{"guid": "4edfffb8-3bae-44c6-b65e-091a4d69128a:063dc06a-f5f9-4d30-9d31-09be5eeed798", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7011200701.1", "spisova_znacka": "6Sžf/26/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/26/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2014, sp. zn. 6Sžf/26/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7011200701.1", "identifikacne_cislo": "7011200701", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/063dc06a-f5f9-4d30-9d31-09be5eeed798", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7011200701.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7011200701.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7011200701.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/26/2013\n7011200701\n26. 02. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:7011200701.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša\na členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu:\nRELAX s.r.o., so sídlom Grunt č. 30, Medzev, IČO: 36 571 423, adresa na doručovanie Jánošíkova\n9, Košice, zastúpeného vedúcim právneho odboru žalobcu JUDr. Petrom Blaškom, PhD., trvale bytom\nv Košiciach, Bernolákova 31, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/223/10261-53804/2011/990057-r zo 16. mája 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach, č. k. 6S/81/2011-244 z 29. novembra 2012, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/81/2011-244 z 29.\nnovembra 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom\nč. k 6S/81/2011-244 z 29. novembra 2012 postupom podľa § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti hore\noznačeného rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad Bodvou\nč. 711/230/1795/11/Kov zo dňa 1. februára 2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o povolenie\nobnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Moldava nad Bodvou č.\n711/230/20561/10/Kov zo dňa 7. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume 7.003,31 €. O trovách\nkonania rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu neúspešnému žalobcovi\nnepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že nakoľko žalobca v návrhu na obnovu konania a ani\nv odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, skutkovo dôvod obnovy konania podľa\n§ 51 ods.1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“) nevymedzil,\nnekonkretizoval dôkazy o ktoré sa opieralo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré sa\nukázali ako nepravdivé, sa otázkou či bol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 51 ods. 1 písm. b/\nzák. č. 511/1992 Zb., nemohol zaoberať. Dôkazy, ktoré žalobca pripojil k svojmu odvolaniu smerujúcemu\nproti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20561/10/Kov\nzo dňa 7. októbra 2010, boli vydané až po rozhodnutí daňového úradu, a preto sa nimi daňový úrad\nzaoberať ani nemohol, čím nebola splnená základná podmienka v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. b/ zák.\n\nč. 511/1992 Zb.) t. j., aby rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 7. októbra 2010\nbolo vydané na základe týchto dôkazov.\nPodľa názoru krajského súdu nebola splnená ani jedna podmienka pre naplnenie dôvodu obnovy\nkonania podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb., ktorých kumulatívne splnenie je potrebné,\na to :\n- existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne po právoplatne ukončenom\ndaňovom konaní,\n- musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie,\n- tieto skutočnosti a dôkazy sa navyše nemohli uplatniť v daňovom konaní bez zavinenia účastníka\nkonania.\nDôkazy, ktoré žalobca uviedol v návrhu na obnovu konania, ktoré mali odôvodňovať povolenie obnovy,\npodľa názoru krajského súdu nevyšli najavo po právoplatnom ukončení daňového konania vedeného\nDaňovým úradom Moldava nad Bodvou, nakoľko zistil, že skutočnosti vyplývajúce z obsahu potvrdení\nsúdnych exekútorov N.. W.K. a N.. D. Y., boli známe daňovému subjektu už v čase výkonu daňovej\nkontroly, pretože žalobca v daňovom konaní tvrdil, že predmetné služby boli súdnym exekútorom\nposkytnuté dodávateľom TRIO SERVICE P.B. Košice (N.. C. H., PhD.). Krajský súd uviedol, že nie je\nrozhodujúce, kedy bolo potvrdenie o skutočnostiach známych žalobcovi vyhotovené a v tejto