{"guid": "0ad18344-5528-46f6-adaf-daee21d05cfc:803c0429-35be-4197-86f2-fa8d6c0b900a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7011200853.1", "spisova_znacka": "8Sžf/72/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/72/2013 z 30. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2014, sp. zn. 8Sžf/72/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7011200853.1", "identifikacne_cislo": "7011200853", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2014-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-15", "nazov": "§ 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/803c0429-35be-4197-86f2-fa8d6c0b900a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7011200853.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7011200853.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7011200853.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/72/2013\n7011200853\n30. 10. 2014\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2014:7011200853.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu:\nPRESTÍŽ, s.r.o., 076 82 Malá Tŕňa 153, IČO: 31 712 339, zast. JUDr. Pavlom Gombosom,\nadvokátom, so sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. I/223/12849-65503/2011/999541-r zo dňa 21. júna 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6S/119/2011 - 34 zo dňa 16. mája 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/119/2011 - 34 zo dňa\n16. mája 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/12849-65503/2011/999541-r zo dňa 21. júna\n2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (ďalej len ,,zákon č.\n511/1992 Zb.\") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trebišov č. 740/230/63-9220/11/Maže zo dňa 8.\napríla 2011, ktorým správca dane podľa § 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. uložil pokutu vo výške 10\n000 € za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy podľa § 15 ods. 6 písm. a/, d/ a g/ a v nadväznosti\nna ust. § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb., keď nepredložil doklady potrebné k vykonaniu daňovej\nkontroly na DPH za mesiac august 2009.\nKrajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca zobral voči žalovanému v 2/ rade žalobu svojim podaním\nz 3. októbra 2011 späť, a súd preto postupom podľa § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O.s.p.\") a § 250d ods. 3 O.s.p. voči žalovanému v 2/ rade zastavil.\nO žalobe voči rozhodnutiu žalovaného v 1/ rade rozhodol krajský súd postupom podľa § 15 ods.6 písm.\na/, d/ a g/ zákona č. 511/1992 Zb. a § 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb.\nKrajský súd poukazujúc na jednotlivé úkony správcu dane a relevantné ustanovenia právnych predpisov\ndospel k záveru, že žalobca v konaní nepredložil všetky doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie\na účtovné prípady v písomnej alebo technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie\nbolo správcom dane uložené.\nKrajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca nepredložil správcovi dane dodávateľské faktúry za\nvykonanú prepravu, knihu jázd a iné požadované doklady\nKrajský súd zároveň žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a to postupom podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dňa 4. júla 2013 odvolanie, ktoré\nodôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j., že súd na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, a že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho\n\nposúdenia veci. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté\nrozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a\nžalovaného zaviaže k náhrade trov konania.\nUviedol, že prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, že napadnuté\nrozhodnutie trpí vadou neodôvodnenosti a nepreskúmateľnosti, pričom poukázal na ust. § 30 ods. 1 a\n3 zákona č. 511/1992 Zb. a § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pričom žalovaný v zmysle citovaného\nustanovenia nepostupoval. Namietal porušenie zásady primeranosti a proporcionality podľa § 2 ods. 2\nzákona č. 511/1992 Zb., poukazujúc na množstvo otvorených daňových kontrol u podnikateľa F. V. a\njeho zaťaženie množstvom výziev a šikanózne správanie zo strany správcov dane.\nĎalej žalobca poukázal na to, že žalobca využil právo slobodne podnikať. Podľa žalobcu jediný\nargument súdu, že žalobca nepredložil všetky potrebné dôkazy k daňovej kontrole za nesprávny, nakoľko\nnevychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci. Podľa jeho názoru mal správca dane všetky\npotrebné doklady a disponoval cez iné daňové kontroly všetkými potrebnými informáciami a jeho postup\nbol preto šikanózny.\nZároveň žiadal priznať náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.\nK podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 31. júla 2013 vyjadril žalovaný tak, že sa\nstotožňuje sa závermi krajského súdu uvedenými v napadnutom rozsudku a poukázal na svoje\nvyjadrenie k žalobe z 30. novembra 2011 a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 30. októbra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,\nktorým bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinnosti stanovenej v § 15 ods. 6 písm. d/ zákona\no správe daní a poplatkov v sume 10 000 €.\nPodľa § 15 ods. 6 písm. a/, d/ a g/ zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú\nhospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane\nevidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo\npísomné vysvetlenia.\nPodľa § 35 ods. 15, ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto\nzákona alebo osobitného zákona 11ab) alebo povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, za ktorých\nporušenie sa neukladá pokuta podľa odsekov 1 až 7, môže mu správca dane uložiť pokutu do 33 190\n€. Pokutu možno uložiť opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo k náprave a\nprotiprávny stav trvá; maximálna výška pokuty ustanovená v prvej vete musí byť zachovaná. Rovnako\nmôže správca dane uložiť pokutu za nesplnenie niektorej z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto\nzákona aj tretej osobe.\nPokiaľ ide o vecné námietky uvádzané v odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nPreto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti\npovažuje za vhodné doplniť nasledovné: žalobca v podstatnej časti odvolania uvádza námietky, ktoré\nsú totožné s tými, ktoré uvádzal už v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\n\nPokiaľ v odvolaní žalobca tvrdí, že krajský súd nevzal do úvahy ním predložené dôkazy o spolupráci\na súčinnosti so správcom dane počas daňovej kontroly, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia nie\nsú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Bolo vecou žalobcu, že využil svoje právo podnikať vo\nviacerých spoločnostiach, pričom nemôže byť na ťarchu správcu dane, že by nemohol od žalobcu\npožadovať predloženie dokladov a evidencií, ktoré mal viesť. V tejto súvislosti sa tvrdenia žalobcu\nuvádzané v odvolaní javia odvolaciemu súdu ako účelové, nemajúce oporu v skutkovom stave ani v\nobsahu spisov.\nNaopak, z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,\nje nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými\nrelevantnými námietkami uvedenými v žalobe.\nV súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo\nnáležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil\nprávne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nPreto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach a nepovažujúc námietky žalobcu za dôvodné, napadnutý rozsudok\npostupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň\npoukazuje.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca úspešný\nnebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/119/2011", "guid": "e18a4662-9d23-40c1-a2d9-bd93b14ebfcd:b86e4f2b-3f4a-49f2-9e7d-bb04257bf1f6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}