{"guid": "2ecd8856-877b-438b-a918-7d93c607e02f:d088ca9f-599f-4e95-8bf6-febbc5c8ba37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200235.1", "spisova_znacka": "8Sžf/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/2/2013 z 23. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. 8Sžf/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200235.1", "identifikacne_cislo": "7012200235", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d088ca9f-599f-4e95-8bf6-febbc5c8ba37", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200235.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200235.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200235.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/2/2013\n7012200235\n23. 01. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200235.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: D&J\nstav, s.r.o., IČO: 44 442 947, so sídlom Hroncova 5, Košice zastúpený: GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom\nŽiškova 6, Košice, zast. konateľom JUDr. Romanom Gorejom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\nI/223/22168-132335/2011/990057-r zo dňa 5. decembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/25/2012-171 zo dňa 10. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/25/2012-171\nzo dňa 10. októbra 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd\" alebo „prvostupňový\nsúd\") zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.\")\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného č.\nI/223/22168-132335/2011/990057-r zo dňa 5. decembra 2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona\nSNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 511/1992 Zb.\" alebo „zákon o správe daní a\npoplatkov\") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I č. 695/230/71442/11/Ihn zo dňa 12. augusta\n2011, ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2009, vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona o správe daní a poplatkov vo výške 234 184,70 €.\nZároveň žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH\") a § 15 ods. 6 a 10, § 29 ods. 8 a § 44 ods. 1 a 6 písm.\nb/ bod 1 zákona o správe daní a poplatkov.\nKrajský súd dospel k záveru, že všetky žalobné námietky žalobcu neboli dôvodné. Poukázal na\nskutočnosť, keď správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly všetky do úvahy prichádzajúce\ndôkazy, ktorými mohol čo najúplnejšie zistiť skutkový stav a preto mu nemožno vytýkať neuskutočnenie\nvyrubovacieho konania. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nič nebránilo v rámci daňovej\nkontroly navrhovať a predkladať správcovi dane dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie sporných\n\nzdaniteľných plnení. Podľa krajského súdu mal žalobca v súlade s ust. § 15 ods. 10 zákona o správe daní\na poplatkov v lehote osem pracovných dní od doručenia Protokolu o kontrole č. 695/320/60491/2011/\nŠál z 8. júla 2011 vznášať námietky a navrhovať dôkazy. Toto svoje právo však žalobca riadne nevyužil\na ním navrhované dôkazy by k tomuto účelu neprispeli. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku\nžalobcu týkajúcu sa porušenia zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom v zmysle §\n2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa súdu bolo nemysliteľné, aby si konateľ spoločnosti\nOV-Tip, s.r.o - G. F. nevedel spomenúť, či v roku 2009 zamestnával zamestnancov, či dodávky služieb\na tovarov realizoval prostredníctvom vlastných zamestnancov, resp. subdodávateľským spôsobom a\nnespomenul si na zrealizovanie ani jedného zo 14 sporných zdaniteľných plnení, pričom ten istý záver\nvyvodil aj pri konateľovi spoločnosti BJV, s.r.o. T. B.. Podľa súdu mal žalobca dostatočný časový priestor\nna splnenie si svojej dôkaznej povinnosti a to do 10. januára 2011, resp. do skončenia daňovej kontroly\ndo 10. augusta 2011. Krajský súd v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžf/1/2011 poukázal na konštantnú rozhodovaciu prax pri posudzovaní práva daňového subjektu na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty sa nezohľadňuje existencia materiálneho plnenia u platiteľa dane,\nale jednoznačne sa akcentuje na preukázanie dodania zdaniteľných plnení konkrétnymi podnikateľskými\nsubjektmi.