{"guid": "827156a8-d492-4bb6-a12b-a8ebfa6427eb:d49471b3-607a-42d0-95b0-0829fc9e9411", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6213202611.1", "spisova_znacka": "7Cdo/206/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/206/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2014, sp. zn. 7Cdo/206/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6213202611.1", "identifikacne_cislo": "6213202611", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d49471b3-607a-42d0-95b0-0829fc9e9411", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202611.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202611.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202611.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/206/2013\n6213202611\n28. 05. 2014\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2014:6213202611.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a.s., IČO: 35 944 471,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi H. U., bývajúcemu v Y., o zaplatenie 6,31\n€, vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9 Ro 174/2013, o dovolaní navrhovateľky proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. augusta 2013, sp. zn. 17 Co 309/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nOdporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Veľký Krtíš uznesením z 31. mája 2013, č. k. 9 Ro 174/2013-10 zastavil konanie z dôvodu\nnezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o\nsúdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 71/1992 Zb.“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzala navrhovateľka a súdny\npoplatok 16,50 € v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatila napriek poučeniu o následkoch\nnezaplatenia súdneho poplatku.\nProti zastavujúcemu uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací\nsúd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru\nnavrhovateľky jej postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietala,\nže v tejto veci podala návrh na začatie konania\nuž v roku 2006 v elektronickej podobe a\npodpísala zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať\na DVD nosiče vrátil navrhovateľke späť. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nv náleze z 2. júna 2008,\nsp. zn. II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto\npostupom prvostupňového súdu bolo porušené základné právo navrhovateľky na súdnu ochranu podľa\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému\nsúdu prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľky, lebo návrh na začatie konania bol\nurobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, že právne účinky tohto podania zostali zachované s\núčinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť,\nže z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia.\nNavrhovateľka v odvolaní uviedla ďalej to, že súdu prvého stupňa opätovne doručila podania, o ktorých\nústavný súd rozhodol nálezom. Navrhovateľka mala za to, že účinky podania zostali zachované s\núčinnosťou ku dňu jej podania. Poukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je\npoplatok\nza podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo\ndoplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal\n\nsplatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) z 30. júna 1993, sp. zn.\n4 Cdo 70/1993 odvolateľka namietla, že súd prvého stupňa\njej odňal možnosť pred súdom konať, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady\npre tento postup - podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento\npoplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením z 5. augusta 2013, sp. zn. 17 Co 309/2013\nnapadnuté prvostupňové uznesenie o zastavení konania potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1\nO.s.p.). V odôvodnení uviedol, že podanie návrhu na začatie konania\nna súd má významné\nprocesnoprávne a hmotnoprávne účinky. Navrhovateľka žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala\nsvoje tvrdenie o totožnosti predmetného návrhu\nna začatie konania doručeného\nokresnému súdu dňa 11.3.2013 s pôvodným návrhom\nna začatie konania doručeným\nokresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.9.2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008 mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Preto podľa\nnázoru odvolacieho súdu nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok\na dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania\n(podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 148/2008 zo dňa 24.6.2008),\ndoručené návrhy zo strany navrhovateľky zapísal ako nové návrhy na začatie konania, považovať za\nsvojvoľný a nezákonný. Okresný súd správne vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za\npodanie návrhu na začatie konania, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľku aj\no možnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku.\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie s tým, že jej v konaní bola\nodňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržala dôvodov, ktoré\nuviedla už v odvolaní a za základ v dovolaní považovala to, že podanie, ktoré bolo súdu prvého\nstupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len o\npísomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré\nnález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým\nnavrhovateľka uviedla, že prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch\npodaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a\nvecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť\npostupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľku nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie\nz roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd\nprvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také\nopatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným\nzáznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade\nbolo - predovšetkým\nso zreteľom na nález - potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie\nkonania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie\nkonania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia\nsúdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti navrhovateľke pred súdom konať.\nTáto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľka\nžiadala napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\n\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas navrhovateľka\nzastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a\nods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon\npripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ\nto zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.\nUznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.\nDovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa\n§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\n\nPrípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),\nak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať\npred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia\nnie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237\nO.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď\nnapríklad R 117/1999, R 34/1995, a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej\npraxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie\nje významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto\nustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nNavrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nPodľa názoru navrhovateľky jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/\nO.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne\nnesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať\nprocesné oprávnenia priznané\nmu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nO prípad odňatia možnosti\npred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre\nnezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol\nzákonný dôvod\n(R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie\nkonania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,\nak je poplatníkom navrhovateľ,\nodvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 71/1992 Zb. poplatníkom je\nnavrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods.\n1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky\nzaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok\nza konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta\nzákona\nč. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania\nalebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla\nv lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd\nkonanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.\nV preskúmavanej veci argumentovala navrhovateľka tým, že návrh na začatie konania, ktorý bol\ndoručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručila\ntomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným\nelektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. jej už nemožno vyrubiť súdny poplatok\nza návrh na začatie konania.\n\nV zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh\nvo veci samej alebo návrh\nna nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť\npísomne alebo ústne do zápisnice najneskôr\ndo troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným\nelektronickým podpisom, doplniť netreba.\n\nV náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľka právne účinným spôsobom podala v roku 2006\nnávrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto\npodanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľky proti rôznym odporcom.\nNález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie\ntýkalo. Navrhovateľka, ktorá 11. marca 2013 doručila súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)\nna vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu\ns náhradou trov konania, ničím nedoložila, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým\npodaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený\npríkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.\nV danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz ústavného súdu sa týka\naj preskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľky proti\ntomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala totožnosť\nnavrhovateľkou tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému\nani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v\npreskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o\nurobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti - to znamená podanie doručené 11. marca 2013\nsúdu prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania\nbol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne\npochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní (z roku\n2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to, že\no existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel\nod totožnosti návrhov na začatie\nkonania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.\n\nV preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo\nvzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z\nlogiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľke, aby preukázala totožnosť návrhu podaného v roku\n2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľka\nv súvislosti s tým poukazovala na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v\nroku 2006 a vytýkala súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov\nna začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou\nnositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu\no ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus\niura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,\nnespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon\npráv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľke, aby - najmä po „neprijatí“ jej návrhov\npodaných v roku 2006 v elektronickej podobe - uchovala pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavila\na nevystavila sa tým sama riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,\nkonkrétne aký návrh na začatie konania podala v roku 2006.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť\nnavrhovateľky vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013, a že - vzhľadom\nna nerešpektovanie\nvýzvy na zaplatenie súdneho poplatku - sú splnené predpoklady\npre zastavenie konania (§\n10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu.\nPostupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu realizácie procesných\noprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 355/2013, 3 Cdo 368/2013, 3 Cdo 386/2013,\n4 Cdo 431/2013,\n4 Cdo 433/2013, 8 Cdo 39/2013).\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej\ndovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\n\nV dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nnavrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142\nods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal\nz dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nhlasov 3 : 0.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}