{"guid": "7e2e6bcd-b841-4375-8b7b-ce7719bc83e4:9ccb5ad3-53d4-41b2-89e1-0807de8474af", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200049.1", "spisova_znacka": "3Sžf/93/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/93/2013 z 11. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2014, sp. zn. 3Sžf/93/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200049.1", "identifikacne_cislo": "7012200049", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ccb5ad3-53d4-41b2-89e1-0807de8474af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200049.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200049.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200049.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/93/2013\n7012200049\n11. 02. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200049.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: PALADIUM GROUP,\ns.r.o., so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 44 351 011, zastúpený: AK H.I.F., spol. s r.o., so sídlom Na\nvŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova\n2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/16748-116807/2011/999608-r\nzo dňa 14.11.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/10/2012-59\nzo dňa 02. mája 2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/10/2012-59 zo dňa 02.\nmája 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/223/16748-116807/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, ktorým potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38672/11/Tak zo dňa 26.05.2011,\nktorým bola podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.\n511/1992 Zb.“) vyrubená žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume\n88.111,93 eur.\nRozsudok odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období apríl 2009 v sume 88.111,93 eur\nod dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Uskutočnený nákup reklamných služieb od uvedeného\ndodávateľa žalobca preukazoval iba faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky\ndoslovne kopírovali obsah fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za\nposkytnutú službu, množstvo, množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou\no vykonaní reklamy uzavretou žalobcom s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo\ndňa 29.01.2009 a monitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách\na rozhlasových staniciach. Krajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane, ako aj žalovaného v\ntom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služieb fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA,\ns.r.o. Spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri štandardnej\npodnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o predmete\nfakturácie. Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA,\ns.r.o. žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti jednotlivých\n\nmédií. Zo žalobcom predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov v jednotlivých\ntelevíziách a rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov však nevyplýva, kto ich spracoval,\ndodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba jeho\nsubdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov.\nPodľa názoru krajského súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie služieb žalobcovi dodávateľom\nRATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. V súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal ďalšie\ndokazovanie výsluchom konateľa tejto obchodnej spoločnosti v rozhodnom období Daniela Kresta,\nako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa uviedol, že v roku 2009 vystavil pre žalobcu spolu 23\nfaktúr, zdaniteľné obchody uvedené v týchto faktúrach zrealizoval sám a čiastočne subdodávateľským\nspôsobom. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, vstupné dáta konateľ\nnakupoval u viacerých dodávateľov, ktorých mená si nepamätá, lebo išlo o jeho prvý veľký projekt\na komunikoval s veľkým množstvom subdodávateľov. Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX\nSLOVAKIA, s.r.o. za predmetné zdaňovacie obdobie nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal novému\nkonateľovi spoločnosti Emilovi Majcherovi na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu.\nIng. Miroslav Schürger, konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 iba\nuviedol, že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou\nRATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite. Nového\nkonateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť, pretože\nso správcom dane nespolupracuje a zásielky na adrese trvalého bydliska nepreberá.\nZ ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona\nč. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva pri uplatňovaní práva na\nodpočítanie dane povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného\nplatiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Žalobca vznik práva\nna odpočítanie dane zo sporných obchodov nepreukázal. Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa\nktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá\nza činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane\nžalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty\nzodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných\npodmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr od dodávateľa a podľa názoru\nsúdu hodnotenie vykonaných dôkazov správca dane aj žalovaný uskutočnil v súlade s logickým\nmyslením a uvažovaním.