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/25/2012-171 zo dňa 10. októbra\n2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného č. I/223/22168-132335/2011/990057-r zo dňa 5. decembra 2011 v spojení s\nrozhodnutím Daňového úradu Košice I č. 695/230/71442/11/Ihn zo dňa 12. augusta 2011 zruší a vec mu\nvráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.\nZ dôvodov odvolania žalobcu vyplýva, že v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa sa prvostupňový\nsúd nesprávne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré žalobca napádal rozhodnutie žalovaného č.\nI/223/22168-132335/2011/990057-r zo dňa 5. decembra 2011 a rozhodnutie Daňového úradu Košice I\nč. 695/230/71442/11/Ihn zo dňa 12. augusta 2011.\nNamietal formu v akej bol dodatočný platobný výmer vydaný, t.j. že nemal formu jednej listiny, ale 48\nsamostatných hárkov papiera, bez akéhokoľvek trvalého alebo dočasného spojenia. Je toho názoru, že\ntak, ako nie je možné považovať za verejnú listinu napr. rozstrihnutý občiansky preukaz, nie je možné\nza verejnú listinu považovať ani rozhodnutie orgánu verejnej moci vydané na viacerých samostatných\nlistinách netvoriacich technickú jednotu. Ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a\nabsenciu vyrubovacieho konania. Namietal hlavne neuskutočnenie výsluchu konateľov spoločnosti OVTip, s.r.o. a BJV, s.r.o. - X. T. M., S. L. Q. a bývalej účtovníčky OV-Tip, s.r.o. I.. V. A.. Súd sa taktiež\nnevysporiadal s námietkou absencie vyrubovacieho konania, t. j. s nálezom Ústavného súdu SR č. I. ÚS\n238/06-39 zo 16. decembra 2008 a poukázal na nesprávny záver súdu o neuskutočnení vyrubovacieho\nkonania. Žalobca taktiež namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti. Správca dane mal žalobcu vyzvať\nna ďalšiu dôkaznú aktivitu, ak mal pochybnosti o uskutočnení niektorých zdaniteľných plnení. Záverom\nnamietal tendenčnosť prístupu správcu dane pri vyhodnotení dôkazov vykonaných v priebehu daňovej\nkontroly. Osobitne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011.\nPoukázal na skutočnosť, že existencia materiálneho plnenia, hoci bez príloh k faktúram, nemôže zostať\nbez akéhokoľvek dôkazného významu, nakoľko nedoručenie príloh k faktúram, obdobne ako aj iné\nokolnosti, pre ktoré žalobca neuniesol dôkazné bremeno, majú pôvod v konaní dodávateľov žalobcu,\nza ktoré žalobca nemôže znášať zodpovednosť. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania vo\nvýške 712,99 €.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý\nrozsudok ako vecne správny potvrdil. Konštatoval, že dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice\nI č. 695/230/71442/11/Ihn zo dňa 12. augusta 2011, má všetky náležitosti v zmysle § 30 ods. 2 a 3 zákona\no správe daní, strany platobného výmeru sú číslované č. 2 až 48 a na seba nadväzujú a jednoznačne\nspĺňa charakter rozhodnutia. Dodatočný platobný výmer bol žalobcovi doručený spôsobom podľa § 17\nzákona o správe daní a bol pre daňový subjekt zrozumiteľný, čo dokumentuje aj podané odvolanie\nžalobcu z 5. septembra 2011. Pokiaľ ide o namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu, absenciu\nvyrubovacieho konania a porušenie zásady úzkej súčinnosti uviedol, že podľa § 29 zákona o správe daní\n\nnevyplýva, že si žalobca môže svoju dôkaznú povinnosť vykladať ako právo požadovať od správcu dane,\naby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní skutočností, že k deklarovaným plneniam došlo.\nSprávca dane preveroval reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení, inštitútom dožiadania podľa § 16\nzákona o správe daní a inštitútom svedeckých výpovedí G. F. a T. B., ktorí boli konateľmi spoločností OVTip, s.r.o., resp. BJV, s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení. Správca dane vyjadrenie a námietky\nžalobcu k Protokolu o kontrole č. 695/320/60491/2011/Šál z 8. júla 2011 vyhodnotil v dodatku č. 1 k\nprotokolu o daňovej kontrole, kde sa zaoberal jeho námietkami, ktoré vyhodnotil, ako aj k neakceptovaniu\njeho návrhov na doplnenie dokazovania. Žalobca taktiež nevyužil svoje právo zúčastniť sa konfrontácie\nso svedkami G. F. a T. B. a listom z 20. januára 2011 správca dane informoval p. T. T. o priebehu kontroly\na výsledku šetrenia u dodávateľa BJV, s.r.o. ako aj svedeckej výpovedi konateľa OV-Tip, s.r.o. pána G. F..