{"guid": "6b07fcab-c210-47e6-ac7e-e3b2152cbc78:93359b41-38d9-46f3-9608-57dcdcddce10", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7012200025.2", "spisova_znacka": "1Sžr/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/4/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2014, sp. zn. 1Sžr/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7012200025.2", "identifikacne_cislo": "7012200025", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-19.odsek-10", "nazov": "§ 19 ods. 10 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-19.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/274#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93359b41-38d9-46f3-9608-57dcdcddce10", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7012200025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/4/2013\n7012200025\n28. 01. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:7012200025.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD.\na z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu: Ing. N. W.,\nbytom H. právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom v Spišskej Novej Vsi, so sídlom\nChrapčiakova č. 7, proti žalovanému: Poľovnícke združenie LIPA, Spišské Podhradie, IČO: 35 516 526,\nprávne zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou v Spišskej Novej Vsi, so sídlom\nZimná č. 87, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2/2011 zo dňa 12.11.2011, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/5/2012-46 zo dňa 3.10.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/5/2012-46 zo dňa\n3.10.2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2/2011 zo dňa 12.11.2011 z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na nové konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 794,72 € a iné trovy konania\nv sume 132 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia č. 2/2011 zo dňa 12.11.2011, ktorým členská schôdza Poľovníckeho združenia LIPA\nzamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu výboru\nPZ LIPA Spišské Podhradie č. 2/2011\nzo dňa 9.9.2011 o uložení kárneho opatrenia žalobcovi a to dočasného obmedzenia lovu raticovej zveri\n(jelenej, srnčej a diviačej) v revíri PZ LIPA na dobu troch rokov.\nNáhradu trov konania krajský súd žalobcovi nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v prvom rade skúmal, či rozhodnutia výboru a členskej\nschôdze žalovaného predstavujú rozhodnutia orgánov záujmovej samosprávy v zmysle § 244 ods.2\nO.s.p., ktoré ako vecne príslušný krajský súd (§ 246 ods. l O.s.p.) má preskúmať v konaní podľa druhej\nhlavy piatej časti O.s.p. Pri posudzovaní tejto procesnej otázky krajský súd vychádzal z právnych názorov\nNajvyššieho súd SR vyslovených v jeho rozsudku č. k. 1Sžr/56/2011 zo dňa 31.1.2012. Predmetom tohto\nkonania bolo preskúmanie rozhodnutia kárneho senátu Dozornej rady Slovenského poľovníckeho zväzu\nzo dňa 19.7.2010 vydaného v kárnom konaní podľa Kárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu.\n\nNajvyšší súd SR s poukázaním na ustanovenie § 80 ods.9 a 12 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z., ako aj ustanovenia §\n32 ods. l tohto zákona vyslovil záver, že žalovaný ako subjekt práva má samosprávny a združovací\ncharakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp, pričom tento\ncharakter nezmenil ani zákon č. 274/2009 Z.z. Podľa Najvyššieho súdu SR verejnoprávny charakter\npráv členskej základne v občianskoprávnych združeniach už naznačovalo ustanovenie § 15 zákona\nč. 83/1990 Zb. o združovaní občanov pripustením súdnej ochrany s charakterom súdneho prieskumu\nrozhodnutí vnútorných orgánov združenia. Tento verejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje text\nzákona č. 274/2009 Z.z., ktorý prostredníctvom svojho § 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém,\nto znamená systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51\nzákona č. 274/2009 Z.z.) a ďalej aj systém prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým,\nže podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor štátnej správy. Na základe týchto úvah Najvyšší súd SR sa\npriklonil k právnemu názoru, že na žalovaného, a najmä na konania zasahujúce do jednotlivých práv\nčlenov žalovaného, vrátane konaní kárnych, je nutné nazerať ako na orgán záujmovej samosprávy, to\nznamená správny orgán v zmysle jeho definície podľa § 244 ods. 2 O.s.p.\nPodľa názoru krajského súdu verejnoprávny charakter rozhodovania poľovníckej organizácie o kárnom\npostihu svojich členov za porušenie stanov poľovníckej organizácie možno vyvodiť aj z procesu vzniku\n(registrácie) poľovníckej organizácie v zmysle § 33 až 36 zákona č. 274/2009 Z.z. K návrhu na registráciu\npoľovníckej organizácie sa musia pripojiť dva výtlačky stanov poľovníckej organizácie, ktorých zákonným\nobsahom musí byť okrem iného aj úprava práv a povinností členov, orgánov poľovníckej organizácie,\nich kompetencie. V procese registrácie obvodný lesný úrad skúma, či predložené stanovy zodpovedajú\nzákonným podmienkam podľa § 33 ods. 2 tohto zákona. Orgán štátnej správy na úseku poľovníctva\n- obvodný lesný úrad (§ 71 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z.) nad rámec sankčných postihov\nupravených v tomto zákone (ustanovenia § 76 až 78 zákona - priestupky, disciplinárne previnenia a iné\nsprávne delikty) už uvedeným spôsobom reguluje aj sankčné postihy členov poľovníckej organizácie\npodľa jej stanov. Z uvedených dôvodov preto krajský súd považoval výbor a členskú schôdzu žalovaného\nza orgány záujmovej samosprávy, v dôsledku čoho ich rozhodnutia vydané v kárnom konaní podliehajú\nsúdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.\nKrajský súd ďalej uviedol, že rozhodovanie orgánov poľovníckej organizácie o uložení kárneho opatrenia\nčlenovi poľovníckej organizácie zákon č. 274/2009 Z.z. neupravuje. Pretože nejde o konanie upravené\nv tomto zákone, neprichádza do úvahy ani skúmanie, či na toto konanie sa vzťahuje Správny poriadok\nako všeobecný predpis o správnom konaní v zmysle § 79 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. Nemožno\npreto akceptovať žalobné dôvody týkajúce sa porušenia Správneho poriadku v súvislosti so zisťovaním\nskutkového stavu, hodnotením dôkazov a obsahovými náležitosťami rozhodnutí výboru a členskej\nschôdzi žalovaného. Podľa názoru krajského súdu, keďže úprava kárnych opatrení, ako aj kárneho\nkonania nie je predmetom zákonnej úpravy, je možné skúmať iba to, či vyvodenie kárnej zodpovednosti\nvoči žalobcovi bolo v súlade so Stanovami PZ LIPA a jeho Domácim poriadkom.\nPodľa článku 7 ods. l písm. c/ a článku 6 ods. 3 písm. k/ Stanov PZ LIPA v kárnom konaní členom PZ\nukladá kárne opatrenie výbor PZ a odvolacím orgánom je členská schôdza PZ. Článok 11 ods. 3 Stanov\nPZ upravuje náležitosti rozhodnutia výboru PZ o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutia členskej\nschôdze o odvolaní (rozhodnutia sa musia vypracovať písomne, musia obsahovať číslo rozhodnutia,\noznačenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného,\nvýrok o vine s popisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie\nkárneho opatrenia a odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a\npoučenie o opravnom prostriedku). Proti kárnemu opatreniu uloženému výborom PZ sa môže stíhaný\npísomne odvolať do 15 dní od jeho doručenia na členskú schôdzu PZ alebo ústne do zápisnice po\nvynesení rozhodnutia (článok 11 ods. 5 Stanov PZ). V časti C bod 11 Domáceho poriadku PZ, ktorý\npodrobne upravuje Stanovy PZ a ktorý bol prijatý členskou schôdzou a schválený Obvodným lesným\núradom v Poprade, každá vystrelená rana pri individuálnej poľovačke musí byť hlásená poľovníckemu\nhospodárovi a zapísaná v knihe návštev revíru. Postup výboru a členskej schôdze žalovaného bol v\nsúlade s týmito ustanoveniami Stanov a Domáceho poriadku PZ.