{"guid": "9b7fa9c4-4394-412d-8039-654178d1ec0e:4fb124fe-9d58-4397-bf31-4c342d66c6cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200205.1", "spisova_znacka": "5Sžf/8/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/8/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 5Sžf/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200205.1", "identifikacne_cislo": "7012200205", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fb124fe-9d58-4397-bf31-4c342d66c6cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200205.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200205.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/8/2013\n7012200205\n30. 01. 2014\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200205.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., so sídlom M., zastúpeného advokátskou\nkanceláriou Benčík & Partners, s. r. o., so sídlom v Prešove, Františkánske námestie 4, proti žalovanému\nFinančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/21157-126991/2011/999541-r z 13. decembra 2011, konajúc\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/23/2012-45 z 24. októbra 2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/23/2012-45 z 24.\noktóbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. I/223/21157-126991/2011/999541-r z 13. decembra 2011, ktorým žalovaný potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Veľké Kapušany č. 741/230/7061/11/Ber z 10. augusta 2011,\nktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a\no zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za\nzdaňovacie obdobie roka 2007 v sume 2.378,04 eura.\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uviedol, že žaloba nie je dôvodná z dôvodu, že\nmedzi žalobné dôvody v článku III. žaloby bod 1 uviedol, že žalobca v odvolaní vytkol daňovému\núradu, že v dodatočnom daňovom výmere nedostatočne identifikoval daňový subjekt, v dobe 3 správca\ndane prekvalifikoval podnikateľskú činnosť daňového subjektu na závislú činnosť vo vzťahu medzi\nspoločnosťou VSAT CZECH, s. r. o. Břeclav a daňovým subjektom ako konateľom. V bode 4 žalobca\nuviedol, že daňový úrad nevykonal návrh na doplnenie dokazovania, podľa ktorého mal žalobca\naktivizovať medzinárodnú výmenu informácií a cestou dožiadaného finančného úradu v Břeclavi vypočuť\nako svedkov troch aktuálnych spoločníkov a konateľov spoločnosti VSAT CZECH, s. r. o.. Daňový úrad\nnevykonal ani druhý dôkaz a nevypočul ako svedkov vtedajších slovenských zamestnancov uvedenej\nspoločnosti, pričom žalobca prízvukoval, že predmetná vec prebehla daňovým konaním už po druhý raz.\nSprávca dane podľa názoru žalobcu postupoval v rozpore s ustanovením § 68 zákona o správe daní.\nAk správca dane prekvalifikoval príjmy z podnikania na príjmy zo závislej činnosti, mal daň zo závislej\nčinnosti predpísať platiteľovi dane, teda spoločnosti VSAT CZECH, s. r. o.. Poukázal tiež na rozdiel, ktorý\nbol zistený pri opakovanej daňovej kontrole, keď žalobcovi bola vyrubená daň vyššia o 395,60 eura.\nK týmto žalobným námietkam žalobcu krajský súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a to s poukazom na rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 115/03 a č. III. ÚS 119/03. Na základe uvedeného krajský súd\n\nkonštatoval, že správca dane správne prijal právny záver, pokiaľ ide o závislú činnosť žalobcu, aj keď\ntúto činnosť vykonával sprostredkovane pre obchodnú spoločnosť s poukazom na ustanovenie § 5 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z. z. o správe daní. Uviedol, že každý príjem žalobcu v tomto prípade,\nktorý nadobudol za rok 2007, bol príjmom vyplývajúcim z činnosti českej obchodnej spoločnosti, preto aj\nvýdavky mohli byť vynaložené len na činnosť spoločnosti s ručením obmedzeným. Krajský súd nesúhlasil\nani so žalobnými námietkami, ktoré žalobca uviedol v žalobe, týkajúce sa dokazovania, na základe\nvykonanej opakovanej daňovej kontroly, a to preto, že správca dane podrobne špecifikoval daň z príjmov\nfyzickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie, uviedol podrobne, ktoré faktúry boli predmetom\nkontroly a dôkazom na posúdenie skutkového stavu bolo aj podanie daňového subjektu vo forme na\nvýzvu daňového úrazu z 16. mája 2011. Krajský súd vyslovil, že je toho názoru, že navrhované dôkazy by\nnemali podstatný vplyv na dopad a zistenie skutkového stavu pre výsledok daňového konania a stotožnil\nsa s právnym názorom žalovaného, že posudzované príjmy daňového subjektu neplynuli z individuálnej\npodnikateľskej činnosti, alebo boli dosiahnuté z činnosti vykonávanej pre spoločnosť VSAT CZECH, s. r.\no., ktorej bol daňový subjekt konateľom. Okrem toho výdavky, ktoré žalobca uvádzal v daňovej kontrole,\nboli znížené aj podľa ustanovenia § 211 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a to preto, že vynaloženie týchto\nvýdavkov nebolo dostatočne preukázané.