\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného č. I/223/22168-132335/2011/990057r zo dňa 5. decembra 2011, žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len\nako „zákon č. 511/1992 Zb.\" alebo „zákon o správe daní a poplatkov\") potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Košice I č. 695/230/71442/11/Ihn zo dňa 12. augusta 2011, ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie\nobdobie december 2009, vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1.\nvo výške 234 184,70 €.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s\nrozhodnutím správcu dane a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane z\npridanej hodnoty za december 2009 žalobcovi.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu\nbol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na\nzáklade zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie\n\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že\nžalovaný rozhodnutím č. I/223/22168-132335/2011/990057-r zo dňa 5. decembra 2011 podľa § 48 ods.\n5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I č. 695/230/71442/11/Ihn zo dňa\n12. augusta 2011, ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2009, vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. vo výške 234 184,70 €.\nOdvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu\nžalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či žalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní\na poplatkov a taktiež v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty.\nPodľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania v danej veci ostala spornou otázka, či správca\ndane vydal vo veci zákonné rozhodnutie, ktoré spĺňa predpísané náležitosti, čí dostatočnom rozsahu\nvykonal vo veci dokazovanie, či prebehlo vyrubovacie konanie, či nedošlo k porušeniu zásady úzkej\nsúčinnosti a nezohľadnenie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení.\nNajvyšší súd poznamenáva, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové\nsubjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových\norgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp.\nv súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo\niných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje (ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\n\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia\n§ 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje, okrem časti týkajúcej\nsa vyrubovacieho konania. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej\nveci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v\npreskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval za súladné so zákonom rozhodnutie a postup\nsprávcu dane, ktorý ako oprávnený prvostupňový správny orgán vydal na základe vykonanej daňovej\nkontroly podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer,\nktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod\n1. vo výške 234 184,70 €. Z dokazovania vykonaného správcom dane v priebehu daňovej kontroly\njednoznačne vyplynul záver, že dodanie zdaniteľných plnení nemohli vykonať spoločnosti OV-TIP, s.r.o.\na a BJV, s.r.o., ktoré síce sporné faktúry pre žalobcu vystavili, ale dodanie tovaru a služieb reálne\nuskutočniť nemohli.\nSenát odvolacieho súdu zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcova námietka,\ntýkajúca sa a nedoručenia rozhodnutia tak, aby toto bolo spojené v jeden celok neobstojí, nakoľko\npredmetné rozhodnutie bolo riadne číslované a nemohlo dôjsť k jeho zámene. Nakoniec ani žalobca\nsám nespochybnil údaje uvedené v predmetnom rozhodnutí, t.j. v protokole o kontrole, ku ktorej zaujal\nsvoje stanovisko a ktoré zaslal prvostupňovému orgánu - správcovi dane. Ten na základe jeho námietok\na vyjadrenia vyhotovil aj dodatok č. 1 k Protokolu o kontrole a následne vo vyrubovacom konaní vyrubil\nžalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie 12/2009, ktorý bol premietnutý v dodatočnom platobnom\nvýmere Daňového úradu Košice I č. 695/230/71442/11/Ihn zo dňa 12. augusta 2011.