{"guid": "f52682e9-3537-4395-b896-96d9f3b833d3:98785cb7-f45c-4fef-9c92-c048c7db69bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7011200457.3", "spisova_znacka": "10Sžp/15/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/15/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2014, sp. zn. 10Sžp/15/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7011200457.3", "identifikacne_cislo": "7011200457", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 525/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/525-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 525/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/525-2003/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223", "nazov": "zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/525#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/525#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/98785cb7-f45c-4fef-9c92-c048c7db69bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7011200457.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7011200457.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7011200457.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžp/15/2013\n7011200457\n28. 05. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:7011200457.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: EKOS\nPLUS s.r.o., Omská 9, Košice, IČO 36 577 910, zastúpeného JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom,\nAK so sídlom v Michalovciach, Námestie Slobody 3, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného\nprostredia ústredie - útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. 43 960 012 11/552-6789/Bar zo dňa 7. marca 2011, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/51/2011-122 zo dňa 10. júla 2013,\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/51/2011-122 zo dňa\n10. júla 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/51/2011-153 zo dňa\n16. októbra 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnymi orgánmi\nRozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č.\n43 965 046 10/8340-33804/Vaľ zo dňa 16. novembra 2010 (správneho orgánu prvého stupňa) bola\npodľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej starostlivosti o životné prostredie a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súlade s § 69 zákona č. 223/2001 Z.\nz. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe\nvykonaného správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov uložená účastníkovi konania: EKOS PLUS s.r.o. Omská 29, 040 01 Košice, IČO: 36 577\n910 pokuta za kontrolou zistené nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona č. 223/2001 Z. z. o\nodpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoO)\na ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva spoločnosťou EKOS\nPLUS s.r.o., Košice, prevádzka skládka odpadov v katastrálnom území obce X. v období od 30. júla 2009\ndo 29. marca 2010 podľa § 78 ods. 2 písm. h) ZoO vo výške 13 500 eur (slovom trinásťtisícpäťsto eur)\nza to, že ako nájomca skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, v katastrálnom území obce\nX., na vyžiadanie orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, nepredložil nájomnú zmluvu zo\ndňa 1. júla 2008, uzatvorenú medzi spoločnosťou EKOS PLUS s.r.o., Košice a spoločnosťou FÚRA\ns.r.o., Rozhanovce s viditeľnými článkami, týkajúcimi sa predmetu zmluvy, podmienok užívania predmetu\nnájmu, doby trvania nájomného vzťahu a záverečných ustanovení, týkajúcu sa nakladania s odpadmi\n\nna predmetnej skládke odpadov a tým neposkytol pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým\nhospodárstvom, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 19 ods. 1 písm. i) ZoO.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. 43 960 012 11/552-6789/Bar zo dňa 7. marca 2011 odvolanie\nžalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nŽalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konane. Tvrdil, že\nžalovaný sa nevysporiadal s obchodným tajomstvom obsiahnutým vo vybielených článkoch zmluvy\nmedzi žalobcom a FÚRA s.r.o. z 1. júla 2008, z ktorého dôvodu nemohli byť tieto vybielené články\nzverejnené a čitateľné, žalovaný odňal možnosť konať žalobcovi pred správnym orgánom, keď\nnevyhovel požiadavke žalobcu o stanovenie ústneho pojednávania, s poukazom na čl. 6 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a slobôd, v spojení s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietal výšku\npokuty, ktorá nebola zdôvodnená a aj preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.