{"guid": "eff4054f-c118-4732-8a33-7fafed7f7894:3ec26413-7f4d-4057-bed1-c1d450057fa6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200053.1", "spisova_znacka": "3Sžf/79/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/79/2013 z 11. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2014, sp. zn. 3Sžf/79/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200053.1", "identifikacne_cislo": "7012200053", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2014-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ec26413-7f4d-4057-bed1-c1d450057fa6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200053.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200053.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200053.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/79/2013\n7012200053\n11. 02. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200053.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: PALADIUM GROUP,\ns.r.o., so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 44 351 011, zastúpený: AK H.I.F., spol. s r.o., so sídlom Na\nvŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova\n2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/16749-118846/2011/999608r zo dňa 14.11.2011, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n6S/12/2012-59 zo dňa 14. marca 2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/12/2012-59 zo dňa 14.\nmarca 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/223/16749-118846/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, ktorým potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38752/11/Tak zo dňa 26.05.2011,\nktorým bola podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.\n511/1992 Zb.“) vyrubená žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume\n82.231,13 eur.\nRozsudok odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období január 2010 v sume 82.231,13 eur od\ndodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Košice. Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa\nžalobca preukazoval iba faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne\nkopírovali obsah fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu,\nmnožstvo, množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy\nuzavretou žalobcom s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a\nmonitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových\nstaniciach. Krajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane, ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca\nnepreukázal dodanie služieb fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Na jednotlivých\nfaktúrach fakturované služby nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť, čo bolo\npredmetom fakturovania. Spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb\npri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti\no predmete fakturácie. Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX\n\nSLOVAKIA, s.r.o. žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti\njednotlivých médií. Zo žalobcom predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov\nv jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich\nspracoval, dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba\njeho subdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov.\nPodľa názoru krajského súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie služieb žalobcovi dodávateľom\nRATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. V súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal ďalšie\ndokazovanie, a to výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. v rozhodnom\nobdobí Atillu Lengyela, ako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa uviedol, že v roku 2009 vystavil\npre žalobcu spolu 184 faktúr, v roku 2010 spolu 14 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené v týchto\nfaktúrach boli zrealizované subdodávateľským spôsobom. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával\nžiadnych zamestnancov, fakturované služby si objednával u viacerých dodávateľov, ktorých mená\nsi nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet (výsluch realizovaný\ndňa 25.02.2011). Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. za predmetné\nzdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal novej\nkonateľke spoločnosti Gabriele Ilykovej na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu\nzo dňa 10.03.2010. Ing. Miroslav Schürger, konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo\ndňa 22.03.2011 uviedol, že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so\nspoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite\na nesúhlasil s tvrdením p. Lengyela, podľa ktorého žalobca iba objednal a následne prevzal predmet\nzdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane. Novú\nkonateľku obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť, pretože\nod 10.02.2010 menovaná nebýva na konkrétnej adrese a je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci Košice\n- sídlisko KVP. Správca dane prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane zistil, že\nobchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli a zásielky nepreberá (odpoveď\nDaňového úradu Košice II. na dožiadanie zo dňa 25.08.2010). Z objektívnych dôvodov (nekontaktnosť\nobchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nemožnosť výsluchu súčasnej konateľky tejto\nobchodnej spoločnosti) správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme preverenia, či\nsporné služby boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.