{"guid": "19d38ff4-9bbb-4606-a256-0876c030a618:49a8cfce-75ee-4f8b-bdc8-c29a5fc967a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200259.1", "spisova_znacka": "1Sžd/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/10/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2014, sp. zn. 1Sžd/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200259.1", "identifikacne_cislo": "7012200259", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49a8cfce-75ee-4f8b-bdc8-c29a5fc967a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200259.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200259.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200259.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/10/2013\n7012200259\n28. 01. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200259.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca\nPhD. a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: T.,\nbytom C. právne zastúpeného JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom, M. Gorkého 1, Michalovce,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice), o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-17/2012 zo 17. februára 2012, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 09. januára 2013, č. k. 7S/26/2012-27,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 09. januára 2013, č. k.\n7S/26/2012-27 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 67, 88 Eura titulom\nnáhrady trov právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. p. KRPZ-KE-KDI2P-17/2012 zo 17. decembra 2012, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. p. ORPZ-MI-ODI2P-395/2011 zo 16. decembra 2011, z dôvodov podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 531,94\nEura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nNapadnutým rozhodnutím žalovaný ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa § 58 ods. 1\nzákona o správnom konaní vo veci podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu\nI. stupňa potvrdil toto rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom\nkonaní.\nKrajský súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozsudku uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta 100\nEur podľa § 22 ods. 2 písm. d/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\npriestupkoch“), ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu šiestich mesiacov, pričom táto doba\nzačala plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového správneho rozhodnutia. Právna\n\nkvalifikácia priestupku bola ustálená podľa § 4 ods. 1 písm. a/, § 137 ods. 2 písm. n/ zákona o cestnej\npremávke (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“). Priestupok bol spáchaný proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. Priestupku sa žalobca mal dopustiť\ndňa 03. júna 2011 v čase o 12:06 hod. tým, že viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Fiat,\nprevozného evidenčného čísla I., v Michalovciach po ulici Sobraneckej, kde odbočil na ulicu Lastomírsku\na bol zastavený policajnou hliadkou, pričom počas kontroly bolo zistené, že žalobca viedol vozidlo s\nprevozným číslom, ktorého platnosť končila dňa 24. mája 2011, teda žalobca použil na jazdu vozidlo,\nktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke.\nKrajský súd konštatoval, že pokiaľ ide o zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré ukladá siedma\nčasť zákona č. 8/2009 Z. z. v ustanovení § 137 ods. 2 písm. n/, na základe ktorého bola kvalifikovaná\nzodpovednosť žalobcu za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, absentovala\nv odôvodnení uvedených rozhodnutí zmienka o tom, ktoré z týchto troch právnych skutočností\nvyhodnocovali správne orgány ako závažné porušenie cestnej premávky, keď citované ustanovenie\nuvádza vedenie vozidla vyradeného z cestnej premávky, alebo vozidla, ktoré nebolo schválené na\nprevádzku v cestnej premávke, alebo vozidla vyradeného z evidencie. Žalovaný upresnil na pojednávaní,\nže za závažné porušenie pravidiel cestnej premávky v danom prípade sa pokladalo to, že žalobca bol\nviedol vozidlo, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke. Uvedená právna kvalifikácia\npodľa krajského súdu však v danom prípade neobstojí, pretože z § 21 ods. 2 písm. e/ zákona č.\n725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“) totiž\nvyplynulo, že prevádzkovateľ vozidla nesmie v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať\nvozidlo, ktoré nie je vybavené platnou tabuľkou alebo tabuľkami s evidenčným číslom, alebo osobitným\nevidenčným číslom, alebo zvláštnym evidenčným číslom, ak takej povinnosti podlieha, alebo platnou\ntabuľkou alebo tabuľkami s evidenčným číslom iného štátu. O skutočnosti, či žalobca mal schválené\nvozidlo na premávku na pozemných komunikáciách v naznačenom smere, žalovaný žiadne dôkazy\nnevyhodnocoval, pretože takéto schválenie ani neexistovalo. Žalobca v čase kontroly nebol vybavený\nplatným evidenčným číslom, čo však nepodliehalo § 137 ods. 2 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z. z.. Preto\nkrajský súd uložil žalovanému v ďalšom konaní určiť správnu kvalifikáciu priestupku v nadväznosti na\nustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/, § 21 ods. 2 písm. e/ zákona č. 725/2004 Z. z..