{"guid": "4615bc1c-6ca6-4855-9ae2-879e8ad4605e:2f278c8c-2a64-4e49-bbd2-974fae782541", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6213202935.1", "spisova_znacka": "7Cdo/204/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/204/2014 z 29. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 7Cdo/204/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6213202935.1", "identifikacne_cislo": "6213202935", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-82.odsek-1", "nazov": "§ 82 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-82.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "nazov": "§ 239 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "nazov": "§ 239 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-abc", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. abc) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-abc", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-8", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-13", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-82", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f278c8c-2a64-4e49-bbd2-974fae782541", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202935.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202935.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202935.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/204/2014\n6213202935\n29. 04. 2014\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:NSSR:2014:6213202935.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi I. J., bytom M., o zaplatenie 3,98\neur, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9 Ro 219/2013, o dovolaní navrhovateľa proti\nuzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 6. decembra 2013, sp. zn. 15 Co 360/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nOdporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) uznesením zo dňa 6.12.2013, sp. zn.\n15 Co 360/2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 21.5.2013, č. k. 9 Ro 219/2013-6,\nktorým súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a\npoplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, zastavil konanie vo veci o zaplatenie\n3,98 eur z dôvodu, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania, keď výzvu na\nzaplatenie súdneho poplatku\nzo dňa 8.4.2013 prevzal navrhovateľ dňa 16.4.2013 a súdny\npoplatok v sume 16,50 eur v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil, napriek poučeniu o\nnásledkoch nezaplatenia súdneho poplatku.\nOdvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania navrhovateľa, ktorý žiadal napadnuté\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa a namietal,\nže postupom\nsúdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ tvrdil,\nže v predmetnej veci\npodal návrh na začatie konania v roku 2006 a podanie urobil elektronickými prostriedkami podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom\npodpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd Veľký\nKrtíš odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s takto urobenými podaniami vrátil späť\nnavrhovateľovi. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nII.\nÚS 148/08, v ktorom ústavný súd konštatoval, že týmto postupom prvostupňového súdu bolo porušené\nzákladné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného\npodania navrhovateľa, lebo návrh na začatie konania\nbol urobený v zákonom ustanovenej\nforme s tým, že právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a\nna tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže\nsúd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ súdu prvého stupňa\nopätovne doručil podania,\no ktorých ústavný súd rozhodol nálezom a bol presvedčený, že\núčinky predmetného podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Poukázal na to,\n\nže v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom\npoplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu\na zdôraznil, že podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po\nuplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.\nS prihliadnutím\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 1993, sp. zn. 4 Cdo 70/1993 navrhovateľ\nnamietal, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať\npred súdom, lebo neboli splnené\npodmienky pre zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, pretože podľa\nustanovenia § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť.\nNavrhovateľ tvrdil, že poplatok bol splatný podaním návrhu na začatie konania v roku 2006, lehota na\njeho vyrubenie uplynula dňa 31. decembra 2009 a preto nebol povinný zaplatiť súdny poplatok ani na\nvýzvu súdu\nzo dňa 8.4.2013. Súd prvého stupňa mu v danej veci odňal možnosť konať\npred súdom, pretože v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku zastavil konanie vo veci, i keď pre tento\npostup neexistoval zákonný dôvod.\nOdvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa s odôvodnením, že prvostupňový súd v súlade so\nzákonom vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok\nza podaný návrh\nvo výške 16,50 eur (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona\nč. 71/1992 Zb.) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví\n(§10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Napriek tomu,\nže táto výzva bola navrhovateľovi riadne\ndoručená, navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď\nkonanie zastavil. Odvolací súd v súlade\ns ustanoveniami § 82 ods. 1 O.s.p., § 2 ods. 1,\n§ 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vyslovil názor, že na splnenie\npríkazu vysloveného v náleze Ústavného súdu SR, aby súd priznal právne účinky podaniu z roku\n2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že predmetný návrh na začatie konania je totožný s návrhom\ndoručeným súdu v roku 2006, čo však navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ navrhovateľ v súčasnosti nemôže\npredložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006, ktoré podľa jeho vyjadrenia už nemá\nk dispozícii, odvolací súd konštatoval, že tento stav si spôsobil navrhovateľ sám vlastným nesprávnym\npostupom. Navrhovateľ ničím hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti návrhu na začatie\nkonania doručeného súdu prvého stupňa dňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý ako\ntvrdí, podal v roku 2006. Preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania totožnosti\npredmetných podaní považoval návrh doručený súdu dňa 11. marca 2013 za nový návrh, nebolo možné\noznačiť za nesprávny a nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval navrhovateľa\nna\nzaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v súlade so zákonom, súdny poplatok vyrubil\nv správnej výške a tiež poučil navrhovateľa o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Postup súdu\nprvého stupňa v danej veci preto bol v súlade so zákonom\na preto odvolací súd podľa § 219\nods. 1 O.s.p. odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.