\nZ ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8\nzákona č. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na\nodpočítanie dane vyplýva povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne\noznačeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Možno\nsúhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich\nobchodných partnerov, nezodpovedá za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej\na inej evidencie. Na druhej strane žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na\nodpočet dane z pridanej hodnoty zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní\nnepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr\nod dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd\nzmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, alternatívne ho zruší a vec vráti prvostupňovému\nsúdu na ďalšie konanie. Má za to, že všetky podmienky formulované v zákonných ustanoveniach,\nktoré mal podľa žalovaného ako i krajského súdu porušiť, naopak splnil. Na predložených faktúrach sú\nsprávne uvedené všetky zákonom ustanovené položky, ktoré podporené ďalšími predloženými dôkazmi\njednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne došlo. Skutočnosti uvedené v\nbode II. žaloby (konkrétne skutkové okolnosti) predstavujú ucelenú sieť dôkazov preukazujúcich fakt,\nže predmetné obchody sa reálne uskutočnili. Dodávateľ, rovnako ako následní odberatelia, evidujú s\ntým súvisiace plnenia riadne vo svojich účtovníctvach, pričom si súčasne splnili aj príslušné daňové\npovinnosti. Zákon neukladá, aby súčasťou faktúry boli detailne rozpísané jednotlivé činnosti, za ktoré\nbola vystavená. V zásade pri takomto objeme prác to ani nie je možné. Preto je vecou podnikateľských\nsubjektov, akým spôsobom si rámcovo vymedzia plnenie, ktoré má byť predmetom konkrétnej faktúry\na ďalšie podrobnosti sú súčasťou zmlúv, osobných rokovaní a podobne, pričom rozhodujúcim je\nvýsledný produkt, ktorý má byť dodaný a z dôvodu ktorého sa samotný obchod vôbec realizoval.\n\nVšetky predložené podklady (monitoringy mediálnych kampaní, mediálnych plánov a pod.) boli len tzv.\nmedziproduktom, pričom slúžili len ako podklad za účelom prípravy finálneho produktu pre iné obchodné\nspoločnosti, konkrétne napr. obchodnú spoločnosť Servis Creativ s.r.o., ktorým boli reklamné služby,\npríkladmo odvysielanie a vyrobenie TV spotov, printovej reklamy a inzercie a billboardovej reklamy. Bez\npodkladov od obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. by nebolo možné správne zamerať a\nposkytnúť služby odberateľovi - obchodnej spoločnosti Servis Creativ s.r.o. Je nepochopiteľné, že súd\nrovnako ako žalovaný nespochybňujú dodané produkty, ale dodanie podkladov na ich spracovanie od\ndodávateľa - obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., pričom jedno bez druhého ani nie je\nmožné.\nĎalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, pretože mal záujem len\no plnenie vyplývajúce zo zmluvy o reklame, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite\nposkytnuté, pretože mu umožnilo správne a efektívne umiestniť ďalšie reklamné produkty. Keďže\nobchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako jeden z dodávateľov mu predmetné produkty\nv zodpovedajúcom množstve a kvalite dodala, nemal žiadne pochybnosti. Daňový subjekt nemôže\nzodpovedať za dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov a táto skutočnosť\nmu nemôže byť kladená na zodpovednosť. Vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej\nobchodnej spoločnosti je výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému\nsubjektu na ujmu. Plnenie, ktoré si objednal bolo vždy dodané v objednanom rozsahu a požadovanej\nkvalite, pričom svojmu dodávateľovi riadne zaplatil a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do\nštátneho rozpočtu. Všetky relevantné dôkazy, ktoré mal k dispozícii v rámci daňového konania riadne\npredložil a nedozvedel sa, aké ďalšie dôkazy mal poskytnúť na preukázanie reálnosti uskutočneného\nplnenia, pričom daňové orgány, včítane súdu, len formálne vymenúvajú zákonné povinnosti a ich\nnesplnenie odôvodňujú len tým, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty.\nV ďalšej časti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a uviedol, že jediný\nexistujúci dôkaz je v prospech záveru o reálnej existencii zdaniteľných obchodov, a to výsluch Atillu\nLengyela, ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. v rozhodnom čase\na ktorý vypovedal, že zdaniteľné obchody uvedené v predmetných faktúrach sa reálne stali a boli\nrealizované subdodávateľským spôsobom. Preto je nepochopiteľné na základe akých dôkazov žalovaný\na súd spochybňujú existenciu subdodávateľov, resp. nimi vykonaných prác, keď jediným dôkazom,\nktorým v tejto časti disponujú je dôkaz v prospech žalobcu.\nŽalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a Súdneho dvora Európskej\núnie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a uviedol, že daňové úrady cez objektívne dôkazy\nnedokázali, že vedel alebo mal vedieť o tom, že obchody sú fiktívne a sú tak spojené s daňovým\npodvodom, dokonca dôkazy, resp. účtovná evidencia dodávateľa nie je k dispozícii vôbec. Dodávateľ\nRATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., resp. jeho bývalý konateľ Attila Lengyel (bol konateľ v čase realizácie\npredmetných daňových prípadov), do zápisnice o ústnom pojednávaní vykonávanej u správcu dane\nuviedol, že ich spoločnosť spolupracovala v roku 2009 s daňovým subjektom ako dodávateľ, faktúry\nvystavil a podpísal a zdaniteľné obchody, ktoré z nich vyplývajú sa reálne stali, predmetné faktúry boli\nriadne uhradené, zaúčtované v účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené. To znamená, že\ndaňová povinnosť bola splnená a napriek záverom daňového úradu o fiktívnosti predmetného obchodu\nnebola na strane dodávateľa zmenená, resp. upravená. Z toho vyplýva, že z údajného ,,fiktívneho\nobchodu“ daňová povinnosť na DPH vzniká, ale právo na nadmerný odpočet už nie.\nZáverom žalobca poukázal na rozhodné skutkové okolnosti, ktoré majú svedčiť o opodstatnenosti\njeho nárokov. Všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové\nokolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty,\nktoré dokumentujú, a súčasne dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, pričom vôbec\nnezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských\nsubjektov a predmetné dôkazy nemôže od neho požadovať.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú identické\nso žalobnými dôvodmi a navrhol aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n6S/12/2012 zo dňa 14.03.2013 ako vecne správny potvrdil. V písomných dôvodoch uviedol, že zákon\nč. 511/1992 Zb. otázku dôkazného bremena, resp. dôkaznej povinnosti rozdeľuje medzi správcu dane a\ndaňové subjekty, ale ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Je pravdou, že podľa ust. §\n29 ods. l zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, ale\ntoto ustanovenie je potrebné chápať tak, že správca dane zabezpečuje priebeh procesu dokazovania.\nSprávca dane určuje rozsah a spôsob dokazovania a jeho povinnosťou je predovšetkým hodnotenie\ndôkazov predložených daňovým subjektom (§ 29 ods. 3 citovaného zákona). Dôkaznú povinnosť však\nznáša daňový subjekt a táto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.\nDôkazné bremeno daňového subjektu je zakotvené aj v § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.\nŽalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že dôkazy predložené žalobcom (faktúry, zmluvy o\nvykonaní reklamy, reklamné prospekty) nepreukázali reálnu existenciu obchodných prípadov. Predmet\nzmluvy o vykonaní reklamy z 30.12.2009, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX\nSLOVAKIA s.r.o. nie je bližšie špecifikovaný. Ide o stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe\nkomerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, indoor a oudoor reklamných plôch v\nobdobí január 2010 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. Z predložených dokladov\nnevyplýva akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované štatistiky\nsledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány, grafické návrhy, prípadne\nfotodokumentácia umiestnenia bilboardov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej kampane. Pokiaľ\nexistuje celý rad dôkazov dokumentujúcich, že predmetné faktúry majú reálny základ, ktorú skutočnosť\nuvádza žalobca v odvolaní, bol povinný ich správcovi dane v priebehu kontroly predložiť. Tvrdenie\nžalobcu o zaplatení dodávky tovaru, ktorá bola predmetom sporných faktúr, ako aj plnenie si odvodových\npovinností dodávateľom, na ktoré poukazuje ešte nepreukazuje aj uskutočnenie deklarovaných\nobchodov. V tomto prípade pre nespoluprácu dodávateľa, spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.