\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného\nProti uvedenému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom vyjadril názor, že prvostupňový\nsprávny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Trval\nna tom, že žalobca porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ s poukázaním na ustanovenie § 137 ods.\n2 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z. z. naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, pretože dňa 03.\njúna 2011 v čase o 12:06 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Fiat, prevozného\nevidenčného čísla I., v Michalovciach po ulici Sobraneckej, z ktorej odbočil na ulicu Lastomírsku, kde\nna ulici Lastomírskej bol zastavený ku kontrole, počas ktorej bolo zistené, že menovaný viedol vozidlo\ns prevozným číslom, ktoré bolo platné do 24. mája 2011, čiže menovaný použil na jazdu vozidlo, ktoré\nnemožno prevádzkovať v cestnej premávke.\nŽalovaný sa nestotožnil so záverom krajského súdu o nesprávnej kvalifikácii skutku tvrdiac, že žalobca\nmal prevozné evidenčné čísla udelené v zahraničí platné do 24. mája 2011, teda dňa 03. júna 2011\nboli prevozné čísla už neplatné. Uviedol, že žalobca bol povinný na území Slovenskej republiky v\nzmysle ustanovenia § 21 zákona č. 725/2004 Z. z. vykonať kontrolu originality, vykonať kontrolu\nmotorového vozidla na stanici technickej kontroly a emisnú kontrolu, keďže vozidlo bolo dovezené\nzo zahraničia. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu, ako\nporušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. n/ zákona\nč. 8/2009 Z. z.. Poukázal na § 21 ods. 2 písm. e/ zákona č. 725/2004 Z. z., z ktorého podľa názoru\nžalovaného jednoznačne vyplynula, že T. prevádzkoval vozidlo, ktoré nebolo vybavené platnou tabuľkou,\n\nalebo tabuľkami s evidenčným číslom Slovenskej republiky ani/alebo platnou tabuľkou, alebo tabuľkami\ns evidenčným číslom iného štátu a tým porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z..\nTaktiež v ustanovení § 137 ods. 2 písm. n/ citovaného zákona, porušením pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom je aj vedenie vozidla, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke.\nPreto podľa žalovaného žalobca závažným spôsobom porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z..\nTo, že žalobca mal uzavreté povinné zmluvné poistenie či už v zahraničí, alebo na území Slovenskej\nrepubliky, žalovaný neskúmal (poisťovne vo všeobecnosti pri uzatváraní povinného zmluvného poistenia\nneskúmajú technický stav vozidla), a to, že žalobca mal vozidlo zákonne poistené, ho neospravedlňuje\nporušovať zákon č. 8/2009 Z. z..\nNa základe uvedeného preto žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o\nodvolaní proti rozsudku zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie.\nIII.\nStručné zhrnutie argumentácie žalobcu k odvolaniu žalovaného\nK odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje vo\nvšetkých výrokoch za vecne a právne správne a s odôvodnením rozsudku sa plne stotožnil.\nŽalobca uviedol, že už tým, že došlo po podaní žaloby k odstraňovaniu chýb v rozhodnutí, žalovaný\nuznal, že v rozhodnutí pochybil. Aj keď podľa vyjadrenia žalovaného došlo len k vykonaniu opravy\n„chyby v písaní“, to ešte neznamenalo, že sa uvedené rozhodnutie automaticky zlegalizovalo, pretože\nrozhodnutie žalovaného nebolo dostatočne odôvodnené. Podľa žalobcu žalovaný síce správne zistil\nskutkový stav veci, avšak svoje rozhodnutie nezdôvodnil, pokiaľ išlo o to, aké vodičské oprávnenie mal\nžalobca mať v čase kontroly, aby splnil zákonnú podmienku viesť motorové vozidlo podľa tej jazdnej\nsúpravy, ktorú mal v čase kontroly, čím bol daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2\npísm. d/ OSP.\nPodľa názoru žalobcu žalovaný pochybil, ak v rozhodnutí neuviedol, podľa ktorého ustanovenia zákona\nč. 8/2009 Z. z. postupoval. V čase kontroly bolo síce správnemu orgánu zrejmé, že žalobca nebol\ndržiteľom vodičského oprávnenia skupiny B+E, avšak vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nebolo\nodôvodnené, ako dospel k takejto úvahe v zmysle § 75 zákona č. 8/2009 Z. z.. Žalobca trval, na tom,\nže z dôvodu právnej istoty a preskúmateľnosti rozhodnutia bolo neakceptovateľné vyjadrenie uvedené\nv stanovisku zo dňa 27. júna 2012, kde správny orgán uviedol, že „nepovažoval za potrebné podrobne\nrozpísať a vysvetliť ustanovenia § 75 citovaného zákona“. Žalobca sa až z uvedeného stanoviska\ndozvedel, ktoré ustanovenie zákona vlastne bolo aplikované pri rozhodovaní a ako. Žalobca v odvolaní\npoukázal na to, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné aj vtedy, ak správny orgán svoje\nrozhodnutie neodôvodní, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho\nspisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, pretože\nrozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Takéto rozhodnutie nemožno\npovažovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené, navrhol, aby Najvyšší\nsúd SR rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny a súčasne uložil žalovanému zaplatiť\nžalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 Eura.