\n\nKrajský súd konštatoval, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu výboru žalovaného o uložení kárneho\nopatrenia, ako aj v žalobe tvrdil, že v súvislosti s individuálnou poľovačkou dňa 1.8.2011 neporušil\npovinnosť člena poľovníckeho združenia uvedenú v bode 11 časť C Domáceho poriadku, pretože\nvystrelenú ranu hlásil poľovníckemu hospodárovi. Toto tvrdenie v konaní o uložení kárneho opatrenia a\nani v žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizoval (t.j. kedy, akou formou a kde si túto svoju povinnosť\nsplnil) a na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Bolo povinnosťou žalobcu\nsplnenie tejto povinnosti preukázať. Žalovaný v konaní nebol povinný preukazovať, že žalobca nehlásil\nvystrelenú ranu poľovníckemu hospodárovi tak, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe.\nZ obsahu rozhodnutia výboru a členskej schôdze žalovaného podľa krajského súdu nesporne vyplynulo,\nže žalobca nebol sankcionovaný za porušenie zákonných povinnosti uložených v zákone č. 274/2009\nZ.z. V obidvoch rozhodnutiach sa iba konštatovalo, že nesplnenie povinnosti uvedenej v bode 11 časti C\nDomáceho poriadku PZ znemožnilo poľovníckemu hospodárovi zabezpečiť koordináciu dohľadávania\npostrieľanej raticovej zveri v zmysle § 19 ods. 10 písm. e/ zákona č. 274/2009 Z.z.\nKrajský súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého nariadené predbežné opatrenie\nuznesením Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. k. 2C/83/2011-8 zo dňa 13.06.2011 nebránilo\nkárnemu postihu žalobcu. Uplatnenie kárnej zodpovednosti nepredstavuje úkon, ktorým by dochádzalo\nk obmedzeniu a k vylúčeniu výkonu členských práv žalobcu, pretože kárny postih možno uplatniť iba\nvoči členovi PZ. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného nevyplýva, aby žalobca v priebehu\nkárneho konania namietal zaujatosť predsedu a tajomníka poľovníckeho združenia v súvislosti s ich\nrozhodovaním o kárnom postihu žalobcu. Preto na túto žalobnú námietku uplatnenú až v podanej žalobe\nnemožno prihliadať.\nOkrem súladu postupu výboru a členskej schôdze žalovaného so Stanovami a Domácim poriadkom PZ\nkrajský súd posudzoval aj to, či kárne konanie zodpovedalo všeobecným princípom správneho trestania.\nPozvánkou zo dňa 14.8.2011 bol žalobca predvolaný na výborovú schôdzu na deň 9.9.2011, na ktorej\nmalo byť prerokovanie kárneho opatrenia voči žalobcovi. K pozvánke bolo pripojené oznámenie o začatí\nkárneho konania proti žalobcovi. V oznámení bol popísaný skutok, ktorého sa žalobca mal dopustiť s\ntým, že tento skutok predstavuje porušenie Domáceho poriadku PZ LIPA v časti C bod 11. Žalobca si\ntúto zásielku podanú na poštovú prepravu 16.8.2011 v odbernej lehote nevyzdvihol, hoci táto zásielka\nmu bola oznámená doručovacou poštou dňa 17.8.2011. Sám žalobca v podanom odvolaní uviedol údaj,\nže individuálnu poľovačku absolvoval aj dňa 20.8.2011. Preto nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že\nz dôvodu výkonu žatevných prác mimo svojho trvalého bydliska sa nemal možnosť zúčastniť kárneho\nkonania pred výborom poľovníckeho združenia. Rozhodnutie výboru PZ žalobcovi bolo doručené a v\nodvolaní proti nemu žalobca mal možnosť sa proti rozhodnutiu o uložení kárneho opatrenia brániť. Ku\nskutku, ktorý sa mu kládol za vinu, sa žalobca mal možnosť vyjadriť na členskej schôdzi konanej dňa\n20.11.2011, na ktorej bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu výboru poľovníckeho združenia.\nPodľa zápisnice z tejto členskej schôdze žalobca vo veci kárneho opatrenia, ktoré mu bolo uložené\nuviedol, „že už nemá k tomu čo povedať“. Z uvedeného krajský súd dospel k záveru, že žalobca bol\nuzrozumený so skutkom, ktorý sa mu kládol za vinu s jeho právnou kvalifikáciou, mal možnosť sa k\noznámeniu o začatí kárneho konania vyjadriť, vyjadrovať sa k zisteniam výboru a členskej schôdze\nžalovaného, navrhovať a predkladať dôkazy. Žalobca mal možnosť sa osobne zúčastniť prerokovania\nkárneho opatrenia pred výborom, ako aj členskou schôdzou žalovaného. Z tohto pohľadu preto nemožno\ndospieť k záveru, že by došlo k porušeniu jeho procesných práv ako účastníka kárneho konania.\nZ uvedených dôvodov krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nII\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného a v prípade úspechu si uplatnil trovy konania.\n\nŽalobca považoval rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný v časti, kde uviedol, že keďže „nejde\no konanie upravené v zákone o poľovníctve, neprichádza do úvahy ani skúmanie, či na toto konanie sa\nvzťahuje správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní v zmysle § 79 ods. 1, 2 zákona č.\n274/2009 Z.z.“. Krajskému súdu žalobca vytýkal, že sa vôbec nezaoberal otázkou podriadenia konania\nžalovaného pod správny poriadok. Na podporu svojho názoru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nč. k. lSžr/56/2011, ako i na ďalšie rozhodnutia č. k. lSžr/159/2011 a lSžr/120/2011, v ktorých bolo\njednoznačne ustálené, že na výbor a členskú schôdzu poľovníckych združení je nutné nazerať ako na\norgán záujmovej samosprávy a rovnako, že ich rozhodnutia vydané v kárnom konaní sú jednoznačne\nrozhodnutiami zasahujúcimi do práv fyzických osôb.\nĎalej žalobca poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej\nlen „SP“), v zmysle ktorého správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán\nzáujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti\nverejnej správy.\nTeda ak orgán záujmovej samosprávy zasahuje svojimi rozhodnutiami do práv fyzických osôb,\njednoznačne musí byť posudzovaný v zmysle vyššie uvedenej právnej definície ako správny orgán\na musí postupovať výlučne v súlade so SP. Dodal, že ani vnútorné predpisy žalovaného sa detailne\nnezaoberajú procesným postupom pri vedení kárnych konaní. Samotná skutočnosť, že nejde o konanie\nupravené v zákone č. 274/2009 Z.z., nijako neobmedzuje ani nevylučuje subsidiaritu SP, ktorý je\nvšeobecným predpisom správneho konania a aplikuje sa v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna\núprava, ktorá vylúči pôsobnosť správneho poriadku na vymedzený okruh právnych vzťahov, prípadne\nak táto osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu. Nakoľko\nneexistuje osobitný zákon, ktorý by vylúčil pôsobnosť správneho poriadku na kárne konania ako\nosobitného druhu správneho konania, do úvahy prichádza subsidiárne použitie správneho poriadku\na stanov žalovaného. Zásada subsidiarity správneho poriadku sa uplatňuje aj v prípadoch, keď to\nz osobitného právneho predpisu explicitne nevyplýva, teda SP nijako nevyžaduje, aby muselo ísť o\nkonanie upravené v zákone č. 274/2009 Z.z., ako to usúdil krajský súd. Na podporu svojho právneho\nnázoru žalobca znovu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžo/238/2010 zo dňa\n25.8.2011, kde Najvyšší súd SR jednoznačne podriadil kárne konania pod právnu úpravu SP. Opačný\nnázor by bol podľa neho popretím hierarchického stupňa síl záväzných právnych predpisov, kde by\ninterné stanovy ako podzákonná norma bola postavená nad zákon.