\nV ďalšej časti odôvodnenia rozsudku krajský súd uviedol, že správca dane správne konštatoval, keď\npodnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka kvalifikoval u žalobcu ako sústavnú činnosť vykonávanú\nsamostatne podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia\nzisku. Poukázal však na to, že žalovaný (správne malo byť žalobca/ spočívalo v poradenskej činnosti,\nrespektíve v intenciách manažérskej zmluvy, nevykonával pre seba ako fyzická osoba, ale túto činnosť\nvykonával ako závislú pre obchodnú spoločnosť VSAT CZECH, s. r. o..\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi\nnepriznal právo na ich náhradu.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie správcu dane a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne žiadal rozsudok\nkrajského súdu zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie.\nNamietal, že jeho primárnou námietkou je, že žalovaný prekvalifikoval príjmy z podnikania a inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 na príjmy zo závislej činnosti determinované vzťahom\nzamestnávateľ/zamestnanec. Rovnaký záver prijal aj krajský súd na strane 7 rozsudku. Podľa názoru\nžalobcu správca dane neoprávnene zasiahol do zásady zmluvnej autonómie a nerešpektoval platnú\nobchodno-záväzkovú zmluvu medzi českou obchodnou spoločnosťou VSAT CZECH, s. r. o. Břeclav\na žalobcom. Žalobca namietal, že žalovaný si dostatočne neuvedomil právne mantinely obidvoch\nstatusov odvolateľa ako daňového subjektu. Uviedol, že v danom prípade išlo o dvojkoľajnosť vzťahov,\nktoré treba striktne odlišovať a ktoré sú vzájomne autonómne. V prvom rade išlo o vzťah obchodnej\nspoločnosti a jej konateľa ako štatutárneho orgánu, kedy možno pripustiť punc závislej činnosti. Konateľ\npotom vystupuje ako štatutárny orgán v mene n spoločnosti, vykonáva jej obchodné vedenie, z pozície\nzamestnávateľa vystupuje vo vzťahu k zamestnancom spoločnosti, podpisuje zmluvy a je zodpovedný\nza vedenie účtovníctva spoločnosti. Pripustil, že je pravdou, že aj tento vzťah je regulovaný obchodným\nprávom, pretože podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka sa medzi spoločnosťou a konateľom uzatvára\nzmluva o výkone funkcie konateľa, ktorá je obdobou mandátnej zmluvy. V danom prípade bol však\nžalobca odmeňovaný nie ako konateľ spoločnosti na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, ale\nako podnikateľský subjekt na základe manažérskej zmluvy z 08. septembra 2006. Poukazoval na to,\nže je pritom irelevantné, že žalobca bol aj konateľom spoločnosti. Podnikateľská činnosť spočíva najmä\nv nakontrahovaní nových zákazníkov - užívateľov satelitných prijímačov. V tomto prípade išlo o druhú\nstriktne oddelenú koľaj spomínanej dvojkoľajnosti vzťahov, ktorá je ovládaná Obchodným zákonníkom\na zásadou zmluvnej autonómie. Ide o dodávateľsko-odberateľskú zmluvu, v rámci ktorej žalobca ako\ndodávateľ vykonával sprostredkovateľskú činnosť pre spoločnosť VSAT CZECH, s. r. o. ako odberateľa.\nNie je preto možné prelínať funkciu konateľa v spoločnosti s postavením manažéra.\nĎalej žalobca namietal aj argumentáciu krajského súdu na strane 8 rozsudku, že správca dane sa\nnedotkol ustanovenia § 68 zákona o správe daní, v zmysle ktorého ako platiteľ dane nezrazí alebo\nnevyberie daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi, je správca dane oprávnený predpísať daň z\npríjmov zo závislej činnosti platiteľovi dane na priame platenie. Podľa názoru žalobcu mal správca dane\n\ncitované ustanovenie v praxi aplikovať a daň z príjmov zo závislej činnosti predpísať priami platiteľovi\ndane, teda spoločnosti VSAT CZECH, s. r. o. a nie žalobcovi.\nTaktiež žalobca namietal aj názor krajského súdu, že dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní\nnemajú podstatný vplyv na dopad a zistenie skutkového stavu. Na druhej stane krajský súd akceptoval\nargumentáciu žalovaného, že žalobca dostatočne nepreukázal výdavky na ubytovanie, notárske\nporadenstvo, opravu firemného motorového vozidla, právne konzultácie a poštovné. Práve navrhované\ndôkazy (výsluch svedkov/ mali preukázať reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť vynaloženia týchto\nvýdavkov. Tým, že správca dane navrhované dôkazy odmietol vykonať, došlo k čiastočnému prenosu\ndôkazného bremena v daňovom konaní aj na správcu dane. Žalobca poukazoval na to, že predmetná vec\nprebehla daňovým konaním už po druhý raz. Žalovaný v predchádzajúcom daňovom konaní dodatočný\nplatobný výmer zo 07. augusta 2010 zrušilo a zaviazalo správcu dane, aby doplnil dokazovanie za\núčelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci, pričom správca dane mal preveriť súvislosti,\nktoré vyplývajú z doterajších zistení tak, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom\npre právny záver vo veci. Žalobca zastáva názor, že žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením § 29\nods. 2 zákona o správe daní, a že dôkazné bremeno nemožno vykladať jednostranne a izolovane tak,\nže zaťažuje výlučne žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sž/88-89/98 z 28. januára 1999.