-4d68-8d2c-245cef9014c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200524.1", "spisova_znacka": "6Sžf/40/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/40/2013 z 30. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 6Sžf/40/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200524.1", "identifikacne_cislo": "7012200524", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-196"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-196"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ac42f51-1a86-4d68-8d2c-245cef9014c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200524.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200524.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200524.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/40/2013\n7012200524\n30. 04. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200524.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: O. G., U., S.,\nv zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Pavol Hovan, s.r.o., so sídlom Ing. Kožucha 1, Spišská Nová\nVes, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040505/1/15138-58896/2012/5309 zo dňa 28.\nfebruára 2012, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S 74/2012-23, zo dňa 28.\nnovembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S 74/2012-23,\nzo dňa 28. novembra 2012, p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom súd právo na náhradu trov odvolacieho konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28. novembra 2012, č. k. 7S 74/2012-23, poukazom na ust.\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040505/1/15138-58896/2012/5309 zo\ndňa 28. februára 2012, ktorým žalovaný potvrdil podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb.\nalebo zákon o správe daní a poplatkov) dodatočný platobný výmer Daňového úradu Spišská Nová Ves\nč. 732/230/57887/11/Pek zo dňa 4. novembra 2011, ktorým podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.\nč. 511/1992 Zb. bol žalobkyni znížený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie\nobdobie apríl 2011 o sumu 368,82 EUR a priznal nadmerný odpočet v sume - 5968,72 EUR. Časť\nnadmerného odpočtu v sume 1833,28 Eur bola v zmysle ust. § 79 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH alebo zák. č. 222/2004 Z. z.) odpočítaná od vlastnej daňovej\npovinnosti za máj 2011. S tým, že časť nadmerného odpočtu v sume 4135,44 Eur bude vrátená podľa\nust. § 79 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. do 10 dní od skončenia kontroly. O náhrade trov konania rozhodol\nsúd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania žalobkyni nepriznal.\nKrajský súd potom čo preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu\ndospel k záveru o ich zákonnosti a to aj po ich formálnej stránke. Podľa jeho názoru správne orgány\ndostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver s ktorým sa krajský súd v\ncelom rozsahu stotožnil. Taktiež sa podľa názoru krajského súdu správne orgány v dostatočnom rozsahu\nvysporiadali so všetkými námietkami vznesenými v podanom odvolaní. Z odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu ďalej vyplýva jeho záver o tom, že žalobkyňa bola povinná do základu dane zahrnúť\nnáklady (výdavky) a to aj napriek tomu, že zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) v\n\nust. § 196 v znení účinnom do 31. decembra 2011 pri úprave odmeny súdneho exekútora výslovne\nneupravoval zvýšenie jeho odmeny o daň zo súvisiacich nákladov (výdavkov) pri poskytovaní exekučnej\nčinnosti. Skonštatoval, že pre určenie základu dane pri dodaní služby pre účely dane z pridanej hodnoty\nnebolo určujúce ust. § 196 Exekučného poriadku, ale ustanovenie § 22 ods. 1,2 písm. b/ zákona o DPH.\nPri formovaní uvedeného názoru vychádzal krajský súd z toho, že daňovú sústavu v Slovenskej republike\ntvoria dane zakotvené v jednotlivých hmotnoprávnych predpisoch, ktoré upravujú predmet konkrétnej\ndane, zdaniteľné osoby, vznik daňovej povinnosti, sadzby dane a ďalšie otázky rozhodujúce pre výber\ndaní. Výkon exekučnej činnosti ako dodanie služby podlieha DPH (ust. § 2 ods. 1 písm. b/, ust. § 9 ods.\n1 zák. č. 222/2004 Z. z.), pričom pre určenie základu dane pri dodaní tejto služby je rozhodujúca právna\núprava uvedená v ust. § 22 ods. 1, 2 písm. b/ zákona o DPH. Uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia\npreto základ dane neprestavuje iba odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti, ale aj súvisiace\nnáklady (výdavky), ktoré exekútorovi vznikajú v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti t.j. poštovné,\ncestovné a telekomunikačné výdavky. Tieto treba zahrnúť do základu dane napriek tomu, že ust. § 22\nods. 2 písm. b/ zákona o DPH ich výslovne nevypočítava.\nAj podľa názoru súdu novela Exekučného poriadku konkrétne ust. § 196 s účinnosťou od 1. januára\n2012 len odstránila rozličné možnosti výkladu ustanovenia § 22 zákona o DPH s tým, že súdni exekútori\naj pred 1. januárom 2012 mali povinnosť do základu dane z pridanej hodnoty zahrnúť aj hotové výdavky.\nZáverom krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako dovolacieho súdu č. k. 6MCdo 6/2011 zo dňa 21. marca 2012, v ktorom tento dospel\nk záveru o tom, že základ dane z pridanej hodnoty majú okrem odmeny súdneho exekútora tvoriť aj\nsúvisiace náklady - hotové výdavky, účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.