{"guid": "925583f7-ec7a-4488-8abe-6376b4fb9274:d27d91be-e619-4e78-9f6d-55bb4d6bbcb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6811010390.1", "spisova_znacka": "6Tdo/17/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/17/2013 z 16. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2014, sp. zn. 6Tdo/17/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6811010390.1", "identifikacne_cislo": "6811010390", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Michálik", "sudca_id": 310, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-michalik-310", "datum_vydania": "2014-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d27d91be-e619-4e78-9f6d-55bb4d6bbcb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6811010390.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6811010390.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6811010390.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Tdo/17/2013\n6811010390\n16. 01. 2014\nJUDr. Štefan Michálik\nECLI:SK:NSSR:2014:6811010390.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov\nJUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 16. januára 2014 v\nBratislave v trestnej veci obvineného N. J. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.\n1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., o dovolaní podanom obvineným proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To 84/12, z 23. januára 2013 podľa § 382a, § 385 ods. 1, §\n386 ods. 1, § 388 ods. 1 po zistení dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. takto\nrozhodol:\nRozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To 84/2012, z 23. januára 2013,\nbol porušený zákon\nv ustanoveniach § 319 Tr. por., § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v neprospech obvineného N. J..\nTento rozsudok sa z r u š u j e v časti týkajúcej sa obvineného N. J. podľa § 388 ods. 1 Tr. por.\nZ r u š u j ú sa aj obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo\nzrušením, stratili podklad.\nKrajskému súdu v Banskej Bystrici sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal\na rozhodol.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T 85/11, z 23. apríla 2012 bol obvinený N. J. uznaný\nvinným v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., ktorý spáchal tak, že\n1/ v druhej polovici mesiaca august roku 2010 neb. W. T. a ods. T. U. spoločne sprostredkovali predaj 50\ngramov metamfetamínu (pervitínu) policajnému agentovi za celkovú peňažnú sumu 3 000 eur, pričom\nmetamfetamín (pervitín) na tento predaj na požiadanie neb. W. T. a ods. T. U. zabezpečil pre policajného\nagenta ods. L. W., ktorý ho v množstve 40 gramov v cene 60 eur za jeden gram nakúpil od obž. N.\nJ. s tým, že ods. L. W. nakúpený pervitín od obž. N. J. ešte zmiešal s 10 gramami kreatínu; následne\ndňa 02. septembra 2010 v Revúcej, v obchodnom dome TESCO, potom, čo odovzdal policajný agent\npeňažnú sumu 3 000 eur do rúk neb. W. T., nasadol policajný agent spoločne s ods. T. U. do svojho\nosobného motorového vozidla a na vopred dohodnutom mieste na križovatke pri dopravnej značke\n„STOP“ si policajný agent vyzdvihol papierovú krabičku od 40 W žiarovky zn. TUNGSRAM s obsahom\n\nbalíčka olepeného čiernou izolačnou lepiacou páskou, v ktorom sa nachádzal mikroténový sáčok a v ňom\nboli zabalené dve plastové vrecká s tlakovým uzáverom o rozmeroch 11,5 x 7 cm s obsahom vlhkého\nžltkastého kryštalického prášku o hmotnosti 47,83 gramov (po vysušení 34,12 gramov) s obsahom 43,8\n% metamfetamínu (pervitínu) s prímesou kreatínu, čo predstavuje 374 až 1494 obvykle jednorazových\ndávok drogy,\n2/ najneskôr od mesiaca apríl roku 2010 do mesiaca október roku 2010 v Revúcej opakovane v časových\nintervaloch jeden resp. dvakrát mesačne odpredával metamfetamín (pervitín) ods. L. W. v množstve\nspravidla po 5 gramov za sumu 60 eur za jeden gram metamfetamínu (pervitínu), ktorý následne ods.