{"guid": "620a3347-9110-4f24-aca8-35ed386f7f3a:0b4584e3-aab7-4597-a23c-39ed85dca672", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6612216180.1", "spisova_znacka": "6Cdo/102/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/102/2014 z 21. 8. 2014", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2014, sp. zn. 6Cdo/102/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6612216180.1", "identifikacne_cislo": "6612216180", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2014-08-21", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-112.odsek-1", "nazov": "§ 112 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-112.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-112"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-112"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b4584e3-aab7-4597-a23c-39ed85dca672", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6612216180.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6612216180.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6612216180.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/102/2014\n6612216180\n21. 08. 2014\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2014:6612216180.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,\nproti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nso sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedených\nna Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 C 169/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 683/2013, z 26. novembra 2013\nsp. zn. 13 Co 691/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 684/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13\nCo 685/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 686/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 687/2013,\n26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 688/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 689/2013, 26. novembra\n2013 sp. zn. 13 Co 690/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 692/2013, takto\nrozhodol:\nVeci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 102/2014, 6 Cdo 103/2014, 6 Cdo 104/2014, 6 Cdo\n105/2014, 6 Cdo 106/2014, 6 Cdo 107/2014, 6 Cdo 108/2014, 6 Cdo 109/2014, 6 Cdo 110/2014 a 6\nCdo 111/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 102/2014.\nDovolania o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresný súd Lučenec žaloby, ktorými sa voči žalovanej\ndomáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.\n514/2003 Z.z.“). V žalobách medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným\npostupom Okresný súd Lučenec, preto jeho sudcovia nemôžu žiadnu danú vec prejednať a rozhodnúť.\nVzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o prikázaní každej z týchto veci\ninému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O. s. p.).\nOkresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uzneseniami z 19. novembra 2012 č. k. 12 C\n169/2012-14, z 19. novembra 2012 č. k. 12 C 197/2012-13, z 19. novembra 2012 č. k. 12 C 176/2012-15,\nz 19. novembra 2012 č. k. 12 C 177/2012-13, z 19. novembra 2012 č. k. 12 C 179/2012-14, z 19.\nnovembra 2012 č. k. 12 C 181/2012-13, z 19. novembra 2012 č. k. 12 C 182/2012-13, z 19. novembra\n2012 č. k. 12 C 183/2012-14, z 19. novembra 2012 č. k. 12 C 184/2012-15, z 19. novembra 2012 č. k. 12\nC 199/2012-15, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti\npodľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992\nZb.“).\n\nUznesenia súdu prvého stupňa napadla žalobkyňa odvolaniami argumentujúc tým, že v danom prípade\nnepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1\nO. s. p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by\nju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho\npoplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.\nSúd prvého stupňa uznesením z 2. mája 2013 č. k. 12 C 169/2012-27 spojil veci sp. zn. 12 C 169/2012,\n12 C 176/2012-15, 12 C 177/2012-13, 12 C 179/2012, 12 C 181/2012, 12 C 182/2012, 12 C 183/2012,\n12 C 184/2012, 12 C 197/2012, 12 C 199/2012, 6 C 174/2012 a 13 C 121/2012 na ňom vedené na\nspoločné konanie s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 12 C 169/2012.\nKrajský súd v Banskej Bystrici uzneseniami z 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 683/2013, z 26. novembra\n2013 sp. zn. 13 Co 691/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 684/2013, 26. novembra 2013 sp.\nzn. 13 Co 685/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 686/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co\n687/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 688/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 689/2013,\n26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 690/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 692/2013, uznesenia\nsúdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodneniach sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska\nobsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu\nLučenec; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za\nnámietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným\nv uznesení z 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho\nsúdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na\nsúdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.\nUvedené uznesenia odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaniami, v ktorých žiadala zrušiť\nrozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolania\nodôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že v predmetných veciach rozhodoval\nvylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti,\npretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú\nprekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v\nkonaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcov súdu, ktorého nezákonným\npostupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho\nzáveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny\npoplatok za vznesenie námietky zaujatosti.\nŽalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.\nPodľa § 112 ods. 1 O. s. p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,\nktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.\nS prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe žalobkyne i žalovanej a skutkovú i\nprávnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším súdom pod sp. zn. 6 Cdo 102/2014, 6\nCdo 103/2014, 6 Cdo 104/2014, 6 Cdo 105/2014, 6 Cdo 106/2014, 6 Cdo 107/2014, 6 Cdo 108/2014,\n6 Cdo 109/2014, 6 Cdo 110/2014 a 6 Cdo 111/2014 rozhodol dovolací súd, aplikujúc ustanovenie § 112\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania\nako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolania podala\nvčas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tieto opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiam,\nproti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pri tom k záveru, že dovolania v predmetnej veci nie sú\nprípustné.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O. s. p.).\n\nPodmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach §\n237 a 239 O. s. p.\nPrípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o\nzmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci\npostúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie\nstanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť\ndovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o\nuznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o\nnávrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní\n(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území\nSlovenskej republiky.\nPrípustnosť dovolaní žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní\ndošlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je\nkonanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,\nproti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o\nprípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania\ntvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo.\nŽalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O. s. p. netvrdila a ich existenciu nezistil\nani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné.\nNedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 prvá veta O. s. p. (tam,\nkde je takýto návrh potrebný) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý v konečnom\ndôsledku vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu. Tento nedostatok zakladá vadu konania\nv zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O. s. p.\nV predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala návrhy na začatie konania (žaloby) 27.\n9. 2012 a vychádzajúc z ich obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.) možno ustáliť, že žalobkyňa nimi uplatnila nárok\nna náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514//2003 Z. z. a navrhla tiež prikázať\nveci inému súdu z dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Lučenec sú z prejednávania a rozhodovania\ntýchto vecí vylúčení so zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Ide teda o návrhy (žaloby),\nako procesnoprávny úkon účastníka konania, ktorými žalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúci z\nprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania (žalobcom a žalovaným), ale súčasne (vzniesla) uplatnila\naj námietku zaujatosti. V takomto prípade, z hľadiska spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká vzťah\nmedzi účastníkmi konania, ale vzniká vzťah osobitný finančno-právny (poplatkový) medzi poplatníkom\na štátom, v ktorom návrh na začatie konania podľa § 79 ods. 1 O. s. p. nie je potrebný. Pre vznik\ntohto vzťahu je relevantné samotné uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka konania, pričom\ntakáto námietka môže byť uplatnená buď samostatným podaním (v konaní, ktoré je už začaté) alebo\nmôže tvoriť aj súčasť iného podania (tak ako v predmetnej veci bola uplatnená v návrhu na začatie\nkonania - v žalobe). Prikázanie veci v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy\nlen vtedy, ak súd nemôže vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností musí\nbyť vec prikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda\n„viazaná“ na ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre\nktorý je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Takáto námietka (a s ňou spojená nutná\ndelegácia) nemôže byť predmetom samostatného súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa vo\nveci už začalo na návrh (ako sa to stalo aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani nemohli vyjadriť,\n\nči majú relevantný vzťah k veci, k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Bez konkrétnej veci,\nnemôžu byť ani účastníci konania, ani ich zástupcovia.\nMožno ešte uviesť, že v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych\notázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti,\nustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto\notázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo\nosobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného\nobčianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy,\nkeď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti\núčastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním\nnávrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto občianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek\ntomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba), hoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú\nvadu v zmysle § 237 písm. e/ O. s. p.\nTvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania (keď žalobkyňa nevzniesla námietku\nzaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/ O. s. p.;\ndovolateľka ním totiž zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa\nzákona potrebný, s takým procesným stavom, v ktorom konanie bolo (podaním žaloby) riadne začaté\na v jeho rámci bol vyrubený súdny poplatok.\nPokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutí odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na\npredchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn.\n7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo\nspôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry najvyššieho súdu\nnastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd\nprvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho\nnázoru na inštančne vyššom súde. V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny\nzáver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil\na účastník v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne\nposúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru\nodvolacieho súdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde a preto je námietka žalobkyne v tomto\nsmere nedôvodná.\nDovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky týkajúca\nsa nedostatočného odôvodnenia písomných vyhotovení rozhodnutí odvolacieho súdu, lebo tieto\nrozhodnutia vyhovujú požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením\n§ 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 3 O. s. p.\nOdvolací súd v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedol, ktoré žalobkyňou predložené listiny\npreskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec\na z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, pričom\ntiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaniach. S poukazom na\nrelevantnú judikatúru sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového v\npodanej žalobe išlo aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Lučenec; za\nsprávny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku\nzaujatosti. Odôvodnenia dovolaniami napadnutých uznesení dali tak odpoveď na relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedali, prečo má\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť, že táto odpoveď žalobkyňu\nneuspokojuje, neznamená, že odôvodnenia nespĺňajú parametre zákonného rozhodnutia v zmysle §\n157 ods. 2 O. s. p.; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to,\nže odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa predstáv či požiadaviek žalobkyne.\nZ odôvodnení napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom\nprípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenia dovolaním napadnutých rozhodnutí odvolacieho\nsúdu požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňajú.\nDôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodoval (a\nteda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď ustanovenie § 14 ods. 1 O.\ns. p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou\nzaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať,\nže rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie\nbyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to\nmožno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo\nskutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,\nnezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú\ndané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod\npre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania\n.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu\nnezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na\nktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej\nveci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na\nsúde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci\nzaložil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218\nods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou\nprávneho posúdenia veci, na ktorom spočívajú dovolaniami napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu.\nO náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5, v spojení s\nustanoveniami § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., keď žalovanej (ktorej vzniklo právo na náhradu trov\nkonania) v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}