súvislosti\npoukázal na to, že nové dôkazy musia mať takú kvalitu, že v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní\nobjektívne mohli zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. V prípade, ak by aj tieto\npotvrdenia súdnych exekútorov boli vydané pred vydaním rozhodnutia zo dňa 7. októbra 2010, nemohli\nmať vplyv na vydanie tohto rozhodnutia, pretože tieto skutočnosti boli správcovi dane známe z tvrdení\nžalobcu. V súvislosti s nezavinenou nemožnosťou uplatnenia dôkazov v daňovom konaní, účastníkom\nkonania ako poslednou podmienkou, krajský súd uviedol, že nič nebránilo žalobcovi zabezpečiť a\npredložiť potvrdenia súdnych exekútorov o skutočnostiach uvedených v týchto potvrdeniach ešte pred\nvydaním rozhodnutia zo dňa 7. októbra 2010. Napokon krajský súd mal za to, že ani zápisnice o\nmiestnych zisťovaniach vykonaných daňovými úradmi u menovaných súdnych exekútorov, nebolo\nmožné hodnotiť ako skutočnosti a dôkazy v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb., pretože\ntie sa týkali výkonu daňových kontrol u súdnych exekútorov za rok 2009 a nie za predmetné zdaňovacie\nobdobie III. štvrťrok 2008.\nZáverom krajský súd skonštatoval, že žalobca svoje žalobné námietky vo vzťahu k predmetu konania\npodľa § 51 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 511/1992 Zb. nekonkretizoval, ale iba všeobecne tvrdil, že\nnepovolením obnovy konania bol ukrátený na svojich právach. Zdôraznil, že všetky žalobné námietky\nsa netýkajú uvedeného predmetu konania, ale týkajú sa daňového konania ukončeného vydaním\nrozhodnutia Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 7. októbra 2010, ktorými sa súd nemohol\nv rámci predmetného konania zaoberať. Uviedol, že uplatnené žalobné dôvody musia byť vymedzené\npredmetom konania, t. j. žalobné dôvody sa musia týkať žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ak\ntáto podmienka nie je splnená, súd sa žalobnými dôvodmi nezaoberá, pretože zákonnosť rozhodnutia\nmožno skúmať len na základe žalobných námietok, ktorých obsahom je tvrdenie o nezákonnosti\nnapadnutého správneho rozhodnutia. Preto sa krajský súd žalobnými námietkami, ktorých obsahom sú\ntvrdenia žalobcu o nezákonnosti postupu Daňového úradu Moldava nad Bodvou v konaní ukončenom\nvydaním rozhodnutia zo 7. októbra 2010, nemohol zaoberať.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré doplnil\npísomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14. marca 2013 (doplnok č. 1 k odvolaniu).\nVo svojom odvolaní žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením prvostupňového súdu, že subdodávateľ p. N..\nH. - TRIO SERVICE je zároveň právnym zástupcom žalobcu v konaní pred daňovým úradom a tým\ndodávateľ a žalobca je prepojený jednou osobou, pretože dôkazy to jednoznačne vyvracajú. Uviedol,\nže prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou zákazu prenosu dôkazného bremena zo\nsubdodávateľa na žalobcu.\n\nTiež namietal, že prvostupňový súd mu nedoručil písomné prílohy žalovaného uvedené v odôvodnení\nrozsudku na strane č. 4, 3 odseku v prvej vete (vyjadrenie žalovaného z 13. septembra 2011), čo\npovažoval za porušenie svojich práv a právom chránených záujmov v súdnom procese, ktoré môže mať\nvplyv na konečný výsledok rozhodnutia súdu.\nKonštatoval, že prvostupňový súd nevenoval dostatočnú pozornosť komplexnému preskúmaniu veci,\nnávrhom a dôkazom predkladaným žalobcom, ale prevzal subjektívny nepravdivý názor žalovaného bez\ntoho, aby si overil jeho pravdivosť.\nĎalej je z obsahu odvolania žalobcu zrejmé, že nesúhlasil s názorom krajského súdu, že sa nemohol\nzaoberať otázkou, či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 51 ods. 1 písm.\nb/ zák. č. 511/1992 Zb., keďže žalobca dôvod na obnovu v návrhu na obnovu konania nevymedzil\na nekonkretizoval dôkazy. Uviedol, že dôkazy konkretizoval (všetky podania i oneskorené revokovali\nkonkrétne dôkazy, ktoré však daňové orgány dodnes neakceptovali) a vyslovil presvedčenie, že všetky\ndôkazy, ktoré sú predkladané účastníkom konania, majú byť preskúmavané podľa zákona v jednotlivých\nprocesných etapách a z ničoho nevyplýva, že oneskorený dôkaz nie je dôkazom pre ďalšie konanie.