\nProti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6.12.2013, sp. zn.\npodal dovolanie navrhovateľ, ktorý namietal vady konania a tvrdil,\nkonania odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\n\n15 Co 360/2013\nže sa mu ako účastníkovi\n\nV podanom dovolaní navrhovateľ poukázal na skutkové a právne dôvody, pre ktoré dovolaním napadol\nprávoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu a to najmä na doterajší skutkový stav v danej veci a uviedol,\nže návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným dňa 31.3.2006 na Okresnom súde Veľký Krtíš sa\ndomáhal voči odporcovi zaplatenia istiny\na náhrady trov konania a podanie urobil elektronickými\nprostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona č. 215/2002 Z.\nz. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nOkresný súd Veľký\nKrtíš odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s takto urobenými podaniami vrátil\nnavrhovateľovi späť. O prípustnosti podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý\nsťažnosť ako oneskorene podanú odmietol rozhodnutím III. ÚS 142/07. Navrhovateľ\nsa\npreto následne domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v\nŠtrasburgu, ktorý dňa 16.6.2009 o sťažnosti navrhovateľa rozhodol rozsudkom okrem iného o tom,\nže došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru a rozhodol, že okresný súd porušil navrhovateľovi\nprávo na spravodlivé súdne konanie. V obdobných, skutkovo totožných konaniach na Ústavnom\n\nsúde Slovenskej republiky (podania podané navrhovateľom rovnakým spôsobom na DVD nosiči na\nvšeobecných súdoch Slovenskej republiky), vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky záver, že okresný\nsúd porušil základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a.s. na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím podania urobeného elektronickou\nformou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu prikazuje konať vo veci\npodania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a.s., urobeného elektronickou formou a podpísaného\nzaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci podania opätovne\nkonal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V súlade s týmto príkazom bude\npovinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľa ako návrhom na začatie\nkonania, ktorý\nbol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa\npríslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú\nzachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.\nV zmysle uvedeného navrhovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých\nEurópsky súd pre ľudské práva rozhodol tak, že Okresný súd Veľký Krtíš porušil právo navrhovateľa\nna spravodlivé súdne konanie s tým, že podľa jeho názoru\na v súlade s rozhodovacou\npraxou ústavného súdu v totožných veciach, účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu\njeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 31.3.2006.\nNavrhovateľ v podanom dovolaní tvrdil, že je potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie\nplatobného rozkazu v predmetnej veci, v ktorej Okresný súd Veľký Krtíš zastavil konanie pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku ani na výzvu súdu v roku 2013, bol podaný\ndňa 31.3.2006. Na základe\nuvedeného sa navrhovateľ nestotožnil s názorom prvostupňového a tiež odvolacieho súdu, že ide o\nnový návrh, doručený súdu až teraz, teda v roku 2013\na zároveň vyčítal prvostupňovému aj\nodvolaciemu súdu, že napriek ich záveru o akýchsi nových žalobách (teda nie žalobách podaných na súd\nv roku 2006), konajú tieto súdy v týchto veciach správnym zástupcom navrhovateľa, ktorý je oprávnený\nza navrhovateľa konať\na zastupovať ho na základe plnomocenstva z roku 2010, založeného\ndo spisu súdnej správy\nv roku 2010, vzťahujúceho sa na návrhy podané na súd v roku 2006.\nNavrhovateľ nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa\npredovšetkým v tom, že podľa názoru odvolacieho súdu bol navrhovateľ povinný preukázať, že ide\nskutočne o návrhy podané pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné návrhy, doručené súdu v roku 2013.\nNavrhovateľ namietal záver súdu, že je jeho povinnosť preukázať, že návrhy doručené teraz sú tie isté (t.\nj. doručené znovu) a nie len totožné s tými, ktoré boli podané v roku 2006, pretože bol to práve Okresný\nsúd Veľký Krtíš, ktorý porušil právo navrhovateľa a preto je možné konajúci súd označiť aj za škodcu a\nnavrhovateľa za poškodeného. Preto navrhovateľ tvrdil, že nie je možné spravodlivo od poškodeného\nočakávať, aby si splnil povinnosť preukázať, že návrhy doručené teraz sú tie isté a nie\nlen\ntotožné s tými, ktoré doručoval navrhovateľ v roku 2006. Túto povinnosť by navrhovateľ nemal v prípade,\nkeby si súd ako škodca riadene splnil svoju povinnosť a návrhy v roku 2006 prijal a zapísal, pretože\ndôsledkom porušenia povinnosti škodcom, nemôže byť vznik novej povinnosti pre poškodeného, teda v\ndanom prípade navrhovateľa. Nikto predsa v konaní nedokazuje, kedy a ako doručil žalobu na súd. Je\npovinnosťou konajúceho súdu zabezpečiť\nsi veci tak, aby nebolo o doručení podania (začatie\nkonania) pochýb.