{"guid": "ecd9fb4c-81d6-42ea-99ec-f744325c13f9:f13db4a3-8f44-4759-b587-6a6eb6f257ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200056.1", "spisova_znacka": "3Sžf/94/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/94/2013 z 11. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2014, sp. zn. 3Sžf/94/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200056.1", "identifikacne_cislo": "7012200056", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2014-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f13db4a3-8f44-4759-b587-6a6eb6f257ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200056.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200056.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200056.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/94/2013\n7012200056\n11. 02. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200056.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: PALADIUM\nGROUP, s.r.o., Gemerská 3, Košice, právne zastúpený: AK H.I.F. spol. s r.o., Na vŕšku 2, Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/16748-116809/2011/999608-r zo dňa\n14. novembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n6S/14/2012-58 zo dňa 02. mája 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 6S/14/2012-58 zo dňa 02. mája 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/223/16748-116809/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, ktorým bol potvrdený dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38689/11/Tak zo dňa 26.05.2011. Týmto\ndodatočným platobným výmerom bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení účinnom ku dňu vydania\nnapadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.), vyrubený rozdiel dane z\npridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 63.935 €.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca vznik práva na odpočítanie dane zo sporných\nobchodov nepreukázal. Žalobca, ako platiteľ DPH pri uplatňovaní práva na odpočet DPH zodpovedá za\npreukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok\npre odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.,. Krajský súd vo\nsvojom rozsudku poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší\nsúd) sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012, z ktorého vyplýva, že podmienky uvedené v § 49 ods.\n1, 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení\núčinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) sú hmotnoprávnej povahy a na ich\nbezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to\nzákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti\n\nplatiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet\nuplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ\nuplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/14/2012-58 zo dňa 02.05.2013 zmenil a žalobe v plnom\nrozsahu vyhovel alebo, aby predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie\nkonanie. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania.\nMá za to, že všetky podmienky formulované v zákonných ustanoveniach, ktoré mal podľa žalovaného,\nako i krajského súdu porušiť, naopak splnil. Na predložených faktúrach sú správne uvedené všetky\nzákonom ustanovené položky a súčasne jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam\nskutočne došlo. Nielen samotné faktúry preukazujú reálnu existenciu obchodných prípadov, ale súčasne\nexistuje celý rad dôkazov, ktoré dokumentujú, že predmetné faktúry majú reálny základ. Skutočnosti\nuvedené v bode II. žaloby (skutkové okolnosti), predstavujú ucelenú sieť dôkazov, že predmetné\nobchody sa reálne uskutočnili. Dodávateľ rovnako ako následní odberatelia evidujú s tým súvisiace\nplnenia riadne vo svojich účtovníctvach, pričom si súčasne splnili aj príslušné daňové povinnosti.\nJe vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej\nobchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu. Je zrejmé,\nže žalobca sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, to je však pochopiteľné, pretože\nmal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy o reklame, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu\na kvalite poskytnuté, pretože mu umožnilo správne a efektívne umiestniť ďalšie reklamné produkty\na keďže obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ako jeden z dodávateľov mu predmetné\nprodukty v zodpovedajúcom množstve a kvalite dodala, nemal žiadne pochybnosti. Zdôraznil, že plnenie,\nktoré si objednal bolo vždy dodané v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite, pričom svojmu\ndodávateľovi riadne zaplatil a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Nie\nje v kompetencii daňového subjektu predložiť relevantné doklady za iný daňový subjekt. Daňový subjekt\nnemôže zodpovedať za dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov, a preto táto\nskutočnosť mu nemôže byť kladená na zodpovednosť. Všetky predložené a súčasne zistené dôkazy\nspolu navzájom korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú\nmateriálny podklad, ktorý verifikuje fakty, ktoré dokumentujú a súčasne dôkazná povinnosť daňového\nsubjektu nie je absolútna, pričom vôbec nezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou\nčinnosťou iných podnikateľských subjektov a predmetné dôkazy nemôže od neho požadovať. Ďalej\npoukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.10.2010, 3Sžf/1/2011,\n3Sžf/1/2010, Súdneho dvora Európskej únie z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietky uplatnené v odvolaní sú identické so žalobnými\ndôvodmi a týkajú sa postupu správcu dane pri zabezpečení, posúdení a vyhodnotení dôkazných\nprostriedkov v rámci uskutočnenej kontroly. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a\nsprávca dane zabezpečuje priebeh procesu dokazovania. Povinnosťou správcu dane je hodnotenie\ndôkazov predložených daňovým subjektom. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo\nna ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania.\nŽalobcom predložené dôkazy (faktúry, zmluvy o vykonaní reklamy, reklamné prospekty) nepreukázali\nreálnu existenciu obchodných prípadov. Predmet Zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009,\nuzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nie je bližšie špecifikovaný.