\nK okruhu žalobných dôvodov sa po vykonanom pojednávaní krajský súd vyslovil nasledovne:\n1/ Predmet zmluvy medzi žalobcom a FÚRA s. r. o. z 1. júla 2008, ako aj ďalšie náležitosti, ktorých\noznámenie predložením nevybielenej časti zmluvy žiadal prvostupňový správny orgán, netvorili a\nnetvoria predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 Obchodného zákonníka a nebol preto dôvod\nich utajovať, pred žalovaným. Krajský súd uviedol, že pracovníci kontroly v tomto smere postupovali v\nsúlade s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a oprávnene žiadali\nod kontrolovaného subjektu (žalobcu) predloženie nájomnej zmluvy medzi dotknutými obchodnými\nspoločnosťami.\n2/ Krajský súd uviedol, že zo strany správneho orgánu nebola akceptovaná námietka vytýčiť ústne\npojednávanie, nakoľko skutkový stav veci nebol sporný a dokazovanie bolo ukončené. S týmto právnym\nnázorom sa súd stotožnil.\n3/ Uloženie pokuty vo výške 13.500,- € považoval krajský súd za odôvodnené a primerané, pričom\ndôvody uviedol v napadnutom rozsudku, resp. poukázal na dôvody uvedené v správnych rozhodnutiach.\nUviedol, že pokuta bola uložená v sadzbe stanovenej zákonom a je na úvahe správneho orgánu akú\nkonkrétnu výšku pokuty v tejto sadzbe zvolí.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie sa k nemu\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca. Namietal, že krajský súd bol pri rozhodovaní\nnesprávne obsadený, nevykonal dokazovanie v intenciách predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho\nsúdu. Ďalej uviedol, že krajský súd nevykonal riadne dokazovanie, čím došlo k vade konania, na ktorú\nmusí odvolací i dovolací súd prihliadnuť ex offo. Uviedol, že nie je pravda, aby správny orgán nemal k\ndispozícii inkriminovanú zmluvu, pretože ju mal z OO PZ v Drieňove, ktorému ho predložila konateľka\nžalobcu. Žiadal k prerokúvanej veci, resp. k spisu o prerokúvanej veci pripojiť spis Krajského súdu v\nKošiciach sp. zn. 7S/149/2011, lebo súvisí s prerokúvanou vecou.\nĎalej žalobca namietal uloženie viacerých sankcií za ten istý skutok a poukazoval na zásadu ne bis\nin idem (nie dvakrát za to isté). Ďalej žalobca opakoval, že správny orgán mal z uvedených dôvodov\nzastaviť konanie, lebo pre nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia došlo k odňatiu práva účastníkovi\nkonať. Poukázal na to, že konanie správneho orgánu sa v podstate žalobcu netýkalo, pretože žalobca\nskládku neprevádzkoval, nevykonával rekultiváciu ani iné činnosti na predmetnej skládke. Na žalobcu\n\nneboli vydané žiadne rozhodnutia orgánmi štátnej správy v súvislosti so skládkou Petrovany a preto\nnemohla poskytnúť požadované doklady pre žalovaného. Nevykonával žiadnu činnosť a z toho dôvodu\nnedisponoval požadovanými dokladmi. Žalobca ďalej poukazoval na to, že v predmetnom konaní nebolo\npreukázané kto tento odpad navozil a prevádzkoval, nakoľko na dokumentácii dokladujúcej ukladanie\nodpadov, ktorú žalovaný mal k dispozícii, žalobca EKOS PLUS s.r.o. nikdy nikde nevystupoval.\nŽalobca citovaním ustanovení Správneho poriadku poukázal na povinnosti správnych orgánov a teda i\nžalovaného pri vedení správneho konania, počnúc jeho formálnym začatím, oznámením zúčastneným\nstranám, dokazovaním, súčinnosťou so stranami, povinnosťou dokázať vinu priestupcovi, dať mu\nmožnosť brániť sa a vyjadriť sa atď., pričom poukazoval na porušenia všetkých týchto ustanovení najmä\nSprávneho poriadku. Poukázal ďalej na to, že žalovaný konal s osobou, ktorá na to nemala oprávnenie\na keď sa s tým žalobca vysporiadal, žalovaný na to neprihliadol.\nNapokon namietal porušenia základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, keď\nneprejednal a nevysporiadal sa v dôvodoch svojho rozhodnutia so žalobnými dôvodmi v celom rozsahu\ntak, ako to nariadil svojim pokynom Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 8Sžp/9/2012 zo dňa 23. apríla 2013.