\nŽalobca namietal tiež neuznanie cestovných náhrad vyplývajúcich z pracovných ciest, keď správcovi\ndane predložil dôkazy, že pracovné cesty evidované v knihe jázd boli vykonané za účelom dosiahnutia\npríjmov. Taktiež namietal, že neobstojí ani argumentácia krajského súdu, podľa ktorej žalobca\nnevykonával podnikanie v intenciách manažérskej zmluvy, ale vykonával de facto závislú činnosť pre\nobchodnú spoločnosť VSAT CZECH, s. r. o.. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že maj jedného\nobchodného partnera, a to obchodnú spoločnosť VSAT CZECH, s. r. o., keďže zákon takýto model\nobchodnej spolupráce nezakazuje. Pokiaľ ide o dodržanie podmienok manažérskej zmluvy, tieto vo\nväčšine prípadov platili. Avšak výkon podnikateľskej činnosti v praxi, v takom dynamicky sa rozvíjajúcom\npredmete podnikania ako je poskytovanie digitálnych televíznych služieb a inštalovanie satelitných\nprijímačov, mohol mať v niektorých prípadoch za následok voľnejšiu aplikáciu klauzúl zmluvy v zmysle\nzásady zmluvnej autonómie, čiže zmluvnej voľnosti. Poukazoval na ustanovenie § 266 Obchodného\nzákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Prejav vôle účastníkov\nzmluvy je preto rozhodujúci pri jeho posudzovaní.\nŽalobca sa nestotožňuje ani s názorom krajského súdu uvedeným na strane 9 rozsudku, podľa\nktorého len na základe závislej činnosti je možné dosahovať príjmy zo závislej činnosti, a\npreto správca dane správne usúdil, že výkon funkcie konateľa, ktorá sa prelína s funkciou\nmanažéra podľa manažérskej zmluvy je závislou činnosťou. Podľa názoru žalobcu tento názor\nneobstojí. V praxi existujú spoločnosti, ktoré dosahujú obrat rádovo niekoľko miliónov eur a nemajú\nžiadneho zamestnanca v pracovnom pomere. Takéto obchodné spoločnosti podnikajú na princípe\nsubdodávateľsky orientovaného podnikateľského modelu, teda činnosti, ktoré ad hoc potrebujú, tie si\nobjedajú u externého subdodávateľa.\nŽalobca ďalej namietal, že krajský súd pri vyhlásení rozsudku tvrdil, že v daňovom konaní správca\ndane vydal „dodatočný daňový platobný rozkaz“ a že žalobca poberal príjem „z podnikateľskej závislej\nčinnosti“. Tento prednes súdu svedčí o neznalosti daňovej problematiky, pretože správca dane vydáva v\ndaňovom konaní dodatočný platobný výmer a súd v súdnom konaní platobný rozkaz, pričom kombinácia\ntýchto dvoch termínov je neprípustná. Podobne fyzická osoba je daňovníkom dane z príjmov zo\nzávislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom uvedenie\nhybridného názvu zo strany súdu rovnako nesvedčí o preukaznosti a kvalifikovanom odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia.\nSúčasne žalobca v žalobe žiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Krajský súd sa\npred vzdaním rozsudku týmto návrhom vôbec nezaoberal a až po vyhlásení rozsudku na pojednávaní\nvyhlásil, že návrhu nevyhovel. Podľa názoru žalobcu sa krajský súd dopustil procesného pochybenia\nustanovenia § 250c ods. 1 OSP.\nK odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 21. januára 2013, ktorý žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok potvrdil.\nUviedol, že tvrdenie žalobcu o dvojkoľajnosti vzťahov, pokiaľ ide o postavenie žalobcu ako konateľa\nspoločnosti VSAT CZECH, s. r. o. Břeclav a jej manažéra je neopodstatnená. Z obsahu jednotlivých\nustanovení manažérskej zmluvy vyplýva, že hlavnou úlohou manažéra bolo u menovanej spoločnosti\nvykonávať funkciu konateľa ako štatutárneho orgánu, pri plnení úloh v súvislosti s obchodným vedením\nspoločnosti, ktoré majú charakter závislej činnosti. Túto skutočnosť potvrdzuje odsek III. bod 2 zmluvy.\n\nSkutočnosť, že žalobca bol v roku 2007 podnikateľom - fyzickou osobou, mal pridelené IČO, daňové\nidentifikačné číslo a bol daňovníkom dane y príjmov fyzickej osoby ešte neznamená, že nemohol poberať\npríjmy zo závislej činnosti. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že prejav vôle účastníkov zmluvy je\nrozhodujúci pri posudzovaní právneho zmluvného vzťahu, žalovaný poukazuje na to, že v tomto prípade\nžalobca, ako aj spoločnosti VSAT CZECH, s. r. o. prejavili vôľu uzatvoriť manažérsku zmluvu, ktorej\nobsah mal znaky závislej činnosti a tejto skutočnosti tiež zodpovedalo správanie sa účastníkov tohto\nprávneho vzťahu.\nĎalej žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou\n(trvalý pobyt na území Slovenskej republiky), čo znamená, že predmetom dane sú u neho príjmy plynúce\nzo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj príjmy vyplatené spoločnosťou VSAT CZECH, s. r. o.\nBřeclav (zdroj Česká republika). Z uvedeného vyplýva, že za uhradenie dane je zodpovedný žalobca.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s §\n10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne\n(§ 212 ods. 1), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je\nopodstatnené, a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246 ods. 1 vety prvej OSP).