{"guid": "fc807551-2276-405a-bd57-d97171f07140:0966e2d5-303a-465f-9a92-0337951dc264", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200047.1", "spisova_znacka": "3Sžf/80/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/80/2013 z 14. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. januára 2014, sp. zn. 3Sžf/80/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200047.1", "identifikacne_cislo": "7012200047", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2014-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0966e2d5-303a-465f-9a92-0337951dc264", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200047.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200047.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/80/2013\n7012200047\n14. 01. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200047.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: PALADIUM GROUP,\ns.r.o., so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 44 351 011, zastúpený: AK H.I.F., spol. s r.o., so sídlom Na\nvŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova\n2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/16748-116815/2011/999608r zo dňa 14.11.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2012-56\nzo dňa 14.03.2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2012-56 zo dňa\n14.03.2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/223/16748-116815/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, ktorým potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38744/11/Tak zo dňa 26.05.2011,\nktorým bola podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.\n511/1992 Zb.“) vyrubená žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v\nsume 130.720,10 eur.\nRozsudok odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období december 2009 v sume 130.720,10 eur od\ndodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Košice. Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa\nžalobca preukazoval iba faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne\nkopírovali obsah fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu,\nmnožstvo, množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy\nuzavretou žalobcom s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a\nmonitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových\nstaniciach. Krajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane, ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca\nnepreukázal dodanie služieb fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Na jednotlivých\nfaktúrach fakturované služby nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť čo bolo\npredmetom fakturovania. Spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb\npri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti\no predmete fakturácie. Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX\n\nSLOVAKIA, s.r.o. žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti\njednotlivých médií. Zo žalobcom predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov\nv jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich\nspracoval, dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba\njeho subdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov.\nPodľa názoru krajského súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie služieb žalobcovi dodávateľom\nRATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. V súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal ďalšie\ndokazovanie, a to výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. v rozhodnom\nobdobí Atillu Lengyela, ako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa uviedol, že v roku 2009 vystavil pre\nžalobcu spolu 184 faktúr, v roku 2010 14 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené v týchto faktúrach\nboli zrealizované, a to subdodávateľským spôsobom. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával\nžiadnych zamestnancov, fakturované služby si objednával u viacerých dodávateľov, ktorých mená\nsi nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet (výsluch realizovaný\ndňa 25.02.2011). Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. za predmetné\nzdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal novej\nkonateľke spoločnosti Gabriele Ilykovej na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu\nzo dňa 10.03.2010. Ing. Miroslav Schürger, konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo\ndňa 22.03.2011 uviedol, že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej\nso spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej\nkvalite, nesúhlasil s tvrdením p. Lengyela, podľa ktorého žalobca iba objednal a následne prevzal\npredmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane.\nNovú konateľku obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť,\npretože od 10.02.2010 menovaná nebýva na konkrétnej adrese a je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci\nKošice - sídlisko KVP. Správca dane prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane\nzistil, že obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielky nepreberá\n(odpoveď Daňového úradu Košice II. na dožiadanie zo dňa 25.08.2010). Z objektívnych dôvodov\n(nekontaktnosť obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nemožnosť výsluchu súčasnej\nkonateľky tejto obchodnej spoločnosti) správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme\npreverenia, či sporné služby boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.\nZ ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona\nč. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva pri uplatňovaní práva na\nodpočítanie dane povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného\nplatiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Žalobca vznik práva\nna odpočítanie dane zo sporných obchodov nepreukázal. Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa\nktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá\nza činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane\nžalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty\nzodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných\npodmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX\nSLOVAKIA, s.r.o.