{"guid": "001244f9-1d0d-4a09-b7e7-651fd4aaf3c2:166cbd6b-d481-4dd0-8ec3-bfea704b0c2e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6213203474.1", "spisova_znacka": "8Cdo/21/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/21/2014 z 26. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2014, sp. zn. 8Cdo/21/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6213203474.1", "identifikacne_cislo": "6213203474", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/166cbd6b-d481-4dd0-8ec3-bfea704b0c2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6213203474.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213203474.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213203474.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/21/2014\n6213203474\n26. 03. 2014\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2014:6213203474.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a.s., IČO: 35 944 471,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi T. K., bývajúcemu vo M., o zaplatenie 2,32\n€, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9 Ro 286/2013, o dovolaní navrhovateľa proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. novembra 2013, sp. zn. 15 Co 311/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nOdporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 13. novembra 2013, sp. zn.\n15 Co\n311/2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 31. mája 2013, č. k.\n9 Ro\n286/2013-10, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na splnenie povinnosti odporcom\nzaplatiť navrhovateľovi 70,- Sk (2,32 €) spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Rozhodol tak\nmajúc za to, že súd prvého stupňa správne zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.\nosudných poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)\nz dôvodu, že napriek výzve súdu navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok. Poukázal na ustanovenia §\n82 ods. 1 O.s.p., § 5 ods. 1 písm. a/ a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a vyslovil názor, že pokiaľ\nnavrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie konania, ktorý je v spise založený na č. l. 1 a 2 spisu, je totožný\ns návrhom doručeným súdu v roku 2006, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Navrhovateľ tak ale\nneurobil. Pokiaľ tvrdil, že v súčasnosti nemôže predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi\nz roku 2006, lebo ich už nemá k dispozícii, pretože boli predložené iným súdnym orgánom, odvolací\nsúd uviedol, že jeho argumentácia je „neudržateľná“. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľ\nničím hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu\nprvého stupňa 11. marca 2013 s návrhom\nna začatie konania, ktorý ako sám udáva,\npodal v roku 2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku\nnepreukázania totožnosti predmetných podaní považoval návrh doručený mu 11. marca 2013 za nový\nnávrh, nebolo možné označiť za nezákonný.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ dovolanie. Tvrdil, že napadnutým\nrozhodnutím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Rovnako ako\nv odvolaní tvrdí, že podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené\n11. marca 2013,\nnie je žiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania\nurobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 2. júna 2008, sp. zn. II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“) prikázal rešpektovať a priznať mu právne\núčinky návrhu na začatie konania.\nV súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj\nodvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane\n\nale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom\nprípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa\nnemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému\ntreba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním\nurobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel\nposúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD\nnosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). So zreteľom na nález bolo potrebné v danom prípade\nvychádzať predovšetkým\nz toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom\npodaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť.\nAk napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za\nnásledok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a\naj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené\nuznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ\nzastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a\nods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon\npripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľom\nnapadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods.\n1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\nPrípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník\nkonania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci\npodľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať\npred\nsúdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu\nrozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet\nkonania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných\nv § 237 O.s.p., možno\nním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (pozri napríklad R\n117/1999, R 34/1995, a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod\nč. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný\nsubjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;\nrozhodujúcim je zistenie, že\nk tejto procesnej vade skutočne došlo.\nNavrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nPodľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm.\nf/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237\npísm. f/ O.s.p. sa\nrozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme\nmožnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu\nza účelom zabezpečenia účinnej\nochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie\npre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol\nzákonný dôvod (R 50/1997).\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie\nkonania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.\n\nV preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania, ktorý bol doručený\nsúdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte\nv roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a\nže vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno\nvyrubiť súdny poplatok\nza návrh na začatie konania. Dôvodil (o. i.) nálezom a. v\nňom obsiahnutým príkazom, aby\nvo veci jeho podania z roku 2006, právne účinky ktorého\nzostanú zachované, súd opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\nZ dôvodu porušenia povinností súdom prvého stupňa, nie je možné od neho spravodlivo požadovať,\naby preukázal totožnosť podania z roku 2006 s jeho podaním súdu doručeným 11. marca 2013.\nPodľa dovolacieho súdu argumentácia navrhovateľa nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov\nsúdov nižších stupňov.\nTreba síce súhlasiť s tým, že v náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľ právne účinným\nspôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe, a že treba rešpektovať\nprávne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie, nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých\nvecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s\ndátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť\nzaplatiť mu predmetnú sumu spolu\ns náhradou trov konania, ničím nedoložil, že podanie\ndoručené súdu v roku 2013 je identické\ns tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku\n2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz vychádzať z toho, že podanie bolo doručené\ns účinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a\npríkaz ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj\nnávrh navrhovateľa proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho\nnevyplývala totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním\nz roku 2013,\nnemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, že vychádzali\nz toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to\npodanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti, t. j. podanie doručené 11. marca 2013\nsúdu prvého stupňa, a nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania\nbol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne\npochybnosti.\nK námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní (z\nroku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to,\nže o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od totožnosti návrhov na začatie konania\nz\nroku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.\nV preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo\nvzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z\nlogiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku\n2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v\nsúvislosti s tým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku\n2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na\nzačatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov\npráv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť.\nV súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta\nsunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú\nsa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich\npraktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby po „neprijatí“ jeho návrhov podaných v roku\n2006\nv elektronickej podobe uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil\nsa tým sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký\nnávrh na začatie konania podal v roku 2006.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť\nnavrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013, a že vzhľadom\nna nerešpektovanie\nvýzvy na zaplatenie súdneho poplatku sú splnené predpoklady\npre zastavenie konania (§ 10\nods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup a rozhodnutie, ale ani rozhodnutie odvolacieho\n\nsúdu, zákonu. Postupom súdov, ktorý bol\nv súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu\nrealizácie procesných oprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm.\nf/ O.s.p.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej\nnavrhovateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.\ns § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nv spojení", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}