\nL. W. zmiešal s kreatínom a predával ďalej ďalším osobám, pričom dňa 20. októbra 2010 v G., na\nulici O. č. X, vo svojom byte č. XX, ods. L. W. prechovával 2,7 gramov svetložltej kryštalickej látky s\nobsahom 27,1 % metamfetamínu (pervitínu) zabalenej v 9 ks polyetylénových sáčkoch o rozmeroch\n6x4 cm, čo predstavuje 18 až 73 obvykle jednorazových dávok drogy, 4,73 gramov bielej kryštalickej\nlátky prekurzora efedrínu zabaleného v polyetylénovom sáčku o rozmeroch 8x4 cm, 0,04 gramov bielej\nkryštalickej látky s obsahom 79,7 % metamfetamínu (pervitínu) v papierovej skladačke, čo predstavuje\n1 až 3 obvykle jednorazové dávky drogy a 1,75 gramov vlhkej bielej až svetložltej kryštalickej látky s\nobsahom 75,1 % metamfetamínu (pervitínu) zabalenej v polyetylénovom sáčku o rozmeroch 11x7 cm, čo\npredstavuje 33 až 131 obvykle jednorazových dávok drogy, teda celkovo vo svojom byte ods. L. W. dňa\n20. októbra 2010 prechovával 52 až 207 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom takto prechovávaný\nmetamfetaním (pervitín) si ods. L. W. zakúpil taktiež od obž. N. J..\nPrvostupňový súd podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení žiadnej\npoľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.,\nna ktorú súd neprihliadol a s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák.\nuložil obvinenému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmich) rokov.\nPodľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v rozsahu § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad na dobu\n1 (jedného) roka.\nPodľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 7T 20/11,\nzo dňa 04. júla 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To 205/11,\nzo dňa 27. septembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. septembra 2011 a ktorým mu bol\npodľa § 279 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. k/, písm. 1/, § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest\nodňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3\n(troch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom\nna zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nProti rozsudku prvostupňového súdu podal riadne, v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj obvinený\nJ.. Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom 23. januára 2013 rozsudkom, o. i.\n(rozhodol o ďalších obžalovaných), odvolanie obvineného podľa § 319 Tr. por. zamietol.\nProti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To 84/12, z 23. januára 2013 podal dovolanie\nobvinený. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že podáva dovolanie z dôvodov uvedených v §\n371 ods. 1 písm. g/, písm. i/, písm. h/, písm. j/ Tr. por. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/\nneodôvodnil, a preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky vyzval na doplnenie dovolania.\nK dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. uviedol, že konštatovanie odvolacieho\nsúdu, že prvostupňový súd správne ustálil skutkový stav v bode 1/, 2/ rozsudku a obvineného N. J.\nusvedčuje svojou výpoveďou L. W. nie je správne. Všetky SMS správy a všetky záznamy z prepisov\nhovorov spoluobžalovaného W. vo vzťahu k obžalovanému J., ktoré tvorili súčasť trestného spisu,\nneboli ani prokurátorom v obžalobe, resp. na hlavnom pojednávaní a ani spoluobžalovaným W., resp.\njeho obhajcom na hlavnom pojednávaní navrhované ako dôkaz, ktorý by mal byť uskutočnený v\npriebehu hlavného pojednávania v tejto trestnej veci. Tieto dôkazy neboli v súdnom konaní vykonané a\nspoluobžalovaný W. nebol k týmto dôkazom ani na hlavnom pojednávaní vypočutý.\n\nAj napriek uvedeným skutočnostiam vyhodnotil súd SMS správy a záznamy z prepisov odpočúvaných\nhovorov, t.j. záznamy z telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovaným N. J. a spoluobžalovaným L.\nW. za usvedčujúce dôkazy vo vzťahu k obžalovanému J., keď konštatoval, že telefonicky kontaktované\nosoby pri kontaktovaní sa aj k posudzovanej trestnej činnosti vyjadrovali heslovite, resp. v inotajoch, teda\nnik z komunikujúcich neuvádzal, resp. nepomenoval veci pravým menom „pervitín“, „drogu“, „prášok“,\nprípadne iné pomenovanie, z ktorého by bolo zrejmé, o čo sa jedná.\nSpolu s výpoveďou spoluobžalovaného W. súd vyhodnotil záznamy z telekomunikačnej prevádzky za\nsmerodajné a priame dôkazy usvedčujúce obžalovaného N. J. (viď str. 13, 14 rozsudku), s čím nemožno\nv žiadnom prípade súhlasiť jednak preto, že k záznamom z telekomunikačnej prevádzky sa vyjadril aj\nW. vo svojom výsluchu v prípravnom konaní zo dňa 10. februára 2011, kde uviedol, že sa jedná o úplne\nnormálne SMS správy, či hovory a taktiež aj preto, že tieto dôkazy neboli navrhnuté prokurátorom na\nvykonanie na hlavnom pojednávaní, lebo boli fakticky nepoužiteľné a v konečnom dôsledku neboli v\nsúdnom konaní vykonané.