{"guid": "9d7d6bb4-8bc1-49e6-b4c5-5c690ad4bd91:041889e0-f502-45a5-bbfb-122572981058", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7010234307.1", "spisova_znacka": "5Sžf/9/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/9/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 5Sžf/9/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7010234307.1", "identifikacne_cislo": "7010234307", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/041889e0-f502-45a5-bbfb-122572981058", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7010234307.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7010234307.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:7010234307.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/9/2013\n7010234307\n30. 01. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:7010234307.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a z\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu P., bytom F.,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému\nFinančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/11850-76009/2010/991545-r z 02. júla 2010, konajúc o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/13921/2010-47 z 19. septembra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/13921/2010-47 z 19.\nseptembra 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal\nzrušenia rozhodnutia správneho orgánu č. I/223/11850-76009/2010/991545-r z 02. júla 2010 a nepriznal\nmu nárok na náhradu trov konania.\nKrajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a oboznámení sa z\nadministratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie\nje dôvodná, keď z administratívneho spisu zistil, že daňový subjekt dňa 11. júla 2006 do zápisnice z\nústneho pojednávania č. 709/320/25454/06/KLE podal námietku podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\núčinného do 31. decembra 2011 (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ „zákon o správe daní“) proti postupu\nzamestnancov správcu dane - Daňového úradu Prešov I. D., D. a D. pri výkone daňových kontrol za\nzdaňovacie obdobie 1/2002, 2-12/2002 a opakovanie daňovej kontroly za 12/2000 začatých 25. mája\n2005. Námietka žalobcu sa týkala nerešpektovania povinnosti zamestnankýň správcu dane ukončiť\ndaňové kontroly v maximálnej lehote 12 mesiacov stanovenej v § 30a ods. 7 a 8 zákona o správe\ndaní. O žalobe podanej proti citovaným rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom,\nč. k. 6S/67/2006-58 z 13. septembra 2007 tak, že ho vrátil správnemu orgánu na nové konanie s\nkonštatovaním, že lehoty uvedené v § 30a ods. 7 zákona o správe daní, sú procesnými lehotami, ktoré\nzákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly, počas plynutia ktorých je daňový subjekt povinný strpieť\nvýkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane ustanovené daňovému subjektu v § 15\nods. 6 zákona o správe daní. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 03. novembra 2007.\nPodľa záveru krajského súdu oba orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a ich právne\nzávery zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Vychádzajúc z § 15 ods. 8 zákona o správe\n\ndaní o námietke žalovaného vznesenej v priebehu daňovej kontroly bolo možné rozhodnúť dvoma\nspôsobmi, a síce nadriadený zamestnanca, voči ktorému námietky smerujú mohol námietke vyhovieť\na zabezpečiť nápravu, alebo kontrolovanému subjektu písomne oznámiť dôvody, pre ktoré námietke\nvyhovieť nemožno. V danom prípade nebolo možné rozhodnúť ani podľa jednej alternatívy, pretože\nnapadnuté rozhodnutia boli vydané v čase, kedy už predmetná daňová kontrola neprebiehala a tento\nzávadný stav už netrval. Krajský súd sa stotožnil s názorom správneho orgánu, že zastavenie daňového\nkonania v zmysle § 25 zákona o správe daní je upravené v prvej časti zákona, preto je možné ho\nprimerane požiť aj v daňovej kontrole.\nKrajský súd preto rozhodol podľa § 250j ods. 1 OSP tak, že žalobu zamietol a podľa § 250k ods. 1 OSP\nneúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca považujúc ho za nesprávny z dôvodov\nuvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ OSP. Namietal, že rozhodnutie sa nevysporiadalo so\nvšetkými námietkami žaloby a nespĺňa teda kritériá riadneho odôvodnenia. Za neodôvodnené považuje\nkonštatovanie súdu na strane 7 rozhodnutia, že správny orgán mohol rozhodnúť dvoma spôsobmi\navšak v danom prípade nebolo možné použiť ani jednu z nich. Žalobca považuje takéto konštatovanie\nza nelogické a nevie k nemu uviesť námietky. Krajský súd podľa žalobcu bez akýchkoľvek právnych\nargumentov dospel k záveru, že pokiaľ je konanie o námietke podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o\nspráve daní súčasťou daňovej kontroly, a nie daňovým konaním, v okamihu keď správca dane rozhodne,\nže o námietke rozhodovať nebude, stáva sa z daňovej kontroly daňové konanie.