\nŽalobca preto nesúhlasil so záverom krajského súdu, ktorý z dôvodu odmietnutia subsumpcie konania\nžalovaného pod právnu úpravu správneho konania odmietol žalobné dôvody týkajúce sa zisťovania\nskutkového stavu, hodnotenia dôkazov a obsahových náležitostí rozhodnutí výboru a členskej schôdze\nžalovaného.\nSprávnemu orgánu vytýkal, že jeho rozhodnutia neboli riadne odôvodnené. Poukázal na uplatnenie\ntzv. princípov dobrej správy, čo v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležité\nodôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov\nspočíva v nedostatku dôvodov skutkových a je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu\nzákonnosti rozhodnutia. Za také vady sú podľa judikatúry správnych súdov považované prípady, keď\nsprávny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v\nrozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má\nza následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je\nnáležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich\nhodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca vyjadril názor, že i v prípade, ak\nby aj konanie žalovaného nespadalo pod právnu úpravu správneho konania, odmietnutie posudzovania\nporušení v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu, hodnotenia dôkazov a obsahovými náležitosťami\nrozhodnutí výboru a členskej schôdzi žalovaného je v hrubom rozpore s princípmi dobrej správy.\nŽalobca zdôraznil, že vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu výboru žalovaného namietal, že výbor PZ\nnijako nepreukázal spáchanie akéhokoľvek skutku, za ktorý by bolo možné uložiť kárne opatrenie, a tým\n\npovažoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. Výbor žalovaného vo svojom rozhodnutí neodôvodnil\nuloženie kárneho opatrenia závermi zo zisťovania skutkového stavu veci a rovnako nevykonal žiadne\ndokazovanie v tejto veci. Členská schôdza žalovaného ako odvolací orgán sa vôbec nezaoberala\nmeritom odvolania, ale jednoducho rozhodla o zamietnutí odvolania bez akéhokoľvek posudzovania\nodvolacích dôvodov. Dokonca nepovažovala za potrebné vôbec vyhodnocovať opodstatnenosť\nodvolania, ale v rozhodnutí uviedla len to isté odôvodnenie ako prvostupňový orgán.\nŽalobca ďalej uviedol, že v zmysle Domáceho poriadku žalovaného časti C bod 11 musí byť každá\nvystrelená rana pri individuálnej poľovačke hlásená poľovníckemu hospodárovi a zapísaná v Knihe\nnávštev revíru. Výbor žalovaného vo svojom rozhodnutí deklaroval, že žalobca porušil predmetné\nustanovenie. Žalobca však preukázateľne časť tejto povinnosti splnil, čo preukazuje zápis v Knihe\nnávštev revíru, a túto skutočnosť potvrdzuje aj sám žalovaný vo svojom odôvodnení. Vo svojom\nrozhodnutí sa výbor žalovaného odvoláva len na jediný dôkaz, ktorý je v prospech žalobcu, že žalobca si\nsplnil svoju povinnosť a zapísal vystrelenú ranu do knihy návštev. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že žalobca\n„výsledok svojho konania neoznámil poľovníckemu hospodárovi PZ Lipa“ nebolo nijakým dôkazným\nprostriedkom preukázané a vyhodnocované.\nŽalobca opätovne namietal, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach vôbec neustálil, čo bolo predmetom\nkárneho konania, keďže žalobcu uznal vinným zo spáchania kárneho previnenia tým, že neoznámil\nvýsledok individuálnej poľovačky, streľbu a dohľadávanie dospelého diviaka, pričom neoznámenie\nvýsledku individuálnej poľovačky a dohľadávanie nie sú porušením žiadnej povinnosti ustanovenej\ninternými predpismi žalovaného. Žalovaný deklaroval porušenie Domáceho poriadku žalovaného časti\nC bod 11, pričom sám žalovaný považoval časť povinnosti podľa Domáceho poriadku časti C bod 11 za\nsplnenú (zápis do Knihy návštev revíru) a druhú časť povinnosti vôbec nepreukazoval. Uvedené priznal\naj sám žalovaný vo svojom vyjadrení. Trest bol teda jednoznačne uložený za skutok ako celok, opísaný\nv rozhodnutiach žalovaného, a teda bol uložený v rozpore s internými predpismi žalovaného, čím došlo\nk porušeniu základných práv žalobcu.\nŽalobca sa nestotožnil ani s posudzovaním výrokovej časti rozhodnutia výboru žalovaného zo strany\nkrajského súdu. Odhliadnuc od SP, ktorý jednoznačne definuje náležitosti rozhodnutia, aj samotné\nStanovy žalovaného v článku 11 bod 3 určujú podstatné náležitosti rozhodnutia. Medzi tie stanovy\nzaraďujú výrok o vine s popisom skutku a označenie predpisu, k porušeniu ktorého došlo. Krajský súd\nnepochopiteľne uviedol,\nže „v obidvoch rozhodnutiach sa iba konštatovalo, že nesplnenie\npovinnosti uvedenej v bode 11 časti C Domáceho poriadku PZ znemožnilo poľovníckemu hospodárovi\nzabezpečiť koordináciu dohľadávania postrieľanej raticovej zveri v zmysle § 19 ods. 10 písm. e/ zákona o\npoľovníctve“. Výroková časť rozhodnutia výboru žalovaného je jednoznačne odlíšiteľná od ďalších častí\npredmetného rozhodnutia. Krajský súd si bezdôvodne zamieňal vyjadrenie žalovaného v odôvodnení s\nvýrokovou časťou. Výbor žalovaného ako výrok o vine s popisom skutku vo svojom rozhodnutí uviedol:\n„uznáva vinným zo spáchania kárneho previnenia tým, že dňa 1.8.2011 neoznámil výsledok individuálnej\npoľovačky, streľbu a dohľadávanie dospelého diviaka poľovníckemu hospodárovi“. Skutok, pre ktorý sa\nukladá kárne opatrenie teda malo spočívať v neoznámení výsledku individuálnej poľovačky, streľby a\ndohľadávania dospelého diviaka poľovníckemu hospodárovi. Krajský súd nepovažoval za nezákonné,\nže výbor žalovaného uložil žalobcovi kárne opatrenie pre skutok, ktorý nebol porušením žiadnej právnej\npovinnosti žalobcu. Oznámiť výsledok individuálnej poľovačky a rovnako ani dohľadávanie dospelého\ndiviaka nebolo definované ako povinnosť v žiadnom internom predpise a dokonca ani sám žalovaný\ntento predpis nekvalifikoval. Ďalej výbor žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí označil predpis, k\nporušeniu ktorého došlo: „svojim konaním porušil Domáci poriadok PZ Lipa v časti C, bod 11 a taktiež v\nzmysle zákona č. 274/2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 19 ods. 10 písm.\ne) znemožnil poľovníckemu hospodárovi PZ Lipa koordináciu dohľadávania postrieľanej raticovej zveri“.\nŽalobca sa nemohol stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že nebol sankcionovaný za porušenie\nzákonných povinností uložených v zákone o poľovníctve. Sám žalovaný definoval predpisy, k porušeniu\nktorých došlo, nebolo preto zrejmé, prečo krajský súd svojvoľne menil výrokovú časť preskúmavaného\nrozhodnutia, keď uviedol, že konanie žalobcu, teda porušenie povinnosti uvedenej v bode 11 časti C\nDomáceho poriadku, znemožnilo koordináciu dohľadávania zveri. Výrok bol v tejto časti jednoznačný\na kládol za vinu žalobcovi, že znemožnil hospodárovi dohľadávanie. Žalovaný však nebol oprávnený\nukladať kárne opatrenia za znemožnenie poľovníckemu hospodárovi koordinovať dohľadávanie zveri.\n\nŽalobca krajskému súdu vytýkal aj jeho záver o tom, že on sám mal preukázať splnenie svojej povinnosti.