\nV ďalšej časti dovolania obvinený poukazuje na to, že z trestnej činnosti je usvedčovaný len výpoveďou\nsvedka W., ktorý svedeckú výpoveď menil a preto nemôže byť jeho výpoveď vyhodnotená ako\nvierohodná.\nV dovolaní obvinený uvádza, že súd čítal na hlavnom pojednávaní len niektoré prepisy zvukových\nzáznamov, niektoré neprečítal, ale napriek tomu ich v odôvodnení rozsudku vyhodnotil. V dovolaní\npodrobne rozoberá výpovede W. a vyvodzuje záver, že jeho výpovede nemožno považovať za\nhodnoverné. Poukazuje na to, že prvostupňový súd po zrušení veci L. W. ako jedinú osobu, ktorá\nvypovedala v súvislosti s jeho osobou nikdy nevypočul v procesnom postavení svedka po náležitom\npoučení a zložení prísahy. Napriek tomu v odsudzujúcom rozsudku Okresný súd Revúca znova\npoukazuje na výpovede L. W.. Konštatuje, že ho nebolo potrebné takto vypočuť, pretože to nenariadil\nani krajský súd vo svojom rozsudku, sp. zn. 5To 260/11, z 10. februára 2012. Ide o úplne nesprávny\nprístup okresného súdu k dokazovaniu, keď sa zmenilo postavenie L. W. v tom, že sa stal právoplatne\nodsúdeným. Pokiaľ sú jeho výpovede plné rozporov už z prípravného konania, každopádne bolo\npotrebné ho ako svedka vypočuť, čo súdy I. ani II. stupňa nerealizovali, a preto ide opäť o naplnenie\ndôvodov pre podanie dovolania podľa už opakovane citovaného zákonného ustanovenia.\nDovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. podáva z toho dôvodu, že rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To 84/2012, z 23. januára 2013 je založený na\nnesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V ďalšej časti dovolania poukazuje na\njednotlivé rozhodnutia súdov, na to, že 2. januára 2013 bolo vydané rozhodnutie prezidenta Slovenskej\nrepubliky Ivana Gašparoviča o amnestii, ktoré je vedené v Zbierke zákonov pod č. 1/2013 ako\noznámenie, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 02. januára 2013.\nMá za to, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom, sp. zn. 4To 84/2012, z 23. januára 2013, ktorým\nbolo zamietnuté jeho odvolanie, je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia\nv tom smere, že u jeho osoby neboli splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu v\nzmysle § 42 Tr. zák. v spojení s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča o\namnestii, ktoré je vedené v Zbierke zákonov pod č. 1/2013 ako oznámenie, ktoré nadobudlo účinnosť\ndňa 02. januára 2013, ktoré sa vzťahuje v plnom rozsahu na predchádzajúce odsúdenie jeho osoby\nrozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 04. júla 2011, sp. zn. 7T 20/2011, v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. septembra 2011, sp. zn. 5To 205/2011, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. októbra 2011, na základe ktorého bol uznaný za vinného z prečinu\nporušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods.\n2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorý mu bol\npodmienečne odložený so stanovením skúšobnej doby v trvaní 3 (troch) rokov, z čoho možno vyvodiť,\nže tento predchádzajúci trest nemôže súd zrušiť a uložiť mu súhrnný trest z dôvodu, že čo sa týka tohto\npredchádzajúceho odsúdenia, hľadí sa na jeho osobu, ako keby nebol odsúdený.\nKrajský súd svojím rozhodnutím, konkrétne rozsudkom, sp. zn. 4To 84/12, zo dňa 23. januára 2013 v\ntomto smere pochybil, keď potvrdil súdom I. stupňa uložený súhrnný trest v zmysle § 42 Tr. zák. v čase\nverejného zasadnutia konaného dňa 23. januára 2013, keď sa na predchádzajúce odsúdenie jeho osoby\n\nvzťahovala amnestia prezidenta Slovenskej republiky a na ktoré pri ukladaní nového trestu nemal vôbec\nprihliadať.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. uviedol, že mu bolo nesprávne uložené\nochranné opatrenie vo forme ochranné dohľadu, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, pretože\nsúdy neodôvodnili uloženie ochranného opatrenia.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor v Revúcej. V písomných dôvodoch dovolania\nk dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ podrobne rozviedol výpoveď svedka W., ktorý\nusvedčoval obvineného zo spáchanej trestnej činnosti a ďalšie dôkazy, ktoré usvedčujú obvineného\nzo spáchania trestnej činnosti. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. napísal,\nže je potrebné konštatovať, že na rozsudok Okresného súdu Revúca, sp. zn. 7T 20/2011, v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To 205/2011, sa síce vzťahuje amnestia\nprezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02. januára 2013, avšak v čase rozhodnutia Krajského súdu v\nBanskej Bystrici Okresný súd Revúca vo veci, sp. zn. 7T 20/2011, ešte nerozhodol uznesením o účasti\nods. N. J. amnestie prezidenta Slovenskej republiky. Keďže o účasti odsúdeného na amnestii rozhoduje\nvýhradne okresný súd a takéto rozhodnutie nebolo pred rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici\nvydané, možno jeho rozhodnutie považovať za zákonné.\nK dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. j/ okresný prokurátor v Revúcej uviedol, že podľa § 76\nods. 1 Tr. por. obligatórne ak súd odsudzuje páchateľa za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný\ntrest odňatia slobody, ukladá mu súčasne aj ochranný dohľad.\nNavrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného N. J. odmietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní\nobvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti\nprípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou\nprostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom\nsúde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§\n374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372\nTr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný\nprostriedok.\nPo zistení, že nie je žiadny zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania na neverejnom zasadnutí\npodľa § 382 Tr. por., preskúmal v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí zákonnosť\na odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým obvinený podal dovolanie, ako aj\nsprávnosť postupu konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania\npodľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní (v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je nimi dovolací súd\nviazaný), pričom dospel k záveru, že dovolacie dôvody uvedené obvineným v ustanoveniach § 371 ods.\n1 písm. g/, § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sú opodstatnené.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,\nktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. je podľa obvineného naplnený tým, že súd v\nodôvodnení rozsudku hodnotí dôkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonané neboli.\nZo zápisníc o hlavnom pojednávaní mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že na hlavnom\npojednávaní konanom 24. októbra 2011, boli prečítané prepisy telefonických hovorov z č.l. 1187, 1224,\n1234 v rozsudku zle označené. Neboli prečítané prepisy telefonických hovorov a SMS správy z č.l. 1033,\n1036, 1037, ktoré prvostupňový súd uvádza v odôvodnení svojich rozhodnutí, sp. zn. 1T 85/2011, zo 14.\nnovembra 2011 (str. 16 rozsudku), sp. zn. 1T 85/2011, z 23. apríla 2012 (str. 13, 14 rozsudku).\n\nPodľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na\nneverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a\ntreste podľa § 232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli\nprebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.\nZ konštatovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva skutočnosť, že súd môže v odôvodnení\nrozsudku vyhodnocovať a prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté\nalebo vykonané. Pokiaľ v odôvodnení rozsudku cituje dôkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní neboli\nprebraté a vykonané, je to v rozpore so zákonom a nemôže tieto dôkazy vyhodnocovať v prospech alebo\nneprospech obvineného a nemôže o tieto dôkazy svoje rozhodnutie o vine alebo nevine obvineného.\nS horeuvedenými skutočnosťami sa musí konajúci súd vysporiadať a postupovať pri vykonávaní dôkazov\nv súlade so zákonom.\nPrezident Slovenskej republiky 1. januára 2013 vyhlásil amnestiu a podľa čl. I. rozhodnutia prezidenta\nrepubliky o amnestii č. 1/2013 Z.z., prezident Slovenskej republiky odpustil tresty odňatia slobody\nprávoplatne uložené predo dňom tohto rozhodnutia, ktorých výkon je podmienečne odložený, s účinkom,\nže sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.