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nPrvostupňový správny orgán začal na základe doručeného spisového materiálu ORPZ-MI-ODIlP-210/2011 dňa 01. decembra 2011 konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\nproti žalobcovi.\n\nV rozhodnutí konštatoval, že žalobca viedol vozidlo s prevozným číslom platným len do 24. mája 2011,\nčiže žalobca použil na jazdu vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke a týmto konaní\nporušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom na § 137 ods. 2 písm.\nn/ zákona, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch.\nPri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob\nspáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán\nurčil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na to,\nže vedenie vozidla s neplatným prevozným číslo (čiže vozidla, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej\npremávke) je závažné porušenie zákona č. 8/2009 Z. z.. Taktiež bral do úvahy skutočnosť, že menovaný\nza posledné dva roky nebol riešený za žiaden priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,\na preto bola sankcia uložená v dolnej polovici sankčného rozpätia.\nV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu\nzamietol s odôvodnením, že prvostupňové správne rozhodnutie bolo vydané tak po skutkovej aj právnej\nstránke v súlade s platnou právnou úpravou. Uviedol, že v právnej kvalifikácii priestupku ustálenej\nprvostupňovým správnym orgánom podľa § 4 ods. 1 písm. a/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. n/\nzákona č. 8/2009 Z. z. bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch.\nV odôvodnení žalovaný poukázal na ustanovenia § 123 citovaného zákona, podľa ktorého každé\nvozidlo podliehajúce evidencii musí mať pridelené evidenčné číslo; evidenčné číslo pridelí a tabuľku\ns evidenčným číslom vydá policajný zbor, kde držiteľ vozidla prihlasuje vozidlo do evidencie vozidiel.\nPoukázal tiež na § 137 ods. 2 písm. n/ citovaného zákona. V ďalších dôvodoch opísal iba podanie\npriestupcu, v ktorom v podstate uznal, že nemal platné prevozné čísla, avšak na ďalšie odvolacie\nnámietky neprihliadol.\nŽalovaný konštatoval, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové\nzistenia prvostupňového správneho orgánu majú v ňom oporu. Zároveň zdôraznil, že prvostupňový\nsprávny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazom, ktoré je\nvecou správnej úvahy správneho orgánu a zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci.\nVI.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP v rozsahu\nodvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte\nrozsudku tiež „OSP“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s OSP\npodanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2\nOSP) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa bolo potrebné\npotvrdiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. januára 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\n\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra\n2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31. decembra\n2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, pričom\npráva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol,\núčastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu\nprávneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného, ktorý\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako aj o zrušení prvostupňového rozhodnutia,\nktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o\npriestupkoch pre porušenie § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom na § 137 ods. 2 písm.\nn/ zákona č. 8/2009 Z. z., za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. d/ zákona o priestupkoch uložená\npokutu vo výške 100 Eur a zákaz činnosti viezť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov.\nPreto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,\nako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, najmä z toho pohľadu, či vzhľadom na odvolacie\nnámietky žalovaného súd prvého stupňa správne právne posúdil danú vec.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré\nmožno prevádzkovať v cestnej premávke. (pozn. 6)\nPoznámka 6 odkazuje na zákon č. 725/2004 Z. z..