\nZ uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe v celom\nrozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril dňa 18. januára 2014 a uviedol, že vzhľadom na absenciu\nodvolacích dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu potvrdil ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnie je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy s ktorými sa zakladajú menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\nskúma procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe či uvedené procesné pochybenie\n\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nZ obsahu pripojeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, že správny orgán - býv. Daňové riaditeľstvo\nSlovenskej republiky rozhodnutím z 02. júla 2010 č. I/223/11850-76009/2010/991545-r podľa § 48\nods. 5 zákona o správe daní potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice I z 08. februára 2010 č.\n695/321/9961/2010 o zastavení daňového konania vo veci námietky z 11. júla 2006 podanej žalobcom\nproti postupu zamestnancov správcu dane podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní. Svoje zamietavé\nrozhodnutie odôvodnil tým, že námietku podľa uvedeného zákonného ustanovenia môže podať daňový\nsubjekt proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Táto plní funkciu osobitnej\nsťažnosti s postupom konkrétneho pracovníka. Vzhľadom na to, že v čase, kedy bol správcovi dane\ndoručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/67/2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie\no predmetnej námietke žalobcu zo 07. augusta 2006 už daňové kontroly neprebiehali a bol ukončený\nproces určenia dane podľa pomôcok, správca dane daňové konanie vo veci námietky podanej proti\npostupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly zastavil podľa § 25 ods. 1 písm. f/\nzákona o správe daní, pretože odpadol dôvod konania. Odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom\nuvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžf/99/2008, kde súd\nvyslovil názor, že pokiaľ správca dane dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky pre podanie\nnámietky, nie je správny orgán povinný zaoberať sa meritom podanej námietky.\nV žalobe z 27. septembra 2010 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, pretože rozhodnutie vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci namietajúc, že daňová kontrola nie je daňovým konaním a nie je\nani jeho súčasťou. Podľa žalobcu pri daňovej kontrole nie je možné využiť inštitút zastavenia konania.\nUstanovenie § 15 ods. 8 o správe daní neobsahuje odkaz na ustanovenia vzťahujúce sa na odvolacie\nkonanie, z čoho vyplýva, že zákonodarca nezakotvil možnosť zastavenia konania o námietke daňového\nsubjektu. O tejto môže správca dane rozhodnúť iba tak, že jej vyhovie, alebo oznámi dôvody, pre ktoré\nnámietke vyhovieť nemožno.\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe z 08. novembra 2010 uviedol, že žaloba obsahuje odlišnú argumentáciu\nod argumentácie žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa názoru žalovaného\nz formulácie ustanovenia § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov jednoznačne vyplýva, že v\ndaňovej kontrole možno primerane použiť všetky ustanovenia prvej časti zákona bez ohľadu na to, že\nzákonodarca ich detailne nevymenúva a z ostatných častí zákona je možné použiť len ustanovenia §\n32, § 34 a § 41 zákona o správe daní. Zastavenie daňového konania je upravené v prvej časti zákona, a\npreto je možné ho použiť aj v daňovej kontrole. Poukázal tiež na to, že námietka musí byť podaná počas\nvýkonu daňovej kontroly a aj počas daňovej kontroly vyriešená, aby splnila účel nápravného prostriedku\nv zmysle zákona. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa už daňové\nkontroly neprebiehali, pretože žalobca ich neumožnil vykonať. Správca dane preto dňa 11. júla 2006\nprešiel z výkonu daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok a tento proces bol ukončený\nvyhotovením protokolov o určení dane, ktoré boli prerokované 31. októbra 2006, čím skončila aj služobná\ncesta pracovníkov Daňového úradu Prešov I., ktorú vykonali v pôsobnosti Daňového úradu Košice V.