\nTento upriamil pozornosť na nález US SR II. ÚS 31/04 zo dňa 17. decembra 2004, závery ktorého sa\nnapokon premietli aj do novely ust. § 196 Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 348/2011 Z. z..\nVzhľadom na uvedené krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že\nrozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa sa nestotožnila s\nnázorom krajského súdu, že novelou zákona sa odstraňujú len rozličné možnosti výkladu, pretože zákon\na teda aj exekučný poriadok by sa mal vykladať v jeho jednoduchosti a nešpekulatívne a aj preto\nzastáva názor, že až novelizujúcim zákonom č. 348/2011 Z. z. bola stanovená povinnosť do základu\ndane z pridanej hodnoty zahrnúť aj hotové výdavky. Žalobkyňa upriamila pozornosť na rozhodnutia\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 8CoE 153/2012 a sp. zn. 1CoE 98/2012, ktorých právne závery sú v\notázke DPH vo vzťahu k hotovým výdavkov rozdielne, pričom žalobkyňa len trpí rozdielnosťou výkladu\na poznania práva jednotlivých sudcov. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v sume 777,50 Eur.\nZ písomného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu je zrejmé, že ten sa pridŕža svojho písomného vyjadrenia k\npodanej žalobe, nakoľko žalobkyňa v odvolaní v podstate uvádza tie isté dôvody ktoré uviedla v samotnej\nžalobe. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie krajského súdu ako vecne\nsprávne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, postupom podľa\nust. § 250 ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 244\n\nods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., veta prvá, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je\nprípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinný v rozhodnom čase (ďalej len exekučný\nporiadok), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu\nsúdnych a iných rozhodnutí (ďalej len \"exekučná činnosť\").\nPodľa ust. § 3 citovaného zákona, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri\nvýkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými\nzmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záveru krajského súdu prezentovaného\nv rozhodnutí, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí č.\n1040505/1/15138-58896/2012/5309 zo dňa 28. februára 2012, ktorým žalovaný potvrdil podľa ust. § 48\nods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní a poplatkov) dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Spišská Nová Ves č. 732/230/57887/11/Pek zo dňa 4. novembra 2011, ktorým\npodľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. bol žalobkyni znížený nadmerný odpočet\nuvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2011 o sumu 368,82 EUR a priznal nadmerný\nodpočet v sume - 5968,72 EUR. Z kontrolných zistení správcu dane vyplynulo, že platiteľka dane\n- žalobkyňa z dodaných služieb - výkon exekučnej činnosti, vyúčtovaných pre oprávneného alebo\npovinného pri ukončených exekučných konaniach v kontrolovanom zdaňovacom období nezapočítala\ndo základu dane vyúčtované a fakturované náklady hotových výdavkov v súlade s ust. § 22 vyhlášky\nMS SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č. 288/1995 Z. z. a to poštové výdavky, cestovné\nvýdavky, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady. Z dodaných služieb v celkovej sume 12 452,78\nEur z toho základ dane 10 449,47 Eur nepriznala a neodviedla daň v sume 368,82 Eur (356,58 Eur\ndaň z vyúčtovaných hotových výdavkov, 12,24 Eur z nesprávne použitej sadzby dane 19%), čím znížila\ndaň o 368,82 Eur. Sporným v predmetnej veci bolo účtovanie DPH z náhrad hotových výdavkov.\nKrajský súd sa v súvislosti s právnym posúdením stotožnil s názorom žalovaného prezentovanom v\nodôvodnení rozhodnutia o tom, že súdny exekútor - platiteľ dane, poskytuje právne služby v zmysle\nust. § 9 ods. 1 písm. d/ zák.č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého dodaním služby je každé plnenie, ktoré\nnie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia\nvydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH vzniká\ndaňová povinnosť platiteľovi dane dňom dodania služby. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného\nvyplynula konštatácia, že napriek tomu, že ust. § 196 Exekučného poriadku upravuje len zvýšenie\nodmeny súdneho exekútora o DPH, zák. č. 222/2004 Z. z. ako hmotno-právny predpis upravujúci DPH\nukladá platiteľovi dane zahrnúť do základu dane pri dodaní tovaru alebo služby celú protihodnotu, ktorú\ndodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby,\nzníženú o daň. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z.z. sa do základu dane zahŕňajú aj\nsúvisiace náklady. Súčet odmeny a všetkých vynaložených nákladov hotových výdavkov a náhrad za\nstratu času je základom pre určenie DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa po oboznámení so spisovým materiálom a odvolaním napadnutým\nrozhodnutím v rozsahu odvolacích námietok plne stotožnil s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu na\nktoré v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. poukazuje. Námietku žalobkyne o nesprávnom právnom\nposúdení nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že exekútor je v\nzmysle ustanovení exekučného poriadku príslušníkom slobodného povolania, pričom exekučnú činnosť\nvykonávajú exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v akomsi podnikateľskom režime. Možno preto\n\nustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. (bližšie pozri rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/2010-11).