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd\nzmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, eventuálne ho zruší a vec vráti prvostupňovému\nsúdu na ďalšie konanie. Má za to, že všetky podmienky formulované v zákonných ustanoveniach,\nktoré mal podľa žalovaného a krajského súdu porušiť, naopak splnil. Na predložených faktúrach sú\nsprávne uvedené všetky zákonom ustanovené položky a súčasne skutočnosti, ktoré vyšli počas konania\nnajavo. Tieto jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne došlo. Nielen\nsamotné faktúry preukazujú reálnu existenciu obchodných prípadov, ale súčasne existuje celý rad\ndôkazov, ktoré dokumentujú, že predmetné faktúry majú reálny základ. Skutočnosti formulované v bode\nII. žaloby (skutkové okolnosti) predstavujú ucelenú sieť dôkazov, že predmetné obchody sa reálne\nuskutočnili. Dodávateľ, rovnako ako následní odberatelia evidujú s tým súvisiace plnenia riadne vo\nsvojich účtovníctvach, pričom si súčasne splnili aj príslušné daňové povinnosti. Dodávateľ RATIMEX\nSLOVAKIA s.r.o., resp. jeho bývalý konateľ Attila Lengyel (bol konateľ v čase realizácie predmetných\ndaňových prípadov), do zápisnice o ústnom pojednávaní vykonávanej u správcu dane uviedol, že ich\nspoločnosť spolupracovala v roku 2009 s daňovým subjektom ako dodávateľ, faktúry vystavil a podpísal,\na zdaniteľné obchody ktoré z nich vyplývajú sa reálne stali, predmetné faktúry boli riadne uhradené,\nzaúčtované v účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené. To znamená, že daňová povinnosť\nbola splnená a napriek záverom daňového úradu o fiktívnosti predmetného obchodu nebola na strane\ndodávateľa zmenená, resp. upravená. Z toho vyplýva, že z údajného ,,fiktívneho obchodu“ daňová\npovinnosť na DPH vzniká, ale právo na nadmerný odpočet už nie. Zákon neukladá, aby súčasťou faktúry\nboli detailne rozpísané jednotlivé činnosti, za ktoré bola vystavená. V zásade pri takomto objeme prác\nto ani nie je možné. Preto je vecou podnikateľských subjektov akým spôsobom si rámcovo vymedzia\nplnenie, ktoré má byť predmetom konkrétnej faktúry a ďalšie podrobnosti sú súčasťou zmlúv, osobných\n\nrokovaní a podobne. Rozhodujúcim je výsledný produkt, ktorý má byť dodaný a z dôvodu ktorého\nsa samotný obchod vôbec realizoval. Žalobca argumentoval, že všetky dôkazy v rámci daňového\nkonania riadne predložil a nedozvedel sa, aké ďalšie dôkazy mal poskytnúť na preukázanie reálnosti\nuskutočneného plnenia. Daňové orgány, včítane súdu, len formálne vymenúvajú zákonné povinnosti\na ich nesplnenie odôvodňujú len tým, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty. Samotný fakt, že účtovníctvo obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.\na súčasne terajšia konateľka nie sú k dispozícii nemôže byť na ujmu žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a uviedol, že daňový subjekt nemôže zodpovedať\nza dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov, a táto skutočnosť mu nemôže\nbyť kladená na zodpovednosť. Táto skutočnosť je ešte zvýraznená tým, že predmetné dôkazy nevie\nzistiť ani správca dane, resp. žalovaný.\nŽalobca opätovne uviedol dôkazy predložené na podporu reálnosti uskutočnených zdaniteľných\nobchodov s tým, že všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a\nskutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý\nverifikuje fakty, ktoré dokumentujú. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, pričom\nvôbec nezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských\nsubjektov a predmetné dôkazy nemôže od neho požadovať.\nPokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 uviedol, že žalovaný sústavne prenáša\nťarchu dôkazného bremena na žalobcu a vyžaduje od neho dôkazy, ktorými nedisponuje a ani nimi\nnemôže disponovať. Dokonca ich z úradnej moci nevie zabezpečiť ani žalovaný. Záverom poukázal\naj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a uviedol, že\njednotlivé obchody vyplývajúce z faktúr, ktoré mu správca dane rovnako ako žalovaný za jednotlivé\nzdaňovacie obdobia neuznal, riadne realizoval, tovar z nich vyplývajúci riadne existoval, pričom si splnil\nvšetky povinnosti súvisiace s úhradami a relevantnými odvodmi. Správca dane preto nemôže vydať\nrozhodnutia, konkrétne dodatočný platobný výmer, a neuznať mu jednotlivé dodávateľské faktúry bez\ntoho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala\nvedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany\nosoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil a uviedol, že odvolacie námietky žalobcu sú identické so žalobnými dôvodmi.\nV písomných dôvodoch uviedol, že zákon č. 511/1992 Zb. otázku dôkazného bremena, resp. dôkaznej\npovinnosti rozdeľuje medzi správcu dane a daňové subjekty, ale ťažisko dôkazného bremena je na\ndaňovom subjekte. Je pravdou, že podľa ust. § 29 ods. l zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva\nsprávca dane, ktorý vedie daňové konanie, ale toto ustanovenie je potrebné chápať tak, že správca dane\nzabezpečuje priebeh procesu dokazovania, určuje rozsah a spôsob dokazovania a jeho povinnosťou je\npredovšetkým hodnotenie dôkazov predložených daňovým subjektom (§ 29 ods. 3 citovaného zákona).\nDôkaznú povinnosť však znáša daňový subjekt a táto mu vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb. Dôkazné bremeno daňového subjektu je zakotvené aj v § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992\nZb. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že dôkazy predložené žalobcom (faktúry,\nzmluvy o vykonaní reklamy, reklamné prospekty) nepreukázali reálnu existenciu obchodných prípadov.\nPredmet zmluvy o vykonaní reklamy z 29.01.2009, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou\nRATIMEX SLOVAKIA s.r.o. nie je bližšie špecifikovaný, ide o stanovenie podmienok spolupráce pri\nnákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, indoor a oudoor reklamných plôch\nv období február - december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. V prípade\nspoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. bola zmluva uzatvorená 29.01.2009, ale uvedená spoločnosť\nvznikla zápisom do obchodného registra až dňa 07.02.2009. Z predložených dokladov nevyplýva akým\nspôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované štatistky sledovanosti,\npočúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány, grafické návrhy, prípadne fotodokumentácia\numiestnenia billboardov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej kampane. Pokiaľ existuje celý rad\ndôkazov dokumentujúcich, že predmetné faktúry majú reálny základ, ktorú skutočnosť uvádza žalobca\nv odvolaní, bol povinný ich správcovi dane v priebehu kontroly predložiť. Tvrdenie žalobcu o zaplatení\ndodávky tovaru, ktorá bola predmetom sporných faktúr, ako aj plnenie si odvodových povinností\ndodávateľom, na ktoré poukazuje žalobca, ešte nepreukazuje aj uskutočnenie deklarovaných obchodov.