\nVydanie rozhodnutia podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní si vyžaduje vecné vysporiadanie sa z\ndôvodmi v námietke, čo znamená, že kontrola musí prebiehať a zamestnanec, proti ktorému námietka\nsmeruje musí byť v kontrole aktívny.\nPodľa § 25 ods. 1 písm. f/ zákona o správe daní, ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise\nustanovené inak, daňové konanie sa zastaví a k odpadol dôvod konania.\nPodľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy\npodľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri\nvýkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu\nzamestnancovi, voči, ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí\nnápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre, ktoré nemožno\nnámietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\n\nPodľa § 1a písm. b/ zákona o správe daní, daňovým konaním je konanie v ktorom sa rozhoduje o\nprávach a povinnostiach daňových subjektov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, a preto sa v súlade s § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie\nuvádza, že námietka v daňovom konaní predovšetkým plní funkciu osobitnej sťažnosti smerujúcej v\ndaňovom konaní na nápravu procesných vád, v tomto prípade špeciálne zameranej na vyjadrenie\nnespokojnosti s postupom konkrétne označeného zamestnanca správcu dane v konkrétnom daňovom\nkonaní, čiže môže smerovať len voči takým vadám v daňovom konaní, ktoré majú priamu spojitosť\nso správaním tejto konkrétnej osoby a očakávaným výsledkom je náprava v jej správaní nadriadeným\norgánom. Uvedený charakter a poslanie námietky potvrdzuje ustanovenie § 15 ods. 8 zákona o správe\ndaní odnímajúce osobe podávajúcej námietku, právo na odvolanie. Podľa názoru najvyššieho súdu je\nnámietka podaná účastníkom jednoznačne procesným inštitútom, a preto nie je povinnosťou žalovaného\nvôbec sa zaoberať meritom predmetnej námietky ak dôjde k záveru, že zákonné podmienky pre podanie\nnámietky nie sú splnené, alebo a odpadol dôvod na konanie o námietkach.\nNa námietku žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového súdu je z hľadiska odôvodnenia\nnepreskúmateľné, najvyšší súd uvádza, že vzhľadom na v charaktere prejednávanej veci a okolnosti\nrozhodujúce pre posúdenie či procesný postup správnych orgánov bol zákonný, sa v odôvodnení\nrozhodnutia krajský súd vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a odôvodnenie jeho\nprávnych záverov dáva na jeho všetky relevantné námietky dostatočnú odpoveď. Z právnych záverov\nprezentovaných krajským súdom vyplývajú jednoznačné súvislosti prečo krajský súd analogicky použil\nustanovenie § 25 ods. 1 písm. f/ zákona o správe daní, ako aj to na základe čoho dospel k záveru\nže odpadol dôvod konania o námietke. Týmto postupom krajského súdu sa všetky ostatné námietky\nžalobcu stávajú logicky bezpredmetnými a právne irelevantnými, pričom právny názor vyslovený v\nnapadnutom rozhodnutí nie je možné označiť za „prekvapujúci logicky zvrat v argumentácii súdu“,\nnakoľko právny názor krajského súdu je logicky a jasne podaný a v plnej miere preskúmateľný a\nNajvyšší súd Slovenskej republiky naň poukazuje. Naproti tomu tvrdenia žalobcu, resp. jeho „právny“\nnázor v zhora citovaných ustanoveniach zákona o správe daní nemajú nijakú oporu, vychádzajú z jeho\nsubjektívnych a jednostranných právnych názorov, v ktorých žalobca z právnych predpisov týkajúcich sa\nprejednávanej problematiky vytvoril účelové konštrukcie s cieľom zabezpečenia úspechu v konaní. Tieto\ntvrdenia a názory prezentované žalobcom sú v rozpore s účelom a zmyslom na vec sa vzťahujúcich\nzákonných ustanovení, ako aj so súdnou praxou, ktorá skutočnosť je žalobcovi nesporne známa z jeho\npočetných sporov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobcu\nvznesené v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, keď Krajský súd sa s námietkami vznesenými v žalobe náležite vysporiadal a stotožniac sa\ns dôvodmi napadnutého rozsudku napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny,\npodľa § 250j ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246 c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný zo zákona\nnemá na náhradu trov konania právo.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/13921/2010", "guid": "ed9290c3-5a61-4aa0-ac6f-ef5a5a6bda52:4708ddd9-87d1-4cc7-8208-cec57dd3d319", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}