{"guid": "9a529933-d1f7-4a33-b6d5-2f6ac5bcff18:633938f7-3649-4f59-94e0-6f77533ac35e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6812206121.1", "spisova_znacka": "5Cdo/114/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/114/2014 z 23. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 2014, sp. zn. 5Cdo/114/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6812206121.1", "identifikacne_cislo": "6812206121", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dana Bystrianska", "datum_vydania": "2014-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15a", "nazov": "§ 15a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-15a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-15a", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/633938f7-3649-4f59-94e0-6f77533ac35e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6812206121.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6812206121.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6812206121.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/114/2014\n6812206121\n23. 10. 2014\nJUDr. Dana Bystrianska\nECLI:SK:NSSR:2014:6812206121.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za\nktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o\nnáhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca, pod sp.zn. 6C 145/2012,\no dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2013 sp.zn.\n13Co 899/2013 a sp.zn. 13Co902/2013 a takto\nrozhodol:\nVeci vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 5Cdo 114/2014 a sp.zn. 5Cdo 115/2014 spája na spoločné\nkonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.zn. 5 Cdo 114/2014.\nDovolania o d m i e t a.\n\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Revúca žalobu, ktorou sa voči žalovanej\ndomáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe okrem iného uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym\núradným postupom Okresný súd Revúca, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.\nVzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd Banská Bystrica rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu\ntoho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).\nOkresný súd Revúca považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po\nich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici\n(§ 16 ods. 1 O.s.p.).\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 16. októbra 2012 sp.zn. 2 NcC 230/2012 rozhodol,\nktorí sudcovia Okresného súdu Revúca sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na\nOkresnom súde Revúca, okrem iných aj pod sp.zn. 6C 145/2012.\nOkresný súd Revúca uznesením zo dňa 18. apríla 2013 č.k. 6C 145/2012-36 vyzval žalobkyňu na\nzaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti, podľa položky č. 7a Sadzobníka\n\nsúdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).\nUznesenie Okresného súdu Revúca zo dňa 18. apríla 2013 č.k. 6C 145/2012-36 napadla žalobkyňa\nodvolaním argumentujúc tým, že uznesenie nie je odôvodnené a tiež že v danom prípade nepodala\nnámietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toto istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.) a\ni keby išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1\npísm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. novembra 2013 sp.zn. 13Co 899/2013 potvrdil uznesenie\nokresného súdu. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového\nišlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Revúca. Za\nsprávny tiež označil následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku\nzaujatosti v konaní o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. s\npoukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2011, sp.zn. II. ÚS 124/2011.\nOkresný súd v Revúcej žalobu o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy rozsudkom č. k 6C\n145/2012-63 zo dňa 6. augusta 2013 zamietol.\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp.zn. 3Co/901/2013 zo dňa 19. novembra 2013 rozhodol o\nodvolaní žalobcu a rozsudok Okresného súdu Revúca potvrdil.\nDovolateľka podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. novembra\n2013 sp. zn. 13 Co 901/2013, podľa § 237 písm. g/ O.s.p., že rozhodoval vylúčený sudca (v spojení s\nust. § 241 ods. 2 písm. a) OSP), a podľa § 237 písm. f/ O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom (v spojení s ust. § 241 ods. 2 písm. a) OSP).\nOkresný súd Revúca výzvou zo dňa 27. septembra 2013 č.k. 6C 145/2012-96 vyzval žalobkyňu na\nzaplatenie súdneho poplatku vo výške 20 € za dovolanie proti rozsudku, podľa položky č. 7a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Žalobkyňa podala\nproti výzve Okresného súdu Revúca odvolanie argumentujúc tým, že výzva na zaplatenie súdneho\npoplatku nie je dôvodná.\nDovolateľka v dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. novembra 2013\nsp.zn. 13 Co 899/2013, ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca, o vyrubení súdneho poplatku\nza námietku zaujatosti v konaní o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003\nZ.z. uplatnila dovolací dôvod, podľa § 237 písm. e/ O.s.p., teda že sa nepodal návrh na začatie konania,\nhoci podľa zákona bol potrebný, dôvod podľa § 237 písm. f/ O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. §237 písm.\nf, OSP), a že rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 241 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. §237 písm.\ng)OSP). Súčasne žalobkyňa navrhla odklad vykonateľnosti dotknutého uznesenia Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 19. novembra 2013 sp.zn. 13 Co 899/2013.\nDovolateľka v dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. novembra 2013\nsp.zn. 13 Co 902/2013, ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca, pri vyrubení súdneho poplatku\n20 eur za odvolanie proti rozsudku a zo dňa 29. novembra 2013 uplatnila dovolací dôvod podľa § 237\npísm. f/ O.s.p., teda z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňatá možnosť konať pred\nsúdom.\n\nPodľa § 112 ods. 1 O.s.p., v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,\nktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.\nS prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľa a skutkovú i právnu\nsúvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším súdom pod 5 Cdo 114/2013, 5 Cdo 115/2013,\nrozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc\nustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. tak, že predmetné veci spojil do jedného\nspoločného konania ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.\nAko je vyššie uvedené uznesenia odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním a žiadala zrušiť\nrozhodnutia súdov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade:\n1. súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona\npotrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Túto procesnú vadu vyvodzovala žalobkyňa z toho, že nepodala\nnámietku zaujatosti (žiadna obsahová súčasť návrhu nebola týmto procesným úkonom a ani nemala\nnáležitosti námietky zaujatosti stanovené v § 15a ods. 3 O.s.p.); žiadala však vec prikázať inému\nsúdu toho istého stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Revúca sú vylúčení z jej prejednávania\na rozhodovania (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Neexistujúcu, či „neplatnú námietku zaujatosti“ nebolo možné\nspoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať ani jej poplatková povinnosť,\n2. žalobkyni bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné,\n3. rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). tým, že súdny poplatok jej vyrubil sudca Okresného\nsúdu Revúca, ktorý súd nezákonným postupom žalobkyni spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu,\nnáhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z.z.,\n4. vecné oslobodenie tohto konania (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) sa vzťahuje aj na námietku\nzaujatosti (v súvislosti s tým žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 9. augusta 2011 sp.zn. 5 MCdo 20/2010). Skutočnosť, že v danej veci nebola podaná námietka\nzaujatosti, potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2012 sp.zn.