\nTaktiež nesúhlasil so stanoviskom krajského súdu, že zápisnice z miestnych zisťovaní u súdnych\nexekútorov vykonaných daňovými úradmi, nebolo možné hodnotiť ako dôkazy, pretože sa týkali roku\n2009 a nie III. štvrťroku 2008. Poukázal na pasivitu žalovaného, keď Daňový úrad Moldava nad\nBodvou v roku 2008 neurobil nič a až v roku 2009 dožiadal DÚ BA I, BA III. a DÚ Senica, čím\nbol ukrátený na svojich právach a chránených záujmoch, pretože tým, že mal možnosť nahliadať do\nspisov, mal aj právo vyjadrovať sa k skutočnostiam v dožiadaniach zistených, pričom tieto jeho práva\nboli nečinnosťou žalovaného a neexistenciou dôkazov (dožiadaní) ukrátené a mali podstatný vplyv\nna vydanie rozhodnutia žalovaného v daňovom konaní za III. štvrťrok 2008. Žalobca sa nestotožnil\nani so záverom súdu ohľadne nesplnenia podmienok žalobných dôvodov na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože sa domnieval, že žaloba bola podaná ako komplex od\nprvopočiatku sporu dňom začatia daňovej kontroly až do súčasnosti, a preto mal byť aj materiál skúmaný\nako celok vo všetkých vzájomných súvislostiach a nie len ako fragmenty. Zdôraznil, že v priebehu\nprvostupňového konania sa dozvedel nové skutočnosti, ktoré predložil súdu doplnkom žaloby z 21.\nmarca 2012, s ktorým sa však krajský súd nezaoberal.\nŽalobca v rámci odvolania poukázal tiež na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú zároveň\ncitoval. Vzhľadom na to, že krajský súd pochybil, v konaní spôsobil vady, ktoré mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, žalobca navrhol, aby\nodvolací súd jeho odvolaniu vyhovel, napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nK podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, ktorý navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správne potvrdil. V súvislosti s posudzovaním splnenia\npodmienok podľa písm. a/ ust. § 51 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol, že zo spisového\nmateriálu vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli obsahom potvrdení súdnych exekútorov boli žalobcovi\nznáme už v čase vydania dodatočného platobného výmeru správcu dane o vyrubení rozdielu dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 a žalobca mal možnosť tieto dôkazy uplatniť\nv priebehu daňového konania. Pokiaľ sa jedná o dôvod obnovy konania uvedený v písm. b/ citovaného\nzákona, žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybnili pravdivosť\ndôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru správcu dane. Mal za to,\nže vyššie uvedené preukazuje, že neboli splnené podmienky pre obnovu konania.\nV písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 14. marca 2013, označeným ako doplnok k\nodvolaniu č. 1, žalobca uviedol, že :\n- po podaní odvolania v merite veci mu z Daňového úradu Košice bolo doručené predvolanie na\n18.2.2013 za účelom exekúcie údajného kumulatívneho daňového nedoplatku 83.590,80 €, v ktorom je\nzahrnutý i dovýrub DPH za III. kvartál 2008 vo výške 7.003,31 €,\n- ústne exekučné pojednávanie sa uskutočnilo na Daňovom úrade Košice dňa 27. februára 2013, o\nktorom bola spísaná zápisnica, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj jeho stanovisko z 27. februára 2013.\n\nŽalobca vzhľadom na to, že uvedený postup považoval za mimosúdny nátlak na protistranu v práve\nprebiehajúcom súdnom procese, ktorým je zastrašovaný až likvidačným spôsobom, uvedené spolu s\npripojeným predvolaním, zápisnicou a stanoviskom predložil súdu za účelom posúdenia s tým, aby ich\nzobral do úvahy pri rozhodovaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.\ns použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech.\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ - c/ zák. č. 511/1992 Zb., konanie ukončené právoplatným rozhodnutím\nokrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a\nrozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a\nnemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,\nb) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa\ndosiahlo trestným činom,\nc) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/223/10261-53804/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny\norgán podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad\nBodvou č. 711/230/1795/11/Kov zo dňa 1. februára 2011, ktorým v zmysle ust. § 52 ods. 1 a 5 zák. č.