\nNa zdôraznenie správnosti svojho tvrdenia navrhovateľ poukázal na príslušné ustanovenia zákona o\nsúdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), a to na § 8 tohto zákona, ktorý\nupravuje splatnosť súdneho poplatku a na § 5 tohto zákona, ktorý upravuje vznik poplatkovej povinnosti\na najmä zdôraznil ustanovenie\n§ 13 tohto zákona, podľa ktorého poplatok alebo doplatok nemožno\nvyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným, v zmysle ktorého\nustanovenia navrhovateľ tvrdil, že nie je povinný v predmetnej veci zaplatiť súdny poplatok za návrh\nna začatie konania, pretože súd prvého stupňa mu vyrubil súdny poplatok po uplynutí troch rokov od\nkonca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.\n\nNavrhovateľ v podanom dovolaní žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho\nsúdu a tiež uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,\npričom poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne\nrozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 70/93, zo dňa 30.6.1993, ktorý vyslovil názor, že zastavenie konania pre\nnezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre tento nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi\nkonať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\nOdporca sa k podanému dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,\nže dovolanie\npodal včas navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p.,\nbez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré\nmožno dovolaním napadnúť.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.).\n\nto zákon pripúšťa\n\nKeďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo\ntreba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p.\nUznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti\nvyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale\nho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev\n(§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie\nvýkonu rozhodnutia\nna podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní\n(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území\nSlovenskej republiky (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/ O.s.p., ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).\nDovolanie navrhovateľa preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie\n\nje prípustné.\n\nPrípustnosť dovolania navrhovateľa by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní,\nv ktorom bolo rozhodnutie vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v §\n237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj\nuzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, c/ účastník\nkonania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci\npodľa zákona bol potrebný,\nf/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je\nkonanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,\nproti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o\nprípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania\ntvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo.\nV súvislosti s námietkou dovolateľa, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané\nv konaní, postihnutom\nniektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na\n\nskúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p.,\nale sa komplexne zaoberal otázkou, či\nkonanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.\nNavrhovateľ v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám\n237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a existencia takej procesnej vady nevyšla\nnajavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\n\nv zmysle §\nv dovolacom konaní\n\nS prihliadnutím na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k odňatiu\nmožnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.).\nPod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým\nsa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní\nza účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie\nzákladného práva účastníka súdneho konania\nna spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú\nv podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy\nSlovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nO vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd\nv konaní\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto\npostupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré\nmu právny poriadok priznáva.\nNavrhovateľ poukázal na to, že nesprávnym posúdením podmienok poplatkovej povinnosti bolo\nznemožnené jeho ústavné právo na súdnu ochranu a teda možnosť konať\npred súdom, keďže\nzákonným dôsledkom nezaplatenia súdneho poplatku za návrh\nje zastavenie konania.\nPodľa obsahu dovolania podstatná je námietka dovolateľa, že súdy nesprávne aplikovali § 10 ods. 1 a\n§ 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov, keď súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,\npričom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia danej veci nesprávne postupoval súd prvého\nstupňa a tiež odvolací súd, pretože návrh na začatie konania, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa\ndňa 11. marca 2013,\nje pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte v\nroku 2006\nako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým\npodpisom\na vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992\nZb.\nmu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie konania podľa § 10 ods. 1 tohto\nzákona a keď súd zistil, že navrhovateľ na výzvu súdu nezaplatil súdny poplatok, nesprávne postupoval,\nkeď konanie zastavil, pretože svojim nesprávnym postupom súd odňal navrhovateľovi možnosť pred\nsúdom konať.\nDovolateľ teda namietal nesprávne právne posúdenie veci s dôsledkom odňatia možnosti konať pred\nsúdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\nsúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne\nprávne posúdenie veci je síce dovolací dôvod, ktorým však možno odôvodniť len procesne prípustné\ndovolanie (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Samo osebe však bez ďalšieho nezakladá\nžiadnu z vád v zmysle § 237 O.s.p.\nV danom prípade bol postup odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu v súlade so zákonom a\nnemal za následok odňatie možnosti konať pred súdom navrhovateľovi.