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd\nzmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, alternatívne ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému\nsúdu na ďalšie konanie. Má za to, že všetky podmienky formulované v zákonných ustanoveniach,\nktoré mal podľa žalovaného, ako i krajského súdu porušiť, naopak splnil. Na predložených faktúrach sú\nsprávne uvedené všetky zákonom ustanovené položky, pričom tieto podporené ďalšími predloženými\ndôkazmi súčasne jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne došlo.\nSkutočnosti uvedené v bode II. žaloby (konkrétne skutkové okolnosti), predstavujú ucelenú sieť dôkazov\npreukazujúcich fakt, že predmetné obchody sa reálne uskutočnili. Dodávateľ rovnako ako následní\nodberatelia evidujú s tým súvisiace plnenia riadne vo svojich účtovníctvach, pričom si súčasne splnili aj\npríslušné daňové povinnosti. Zákon neukladá, aby súčasťou faktúry boli detailne rozpísané jednotlivé\nčinnosti, za ktoré bola vystavená. V zásade, pri takomto objeme prác to ani nie je možné. Preto je vecou\npodnikateľských subjektov, akým spôsobom si rámcovo vymedzia plnenie, ktoré má byť predmetom\nkonkrétnej faktúry a ďalšie podrobnosti sú súčasťou zmlúv, osobných rokovaní a podobne, pričom\n\nrozhodujúcim je výsledný produkt, ktorý má byť dodaný a z dôvodu ktorého, sa samotný obchod vôbec\nrealizoval. Všetky predložené podklady (monitoringy mediálnych kampaní, mediálnych plánov a pod.)\nboli len tzv. medziproduktom, pričom slúžili len ako podklad za účelom prípravy finálneho produktu pre iné\nobchodné spoločnosti, konkrétne napr. obchodnú spoločnosť Servis Creativ s.r.o., ktorým boli reklamné\nslužby, príkladmo odvysielanie a vyrobenie TV spotov, printovej reklamy a inzercie a billboardovej\nreklamy. Bez podkladov od obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. by nebolo možné správne\nzamerať a poskytnúť vyššie uvedené služby odberateľovi - obchodnej spoločnosti Servis Creativ s.r.o. Je\nnepochopiteľné, že súd rovnako ako žalovaný nespochybňujú dodané produkty, ale dodanie podkladov\nna ich spracovanie od dodávateľa - obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., pričom jedno bez\ndruhého ani nie je možné. Uviedol, že sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, pretože\nmal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy o reklame, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu\na kvalite poskytnuté, pretože mu umožnilo správne a efektívne umiestniť ďalšie reklamné produkty\na keďže obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako jeden z dodávateľov mu predmetné\nprodukty v zodpovedajúcom množstve a kvalite dodala, nemal žiadne pochybnosti. Daňový subjekt\nnemôže zodpovedať za dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov, a preto táto\nskutočnosť nemôže byť mu kladená na zodpovednosť. Vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou\nvoľbou každej obchodnej spoločnosti je výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže\nbyť daňovému subjektu na ujmu. Plnenie, ktoré si objednal bolo vždy dodané v objednanom rozsahu a\npožadovanej kvalite, pričom svojmu dodávateľovi riadne zaplatil a tento si riadne plní svoje odvodové\npovinnosti do štátneho rozpočtu. Všetky relevantné dôkazy, ktoré mal k dispozícii v rámci daňového\nkonania riadne predložil, pričom sa nedozvedel, aké ďalšie dôkazy mal poskytnúť na preukázanie\nreálnosti uskutočneného plnenia, pričom orgány včítane súdu, len formálne vymenúvajú zákonné\npovinnosti a ich nesplnenie odôvodňujú len tým, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a\nuviedol, že jediný dôkaz, ktorý existuje je v prospech záveru o reálnej existencii zdaniteľných obchodov,\na to výsluch Atillu Lengyela, ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.\nv rozhodnom čase a tento vypovedal, že zdaniteľné obchody uvedené v predmetných faktúrach sa\nreálne stali a boli realizované subdodávateľským spôsobom. Preto je nepochopiteľné na základe akých\ndôkazov žalovaný a súd spochybňujú existenciu subdodávateľov, resp. nimi vykonaných prác keď\njediným dôkazom, ktorým v tejto časti disponujú je dôkaz v prospech žalobcu. Ďalej poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a Súdneho dvora Európskej únie v spojených\nveciach C-80/11 a C-142/11 a uviedol, že daňové úrady cez objektívne dôkazy nedokázali, že vedel alebo\nmal vedieť o tom, že obchody sú fiktívne a sú tak spojené s daňovým podvodom, dokonca dôkazy, resp.\núčtovná evidencia dodávateľa nie je k dispozícii vôbec. Dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., resp.\njeho bývalý konateľ Attila Lengyel (bol konateľ v čase realizácie predmetných daňových prípadov), do\nzápisnice o ústnom pojednávaní vykonávanej u správcu dane uviedol, že ich spoločnosť spolupracovala\nv roku 2009 s daňovým subjektom ako dodávateľ, faktúry vystavil a podpísal a zdaniteľné obchody, ktoré\nz nich vyplývajú sa reálne stali, predmetné faktúry boli riadne uhradené, zaúčtované v účtovníctve a\npríslušné daňové povinnosti boli splnené. To znamená, že daňová povinnosť bola splnená a napriek\nzáverom daňového úradu o fiktívnosti predmetného obchodu nebola na strane dodávateľa zmenená,\nresp. upravená, to znamená, že z údajného ,,fiktívneho obchodu“ daňová povinnosť na DPH vzniká,\nale právo na nadmerný odpočet už nie. Záverom poukázal na rozhodné skutkové okolnosti, ktoré majú\nsvedčiť o opodstatnenosti jeho nárokov. Všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom\nkorešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny\npodklad, ktorý verifikuje fakty, ktoré dokumentujú a súčasne dôkazná povinnosť daňového subjektu nie\nje absolútna, pričom vôbec nezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou\niných podnikateľských subjektov a predmetné dôkazy nemôže od neho požadovať.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zákon č. 511/1992 Zb. otázku dôkazného\nbremena, resp. dôkaznej povinnosti rozdeľuje medzi správcu dane a daňové subjekty, ale ťažisko\ndôkazného bremena je na daňovom subjekte. Je pravdou, že podľa ust. § 29 ods. l zákona č.\n511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, ale toto ustanovenie je\npotrebné chápať tak, že správca dane zabezpečuje priebeh procesu dokazovania. Správca dane určuje\nrozsah a spôsob dokazovania a jeho povinnosťou je predovšetkým hodnotenie dôkazov predložených\ndaňovým subjektom (§ 29 ods. 3 citovaného zákona). Dôkaznú povinnosť však znáša daňový subjekt.