\n511/1992 Zb. bola zamietnutá žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným\nrozhodnutím Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20561/10/Kov zo dňa 7. októbra 2010 o\nvyrubení dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Moldava nad Bodvou vydal 7. októbra 2010\ndodatočný platobný výmer č. 711/230/20561/10/Kov, ktorým vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za\nIII. štvrťrok 2008 v sume 7.003,31 €. Žalobca podal voči nemu odvolanie, avšak po uplynutí zákonnej\nlehoty na podanie odvolania (Oznámenie Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 18. novembra\n2010). Rozhodnutie daňového úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 11. novembra 2010.\nŽalobca v písomnom podaní, ktorým doplnil svoje odvolanie žiadal, aby daňový úrad chápal odvolanie\nako podnet na mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ust. § 51 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., nakoľko\nsa domnieval, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré majú podstatný vplyv na výrok vyššie\n\ncitovaného rozhodnutia. Uvedené podanie, nakoľko nemalo náležitosti podľa ust. § 51 ods. 4 zák. č.\n511/1992 Zb., bolo na základe výzvy daňového úradu doplnené. Žalobca v doplnenom podaní uviedol,\nže vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia\npodľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. a nemohli sa uplatniť v konaní bez zavinenia\núčastníka konania. Dôkazy, na ktoré poukazoval žalobca, a to potvrdenie N.. W.K., súdneho exekútora\nako i N.. W. Y., súdneho exekútora, boli vydané po vydaní dodatočného platobného výmeru zo dňa 7.\noktóbra 2010, a teda preukazujú nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo a majú podstatný vplyv na výrok\nrozhodnutia. Z uvedených potvrdení malo vyplynúť, že došlo k reálnemu poskytnutiu služieb N.. C. H.,\nPhD. v rámci služieb poskytovaných spoločnosťou RELAX s.r.o. Za ďalšie dôležité dôkazy preukazujúce\nodôvodnenosť návrhu na obnovu konania označil žalobca zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového\núradu Bratislava I, Bratislava III, obe zo dňa 6. decembra 2010 a DÚ Senica zo dňa 8. decembra\n2010, z ktorých taktiež vyplýva osobné poskytnutie služieb JUDr. Petrom Blaškom. Žalobca upozornil\naj na dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žiadosti o obnovu v podanom odvolaní voči dodatočnému\nplatobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou, ktorými sa daňový úrad vôbec nezaoberal.\nŽalobca zastával názor, že tieto dôkazy je potrebné pri obnove konania zohľadniť, pretože podľa ust. §\n51 ods. 1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb. bol dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad\nBodvou vydaný na základe dôkazov, ktoré sa ukázali bez bližšej špecifikácie ako nepravdivé.\nDaňový úrad Moldava nad Bodvou rozhodnutím č. 711/230/1795/11/Kov zo dňa 1. februára 2011\nzamietol žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím\nDaňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20561/10/Kov zo dňa 7. októbra 2010 o vyrubení dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008. Uvedené rozhodnutie daňového úradu bolo\nna základe odvolania žalobcu rozhodnutím žalovaného č. I/223/10261-53804/2011/990057-r zo dňa 16.\nmája 2011 potvrdené. Predmetné rozhodnutie bolo predmetom preskúmavacieho konania podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po dôslednom oboznámení sa s podkladmi súdneho\nspisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o\nvecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu.\nOdvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že predmet konania v správnom súdnictve\nje daný výrokom napadnutého správneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že úlohou prvostupňového\nsúdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie o nepovolení obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím\nsprávcu dane. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je\nvecne správny, dostatočne jasný a zrozumiteľne zdôvodnený, na ktorého odôvodnenie v súlade s ust.\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. plne poukazuje stotožniac sa pritom s jeho závermi.\nVo všeobecnosti možno konštatovať, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý\npredstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Procesná\núprava obsiahnutá v ust. § 51 a § 52 zák. č. 511/1992 Zb., rozčleňuje konanie o návrhu na obnovu\nkonania na dve časti. Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádiá konania:\n1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný\norgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy\nkonania,\n2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní\nrozhodlo.\nV predmetnej právnej veci sa jedná o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii\nalebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených\ndôkazov na meritum veci, pretože by mohlo ísť o prejudikovanie rozhodnutia v obnovenom konaní,\nku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva\ndokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv\n\nna meritum veci. Konanie o návrhu na obnovu konania žalobcu bolo v jeho prvej časti ukončené\nrozhodnutím o zamietnutí návrhu na obnovu konania bez toho, aby sa správny orgán zaoberal meritom\nveci ako takej. Z uvedeného následne vyplýva záver o tom, že krajský súd tým, že sa vôbec nezaoberal\nžalobnými námietkami týkajúcimi sa daňového konania, pričom však svoj postup aj náležite odôvodnil,\npostupoval v súlade so zákonom, nakoľko predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým\npotvrdil rozhodnutie daňového úradu o zamietnutí návrhu na obnovu konania. Nemožno sa preto ani\nstotožniť s názorom žalobcu, že žaloba bola podaná ako komplex od prvopočiatku sporu t. j. dňom\nzačatia daňovej kontroly až po súčasnosť a teda materiál mal byť skúmaný ako celok vo vzájomných\nsúvislostiach.\nZ ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že konanie ukončené právoplatným\nrozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3)\na rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a\nnemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,\nb) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa\ndosiahlo trestným činom.\nKrajský súd sa z pohľadu vyššie citovaného ustanovenia, v rozsahu žalobných dôvodov zaoberal\notázkou, či zamietnutie návrhu na obnovu konania žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne vo svojom\nrozhodnutí zdôvodnil, či malo jeho rozhodnutie oporu v zákone a či mali žalobcom predložené a v návrhu\nna obnovu konania uvedené dôkazy nejaký vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktoré\nje predmetom prieskumu, tak ako sa domnieva žalobca a dospel k nasledovným zisteniam, s ktorými\nsa stotožňuje aj odvolací súd.\nZ ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že pre povolenie obnovy konania musia\nbyť kumulatívne splnené tri podmienky:\n- novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo,\n- možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia\n- nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že neboli splnené žiadne z vyššie uvedených\npodmienok. Odvolací súd hodnotiac záver krajského súdu o charaktere zápisníc z miestnych zisťovaní\nvykonaných daňovými úradmi a ich nemožnosti hodnotiť ich ako skutočnosti alebo dôkazy, pretože\nsa týkali výkonu daňových kontrol u súdnych exekútorov za rok 2009 a nie za predmetné zdaňovacie\nobdobie v spojení s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý poukazoval na pasivitu daňového úradu, keď\nv roku 2008 neurobil nič a v roku 2009 dožiadal Daňové úrady BA I, BA III. a Senica, čím sa cíti byť\nukrátený na svojich právach a neexistencia dôkazov mala podľa jeho názoru podstatný vplyv na vydanie\nrozhodnutia žalovaného - vyhodnotil žalobcovu odvolaciu námietku ako právne bezvýznamnú. Vo vzťahu\nk samotnej daňovej kontrole nemajú totiž uvedené dôkazy relevanciu vzhľadom na to, že sa jednalo o\niné zdaňovacie obdobie iného roku. Okrem iného považuje odvolací súd za potrebné dať žalobcovi do\npozornosti, že počas celého daňového konania mal možnosť využívať svoje procesné práva a v konaní\nvystupovať aktívne.\nOdvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom krajského súdu, že sa nemohol zaoberať s predloženými\ndôkazmi z pohľadu, či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 51 ods. 1 písm. b/\nzák. č. 511/1992 Zb., keďže žalobca s ohľadom na citované ustanovenie dôkazy, ktoré by preukazovali\nuvedené nevymedzil ani bližšie nekonkretizoval. V takom prípade nie je skutočne možné posúdiť,\nkonkrétne aké dôkazy - ktoré sú nepravdivé resp. boli dosiahnuté trestným činom - boli základom pre\nprávne závery správneho orgánu a podkladom pre vydanie rozhodnutia.