\nÚstava SR v článku 50 ods. 2 ustanovuje prezumpciu neviny ako východisko pre uplatnenie trestnej\nzodpovednosti. Táto prezumpcia patrí k všeobecným zásadám právneho štátu. V každom konaní, v\nktorom dochádza k uplatneniu predpisov orgánom verejnej moci voči osobe musí orgán verejnej moci\npredpokladať nevinu osoby, proti ktorej uplatňuje právny predpis. Táto prezumpcia je mimo trestného\nkonania zaručená v ostatných právnych vzťahoch v rámci zásad implikovaných v úprave čl. 1 ods. 1\nÚstavy SR o právnom štáte. Zo zásady prezumpcie neviny vychádza aj Zásada 7 Odporúčanie č. R(91)1\nvýboru ministrov Rady Európy členským štátom o správnych sankciách, schválené Výborom ministrov\n13.2.1991, podľa ktorej dôkazné bremeno nesie správny orgán. Táto zásada vyjadruje všeobecné\nprocesné pravidlo, podľa ktorého správny orgán, ktorý inicioval sankčné opatrenie, je povinný predložiť\ndôkazy o predmetnom čine. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti o zásade prezumpcie\nneviny uviedol: ,,... obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu a nesmie byť tiež donucovaný\nk výpovedi alebo priznaniu. Z ústavnej zásady prezumpcie neviny ďalej vyplýva, že obvinenému je\npotrebné vinu dokázať a v prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie sa\nmusí rozhodnúť v prospech obvineného (in dubio pro reo)...“. Žalobca preto spochybnil právny názor\nkrajského súdu, ktorý nerešpektoval vyššie uvedený princíp prezumpcie neviny a ani spomínanú zásadu\nodporúčania výboru ministrov Rady Európy o správnych sankciách. Žalobca nebol nikdy vyzvaný\nžalovaným k preukázaniu splnenia si svojej povinnosti. Žalobcovi ako obvinenému ani nemôže vzniknúť\npovinnosť preukazovať splnenie svojej povinnosti tak, ako tvrdil krajský súd, keďže v takomto prípade\nby mohlo dôjsť k porušeniu princípu prezumpcie neviny a táto povinnosť by bola v rozpore s vyššie\nuvedenou zásadou. V takomto prípade by bol žalobca nútený, aby preukazoval svoju nevinu, čo\nnemôže byť akceptovateľné. V zmysle zásady 7 výboru ministrov Rady Európy je správny orgán, ktorý\ninicioval sankčné opatrenie, povinný predložiť dôkazy o predmetnom čine a tým umožniť žalobcovi\nvyjadriť sa k obvineniu a navrhnúť dôkazy o svojej nevine. Krajský súd právne nekvalifikoval, prečo\nby mal byť práve žalobca povinný preukázať splnenie svojej povinnosti. Samotná otázka dôkazného\nbremena je zásadnou v tejto veci a teda každý odklon od záväzných princípov a zásad musí byť\nadekvátne zdôvodnený. Chýbajúce odôvodnenie, ako aj chýbajúca právna kvalifikácia krajského súdu\nrobí rozsudok krajského súdu nepreskúmateľným.\nŽalobca tu dodal, že sám žalovaný disponoval jednoznačným dôkazným prostriedkom, ktorým dokáže\npreukázať splnenie povinnosti ustanovenej v bode 11 časti C Domáceho poriadku. Týmto dôkazným\nprostriedkom je Kniha návštev revíru. Žalobca si svoju povinnosť splnil a vystrelenú ranu zaznačil do tejto\nknihy. Rovnako túto skutočnosť oznámil poľovníckemu hospodárovi telefonicky a následne aj osobne.\nNakoľko však žalovaný nevedie žiadnu evidenciu o týchto oznámeniach a rovnako ani nevydáva žiadne\npotvrdenie o uskutočnení oznámenia, žalovaný tak vlastným zapríčinením porušil povinnosť zachytiť\nskutkový stav a dostal so do dôkaznej núdze. Žalovaný svojim konaním zmaril možnosť žalobcovi\nuniesť dôkazné bremeno, keďže žalobca nevedie žiadnu evidenciu a nevydáva žiadne potvrdenia o\nuskutočnených oznámeniach podľa bodu 11 časť C Domáceho poriadku. Ak by žalovaný riadne viedol\nprislúchajúcu evidenciu a vydával potvrdenia o uskutočnení oznámenia, nemal by byť žiaden problém\npre žalovaného preukázať, že žalobca si svoju povinnosť nesplnil a tým jednoznačne a nespochybniteľné\nodôvodniť prijaté rozhodnutie takýmto dôkazným prostriedkom.\nŽalobca ďalej poukázal na to, že Okresný súd Spišská Nová Ves predbežným opatrením č. k.\n2C/83/2011-8 zo dňa 13.6.2011 nariadil žalovanému, aby sa zdržal všetkých úkonov, ktorými by obmedzil\nalebo vylúčil výkon členských práv žalobcu u žalovaného. Žalovaný sa pokúsil zbaviť žalobcu členstva,\nčo sa mu však zatiaľ nepodarilo, nakoľko Okresný súd Spišská Nová Ves nariadil žalovanému predbežné\nopatrenie, aby dočasne akceptoval žalobcu ako člena a aby sa zdržal všetkých úkonov, ktorými by\nobmedzil alebo vylúčil výkon členských práv žalobcu u žalovaného. V krátkom čase po nariadení\npredbežného opatrenia sa v rozpore s nariadeným predbežným opatrením žalovaný pokúsil opätovne\nurčitým spôsobom obmedziť žalobcu na výkone práva poľovníctva tým, že mu zakáže lov raticovej zveri.\nPredbežným opatrením sa žalovanému nariadilo zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by obmedzil výkon\nčlenských práv, teda aj práva zúčastňovať sa na výkone práva poľovníctva. Ak teda žalovaný svojim\nrozhodnutím dočasne obmedzil lov raticovej zveri, teda dočasne obmedzil výkon práva poľovníctva\nžalobcu a jeho práva ako člena, žalovaný konal v rozpore s nariadeným predbežným opatrením.\nKrajský súd uviedol, že kárny postih možno uplatniť iba voči členovi PZ, avšak to nijako nevysvetľuje,\nprečo krajský súd odmietol akceptovať nariadenú povinnosť žalovaného zdržať sa všetkých úkonov\n\nobmedzujúcich výkon členských práv žalobcu. Ak predbežné opatrenie nariadilo žalovanému zdržať\nsa všetkých úkonov, ktorými by žalovaný obmedzil výkon členských práv žalobcu a žalovaný následne\nobmedzil výkon práva poľovníctva žalobcu z dôvodu prijatia rozhodnutia výboru bez akéhokoľvek\ndokazovania, žalovaný tak jednoznačne konal v rozpore s nariadeným predbežným opatrením.\nSprávnemu orgánu i krajskému súdu vytkol nedodržanie Zásady 6 Odporúčania č. R (91)1 výboru\nministrov Rady Európy členským štátom o správnych sankciách, v zmysle ktorej každý, komu by mohla\nbyť uložená správna sankcia, musí byť informovaný o obvinení proti nemu. Ďalej sa mu poskytne\ndostatočný čas na prípravu jeho prípadu s prihliadnutím na zložitosť veci a na prísnosť sankcií, ktoré\nby sa mu mohli uložiť. On alebo jeho zástupca musí byť informovaný o povahe dôkazov proti nemu.\nKrajský súd nepochopiteľne konštatoval, že žalobca bol uzrozumený so skutkom, ktorý sa mu kládol\nza vinu, s jeho právnou kvalifikáciou, mal možnosť sa k oznámeniu o začatí kárneho konania vyjadriť,\nvyjadrovať s k zisteniam výboru a členskej schôdze žalovaného, navrhovať a predkladať dôkazy. Žalobca\nmal možnosť sa osobne zúčastniť prerokovania kárneho opatrenia pred výborom, ako aj členskou\nchôdzou žalovaného. Podľa žalobcu však krajský súd posudzoval poskytnutý priestor pre žalobcu na\nobranu jeho práv len čisto formálne. K zaujatiu stanoviska, že k porušeniu procesných práv žalobcu\nako účastníka kárneho konania nedošlo, dokonca súdu stačilo posúdiť len deň odoslania pozvánky,\nresp. deň oznámenia doručovacou poštou. Krajský súd nepovažoval ani za potrebné si ustáliť, kedy a\nakým spôsobom bol žalobca informovaný o začatí kárneho konania, keďže rozhodujúcou skutočnosť je\ndeň doručenia oznámenia a nie deň jeho odoslania. Žalobcovi nebolo zrejmé, aké právne predpisy bral\nkrajský súd v úvahu pri posudzovaní poskytnutia priestoru žalobcovi na účinnú obranu. Podľa samotných\nStanov žalovaného článok 11 bod 4 posledná veta za deň doručenia sa považuje deň vrátenia písomnosti\nvýboru PZ. Podľa informácií, ktoré uviedol krajský súd do svojho odôvodnenia, odberná lehota na\nprevzatie písomnosti - údajnej pozvánky, prílohou ktorej bolo aj oznámenie o začatí kárneho konania\nproti žalobcovi, sa skončila 5.9.2011, pričom táto zásielka mohla byť vrátená žalovanému dňa 6. alebo\n7.9.2011. Deň doručenia pozvánky a rovnako aj oznámenia o začatí kárneho konania sa v zmysle stanov\npovažuje 6. alebo 7.9.2011. Žalobca uviedol, že žiadne dokazovanie v spornej veci sa na správnom\norgáne neuskutočnilo a teda sa nemal následne ani k čomu vyjadriť, no napriek tomu sa na danej schôdzi\nuž rozhodlo. Ak by súd posudzoval poskytnutie reálneho práva na účinnú obranu a neposudzoval by\nkonanie žalovaného len čisto formálne, musel by sa dopracovať k záveru, že poskytnutý priestor max.