\nZ pripojeného spisu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 7T 20/2011, mal Najvyšší súd Slovenskej republiky\npreukázané, že rozsudkom zo 4. júla 2011 bol obvinený N. J. uznaný vinným z prečinu porušenia\npredpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm.\na/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Prvostupňový súd\nobvinenému uložil podľa § 279 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. k/, písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zák.\ntrest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní\n3 (troch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom\nna zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nNa základe podaného odvolania okresného prokurátora v Revúcej Krajský súd v Banskej Bystrici\nrozsudkom, sp. zn. 5To 205/2011, z 27. septembra 2011 podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil\nprvostupňový rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody. Obvinenému uložil trest odňatia slobody vo\nvýmere 2 roky a výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3\nrokov. V ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok nezmenený.\nZ odpisu registra trestov Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že obvinený N. J. bol odsúdený v r.\n1999 a 2007, v obidvoch prípadoch platí zo zákona fikcia, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.\nZ konštatovaných skutočností ako to správne konštatuje obvinený aj okresný prokurátor v Revúcej vo\nvyjadrení k dovolaniu obvineného vyplýva, že trest odňatia slobody uložený obvinenému rozsudkom\nOkresného súdu Revúca, sp. zn. 7T 20/2012, zo 4. júla 2011 mal byť amnestovaný.\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ktorý vo veci rozhodoval 23. januára 2013 sa mal pred rozhodnutím\nzaoberať otázkou či sa na trest a trestný čin uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Revúca,\nsp. zn. 7T 20/2011, zo 4. júla 2011 vzťahuje amnestia, či je obvinený účastný amnestie. Nemal vo veci\nrozhodovať a mal čakať na rozhodnutie podľa § 474 Tr. por.\nNesprávnym postupom v konaní odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu použitiu iného právneho\npredpisu, čím je naplnený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto\ndovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To 84/2012, z 23. januára 2013\na vec vrátil druhostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\nObvinený v dovolaní uviedol, že podáva dovolanie aj z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. h/,\npísm. j/ Tr. por.\n\nPodľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom\nustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný\nčin nepripúšťa.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa\n§ 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.\nZ ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ vyplýva, že dovolanie možno podať z jedného z týchto dôvodov :\na/ obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo\nb/ obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.\nObvinenému, za zisteného skutkového stavu a jeho právnej kvalifikácie krajským súdom (v čase jeho\nrozhodovania), bol síce uložený trest mimo trestnej sadzby, ale z toho dôvodu, že súd pri ukladaní\ntrestu použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a obvinenému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu\ntrestnej sadzby ustanovenej v § 172 ods. 2 Trestného zákona. V tom čase uložený trest nezakladá dôvod\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Za daného skutkového a právneho stavu nebol naplnený\nani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por., pretože z ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák.\nvyplýva súdu povinnosť uložiť páchateľovi ochranný dohľad, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný\nzločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Hlbšie skúmanie naplnenia týchto dvoch dovolacích\ndôvodov je však predčasné vzhľadom na skôr vytýkané pochybenia a konštatovanie existencie prvých\ndvoch dovolacích dôvodov.\nZistené pochybenia musí súd v ďalšom konaní napraviť, aby rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, v\notázkach skutkového zistenia, právnej kvalifikácie, trestu ako i ochranného opatrenia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}