\n\nPodľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nsprávneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nAž do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť\nho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).\nPokiaľ ide o vyššie citované ustanovenie § 250b ods. 1 O.s.p., lehota ustanovená na podanie žaloby\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je lehotou prekluzívnou, a z hľadiska plynutia tejto\nprekluzívnej lehoty je dôležitý okamih podania návrhu na začatie konania. Podľa doterajšej súdnej praxe\nžaloba musí byť podaná v lehote 2 mesiacov so všetkými náležitosťami uvedenými v § 249 ods. 2\nO.s.p. (okrem prípadu, ak pôjde o povinné zastúpenie v zmysle § 250a O.s.p.), keďže (R 58/2001) súd\nnevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré majú\ntvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti súdom.\nNemožnosť doplniť náležitosti podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,\nšpeciálne dôvodov nezákonnosti, resp. rozsahu, v ktorom sa rozhodnutie správneho orgánu napáda, po\nlehote ustanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p. vyplýva z ustanovenia § 250h ods. 1 O.s.p., ktorého účelom\nje zakotviť koncentračnú zásadu v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, na\nzáklade ktorej už žalobca v priebehu konania nemôže rozšíriť jeho predmet, len ho obmedziť.\nPokiaľ teda žalobca v písomnom vyjadrení - replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ako aj\nna pojednávaní uskutočnenom dňa 29. novembra 2012, rozšíril žalobné dôvody, prvostupňový súd\npostupoval v súlade so zákonom, keď na tieto žalobné dôvody súdu doručené až po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty, v ktorej možno rozširovať žalobné dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,\npri rozhodovaní neprihliadol a v napadnutom rozsudku sa nimi nezaoberal.\nČo sa týka námietky žalobcu, že prvostupňový súd mu nedoručil písomné prílohy žalovaného uvedené\nv odôvodnení rozsudku na strane č. 4, 3 odseku v prvej vete (vyjadrenie žalovaného z 13. septembra\n2011), čo považoval za porušenie svojich práv a právom chránených záujmov v súdnom procese,\nodvolací súd konštatuje nasledovné. V súdnom spise sa nachádzajú dve vyjadrenia žalovaného, a to\nvyjadrenie k žalobe z 13. septembra 2011, ktoré bolo doručené súdom žalobcovi spolu s predvolaním\nna pojednávanie na deň 5. apríla 2012 (prevzal 14. marca 2012) - a vyjadrenie k doplneniu žaloby\nz 27. apríla 2012, ktoré bolo doručené žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie na termín 29.\nnovembra 2012 (prevzal 16. novembra 2012). Za tohto stavu vo veci odvolaciemu súdu nezostávalo nič\niné ako vyhodnotiť uvedenú námietku žalobcu ako neopodstatnenú.\nZároveň odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní,\nnad rámec žalobných dôvodov, nebolo možné v odvolacom konaní zohľadniť.\nV súvislosti s odvolacími námietkami, ktoré žalobca doplnil v podaní označenom ako doplnok odvolania\nč. 1, doručený odvolaciemu súdu dňa 23. februára 2012, odvolací súd konštatuje, že na uvedené\npodanie nemohol prihliadať, nakoľko pri uplatnení koncentračnej zásady, na základe ktorej je krajský\nsúd ako súd prvého stupňa viazaný rozsahom žalobných námietok, je i súd odvolací viazaný rozsahom\nodvolacích námietok, ktoré majú svoj základ a vyvstávajú z rozsahu tých žalobných.\nSkutočnosť, že žalobca až v priebehu konania pred prvostupňovým súdom označil dôkazy, o ktorých\nsa domnieval, že odôvodňujú obnovu daňového konania, odvolací súd nemohol vyhodnotiť v jeho\nprospech. V prípade produkovania nových dôkazov, ktoré neuplatnil v rámci preskúmavaného konania\npred správnymi orgánmi, bolo vecou žalobcu využiť zákonný postup v zmysle zákona č. 511/1992 Zb.\n\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré\nby mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nKrajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,\nktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu\nstotožnil, vychádzajúc pritom z odvolania, ako aj z rozsahu a dôvodov podanej žaloby.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že\nžalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol v tomto konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}