\ntroch dní odo dňa doručenia nebol v žiadnom prípade dostatočný. Konanie žalovaného považoval za\nznačne zmätočné, keďže žalovaný uviedol, že prvú pozvánku na schôdzu výboru zaslal žalobcovi už\n4.8.2011, avšak oznámenie o začatí kárneho konania bolo odoslané žalobcovi až pozvánkou zo dňa\n14.8.2011 oznámenou doručovacou poštou 17.8.2011. Krajský súd ani žalovaný neuviedli, kedy a akým\nspôsobom umožnil žalovaný žalobcovi poskytnúť dôkazy na svoju obranu, resp. v akej lehote mu poskytli\npriestor na takúto obranu. V oznámení žalovaný len oznamuje, že začína kárne konanie. V pozvánke\nžalovaný pozýva žalobcu na prerokovanie, čo však v konečnom dôsledku bolo len vynesenie rozsudku\nnad žalobcom. Žalovaný v žiadnej zo svojich písomnosti nevyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote\nsa vyjadril k vznesenému obvineniu a rovnako žalovaný v žiadnej zo svojich písomnosti neinformoval\nžalobcu o dôkazoch proti nemu.\nNapokon krajskému súdu vytkol, že sa nezaoberal, ako a akým spôsobom sa samotný žalovaný\ndozvedel o skutočnosti, že žalobca vystrelil ranu a že mu vznikla povinnosť urobiť záznam do Knihy\nnávštev revíru a túto skutočnosť oznámiť aj poľovníckemu hospodárovi. Nebyť splnenia povinností\nzo strany žalobcu, ktorý vykonal nespochybniteľný záznam do knihy návštev revíru a následného\ntelefonického oznámenia poľovnému hospodárovi, ktoré bolo potvrdené aj pri prvom osobnom stretnutí\nžalobcu s poľovným hospodárom, by žalovaný dodnes nevedel, že žalobca vystrelil nejakú ranu. V\nkonečnom dôsledku tak žalovaný využil medzery vo vlastných interných predpisoch, keďže žalobca\nnemal žiaden listinný dôkaz o oznámení vystrelenej rany poľovníckemu hospodárovi. Interné predpisy\nžalovaného nevyžadujú žiadne formálne náležitosti na oznámenie vystrelenej rany a neurčujú žiadnu\nlehotu na takéto oznámenie. Na potrestanie žalobcu žalovaným nebolo podľa názoru krajského súdu\nani potrebné takéto porušenie preukazovať, keďže podľa súdu obvinený mal preukázať svoju nevinu.\nŽalobca poukázal na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý jednoznačne\nkonštatoval, že aj správne trestanie sa považujú za veci trestného charakteru a vzťahuje sa na ne článok\n6 Európskeho dohovoru. Skutočnosť, že ide o drobný delikt ho nevyníma z dosahu článku 6 Európskeho\n\ndohovoru. Krajský súd, ak považoval žalobcu za povinného preukázať splnenie svojej povinnosti, hoc\nna preukázanie nebol zo strany žalovaného nikdy vyzvaný, posudzoval vec v rozpore s čl. 6 dohovoru,\nnakoľko súd vec posúdil v rozpore s prezumpciou neviny a narušil samotnú podstatu neobviniť sám seba.\nRovnako súd nerešpektoval porušenia tohto článku zo strany žalovaného, keďže žalovaný neumožnil\nžalobcovi vyjadriť sa k obvineniu. Oznámenie o začatí kárneho konania a pozvánka na výborovú schôdzu\nnemožno považovať za právo vyjadriť sa, nakoľko oznámením sa len oznamuje a pozvánkou sa v\nskutočnosti pozývalo len na vynesenie rozsudku nad žalobcom a žalobca v nej nebol upozornený na\nmožné dôsledky nedostavenia sa. Žalovaný nepreukázal poskytnutie reálneho práva na vyjadrenie sa k\nveci žiadnou listinou. O vykonaných dôkazoch nebola nikdy spísaná žiadna zápisnica a rovnako žalobca\nnevyhotovil ani žiadnu zápisnicu, prostredníctvom ktorej by preukazoval, že umožnil žalobcovi vyjadriť\nsa k meritu veci na členskej schôdzi s podpisom žalobcu, ktorý by tak vyjadril svoj súhlas s obsahom\ndanej zápisnice, resp. uplatnil svoje námietky.\nIII\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nestotožnil s názorom krajského súdu o tom,\nže rozhodnutia záujmovej samosprávy vydané v kárnom konaní podliehajú súdnemu prieskumu podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Tvrdil, že nepatrí medzi tzv. verejnoprávne korporácie s\nnúteným členstvom a že je nutné rozlišovať medzi Slovenskou poľovníckou komorou a Slovenským\npoľovníckym zväzom vrátane jednotlivých poľovníckych združení ako jeho organizačných zložiek. Zákon\nč. 274/2009 Z.z. prostredníctvom § 41 a nasledovných ustanovení vytvára komorový systém, tzn. systém\nzáujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva. Výkon práva poľovníctva je nutne\nviazaný na členský princíp v Slovenskej poľovníckej komore. Uvedené však neplatí pre združovanie\nv Slovenskom poľovníckom zväze a v jeho organizačných zložkách, ktorými sú jednotlivé poľovnícke\nzdruženia. V zmysle ustanovenia §§ 41 a 43 v spojení s ustanovením § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009\nZ.z. je Slovenský poľovnícky zväz spolu s inými fyzickými a právnickými osobami členom Slovenskej\npoľovníckej komory. Členstvo v Slovenskom poľovníckom zväze, resp. v jednotlivých poľovníckych\nzdruženiach, nie je nevyhnutnou podmienkou pre výkon práva poľovníctva. V tomto zmysle teda na\nrozdiel od Slovenskej poľovníckej komory nemajú Slovenský poľovnícky zväz a jednotlivé poľovnícke\nzdruženia charakter osobných korporácií spájajúcich členstvo s výkonom regulovaných činností,\nnejedná sa o tzv. nútené členstvo. Slovenský poľovnícky zväz, ako aj jednotlivé poľovnícke združenia\nako jeho organizačné zložky vykonávajú svoju činnosť na samosprávnom princípe, sú vytvárané „zdola“\nako osoby súkromného práva, pričom ich členská základňa je taktiež tvorená súkromnoprávnymi\nsubjektmi. Poľovnícke združenia prijímajú pravidlá, na základe ktorých sa riadi nielen ich vlastná\nčinnosť, ale ktoré regulujú aj vzťahy medzi jednotlivými členmi navzájom, medzi samotným združením\na jeho členmi a ďalšie vzťahy vznikajúce pri realizácii ich činnosti. Jednotliví členovia priznávajú\nSlovenskému poľovníckemu zväzu a v stanovenom rozsahu i jednotlivým poľovníckym združeniam\nnormotvorné i výkonné oprávnenia pri autoregulácii ich činnosti. Vôľu byť viazaní týmito pravidlami\nprejavujú jednotliví členovia podaním prihlášky alebo iným úkonom, ktorým vyjadrujú vôľu byť členmi\ntýchto združení. Regulácie schvaľované týmito združeniami treba chápať ako súkromnoprávne regulácie\nvytvárané na princípe zmluvnej regulácie, s osobitným mechanizmom vzniku zmluvy - tzv. súkromný\nzmluvný poriadok. Je nesporné, že pravidlá prijímané týmito združeniami nepožívajú plnú imunitu vo\nvzťahu k právnemu poriadku a nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nOrgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávnej právnickej osoby rozhodujú na základe stanov\nzdruženia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej.\nKonanie a rozhodovanie orgánov poľovníckeho združenia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú\nžiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú\njeho stanovy. Ani zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon Slovenskému poľovníckemu zväzu a ani\njednotlivým poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich\nčlenov práve z dôvodu, že tieto sú internou - súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Rozhodnutia\norgánov poľovníckeho združenia o uložení kárneho opatrenia členovi síce sú rozhodnutiami o právach a\npovinnostiach tohto člena ako fyzickej osoby, nie sú však rozhodnutiami v oblasti verejnej správy. Preto\npodľa názoru žalovaného nemôžu rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia podliehať súdnemu\nprieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 O.s.p. a na základe vyššie uvedených skutočností\n\nžalovaný naďalej namieta svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní tvrdiac, že výbor a členská schôdza\nžalovaného nie sú správnymi orgánmi v zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 a 2 O.s.p.