\nSúdni exekútori boli účinnosťou zákona č. 289/1995 Z.z. (t.č. nahradeného zák. č. 222/2004 Z. z.) podľa\nustanovenia § 4 ods. 1 a 2 a jeho prílohy č. 2 (kód 74.11), zahrnutí medzi platiteľov DPH, ako osoby\nposkytujúce právne služby núteného výkonu rozhodnutia. Takto je od 01.01.1996 povinný postupovať\nkaždý súdny exekútor, ktorý je platiteľom DPH napriek tomu, že DPH nebola priamo upravená vo\nvyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č.288/1995 Z. z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.\nPovinnosť pripočítavať DPH k „cene exekútorom poskytovanej právnej služby\", je uložená priamo\nzákonom o dani z pridanej hodnoty, ako normou vyššej právnej sily. Cenou zdaniteľného plnenia v\nexekučnom konaní sú vzniknuté trovy exekúcie, ktorých náhradu si exekútor v konaní uplatňuje vo výške\nvypočítanej podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.\nUstanovenie § 196 exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 podľa ktorého „za\nvýkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a\nnáhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,\n17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty\" bolo do zákona o exekučnom poriadku vnesené\nz dôvodu zjednotenia dovtedajšej praxe exekučných súdov pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Tieto\nneboli jednotné v otázke, či DPH je plnením, o ktorom pri zastavení exekúcie a priznávaní náhrady trov\nkonania prináleží rozhodovať súdu. Vyššie citované ustanovenie tak načrtlo postup exekučných súdov v\npredmetných veciach. Na ust. § 196 Exekučného poriadku vo vyššie uvedenom znení sa odvolávala aj\nžalobkyňa, ktorej argumentácia spočívala na tom tvrdení, že postupovala správne, keď v zmysle vyššie\nuvedeného ustanovenia do základu dane nezapočítavala s výnimkou svojej odmeny aj ďalšie náhrady\ntitulom poštových výdavkov, cestovných výdavkov, telekomunikačných výdavkov a znaleckých náhrad,\npretože to ust. § 196 exekučného poriadku nedovoľovalo. S uvedeným nemožno súhlasiť, nakoľko bez\nohľadu na znenie ust. § 196 exekučného poriadku bol pre žalobkyňu záväzný zákon o DPH, ktorý ako už\nbolo vyššie uvedené ukladá povinnosť pripočítať DPH k cene exekútorom poskytovanej právnej služby,\nza ktorú exekútorovi prislúcha odplata zahrnutá v trovách exekúcie, kde okrem odmeny patrí aj náhrada\nhotových výdavkov a náhrada za stratu času. Okrem iného z ustanovenia § 196 exekučného poriadku\nvychádza exekučný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie.\nŽalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu namietala, že zákon a teda aj exekučný poriadok\nby sa mali vykladať v jeho jednoduchosti a preto má za to, že až novelizujúcim zák. č. 348/2011 Z. z. bola\nstanovená povinnosť do základu dane z pridanej hodnoty zahrnúť aj hotové výdavky. Doslovný výklad\nust. § 196 exekučného poriadku z ktorého vyplýva, že sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena\nexekútora je nepochybný, avšak uvedené je potrebné vnímať a riešiť súčasne aj cez zákon č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý upravuje daň z pridanej hodnoty naproti zák.č. 233/1995 Z. z.,\nktorý upravuje postavenie a činnosť súdnych exekútorov ako aj samosprávu exekútorov. Práve zákon č.\n222/2004 Z. z. o DPH zakotvuje daňovú povinnosť dodaním služby, pričom základom dane je všetko, čo\ntvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie\ntovaru alebo služby, zníženú o daň, pričom sa do základu dane zahŕňajú aj súvisiace náklady (výdavky).\nZ uvedeného tak možno vyvodiť záver, že pre posúdenie daňovej povinnosti žalobkyne je primárne\nzáväzný predpis upravujúci daň z pridanej hodnoty bez ohľadu na znenie ustanovenia upravujúceho\nodmenu súdneho exekútora. Taktiež možno súhlasiť s názorom krajského súdu, podľa ktorého došlo\nzák. č. 348/2011 Z. z. k zmene ust. § 196 s účinnosťou od 1. januára 2012 k odstráneniu rozličných\nmožností výkladu ust. § 22 zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 196 Exekučného poriadku. Uvedené\njednoznačne vyplýva aj z dôvodovej správy k bodu 3 zák.č. 348/2011 Z. z., ktorá odvodňuje úmysel\nzákonodarcu, podľa ktorej zmena reaguje na pretrvávajúce výkladové nejasnosti Exekučného poriadku\na zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navrhovaným\nznením sa má dosiahnuť, aby sa o výšku dane z pridanej hodnoty zvyšovali aj náhrady, ktoré súdnemu\nexekútorovi patria podľa Exekučného poriadku. Uvedenou zmenou sa malo dosiahnuť vecné zjednotenie\nprávnej úpravy režimu dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k náhradám súdnych exekútorov podľa\nExekučného poriadku s právnou úpravou náhrad iných regulovaných právnických profesií.\nVzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu ako vecne správne s poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust.\n§ 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni\nich náhradu nepriznal, pretože nebola v tomto konaní úspešná a žalovanému preto, že mu z dôvodu\nneúspešného odvolania žalobkyne žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/74/2012", "guid": "f91227d2-f412-44f3-abcb-7d51c6258984:698562dc-22b6-49dc-bb44-cbd1b8d5141b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}