\n3 Sžo 58/2012, ktoré bolo vydané v inej veci.\nŽalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nvčas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci smeruje dovolanie proti proti uzneseniam odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods.\n1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie\nsúdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o\nzamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2\nO.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie\nsúdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie\nprípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o\n\nnávrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie\no uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na\núzemí Slovenskej republiky.\nUznesenia odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaním, nemajú znaky žiadneho z vyššie\nuvedených uznesení. Odvolací súd napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa,\ndovolania ale nesmeruje proti potvrdzujúcim uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.\nDovolania žalobkyne preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie sú.\nPrípustnosť dovolaní žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzali do úvahy len ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je\npredmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno\nním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999,\nR 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej\npraxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania\nv zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade\nvymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto\nprocesnej vade skutočne došlo.\nŽalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/ a d/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto\nvád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nDovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. e/, f/, a g/ O.s.p.\n1. Žalobkyňa tvrdí, že v danom prípade súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.).\nV zmysle § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie začína na návrh. Toto ustanovenie určuje moment, ktorým\nvznikajú Občianskym súdnym poriadkom upravené procesné práva a povinnosti súdu a účastníkov\nkonania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré podľa zákona môže začať len na návrh,\nje neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania; ak súd zistí, že sa pred ním vedie konanie bez\ntoho, aby bol podaný návrh na začatie konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v\nktoromkoľvek štádiu zastaví. Skutočnosť, že občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez\ntoho, aby bol podaný návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú\nv § 237 písm. e/ O.s.p.\nO prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako procesný úkon\núčastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 23. júna 2005 sp.zn. 3 Cdo 56/2005 a z 19. októbra 2006 sp.zn. 3Cdo 186/2006).\nV občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh na začatie konania\noznačuje ako žaloba. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o náhradu majetkovej a\nnemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na Okresnom súde Revúca dňa 27. septembra\n2012. Neopodstatnená je preto jej námietka, že v tejto veci, ktorá mohla začať len na návrh, nebol podaný\nnávrh na začatie konania (žaloba).\n\nŽalobkyňa na odôvodnenie prípustnosti jej dovolania uviedla, že: a/ bolo rozhodované o námietke\nzaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne uznesením vyrubil súdny poplatok za\nnámietku zaujatosti, ktorý jej vyrubený nemal byť, c/ odvolací súd prvostupňové uznesenie o vyrubení\nsúdneho poplatku za námietku zaujatosti potvrdil.\nDovolateľka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka zaujatosti je návrhom\nna začatie 'samostatného' konania o vylúčenie sudcu“. Obsah odôvodnenia dovolaním napadnutého\nuznesenia odvolacieho súdu ale v ničom neopodstatňuje záver, že by odvolací súd zastával tento\nnázor (t.j. že konanie o námietke zaujatosti je samostatným konaním). Odvolací súd sa v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia len stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle\nktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1\nzákona č. 71/1992 Zb. nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky\nč. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (II. ÚS 124/2011).\nŽalobkyňa napriek tomu, že na jednej strane v dovolaní „nesúhlasí so separáciou konania o námietke\nzaujatosti“, na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p.,\nčo ale svedčí o tom, že túto „alternatívu“ (t.j. že námietka zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie\n„samostatného“ konania) si predsa len osvojuje.\nDovolací súd pripomína, že v danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniam odvolacieho súdu,\nktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok. To považuje dovolací súd za okolnosť, ktorá má zásadný význam. Pokiaľ je s návrhom na\nzačatie konania (žalobou), výlučne ktorý má na mysli ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p., spojený vznik\ndvojstranného procesno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, podaním námietky zaujatosti\ntakýto procesno-právny vzťah (medzi žalobcom a žalovaným) nevzniká. O to viac nemožno o založení\nvzťahu takejto povahy hovoriť v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi\npoplatníkom a štátom, v ktorom úlohou súdu nie je prerokovať určitú vec žalobcu a žalovaného, ale\nposúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka\nzaplatiť súdny poplatok; podanie „návrhu na začatie konania“ v tomto finančno-právnom (poplatkovom)\nvzťahu je pojmovo vylúčené.\nV občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby (§ 79 veta prvá O.s.p.), súd spravidla\nrozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka\nzaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách\nkonania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne\nprebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach\npredstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný\nnávrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej\núčastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok,\nrozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto\nobčianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek tomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba),\nhoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.\nTvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,\nnie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p., lebo sa ním\nbez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci\nbol podľa zákona potrebný, s tým, že v žalobou riadne začatom konaní bol vyrubený súdny poplatok,\nktorý (podľa žalobkyňou zastávaného názoru) nemal byť vyrubený.\nNa základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že pokiaľ aj súd prvého stupňa prípadne\nuznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci žalobkyňa túto námietku nevzniesla\n(pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), a odvolací súd prvostupňové uznesenie potvrdil,\nnemohlo to mať za následok procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237 písm. e/ O.s.p.\n\n2. Dovolateľka ďalej tvrdila, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej\nsa odvolací súd dopustil tým, že svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnil a jeho rozhodnutia sú\nprekvapivé vzhľadom na rozpor s ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv tejto veci.\nDovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka dovolateľky nie je\ndôvodná.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\nRovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane\nustanovenia o rozsudku.\nŠtruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa\nuplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní\nvšak nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nPreskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedajú\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.\nOdvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť postupu súdu prvého stupňa vo veci\nvyrubenia súdneho poplatku za námietku zaujatosti a uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého\nstupňa potvrdil. Taktiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní.\nOdôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky rozhodujúce\npre posúdenie správnosti vyrubenia súdneho poplatku za námietku zaujatosti v konaní o náhradu\nmajetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Odvolací súd sa pri výklade\na aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel ani\nvýznam, preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za neodôvodnené. Za porušenie základného práva\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.\n\nPokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na\npredchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp.zn. 7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011,\n5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp.\nnečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje\nrozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi\nbolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.\nV týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd\nprvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom konaní nemal\ndôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V\nprejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového\nsúdu nejde, a preto je námietka žalobkyne v tomto smere nedôvodná.\n3. Žalobkyňa namietala, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky č. 17a Sadzobníka,\nrozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.).\nSudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k\núčastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Na\nsúde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak.\nTo isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2 O.s.p.). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie\nsú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.).\nNeexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o\ntom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebránila v danom prípade\ndovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/\nO.s.p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).\nI keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so\nskutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti,\nnemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku\nz významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania\npridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne\nbránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny\nnázor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania\na rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a\nnezaujatého rozhodovania.\nZ hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy má sudca svoj\nkonkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom\nkonania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý osobný vzťah, so zreteľom\nna ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania. V\ndanom prípade žalobkyňa - z hľadiska obsahového (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) - namieta, , sudca Okresného\nsúdu Revúca, ktorý rozhodoval o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok nebol vylúčený z\nprejednávania a rozhodovania tejto veci, a je sudcom okresného súdu, pričom nesprávnym úradným\npostupom tohto súdu v inej veci bola založená podľa názoru žalobkyne zodpovednosť žalovanej v zmysle\nzákona č. 514/2003 Z.z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14\nods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným\nje súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 31. mája 2010 sp.zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely\npreskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva\nsúdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v\n\ninej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.\n514/2003 Z.z. Nakoniec Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 16. októbra 2012 sp.zn. 2 NcC\n230/2012 rozhodol, ktorí sudcovia Okresného súdu Revúca sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania\nveci vedenej na Okresnom súde Revúca, okrem iných aj pod sp.zn. 6C 145/2012.\nZ uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že námietka žalobkyne o existencii procesnej vady\nkonania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. nie je opodstatnená.\nVzhľadom na to, že žalobkyňa v dovolaniach neopodstatnene namietla existenciu vád konania aj\nv zmysle § 237 písm. e/, f/ a g/ O.s.p., čo pri už vyššie uvedenom konštatovaní o neprípustnosti\njej dovolania v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. znamená, že tento\njej mimoriadny opravný prostriedok nie je podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne prípustný,\nnepristúpil dovolací súd k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),\nna ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu; ani prípadná nesprávnosť právneho\nposúdenia nezakladá totiž prípustnosť dovolania (viď R 54/2012). Z toho istého dôvodu dovolací súd\nneskúmal ani správnosť záverov odvolacieho súdu v tých otázkach, v súvislosti s ktorými žalobkyňa\npoukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp.zn. 5 MCdo\n20/2010 a z 21. novembra 2012 sp.zn. 3 Sžo 58/2012, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30.\nmarca 2011 sp.zn. II. ÚS 124/2011.\nPri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, že žalobkyňa nebola v dovolacom\nkonaní procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); vzal tiež na zreteľ, že v dovolacom konaní\nprocesne úspešná žalovaná nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania\n(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}