\nV písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie\nsúdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť\nprokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie\nodvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia\na deň a miesto vyhlásenia (§ 157 ods. 1 OSP).\nV odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 OSP).\nCitované zákonné ustanovenia je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\nPožiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ako\n„ústava“) sa zásadne vzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce čl. 46 ods. 2 ústavy. Ústavný súd už\nvyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne\na jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové\nzistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi\nzistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať\naj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP).“ (viď rozhodnutie IV. ÚS 115/03).\nPovinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP\nznamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením\nsa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,\nvoči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\n\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z konštantnej\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. III. ÚS 909/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).\nPotreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutia správneho\norgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď s ohľadom na judikatúru\ntohto súdu netreba zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť\nodôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli\nk rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, a nie len\nodkazovať na predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov.\nV predmetnej veci krajský súd, ako súd prvého stupňa, konal a rozhodoval o žalobe žalobcu na\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/223/21157-126991/2011/999541-r z 13.\ndecembra 2011, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Veľké Kapušany\nč. 741/230/7061/11/Ber z 10. augusta 2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona o\nspráve daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2007\nv sume 2.378,04 eura.\nV prejednávanom prípade sa podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim\nspôsobom nevysporiadal s námietkami (prakticky sa nevysporiadal vôbec), ktoré uplatnil žalobca\nv žalobe, dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereagoval, stotožniac sa\niba s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom súdu bola\núčastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.\nPokiaľ krajský súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n115/03 a III. ÚS 119/03, z ktorých vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkmi konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania, najvyšší súd uvádza, že v danom prípade krajský súd citované\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky správne nepochopil. Uvedené rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky v žiadnom prípade neznamenajú, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodní\n„maximálne stručne“ konštatovaním, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného. V\ndanom prípade odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu vyznieva „chaoticky“ a v niektorých častiach\naj protirečivo, keď sa krajský súd v odôvodnení rozsudku obmedzil len na zopakovanie dôvodov žaloby,\nktorú prakticky opísal a tiež na zopakovanie vyjadrenia žalovaného, bez toho, aby uviedol akúkoľvek\nprávnu argumentáciu a svoje úvahy z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Napokon najvyššiemu súdu\nnedá, aby nekonštatoval, že rozsudok krajského súdu nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.\nKeďže v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nzrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri uzatváraní záveru a skutkovom stave, prečo nepovažoval za\ndôvodnú právnu argumentáciu žalobcu, resp. prečo považuje jeho námietky za neopodstatnené, treba\npovažovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky\npre to, že bol vydaný spôsobom, ktorý by zabezpečil ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\nZa tohto stavu vo veci by bolo predčasné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujímal stanovisko k\nnámietkam odvolania ohľadne rozhodnutia, čo do merita veci.\nV novom rozhodnutí bude povinnosťou krajského súdu postupovať v intenciách názoru odvolacieho\nsúdu, t. j. vysporiadať sa dôsledne so všetkými námietkami žaloby.\nSúčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane\ntrov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c OSP).\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a\nvec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}