\nNamietal tiež, že žalovaný nemal oprávnenie konať, lebo to prislúchalo Obvodnému úradu životného\nprostredia v Prešove.\nŽalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nŽalovaný nestotožňujúc sa s námietkami žalobcu v celom rozsahu, navrhol odvolanie ako nedôvodné\nzamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred najvyšším súdom ako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom\nvyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol 28. mája 2014 pomerom\nhlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom od 1. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP).\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 10. júla 2013. Odvolací súd vzhľadom na vyčerpávajúce a nepochybné zistenie správnych\norgánov potvrdené presvedčivým odôvodnením rozsudku krajského súdu nepovažoval za potrebné na\nprejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 247 ods. 2 O. s. p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je\npredpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok)\nrozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány\ndbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodné\nrozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a vyjasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nPodľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\núvahami a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 9 ods. 1, a 2 a 10 ods. 1 až 7 zák. č. 525/2003 Z.z. o štátnej starostlivosti o životné prostredie:\nInšpekcia je odborný kontrolný orgán, ktorý\na) vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu a za podmienok\nustanovených osobitnými predpismi, 10)\nb) ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie,\nc) vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného\nprostredia podľa osobitného predpisu, 11)\nd) vykonáva ďalšiu činnosť vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu osobitných predpisov,\n10)\ne) vykonáva činnosť kontrolného orgánu podľa osobitných predpisov, 10a)\nf) vykonáva štátny dozor vo veciach dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej\núrovni a na regionálnej úrovni akciami, na ktoré bola poskytnutá podpora z Environmentálneho fondu.\nInšpekcia sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia (ďalej len\n„inšpektorát“).\n\nÚstredie inšpekcie a inšpektoráty vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu\npodľa § 9 ods. 1 vo svojich územných obvodoch.\nÚzemným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Sídla a územné obvody\ninšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2 tohto zákona.\nGenerálny riaditeľ inšpekcie môže v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o pochybnosti o\nnepredpojatosti zamestnancov inšpektorátu, o podozrenie z nedodržania platných právnych postupov pri\nvýkone kontroly alebo z dôvodu vykonávania špecifických úloh, poveriť inšpektorát vykonávať kontroly,\nuložiť opatrenia na nápravu a pokuty aj mimo sídla príslušného inšpektorátu.\nGenerálny riaditeľ môže zriadiť na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 9 ods.\n1 stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu a zároveň určí územné obvody\npatriace do pôsobnosti dočasného alebo stáleho pracoviska inšpektorátu.\nNa konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie\ninšpekcie.\nInšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.\nPodrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá minister životného prostredia.\nPodľa § 69 písm. a), b) a § 73 ods. 1 a 2 ZoO Inšpekcia je a) orgánom štátneho dozoru v odpadovom\nhospodárstve (§ 73), b) ukladá pokuty (§ 78 okrem § 78 ods. 1 písm. e) a § 78 ods. 3 písm.\ne). Štátny dozor v odpadovom hospodárstve (ďalej len „štátny dozor“) je dozor nad dodržiavaním\npovinností právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov (ďalej len „kontrolovaná osoba“) podľa\ntohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a povinností\nvyplývajúcich z rozhodnutí vydaných na základe tohto zákona. Štátny dozor u osôb, ktorým bol\nudelený súhlas (§ 7) alebo autorizácia (§ 8 až 14), sa vykonáva najmenej jedenkrát za štyri roky.