\nPodľa § 137 ods. 2 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom je vedenie vozidla vyradeného z cestnej premávky alebo vozidla, ktoré nebolo schválené na\nprevádzku v cestnej premávke, alebo vozidla vyradeného z evidencie.\nV zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. V\nzmysle ustanovenia § 47 ods. 3 SP odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom\nrozhodnutia.\nŽalovaný správny orgány tvrdil, že na podklade vykonaného dokazovania bol správne prijatý záver o\ntom, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky\npodľa § 4 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z. z..\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o nedostatkoch v právnej kvalifikácii skutku\nkladeného za vinu žalobcovi. Správne orgány v rozhodnutiach konštatovali, že dňa 03. júna 2011 žalobca\nviedol vozidlo s prevozným číslom, ktorého platnosť končila dňa 24. mája 2011, teda žalobca použil na\njazdu vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke.\nPodľa odvolacieho súdu takéto vymedzenie skutku nebolo postačujúce. Správne orgány síce v\nrozhodnutí uviedli, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ s poukazom na ustanovenie § 137\nods. 2 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z. z., avšak z odôvodnenia ani jedného z rozhodnutí nemožno vyvodiť\nnaplnenie skutkovej podstaty priestupku kladeného za vinu žalobcovi. V odôvodneniach uvedených\nrozhodnutí správnych orgánov absentovala zmienka o tom, ktorú z troch právnych skutočností taxatívne\nvymedzených v ustanovení § 137 ods. 2 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z. z. vyhodnotili správne orgány\nako závažné porušenie cestnej premávky. Vyššie citované zákonné ustanovenie, rovnako tak ani\n\nustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., nezakotvili porušenie povinnosti vodiča\nspočívajúce vo vedení vozidla s neplatným prevozným číslom. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach\nnijako nezdôvodnili, v čom bol pri tvrdenom spáchaní priestupku žalobcom rozpor so zákonom č. 8/2009\nZ. z., a preto takéto rozhodnutia nemožno považovať za súladné so zákonom; ich odôvodnenie bolo\njednoznačne nepostačujúce.\nNedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov či\nspresnením skutku kladeného za vinu žalobcovi zo strany správnych orgánov (dodatočné poukazovanie\nna príslušné ustanovenia zákona č. 725/2004 Z. z.). Pokiaľ má mať rozhodnutie o uznaní priestupcu\nvinným a o uložení sankcie nielen represívny ale aj nápravný charakter, musí byť z neho bez akýchkoľvek\npochybností jasné a zrejmé, akým spôsobom, konaním či nekonaním priestupku k priestupku došlo a\nkonkrétne čím bola naplnená skutková podstata priestupku.\nV predmetnej právnej veci teda je nevyhnutné jednoznačne konkretizovať naplnenie skutkovej podstaty\npriestupku s uvedením, porušením ktorých ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. v spojení so zákonom č.\n725/2004 Z. z. k nemu došlo - teda konkrétne porušenie povinnosti musí byť formulované s ohľadom\nna vyššie uvedené zákonné ustanovenia, nakoľko „vedenie vozidla s neplatným prevozným číslom“ v\nslovenskom právnom poriadku ako priestupok proti plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy obsiahnuté\nnie je.\nUvedený záver krajského súdu o nedostatočnom odôvodnení a nezrozumiteľnosti správnych rozhodnutí,\ns ktorým sa stotožňuje aj súd odvolací, nemôžu spochybniť ani odvolacie dôvody žalovaného. Dôvody\nsprávneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia\na ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia na\npojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred krajským súdom, či uvedenom v odvolaní proti\nrozsudku krajského súdu.\nNedostatočnému odôvodneniu, až nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného navyše nasvedčuje aj\nto, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutím nezaoberal všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu, jeho\nnámietky nevyvrátil, ani sa s nimi inak nevysporiadal. Rozhodnutie žalovaného (ako i prvostupňového\nsprávneho orgánu) teda nespĺňa zákonné požiadavky na správne rozhodnutie vyplývajúce z ustanovenia\n§ 47 Správneho poriadku.\nOdvolací súd preto dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal\nvšetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru o nedostatku dôvodov a nezrozumiteľnosti\nsprávnych rozhodnutí oboch stupňov, pričom svoj právny záver aj náležitým spôsobom odôvodnil.\nOdvolacie námietky žalovaného neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov\nodvolacieho konania podľa jeho vyčíslenia (vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného) v sume 67,88 Eura,\nktoré pozostávajú 60,07 Eur za písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podľa §\n14 ods. 1 písm. b/ a režijného paušálu vo výške 7,81 Eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}}