\nZa odňatie\nmožnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať samotné rozhodnutie\nsúdu, ktorým bola uložená oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok, resp. ktorému bola zaslaná\n\nvýzva s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Súd preto\nsvojim postupom neporušil základné právo navrhovateľa na spravodlivú ochranu jeho práv.\nZ obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 8.4.2013 na zaplatenie\nsúdneho poplatku za návrh na zaplatenie sumy 3,98 eur, v sume 16,50 eur, podľa položky 1 písm. a/\nsadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu\no súdnych poplatkoch, zároveň\ns poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie podľa § 10 ods. 1 tohto\nzákona zastaví. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd postupovali v súlade\nso zákonom o súdnych poplatkoch a nešlo\no nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu,\nkeď súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle zákona o súdnych poplatkoch.\nPostupom súdu nedošlo\nk znemožneniu ústavného práva navrhovateľa na súdnu\nochranu a teda možnosti konať\npred súdom tým, že v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku\nbolo konanie zastavené.\nO prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod\n(R 50/1997).\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade splnené\npodmienky, v súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že nebol povinný zaplatiť súdny poplatok, pretože od\npodania návrhu uplynula lehota uvedená v § 13 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,\nak je poplatníkom\nnavrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je\npodľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za\nuplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného\npredpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.\nPodľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním\nnávrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil\nv lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní\nod doručenia výzvy; ak aj napriek výzve\npoplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť\npoplatník vo výzve poučený.\nV danej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania, ktorý\nbol doručený\nsúdu prvého stupňa dňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto\nsúdu ešte v roku 2006, ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým\npodpisom, a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.\nmu už nemožno vyrubiť súdny poplatok\nza návrh na začatie konania.\nPodľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné\nprávne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych\nvzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú\na nerozhodujú o nich iné orgány.\nPodľa § 79 ods. 1 prvá veta O.s.p. konanie sa začína na návrh.\n\nPodľa § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne\ndo zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh\nna nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť\npísomne alebo ústne do zápisnice najneskôr\ndo troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nPri uplatňovaní práva účastníka v občianskom súdnom konaní zákon stanovuje, kedy je účastník\npovinný uhradiť súdny poplatok, čo je podmienkou pri uplatnení jeho práva\nv konaní pred súdom.\nÚstavná zásada vyjadrená v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej dane a poplatky\nmožno ukladať zákonom, alebo na základe zákona, sa premieta do § 1 zákona o súdnych poplatkoch.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov\nv znení neskorších podpisov, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak\nsa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku\nsúdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.\nUstanovenie § 1 a § 5 uvedeného zákona pri použití termínu „návrh“ vychádza\nz predpokladu,\nže podanie účastníka, ktoré je podľa obsahu návrhom na začatie konania, obsahuje všetky zákonom\nustanovené náležitosti návrhu, ktoré umožňujú súdu jeho prejednanie ameritóme rozhodnutie onom.\nVznik poplatkovej povinnosti predpokladá podanie návrhu (§ 79 O.s.p.). Ak však toto podanie nemá\npotrebné náležitosti, resp. nemožno zistiť, čo jej jeho obsahom (ako v danom prípade navrhovateľom\ntvrdená existencia podania\nz roku 2006), za takéto podanie sa súdny poplatok nevyberá, keďže\ntu chýba spôsobilý návrh na vykonanie poplatkového úkonu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 1\nods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ tohto zákona poplatková povinnosť\nvzniká podaním návrhu a v sadzobníku za takéto neúplné podanie nie je súdny poplatok uvedený. Súd\npreto môže vyzvať poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, len ak má všetky náležitosti\nnávrhu na začatie konania. Pre doplnenie treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky R 104/1998 podľa ktorého bez spôsobilého návrhu na začatie konania je každé rozhodnutie\nsúdu o vyrubení súdneho poplatku predčasné.\nV predmetnej veci nie je preto možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa,\nže mu vznikla\npoplatková povinnosť za podanie návrhu v roku 2006 a nie za podanie návrhu v roku 2013, keď nie je\nmožné zistiť, čo bolo obsahom návrhu z roku 2006 a či obsahoval zákonom predpísané náležitosti.