\nAk orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom,\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej\nz rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 78.\nOdvolací súd preskúmaním pripojených na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov zistil, že\nsprávne orgány splnili vyčerpávajúco svoju povinnosť o začatí kontroly, o oznámení začiatku konania o\nuložení pokuty, umožnili žalobcovi vyjadrenie k predmetu kontroly, vyzvali ho opakovane na odstránenie\nnedostatku zisteného kontrolou - predloženie nevybielenej zmluvy o podnájme skládky odpadov v obci\nPetrovany medzi žalobcom a s. r. o. FÚRA z 1. júla 2008, umožnili žalobcovi vyjadriť sa ku kontrolným\nzisteniam, podrobne sa zaoberali všetkými námietkami uvedeným z väčšej časti v teraz podanom\nodvolaní a napokon náležite odôvodnili i uloženie a výšku uloženej pokuty. Ústne konanie ani podľa\nnázoru odvolacieho súdu nebolo potrebné nariaďovať pre viacnásobnú možnosť žalobcu vyjadriť sa k\npodkladu, pre ktorý mala byť pokuta uložená ešte pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu.\nOdvolací súd považuje za krajským súdom presvedčivo vyargumentované hlavne to, že neboli porušené\nžiadne práva žalobcu.\nŽalovaný, resp. pred ním oprávnený prvostupňový správny orgán - Slovenská inšpekcia životného\nprostredia - Inšpektorát životného prostredia Košice, ako orgán štátneho dozoru v odpadovom\nhospodárstve podľa § 9 a § 10 zák. č. 525/2003 Z.z. štátnej starostlivosti o životné prostredie a § 69 a\n73 majú zo zákona oprávnenie na ukladanie pokút pri výkone štátneho dozoru vo veciach nakladania\ns odpadmi.\nKonanie o uložení pokuty bolo začaté v súlade s právnymi predpismi, oprávneným orgánom, riadne\nbol o tom upovedomený žalobca, ktorý vznášal v priebehu konania námietky, ktorými sa správny orgán\nprvého stupňa zaoberal a vysporiadal.\nKrajský súd v Košiciach podrobne uviedol, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí tiež uviedol, že\ndňa 12. marca 2010 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov IŽP a žalobcu, počas ktorého bola žalobcovi\n\noznámená aj dĺžka výkonu kontroly, a na ktorom bola orgánu Inšpekcie ŽP predložená aj sporná zmluva\nuzavretá s obchodnou spoločnosťou FÚRA s.r.o. Rozhanovce.\nProtokol č. 30/2010 zo dňa 29. marca 2010 bol zaslaný kontrolovanému subjektu a tento subjekt mal\nmožnosť sa k nemu vyjadriť ešte pred vydaním rozhodnutia (16. novembra 2010). Uvedenú písomnosť\nžalobca prevzal dňa 23. apríla 2010.\nNeopodstatnenosť námietok kontrolovaného subjektu IŽP Košice oznámil žalobcovi listom č.\n4284-15427/54/2010/Vaľ zo dňa 19. mája 2010, termín prerokovania z kontroly bol stanovený na deň\n21. júna 2010. Pri tomto prerokovaní protokolu žiadne nové dôkazy žalobcom predložené neboli, ani\nneboli vyvrátené kontrolné zistenia, žalobca prijal príslušné opatrenia na nápravu, ako to vyplýva zo\nzáverov protokolu.\nKontrolovaný subjekt následne prevzal oznámenie o začatí správneho konania dňa 18. októbra\n2010, pričom zo strany správneho orgánu nebola akceptovaná námietka o potrebnosti vytýčiť ústne\npojednávanie, nakoľko skutkový stav veci nebol sporný a dokazovanie bolo ukončené. S týmto právnym\nzáverom správneho orgánu sa súd stotožňuje, pretože je v súlade s § 33 Správneho poriadku.\nPokuta v správnom konaní za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. i/\nZoO bola stanovená podľa § 78 ods. 2 cit. zákona v sume 13 500 € v rozpätí sadzby pokuty od\n0 do 16 596,95 € z dôvodu, že žalobca ukončil prevádzku skládky odpadov v Obci Petrovany k 30.\noktóbru 2007, orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve do doby vydania prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia (16. novembra 2010), pretože žalobca ani na základe viacnásobného vyžiadania\nnepredložil doklad, týkajúci sa odpadového hospodárstva predmetnej skládky odpadov a svojím\nkonaním značne sťažil objasňovanie vo veci nelegálneho navozenia odpadov. Pri stanovení výšky\npokuty správny orgán prihliadol na dobu pretrvávania protiprávneho stavu, keď kontrolovaný subjekt aj\nnapriek prijatiu opatrenia na odstránenie kontrolou zisteného nedostatku nepredložil požadovanú zmluvu\nmedzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou FÚRA s.r.o. Rozhanovce.