\nPodľa odvolacieho súdu nie je správny názor krajského súdu, že v danej veci neprebehlo vyrubovacie\nkonanie. Vyrubovacie konanie v danom prípade, začalo bežať od okamihu vyhotovenia Protokolu o\nkontrole č. 695/320/60491/2011/Šál z 8. júla 2011, ktorý správca dane doručil žalobcovi s tým, aby sa k\nnemu v lehote určenej vo výzve vyjadril. Následne po vyhodnotení žalobcových námietok k uvedenému\nProtokolu z 8. júla 2011 (vo vyrubovacom konaní), ktoré bolo premietnuté do dodatku č. 1 k Protokolu o\nkontrole, správca dane vyrubil žalobcovi rozhodnutím č. 695/230/71442/11/Ihn zo dňa 12. augusta 2011\nrozdiel DPH za 12/2009 v sume vo výške 234 184,70 €.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci správca dane vykonal dostatočné dokazovanie tak, aby\nsprávne a úplne zistil skutkový stav veci, pričom vo veci vyhodnotil správne všetky získané dôkazy, ku\nktorým sa mal možnosť vyjadriť aj žalobca. Bolo by irelevantné vypočúvať terajších konateľov firiem,\no ktorých sporné zákazky sa jednalo, nakoľko o vtedajšej činnosti nemohli mať žiadne relevantné\ninformácie. Tie mali len pôvodní konatelia spoločnosti G. F. a T. B., ktorí boli konateľmi spoločností OVTip, s.r.o, resp. BJV, s.r.o. v čase, kedy malo dôjsť podľa daňových dokladov k uskutočneniu zdaniteľných\nplnení. Z ich výpovedí, ako aj z následného priebehu vývoja v uvedených firmách však vyplynulo, že\nk reálnemu uskutočneniu zdaniteľných plnení firmami OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi\ndôjsť reálne nemohlo.\n\nŽalobca naviac o uvedenej situácii dostatočne informoval aj žalobcu a bolo na jeho ťarchu doplniť svoju\ndôkaznú núdzu o také dôkazy, ktorými by správcom dane spochybnené uskutočnenie zdaniteľných\nplnení vyvrátil. Toto však žalobca neurobil a preto správca dane správne vyrubil žalobcovi rozdiel DPH\nza predmetné zdaňovacie obdobie.\nŽalobcom namietané nezohľadnenie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení taktiež ako argument\npre zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí neobstojí. Správca dane nespochybnil reálnosť\nuskutočnených zdaniteľných plnení, ale napadol len uskutočnenie zdaniteľných plnení spoločnosťami\nOV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o., pričom pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH z zdaniteľných plnení nie\nje podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale aby k\nuskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj reálne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia uvedení\nna daňových dokladoch. Toto však správca dane vykonaným dokazovaním žalobcovi spochybnil,\nresp. vyvrátil. V konaní bolo nepochybne preukázané, že dodávku tovarov a služieb obe spoločnosti\n(OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o.) reálne uskutočniť nemohli a to buď svojou vlastnou činnosťou alebo\nsubdodávateľským spôsobom.\nVzhľadom k uvedenému aj podľa názoru najvyššieho súdu žalobca v danej veci nepostupoval v súlade\nso zákonom o DPH a neoprávnene si uplatnil zo sporných faktúr odpočet DPH za zdaňovacie obdobie\n12/2009.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky žalobcu, ktorými namietal,\nže prvostupňový súd nezdôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa so všetkými\nnámietkami žalobcu odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd zhodnotil, že spôsob, akým sa\nprvostupňový súd vysporiadal s relevantným žalobnými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho\nrozhodnutia je postačujúci a súd prvého stupňa náležite a správne aplikoval príslušné ustanovenia\nprávnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia na právne významné námietky žalobcu a realizoval tak jeho ústavné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súčasťou ktorého je aj právo\núčastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli uvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd\nrozhodol vo veci.\nOdvolací súd rovnako preskúmajúc formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu ako aj žalovaného nevzhliadol ich nezákonnosť, keďže správne orgány oboch\nstupňov svoje rozhodnutia náležite a podrobne odôvodnili, pričom treba zdôrazniť, že žalovaný správny\norgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,\nvznesenými v jeho odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného\nskutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za\nnedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v\nspojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/25/2012", "guid": "236616c5-599d-4239-bd79-8a8ef67dd48d:c530bb74-b5fa-498c-a301-eeca1deb3e63", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}