\nŽalovaný ďalej argumentoval, že ak by aj akceptoval právny názor krajského súdu, že výbor a členská\nschôdza PZ LIPA sú v procese prijímania rozhodnutia o kárnom opatrení správnymi orgánmi v zmysle\nustanovenia § 244 ods. 2 O.s.p., nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej\npostup a rozhodnutie žalovaného o kárnom opatrení podlieha právnej úprave SP. Preskúmavané\nrozhodnutie treba podľa žalovaného považovať za rozhodnutie záujmovej samosprávy vydané v kárnom\n(disciplinárnom) konaní, ktorého procesné pravidlá sú upravené osobitne v inom predpise, ktorým sú\nstanovy žalovaného a v zodpovedajúcom rozsahu stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu.\nĎalej žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) v spojení s ustanovením § 79\nods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. sa všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok)\nvzťahuje na poľovnícku organizáciu len pokiaľ ide o jej vznik, registráciu a zánik. Rozhodovanie orgánov\npoľovníckeho združenia o uložení kárneho opatrenia však nie je predmetom právnej úpravy zákona o\npoľovníctve, nemá charakter správneho konania upraveného správnym poriadkom, ale je upravené vo\nvnútornom predpise, ktorým sú stanovy poľovníckeho združenia a v zodpovedajúcom rozsahu stanovy\nSlovenského poľovníckeho zväzu.\nZa nesprávny považoval žalovaný názor žalobcu, že krajský súd z dôvodu odmietnutia subsumpcie\nkonania žalovaného pod právnu úpravu správneho konania odmietol žalobné dôvody týkajúce sa\nzisťovania skutkového stavu, hodnotenia dôkazov a obsahových náležitostí rozhodnutí výboru a členskej\nschôdze žalovaného, v dôsledku čoho považoval rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný. Krajský\nsúd uvedené žalobné dôvody neakceptoval z hľadiska namietaného porušenia Správneho poriadku, ale\nposudzoval ich z hľadiska súladu postupu a rozhodnutí orgánov žalovaného so Stanovami PZ LIPA,\njeho Domácim poriadkom a všeobecnými zásadami správneho trestania, pričom celkom správne došiel\nk záveru, že nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu ako účastníka kárneho konania.\nKu samotnému skutku kladenému za vinu žalobcovi žalovaný uviedol, že domáci poriadok PZ LIPA v\nčasti C bod 11 ukladá členom PZ LIPA dve samostatné povinnosti, a to povinnosť hlásiť každú vystrelenú\nranu poľovnému hospodárovi a povinnosť zapísať každú vystrelenú ranu do Knihy návštev revíru. Zo\nskutkovej vety rozhodnutia výboru žalovaného, podľa ktorej sa žalobca dopustil kárneho previnenia\ntým, že „dňa 1.8.2011 neoznámil výsledok individuálnej poľovačky, streľbu a dohľadávanie dospelého\ndiviaka poľovnému hospodárovi“ jednoznačne podľa žalovaného vyplynulo, že žalovaný sa dopustil\nporušenia jednej z dvoch povinností stanovených v časti C bod 11 Domáceho poriadku PZ LIPA, a to\npovinnosti ohlásiť vystrelenú ranu poľovnému hospodárovi. Zo znenia skutkovej vety rozhodnutia výboru\nžalovaného nebolo žiadnym spôsobom možné vyvodiť, že žalovaný bol kárne stíhaný aj za porušenie\ndruhej povinnosti stanovenej v časti C bod 11 Domáceho poriadku PZ LIPA, a to povinnosti zapísať\nvystrelenú ranu do Knihy návštev revíru. Argumentáciu žalobcu, že bol postihnutý aj za povinnosť,\nktorú preukázateľne splnil, považoval preto žalovaný za neopodstatnenú. V súlade s názorom krajského\nsúdu aj žalovaný zastáva názor, že zo znenia rozhodnutia výboru PZ LIPA nebolo možné vyvodiť, že\nžalobca bol sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 19 ods. 10 zákona č. 274/2009 Z.z. Pokiaľ\nby aj konštatácia, že žalobca konkrétnym konaním, ktorým porušil konkrétne ustanovenie Domáceho\nporiadku, navyše znemožnil poľovníckemu hospodárovi PZ LIPA koordináciu dohľadávania raticovej\nzveri v zmysle ustanovenia § 19 ods. 10 zákona č. 274/2009 Z.z. bola považovaná vo výroku rozhodnutia\nza nadbytočnú, nemalo by to podľa názoru žalovaného podstatný vplyv na vecnú správnosť tohto\nrozhodnutia.\nŽalovaný trval na tom, že kárne konanie vedené proti žalobcovi zodpovedalo všeobecným princípom\nsprávneho trestania, žalobca bol včas a riadne oboznámený so začatím kárneho konania proti jeho\nosobe, so skutkom, ktorého sa mal dopustiť, ako aj s kvalifikáciou interného predpisu žalovaného,\nktorého porušenie sa žalobcovi kládlo za vinu; tiež mal možnosť osobne sa zúčastniť konania pred\noboma orgánmi žalovaného a v priebehu celého kárneho konania mal vytvorený dostatočný priestor a\nmožnosť na plnohodnotnú realizáciu jeho obhajoby, vrátane možnosti ku skutku sa vyjadriť a predkladať\ndôkazy o svojej nevine.\n\nŽalovaný tiež opakovane vyjadril svoje stanovisko, že kárne konanie vedené proti žalobcovi nebolo\nv rozpore s uloženým predbežným opatrením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 2C/83/2011,\nktorým bola žalovanému uložená povinnosť strpieť členstvo žalobcu a zdržať sa všetkých úkonov,\nktorými by obmedzil alebo vylúčil výkon jeho členských práv u žalovaného. Názor žalobcu v tejto\notázke vychádzal z nesprávneho rozširujúceho výkladu účinkov zmieneného predbežného opatrenia.\nPredmetom konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves č. k. 2C/83/2011 bolo určenie, že\nčlenstvo žalobcu u žalovaného nezaniklo, preto bolo potrebné účinky vyššie uvedeného predbežného\nopatrenia aplikovať v hraniciach vymedzených predmetom konania o veci samej, teda v hraniciach\nzamedzujúcich žalovanému v takom konaní, ktorým by mohol obmedziť alebo vylúčiť výkon členských\npráv žalobcu v súvislosti s jeho členstvom v PZ LIPA. V opačnom prípade, posudzujúc účinky\npredbežného opatrenia v žalobcom naznačenom rozsahu, by viedlo k absurdnému záveru o de facto\nnepostihnuteľnosti žalobcu za akékoľvek prípadné konanie v rozpore s internými predpismi PZ LIPA,\nnakoľko každé prípadné disciplinárne rozhodnutie, ktoré by žalobcu za také konanie postihovalo, by\nmohlo byť považované za rozhodnutie, ktorým sa obmedzuje výkon členských práv žalobcu.\nZ uvedených dôvodov žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nIV\nArgumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nPrvostupňový správny orgán - Výbor PZ svojim rozhodnutím zo dňa 9.9.2011 uložil žalobcovi kárne\nopatrenie vo forme dočasného obmedzenia lovu raticovej zveri (jelenej, srnčej a diviačej) v revíri PZ\nLipa na dobu 3 roky.\nToto kárne opatrenie uložil žalobcovi za spáchanie kárneho previnenia, ktorého sa žalobca dopustil\ntak, že dňa 1.8.2011 neoznámil výsledok individuálnej poľovačky, streľbu a dohľadávanie dospelého\ndiviaka poľovníckemu hospodárovi, čím porušil Domáci poriadok PZ LIPA v časti C bod 11. V\nodôvodnení rozhodnutia výbor PZ LIPA konštatoval, že žalobca bol dňa 1.8.2011 na poľovačke v lokalite\nBaldovské lúky, kde strieľal po dospelom diviakovi. V tento deň i v nasledujúci deň vykonal dohľadávku\npostrieľaného diviaka s neúspešným výsledkom. Tento fakt zapísal aj do knihy návštev revíru. Výsledok\nsvojho konania však neoznámil poľovníckemu hospodárovi PZ LIPA. Týmto konaním porušil Domáci\nporiadok PZ LIPA v časti bodu 11 písm. c/, podľa ktorého každá vystrelená rana pri individuálnej\npoľovačke musí byť hlásená hospodárovi. Pretože žalobca neohlásil túto skutočnosť poľovníckemu\nhospodárovi, znemožnil mu tým koordináciu dohľadávania postrieľanej raticovej zveri v zmysle § 19 ods.