\nV predmetnom náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľ v preskúmavanej veci právne účinným\nspôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať\nprávne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD,\nna ktorom boli uložené viaceré\nnávrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom. Nález\nale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne\nktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu\nnávrh (s dátumom vyhotovenia\nv roku 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho\nprotistrane povinnosť zaplatiť sumu 3,98 eur, ničím nepreukázal, že podanie doručené súdu v roku 2013\nje identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa má vzťahovať\nnález a ním vyslovený príkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami\npôvodného doručenia atak navrhovateľ nepreukázal tvrdenie, že nález a príkaz ústavného súdu sa týka\naj preskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa v danej\nveci a tiež totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku 2006\ns podaním z roku\n2013 a preto nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať nesprávny procesný postup,\npokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu\nna začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti - to znamená\npodanie doručené 11. marca 2013 súdu prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v\nprípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení\na obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd\npopierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku\n\n2006, dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel\ntotožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.\n\nod\n\nV preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len\nvo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal.\nNavrhovateľ mal preukázať totožnosť návrhu podaného\nv roku 2006 v elektronickej podobe s\nnávrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým poukazoval na\nto, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali\nprijať opatrenia\nna zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných v\nroku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili\na starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade\nso zásadou, že\nprávo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa\naktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj\nmožnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve\nna navrhovateľovi, aby - najmä po „neprijatí“ jeho návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej podobe\n- uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým sám riziku, že v súčasnosti nevie\nsúdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej veci vychádzal z toho, že poplatková povinnosť navrhovateľa vznikla\npodaním návrhu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 11. marca 2013 a že v dôsledku\nnezaplatenia súdneho poplatku ani na výzvu súdu, sú splnené podmienky pre zastavenie konania podľa\n§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nešlo zo strany súdu prvého stupňa a\nani odvolacieho súdu o nesprávny právny postup, resp. nesprávne právne posúdenie veci a uvedeným\npostupom súdov navrhovateľovi ako účastníkovi konania sa neodňala možnosť konať pred súdom v\nzmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.\nK tvrdeniu navrhovateľa, že v roku 2006 podal návrh na začatie konania na súde,\no ktorom\nmá súd konať a vo veci rozhodnúť je potrebné uviesť, že poplatková povinnosť navrhovateľovi vzniká\npodaním návrhu (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v znení neskorších zákonov) a preto\nje potrebné konštatovať, že navrhovateľ\nuž dňom podania návrhu v roku 2006 mal poplatkovú povinnosť, ktorú bol povinný splniť v danom čase\na nielen až na výzvu súdu.\nNa podporu svojho tvrdenia, že súdu v roku 2006 doručil návrh\nna začatie konania,(ktoré konanie by doteraz malo trvať), mohol navrhovateľ tiež preukázať splnenie\nzákonnej poplatkovej povinnosti za takýto návrh v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdnych\npoplatkoch, a to už vznikom poplatkovej povinnosti podaním návrhu v roku 2006. Navrhovateľ však\nnepreukázal, že návrh v predmetnej veci podal v roku 2006 a nepreukázal svoje tvrdenie o existencii\ntakého návrhu a ani to, čo bolo jeho obsahom a tiež nepreukázal, že si splnil poplatkovú povinnosť v\nzmysle zákona o súdnych poplatkoch, ktorá navrhovateľovi vyplýva priamo zo zákona a až následne\nsúd účastníka vyzve, aby v určenej lehote súdny poplatok zaplatil.\nDovolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 4/1999,\nz\nktorého vyplýva, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\nav\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o\njeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti\nnemu (článok 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Dohovor\nzaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred súdom,\nsúčasne však nezaručuje aj právo na bezplatné súdne konanie. Právo na bezplatné súdne konanie v\nobčianskych veciach nie je zahrnuté medzi tie práva, garantovanie ktorých citovaný Dohovor zaručuje.\nAk teda sám Dohovor právo\nna bezplatné súdne konanie negarantuje, v nesúlade s\nním sa nemôže ocitnúť vnútroštátna právna úprava niektorej z jeho zmluvných strán len preto, lebo pre\nkonkrétne súdne konanie ustanovuje súdne či iné poplatky.\nV tej súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa môže\nkaždý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a\nv prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky a podľa článku 36 Listiny\n\nzákladných práv a slobôd, ktorý vymedzuje právo každého domáhať sa stanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne a aj keď podľa §\n3 O.s.p. každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené, alebo porušené,\ntieto ustanovenia nezaručujú žiadnemu účastníkovi súdneho konania bezvýhradné právo na bezplatné\nsúdne konanie.\nProcesný postup súdov bol preto v súlade so zákonom a nemal za následok odňatie možnosti\nnavrhovateľovi pred súdom konať. Samotným rozhodnutím súdy preto neporušili základné právo\nnavrhovateľa na spravodlivú ochranu jeho práv.\nPretože prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 O.s.p. a neboli zistené\nani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa §\n243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.\nV dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nnavrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p. a § 142\nods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal\nz dôvodu, že v dovolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli\na ani nebol podaný návrh na\nuloženie povinnosti nahradiť trovy konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.\n\n3 : 0.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}