\n\nV tomto prípade pre nespoluprácu dodávateľa, spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. správca dane\nnemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v jeho účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli\nsplnené. Správca dane neprenáša zodpovednosť za dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných\ndaňových subjektov na žalobcu, len poukazuje na skutočnosť, že je to žalobca, ktorý musí preukázať\nsplnenie zákonných podmienok (§ 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.)\nna uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak žalobca tvrdí, že dodávku reklamných služieb reálne\nvykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil\nnespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi, ako to vyplýva z ust. § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona\nč. 511/192 Zb. Vyjadrenia konateľa žalobcu p. Schurgera o aktívnej spolupráci na reklamnej kampani,\nako aj tvrdenie žalobcu o splnení si odvodových povinností dodávateľa, predpokladajú vedomosti o\núčtovníctve spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.\nV závere vyjadrenia poukázal žalovaný na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo-KS/97/2006 a sp. zn. 4Sžf/26/2012 a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 6S/10/2012 zo dňa 02.05.2013 ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen ,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p. a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na\nwebovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej\npäť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nNajvyšší súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu zásadnej právnej\notázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existencie\nzdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu\ndane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011\nASPI JUD 65295 SK.\n„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má\ntomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb\na tovarov od určitého dodávateľa“.\n„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.\nUskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992\nZb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.\n2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos\ndôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou\nvnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\nPreukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní\n\nje významný aj charakter zdaniteľného plnenia, v danom prípade nehmotný charakter prijatých\nreklamných služieb.\nSpornou skutkovou otázkou v konaní bolo vyhodnotenie, či v danom prípade došlo k zdaniteľnému\nplneniu podľa zákona č. 222/2004 Z.z., k dodaniu reklamných služieb žalobcovi spoločnosťou\nRATIMEX SLOVAKIA s.r.o. subdodávateľským spôsobom, ktorého predmetom podľa zmluvy o vykonaní\nreklamy malo byť stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní\nelektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch.\nVzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov\nžalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb\nžalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje\nžalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre\nžalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak\nje v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval\ndôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet\ndane.\nV prípade sporných daňových transakcií sa uskutočňuje aj podporný test existencie jej ekonomickej\npodstaty.\nS poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane (§ 2 ods.\n6 zák. č. 511/1992 Zb.) sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu. K\nštatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti správca dane uvádza, že jednotlivé média si vykonávajú\nvlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napríklad štatistiky jednotlivých televízii\nsú vykonávané na základe people metrov umiestnených v domácnostiach. Na základe takéhoto\nprieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si\nprieskum počúvanosti vykonávajú rozhlas a printové média. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako\nMEDIAN SK. s.r.o., ktorý zverejňuje výsledky na svojej internetovej stránke www.mediansk.sk <http://\nwww.mediansk.sk>. Údaje takéhoto druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke wvvw.medialne.sk\n<http://wvvw.medialne.sk>, takže kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať dáta z ich stránok a\nnie objednávať si tieto služby od iných subjektov. Kontrolovaný daňový subjekt síce predložil štatistiky\nsledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepreukázal, kto realizoval návrh\na výrobu TV spotov, rádio spotov a ich adaptáciu a prepis pre jednotlivé stanice, mediálne plány\njednotlivých staníc, monitoring, návrh a umiestnenie reklamy v printových médiách, mediálne plány\njednotlivých printov tlače a pod. Z dôvodu neosvedčenia ekonomickej podstaty presun dôkazného\nbremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný.\nNajvyšší súd konštatuje, že v danom prípade daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového\nsubjektu na správcu dane.\nZáver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona č.\n222/2004 Z.z. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1, § 51 ods.\n1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH) nevzniklo.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/10/2012-59 zo dňa\n02.05.2013 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil\na súčasne poukazuje na jeho dôvody, s ktorými sa stotožňuje.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu súd náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/10/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}