\nIde o stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických\nmédií, indoor a outdoor reklamných plôch v období február - december 2009 pre projekty objednávateľa\n\na pre reklamné kampane. V prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., bola zmluva uzatvorená\n29.01.2009, ale uvedená spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra až dňa 07.02.2009. Z\npredložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom\nboli spracované štatistky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány,\ngrafické návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia billboardov, ktoré sú obsahom monitoringov\nmediálnej kampane. Pokiaľ existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich, že predmetné faktúry majú\nreálny základ, ktorú skutočnosť uvádza žalobca v odvolaní, bol povinný ich správcovi dane v priebehu\nkontroly predložiť. Tvrdenie žalobcu o zaplatení dodávky tovaru, ktorý bol predmetom sporných faktúr,\nako aj plnenie si odvodových povinností dodávateľom, na ktoré poukazuje žalobca, ešte nepreukazuje\naj uskutočnenie deklarovaných obchodov. V tomto prípade pre nespoluprácu dodávateľa, spoločnosti\nRATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v jeho\núčtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené. Správca dane neprenáša zodpovednosť za\ndôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov na žalobcu, len poukazuje na\nskutočnosť, že je to žalobca, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok (§ 49 ods. ods. 1, 2\nv nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.) na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak žalobca\ntvrdí, že dodávku reklamných služieb reálne vykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., bolo jeho\npovinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi, ako to vyplýva z\nustanovení § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Vyjadrenia konateľa žalobcu p. Schurgera\no aktívnej spolupráci na reklamnej kampani, ako aj tvrdenie žalobcu o splnení si odvodových povinností\ndodávateľa, predpokladajú vedomosti o účtovníctve spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.,. Žalovaný\nnavrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/14/2012-58 zo dňa 02.05.2013\nako vecne správny potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPrejednávaná vec sa týka skutkového stavu a preukázania existencie zdaniteľného plnenia. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu v konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na\nsprávcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3\nSžf/1/2011, podľa ktorého: „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou\nmateriálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom\ndruhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa“.\n„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nUskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992\nZb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona\nč. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z\ndaňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov\nna základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\n\nPreukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je\nvýznamný aj charakter zdaniteľného plnenia. V danom prípade nehmotný charakter prijatých reklamných\nslužieb.\nSpornou skutkovou otázkou v konaní bolo vyhodnotenie, či v danom prípade došlo k zdaniteľnému\nplneniu podľa zákona č. 222/2004 Z.z., k dodaniu reklamných služieb žalobcovi spoločnosťou RATIMEX\nSLOVAKIA, s.r.o., subdodávateľským spôsobom, ktorého predmetom podľa zmluvy o vykonaní\nreklamy malo byť stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní\nelektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch.\nVzhľadom na to, že dodávatelia žalobcu nevedeli identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov\nžalobcu), pričom nemali ani žiadnych zamestnancov, a ich účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb\nžalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje\nžalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre\nžalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak\nje v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval\ndôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet\ndane.\nS poukazom na zásadu reálneho obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane (§ 2 ods.\n6 zákona č. 511/1992 Zb.) sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu.\nK štatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti správca dane uvádza, že jednotlivé médiá si\nvykonávajú vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napríklad štatistiky jednotlivých\ntelevízií sú vykonávané na základe peoplemetrov umiestnených v domácnostiach. Na základe takéhoto\nprieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si prieskum\npočúvanosti a čítanosti vykonávajú rádiá a printové médiá. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako\nMEDIAN SK, s.r.o., ktorý zverejňuje výsledky na svojej internetovej stránke www.mediansk.sk <http://\nwww.mediansk.sk>. Údaje takéhoto druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke www.medialne.sk\n<http://www.medialne.sk>, takže kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať dáta z ich stránok\na nie objednávať si tieto služby od iných subjektov. Kontrolovaný daňový subjekt síce predložil\nštatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt. Kontrolovaný daňový\nsubjekt nepreukázal, kto realizoval návrh na výrobu TV spotov, rádio spotov a ich adaptáciu a prepis\npre jednotlivé stanice, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring, návrh a umiestnenie reklamy\nv printových médiách, mediálne plány jednotlivých printov, tlače a pod. Z dôvodu neosvedčenia\nekonomickej podstaty presun dôkazného bremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný.\nNajvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového\nsubjektu na správcu dane.\nPoukazujúc na vyššie uvedené senát najvyššieho súdu potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 6S/14/2012-58 zo dňa 02.05.2013 podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta\ndruhá O.s.p., keďže žalobou napadnuté administratívne rozhodnutia boli vydané v súlade s právnymi\npredpismi.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta\nprvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v\nodvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}