\n10 písm. e/ zákona č. 274/2009 Z.z.\nV\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že žalobca\n„...svojim konaním porušil Domáci poriadok PZ Lipa písm. C bod 11, kde každá vystrelená rana pri\nindividuálnej poľovačke musí byť hlásená hospodárovi. Keďže menovaný neohlásil túto skutočnosť\npoľovníckemu hospodárovi PZ Lipa v zmysle zákona č. 274/2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov § 19 ods. 10 písm. e) znemožnil poľovníckemu hospodárovi PZ Lipa koordináciu\ndohľadávania postrieľanej raticovej zveri. Výbor PZ Lipa dospel k záveru že svojim konaním Ing. N. W.\nje vinný z kárneho previnenia, ktoré sa mu kladie za vinu. Proti tomuto rozhodnutiu člen PZ podľa §\n20 ods. 5 podal odvolanie, podľa zistenia členskou schôdzou v stanovenej 15-dňovej lehote. Členská\nschôdza bola tajomníkom oboznámená s kárnym opatrením výboru, dala možnosť vyjadriť sa Ing. J. W.\nk prejednávanej veci a nadpolovičnou väčšinou hlasov\nvšetkých členov potvrdila rozhodnutie výboru a odvolanie člena PZ Ing. N. W. zamietla v celom rozsahu“.\n\nVII\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu\nodvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte\nrozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p.\npodanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2\nO.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že podanie odvolania bolo dôvodné a preto rozsudok súdu prvého stupňa z nižšie uvedených\ndôvodov zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.\nOdvolací súd v súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie zdôrazňuje, že\nuvedená otázka už bola opakovane riešená a preto v ďalšom poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie\nč. k. 1Sžr/147/2012 zo dňa 24.9.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil nasledovné:\n„....Podľa § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení účinnom od 1.9.2009\nsa tento zákon nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva.\nPred účinnosťou zákona č. 274/2009 Z.z., ktorým došlo k úprave postavenia poľovníckych združení, bolo\npoľovnícke združenie občianskym združením, registrovaným na výkon práva poľovníctva, na ktoré sa\nvzťahovali ustanovenia zákona o združovaní občanov. Od 1.9.2009 bola ale takáto pôsobnosť vylúčená.\nPodľa § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve Občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva\npodľa osobitného predpisu (zákon o združovaní občanov) je poľovníckou organizáciou podľa tohto\nzákona.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 246 ods. 1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné\nkrajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 246a ods. 1 O.s.p. miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán,\nktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s\npôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne\npríslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.\nOdvolací súd v ďalšom poukazuje s úmyslom udržať svoju doterajšiu judikatúru na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr/56/2011 zaoberajúci sa obdobnou otázkou: „...V\nsúvislosti s uvedeným je nutné poukázať na teóriu správneho práva (napríklad Hendrych, D. a kol.:\nSprávni právo, Obecná část, 6. vydaní, Praha: C. H. Beck, 2006, str. 105 a nasl.), podľa ktorej medzi\nsubjekty verejnej správy sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré teória člení na územné, osobné a\nreálne korporácie. Najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných\npovolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec\nkorporácie odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo\niba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napríklad\njednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi...... Navyše uvedený\nverejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje zák. č. 274/2009 Z.z., ktorý prostredníctvom svojho\n§ 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém, tzn. Systém záujmovej samosprávy s podmienkou\n\nčlenstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 cit. zákona), a ďalej aj systém prísnej kontroly etického\nsprávania jednotlivých členov s tým, že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor štátnej správy (§ 71 v\nspojení s § 75 zák. č. 274/2009 Z.z.)...“.\nPodľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je z vyššie uvedeného zrejmé, že žalovaný ako subjekt\npráva má samosprávny a združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a\nnutne viazaný na členský princíp. Kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena\npoľovníckej organizácie, je podľa odvolacieho súdu jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva\nfyzickej osoby - člena žalovaného. Rozhodnutia žalovaného vydané v rámci kárneho konania preto\nnemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu.\nPokiaľ teda krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci súdneho prieskumu, jeho\npostup bol správny a nachádza oporu v judikatúre NS SR (sp. zn. 1Sžr/42/2012 z 13.4.2012, sp. zn.\n1 Sžr/153/2011 zo dňa 6.3.2012).\nPredmetom súdneho preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je teda rozhodnutie Členskej\nschôdze PZ LIPA o zamietnutí odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Výboru PZ o uložení kárneho\nopatrenia žalobcovi vo forme dočasného obmedzenia lovu raticovej zveri (jelenej, srnčej a diviačej) v\nrevíri PZ LIPA na dobu troch rokov.\nJednou z podstatných otázok v predmetnej právnej veci, ktorá ostala spornou je, či sa na kárne konanie\nvedené žalovaným vzťahujú aj ustanovenia SP. Krajský súd dal v tejto otázke za pravdu žalovanému a\nkonštatoval, že kárne konanie sa riadi výlučne stanovami PZ a tzv. Domácim poriadkom. Žalobca však\nod počiatku tvrdil, že na uvedené konanie treba aplikovať ustanovenia SP, pretože jeho použitie nebolo\nnijakým spôsobom vylúčené.\nPodľa § 1 ods. 1 a 2 SP sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy\nsprávne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb\na právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\nSprávnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\nZákon č. 274/2009 Z.z. v zmysle ustanovenia § 1 upravuje\na) podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených\nbiotopov,\nb) uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov,\nc) poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu,\nd) ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť\npoľovníckej stráže,\ne) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie,\nf) organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“),\ng) podmienky na lov a zužitkovanie zveri,\nh) náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri,\ni) pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve,\n\nj) zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.