\nTáto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Dôkazné bremeno\ndaňového subjektu je zakotvené aj v § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný z predloženého\n\nspisového materiálu zistil, že dôkazy predložené žalobcom (faktúry, zmluvy o vykonaní reklamy,\nreklamné prospekty) nepreukázali reálnu existenciu obchodných prípadov. Predmet zmluvy o vykonaní\nreklamy z 29.01.2009, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., nie je\nbližšie špecifikovaný. Ide o stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo\nvysielaní elektronických médií, indoor a oudoor reklamných plôch v období február - december 2009\npre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. V prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.\nbola zmluva uzatvorená 29.01.2009, ale uvedená spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra\naž dňa 07.02.2009. Z predložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov\na ktorým subjektom boli spracované štatistky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií,\nmediálne plány, grafické návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia billboardov, ktoré sú obsahom\nmonitoringov mediálnej kampane. Pokiaľ existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich, že predmetné\nfaktúry majú reálny základ, ktorú skutočnosť uvádza žalobca v odvolaní, bol povinný ich správcovi\ndane v priebehu kontroly predložiť. Tvrdenie žalobcu o zaplatení dodávky tovaru, ktorá bola predmetom\nsporných faktúr, ako aj plnenie si odvodových povinností dodávateľom, na ktoré poukazuje žalobca\nešte nepreukazuje aj uskutočnenie deklarovaných obchodov. V tomto prípade pre nespoluprácu\ndodávateľa, spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry\nboli zaúčtované v jeho účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené. Správca dane neprenáša\nzodpovednosť za dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov na žalobcu, len\npoukazuje na skutočnosť, že je to žalobca, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok (§ 49\nods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.) na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak\nžalobca tvrdí, že dodávku reklamných služieb reálne vykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.,\nbolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi, ako to\nvyplýva z ust. § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona č. 511/192 Zb. Vyjadrenia konateľa žalobcu p. Schurgera\no aktívnej spolupráci na reklamnej kampani, ako aj tvrdenie žalobcu o splnení si odvodových povinností\ndodávateľa, predpokladajú vedomosti o účtovníctve spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Poukázal\nna rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž-o-KS/97/2006 a sp. zn. 4Sžf/26/2012. Žalovaný navrhol, aby\nnajvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/8/2012 zo dňa 14.03.2013 ako vecne\nsprávny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen ,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli\nsúdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo\nveci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2012-56 zo dňa 14.03.2013.\nNajvyšší súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu zásadnej právnej\notázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existencie\nzdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu\ndane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011\nASPI JUD 65295 SK.\n„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má\ntomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb\na tovarov od určitého dodávateľa“.\n„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.\n\nUskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992\nZb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.\n2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos\ndôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou\nvnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\nPreukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je\nvýznamný aj charakter zdaniteľného plnenia. V danom prípade nehmotný charakter prijatých reklamných\nslužieb.\nSpornou skutkovou otázkou v konaní bolo vyhodnotenie, či v danom prípade došlo k zdaniteľnému\nplneniu podľa zákona č. 222/2004 Z.z., k dodaniu reklamných služieb žalobcovi spoločnosťou\nRATIMEX SLOVAKIA s.r.o. subdodávateľským spôsobom, ktorého predmetom podľa zmluvy o vykonaní\nreklamy malo byť stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní\nelektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch.\nVzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov\nžalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie\nslužieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení\nzaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže\nbyť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný\nprodukt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb\nzhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil\nnárok na odpočet dane.\nV prípade sporných daňových transakcií sa uskutočňuje aj podporný test existencie jej ekonomickej\npodstaty.\nS poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane (§ 2 ods.\n6 zák. č. 511/1992 Zb.) sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu. K\nštatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti správca dane uvádza, že jednotlivé média si vykonávajú\nvlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napríklad štatistiky jednotlivých televízii\nsú vykonávané na základe people metrov umiestnených v domácnostiach. Na základe takéhoto\nprieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si\nprieskum počúvanosti vykonávajú rozhlas a printové média. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako\nMEDIAN SK. s.r.o., ktorý zverejňuje výsledky na svojej internetovej stránke www.mediansk.sk <http://\nwww.mediansk.sk>. Údaje takéhoto druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke wvvw.medialne.sk\n<http://wvvw.medialne.sk>, takže kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať dáta z ich stránok\na nie objednávať si tieto služby od iných subjektov. Kontrolovaný daňový subjekt síce predložil\nštatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt. Kontrolovaný daňový subjekt\nnepreukázal, kto realizoval návrh a výrobu TV spotov, rádio spotov a ich adaptáciu a prepis pre jednotlivé\nstanice, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring, návrh a umiestnenie reklamy v printových\nmédiách, mediálne plány jednotlivých printov tlače a pod. Z dôvodu neosvedčenia ekonomickej podstaty\npresun dôkazného bremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný.\nNajvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového\nsubjektu na správcu dane.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}