\nsprávca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v jeho účtovníctve a príslušné\ndaňové povinnosti boli splnené. Správca dane neprenáša zodpovednosť za dôkazy, resp. účtovnú a inú\nevidenciu odlišných daňových subjektov na žalobcu, len poukazuje na skutočnosť, že je to žalobca, ktorý\nmusí preukázať splnenie zákonných podmienok (§ 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004\nZ.z.) na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak žalobca tvrdí, že dodávku reklamných služieb reálne\nvykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil\nnespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi, ako to vyplýva z ust. § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona\nč. 511/192 Zb. Vyjadrenia konateľa žalobcu p. Schurgera o aktívnej spolupráci na reklamnej kampani,\nako aj tvrdenie žalobcu o splnení si odvodových povinností dodávateľa, predpokladajú vedomosti o\núčtovníctve spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Záverom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu\nsp. zn. 5Sž-o-KS/97/2006 a sp. zn. 4Sžf/26/2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,\nďalej len ,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2\nveta prvá O.s.p. a po tom, ako bol termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámený na úradnej tabuli\nsúdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nnajmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nNajvyšší súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu zásadnej právnej\notázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existencie\nzdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu\ndane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011\nASPI JUD 65295 SK.\n„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má\ntomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb\na tovarov od určitého dodávateľa“.\n\n„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.\nUskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992\nZb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.\n2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos\ndôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou\nvnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\nPreukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní\nje významný aj charakter zdaniteľného plnenia, v danom prípade nehmotný charakter prijatých\nreklamných služieb.\nSpornou skutkovou otázkou v konaní bolo vyhodnotenie, či v danom prípade došlo k zdaniteľnému\nplneniu podľa zákona č. 222/2004 Z.z., k dodaniu reklamných služieb žalobcovi spoločnosťou\nRATIMEX SLOVAKIA s.r.o. subdodávateľským spôsobom, ktorého predmetom podľa zmluvy o vykonaní\nreklamy malo byť stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní\nelektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch.\nVzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov\nžalobcu), nemal ani žiadnych zamestnancov a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb\nžalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje\nžalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre\nžalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak\nje v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval\ndôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet\ndane.\nV prípade sporných daňových transakcií sa uskutočňuje aj podporný test existencie jej ekonomickej\npodstaty.\nS poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane (§ 2 ods.\n6 zák. č. 511/1992 Zb.) sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu. K\nštatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti správca dane uvádza, že jednotlivé média si vykonávajú\nvlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napríklad štatistiky jednotlivých televízii\nsú vykonávané na základe people metrov umiestnených v domácnostiach. Na základe takéhoto\nprieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si\nprieskum počúvanosti vykonávajú rozhlas a printové média. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako\nMEDIAN SK. s.r.o., ktorý zverejňuje výsledky na svojej internetovej stránke www.mediansk.sk <http://\nwww.mediansk.sk>. Údaje takéhoto druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke wvvw.medialne.sk\n<http://wvvw.medialne.sk>, takže kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať dáta z ich stránok a\nnie objednávať si tieto služby od iných subjektov. Kontrolovaný daňový subjekt síce predložil štatistiky\nsledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepreukázal, kto realizoval návrh\n\na výrobu TV spotov, rádio spotov a ich adaptáciu a prepis pre jednotlivé stanice, mediálne plány\njednotlivých staníc, monitoring, návrh a umiestnenie reklamy v printových médiách, mediálne plány\njednotlivých printov tlače a pod. Z dôvodu neosvedčenia ekonomickej podstaty presun dôkazného\nbremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný.\nNajvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového\nsubjektu na správcu dane.\nZáver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona č.\n222/2004 Z.z. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1, § 51 ods.\n1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH) nevzniklo.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 6S/12/2012-59 zo dňa 14.03.2013 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny a v súlade so zákonom.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu súd náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}