\nZákon č. 274/2009 Z.z. v ustanovení § 2 písm. q/ definoval právo poľovníctva a jeho výkon tak, že právom\na výkonom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú\nalebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať\nvajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať\nna to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie\nprávnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov\nSlovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a\npresadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva.\nPodľa § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nVšeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na\na) posúdenie projektu podľa §\nwww.zakonypreludi.sk/zz/2009-274>,\n\n6\n\n<http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274>\n\na\n\n<http://\n\nb) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8 <http://www.zakonypreludi.sk/\nzz/2009-274>,\nc) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274> alebo zmluvy\npodľa § 13 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274>,\nd) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 <http://www.zakonypreludi.sk/\nzz/2009-274> a členov poľovníckej stráže podľa § 28 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274>,\ne) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274>,\nf) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274> a <http://\nwww.zakonypreludi.sk/zz/2009-274>,\ng) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274> okrem písmena d),\nh) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274>\nokrem písmena c),\ni) rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274>\na i) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-274> a § 74 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/\nzz/2009-274> okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa § 78 <http://www.zakonypreludi.sk/\nzz/2009-274>.\nPoľovníctvo a jeho výkon sú upravené zákonom č. 274/2009 Z.z. Bolo ustálené, že poľovnícke združenia\nzriadené podľa tohto zákona sú orgánmi záujmovej samosprávy. Zákon č. 274/2009 Z.z. upravuje vznik,\nzmenu a zánik PZ. Neobsahuje však ustanovenia týkajúce sa prípadného kárneho konania PZ voči\nvlastným členom. Pokiaľ však orgán záujmovej samosprávy koná a rozhoduje o právach či povinnostiach\nsvojho člena, ide jednoznačne o konanie, aké má na zreteli ustanovenie § 1 ods. 1 SP. Odvolací súd na\ntomto mieste opakovane odkazuje na už vyššie citovanú argumentáciu Najvyššieho súdu z rozsudku\nč. k. 1Sžr/56/2011, v zmysle ktorej právo poľovníctva je regulované verejným záujmom a štátom a\nspadá pod verejnú správu. Preto s prihliadnutím na ustanovenie § 1 SP a na skutočnosť, že aplikácia\nSP v kárnom konaní nebola vylúčená osobitným predpisom - teda ani zákonom č. 274/2009 Z.z. ani\nsamotnými Stanovami PZ, žalovaný musí v správnom (kárnom) konaní postupovať aj podľa ustanovení\nvšeobecného predpisu. Odvolací súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní argumentoval tým, že SP\n\nje všeobecným predpisom správneho konania a aplikuje sa v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna\núprava, ktorá vylúči jeho pôsobnosť na vymedzený okruh právnych vzťahov, prípadne ak táto osobitná\nprávna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu. Nakoľko neexistuje osobitný\nzákon, ktorý by vylúčil pôsobnosť správneho poriadku na kárne konanie, do úvahy prichádza subsidiárne\npoužitie správneho poriadku a stanov žalovaného.\nOdvolací súd poukazuje na to, že Stanovy žalovaný čiastočne upravujú kárne konanie (napr. náležitosti\nrozhodnutia, odvolaciu lehotu...), avšak neupravujú dokazovanie, či procesné práva a povinnosti\núčastníka správneho konania a keďže aplikácia SP nebola výslovne vylúčená, bolo povinnosťou\nžalovaného mať na zreteli príslušné zákonné ustanovenia SP, priebeh správneho konania bližšie\nupravujú.\nŽalobca v konaní namietal, že žalovaný vôbec nevykonal dokazovanie o skutočnosti, či vystrelenú ranu\noznámil poľovného hospodárovi alebo nie. Žalobca tvrdil, že tak urobil. Žalovaný však v prvostupňovom\nrozhodnutí len konštatoval (bez akýchkoľvek dôkazov a vlastných úvah), že žalobca tak neurobil.\nNavyše žalovaný v druhom stupni svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil, ani sa nezmienil o odvolacích\nnámietkach žalobcu, neuviedol, ako sa s nimi vysporiadal a prečo ich nepovažoval za dôvodné. Z\nrozhodnutia žalovaného nemožno vyvodiť ani záver o tom, či žalobcovi bolo umožnené využiť jeho\nprocesné práva - právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť\nsa k podkladu i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Nemožno tak konštatovať, že\nrozhodnutie žalovaného bolo vydané na podklade presne a úplne zisteného skutkového stavu, ako to\nmá na zreteli § 32 SP.\nOdvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že kárne opatrenie\nuložil žalobcovi za spáchanie kárneho previnenia, ktorého sa žalobca dopustil tak, že dňa 1.8.2011\nneoznámil výsledok individuálnej poľovačky, streľbu a dohľadávanie dospelého diviaka poľovníckemu\nhospodárovi, čím porušil Domáci poriadok PZ LIPA v časti C bod 11. Z časti C bod 11 Domáceho\nporiadku PZ LIPA však vyplýva, že každá vystrelená rana pri individuálnej poľovačke musí byť hlásená\npoľovníckemu hospodárovi a zapísaná v Knihe návštev revíru. Preto odvolací súd vyhodnotil ako\ndôvodnú aj námietku žalobcu, že v správnom rozhodnutí chýba presný popis skutku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na podklade týchto zistení považoval rozhodnutie správneho\norgánu za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, skutkový stav za neúplne zistený\na nedostačujúci na posúdenie uvedenej veci a rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre\nnedostatočné odôvodnenie (§ 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p.) a preto rozhodol tak, ako je to uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že v konaní\núspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 926,72 € podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu\nzo dňa 21.11.2012, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“). Trovy konania\ntvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 794,72 € a iné trovy konania vo výške 132 €.\nTrovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú:\n- z odmeny za 5 úkonov právnej služby\n1. príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl.) 127,17 €\n2. podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl.)\n\n127,17 €\n\n3. odvolanie proti uzneseniu (§ 14 ods. 1 písm. e) vyhl.) 127,17 €\n4. účasť na pojednávaní (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl.)\n\n127,17 €\n\n5. odvolanie proti rozsudku (§ 14 ods. 1 písm. e) vyhl.) 127,17 €\n- k nim prislúchajúcich režijných paušálov (§ 16 ods. 3 vyhl.), 5 x 7,63 38,15 €\n- z náhrady za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhl.) 6 x 12,72\n\n76,32 €\n\n- z cestovného (§ 16 ods. 4 vyhl. v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v\nznení neskorších predpisov), cesta Spišská Nová Ves - Košice a späť - 150 km pri spotrebe 7,2 l/100\nkm a cene pohonných hmôt 1,578 €/l + náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za\nkaždý km (7,2/100 = 0,072 x 1,578 = 0,113 + 0,183 = 0,296 x 150)\n44,40 €\nIné trovy konania pozostávajú:\n- z náhrady za súdny poplatok\n1. za podanie žaloby\n2. za podanie odvolania\n\n66 €\n66 €\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/5/2012", "guid": "46b1206e-6161-4a7d-8505-f9df7a56d48f:06ba7b43-7db8-46d0-b455-02bfe43010c4", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}