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. i/ ZoO držiteľ odpadu je povinný umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom\nhospodárstve (§ 73) prístup do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich\nvyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým\nhospodárstvom; ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.\nZ vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že obchodná spoločnosť FÚRA s.r.o. Rozhanovce\nnemala žiadny dôvod na nepredloženie zmluvy s prenajímateľom, resp. od prípadného vlastníka\npozemku prenajímajúceho pozemok na predmet skládky pre žalobcu a ako už bolo vyššie uvedené,\ntento predmet skládky nemá pojmové znaky § 17 Obchodného zákonníka o obchodnom tajomstve.\nZ uvedeného dôvodu, podľa ust. § 78 ods. 2 písm. h/ ZoO, pokutu do 16 596,95 € uloží príslušný orgán\nštátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá\nneumožní činnosť orgánov štátneho dozoru v súlade s § 19 ods. 1 písm. i/, § 20 ods. 2 písm. c/, § 21\nods. 1 písm. i/. § 42 ods. 11, § 43 ods. 4, § 44 ods. 5, § 44a ods. 4, § 46 ods. 5, § 48 ods. 7, § 48c ods.\n1 a 2. § 54 ods. 4, § 54i ods. 4 a § 73 ods. 4.\nUloženie výšky pokuty za správny delikt je na úvahe správneho orgánu, ktorý svoju úvahu v napadnutom\nrozhodnutí riadne odôvodnil, pričom jej výška nie je mimo rozpätia, ktorú ustanovuje § 78 ods. 2 ZoO.\nPokiaľ žalobca namietal porušenie zásady ne bis in idem, odvolací súd uvádza, že nie je porušením tejto\nzásady, ak jediným konaním poruší ustanovenie zákona (hoci i to isté) viacero právnych subjektov a\nvšetky (v prerokúvanom prípade tri) sú za to postihnuté pokutou. Nepostihnutie niektorého zo subjektov,\nktoré právo porušili by naopak viedlo k porušeniu inej zásady právneho štátu, ktorou je rovnosť strán v\nkonaní a pred zákonom. Iba v prípade opakovaného uloženia pokuty žalobcovi v tom istom konaní za\nto isté porušenie zákona (nie dovolené opakované uloženie pokuty v prípade nesplnenia povinnosti) by\nmohlo dôjsť k porušeniu uvedenej zásady.\nOchrana práv účastníka správneho konania bola zabezpečená riadnym prerokovaním protokolu,\núčastník konania bol s výsledkom prerokovaného protokolu oboznámený a jeho práva boli zabezpečené\ntým, že voči takému rozhodnutiu správneho orgánu využil aj opravné prostriedky, nakoniec aj podal\n\nžalobu na súd. Nedošlo preto k porušeniu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /\nčl. 7 ods. 5 Ústavy SR/, ani čl. 46 Ústavy SR.\nNapokon odvolací súd uzatvára, že krajský súd sa nedopustil pochybenia ani v tom, žeby nerešpektoval\nzávery obsiahnuté v uznesení NS SR sp.zn. 8Sžp/9/2012 zo dňa 23. apríla 2013, pretože splnil úlohy,\nktoré mu najvyšší súd v uvedenom uznesení uložil a tiež ich jednoznačne a zrozumiteľne uviedol:\n„Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že krajský súd po doručení vyjadrenia žalovanej k podanej\nžalobe pristúpil k vyhláseniu rozsudku bez nariadenia pojednávania, pričom vyjadrenie k žalobe zo\ndňa 8. decembra 2011 žalobkyni nedoručil, jeho rovnopis sa nachádza v súdnom spise. Takýmto\npostupom krajský súd odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a reagovať na vyjadrenie\nžalovanej, keď nezabezpečil doručenie jej vyjadrenia k žalobe a zároveň, hoc aj so súhlasom procesných\nstrán, rozhodol bez nariadenia pojednávania. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude náležité\nsa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyne vrátane argumentácie uvedenej v odvolaní a nové\nrozhodnutie relevantným spôsobom odôvodniť“. Krajský súd súc viazaný uvedeným uznesením vykonal\npojednávanie, vypočul účastníkov, ktorí sa zoznámili so všetkými námietkami druhej protistrany a\nrozhodol vo veci rozsudkom.\nZ týchto dôvodov ani odvolací súd nezistil porušenie zákonov a Ústavy namietané žalobcom v odvolaní\na rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p..\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a teda\nnemá na náhradu trov konania nárok a žalovaný nemá na náhradu trov nárok zo zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/51/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}